Keď nespí ….

Veľa mamičiek aj celkom maličkého novorodenca povie – “moje bábätko nepotrebuje veľa spať, vydrží aj 3-4 hodiny a keď azspí, tak len na polhodinku a je hore”. Ďalšia ju tromfne “moje nespí aj celý deň, stále sa chce hrať, nosiť ” . Ďalšia povie – nechcem aby spalo cez deň veľa, čo bude robiť v noci? Radšej ho budím, nech nespí poobede aj 3 hodiny “.

Bábätko celý prvý rok života potrebuje veľmi veľa spinkať. Novorodenec by sa mal nadojčiť, prebaliť , možno prezliecť … a už aj to je pre neho obrovská námaha. Potrebuje zaspinkať, aby načerpal nové sily na ďalšie kŕmenie. Bábätko do cca 6 týždňov väčšinu dňa i noci spí. Prestávky sú skôr len na nevyhnutné potreby ako je dojčenie… Nepotrebuje sa veľa hrať, stačí mu pár úsmevov od mamičky či otecka, prihováranie sa, jemná masáž – to je jeho hra. Nepotrebuje vlastne žiadne hračky, stačí, ak niekde okolo neho visia a on si ich môže pri zaspávaní obzerať.

Ako je dieťatko väčšie, prestávka, kedy bdie sa trošku predlžuje. No dlhodobo platí, že bábätko po cca 2, max 3 hodinách potrebuje zaspinkať. A malo by spať aspoň hodinu, aby sa dalo hovoriť o súvislom spánku, ktorý mu dodá energiu.

Bábätko, ktoré málo spinká, je dlhodobo preťažené, vyzerá ako hladné. Dožaduje sa prsníka, dojčí sa často, väčšinou len krátko pocuckáva. Vyžaduje si nesmiernu pozornosť, nevydrží sa samé hrať, chce byť stále na rukách, pôsobí ako moderné hyperaktívne dieťatko. Cmúľa si palčeky, je nervózne,  zúrivo sa na prsník prisaje na pár sekúnd, vzápätí sa ho s veľkým plačom pustí.  Alebo naopak, prisaje sa na prsník, cucne si len trošku, často si vôbec mliečko sacími pohybmi ani nespustí. Zaspáva. Mamička ho z prsníka stiahne, ono sa rozplače nanovo …. a takto sa to opakuje celý deň. Prsníky má ako handričky, cíti sa úplne vysatá fyzicky i psychicky. Mamička sa nemá kedy najseť, napiť, umyť, sú 4 hodiny poobede, ona je stále v nočnej košeli, doma všetko hore nohami. Prechádzka vonku? Utópia, nemá chuť stretnúť sa mladú vysmiatu susedu , ktorá ide na pieskovisko s poslušným synčekom ….

Ako z kola von?

Od narodenia bábätka – nehrať sa na dokonalosť. Už vopred nepočítať, ako bude doma upratané, navarené. Pripraviť manžela na bábätko – stačí, ak uvarí niečo pod zub, vezme vysávač. Mamička má prvé týždne oddychovať a dojčiť – to je jej úloha, lebo jej dieťa potrebuje toto, nie krásnu izbičku, vyriadený byt. Potrebuje spokojnú mamičku, ktorá sa teší z jeho prítomnosti. Dojčenie a prvé týždne môžu byť pri prvom bábätku jedna úžasná dovolenka. Stačí ležať, čítať si knižky, bábätko sa bude dojčiť, pomedzi to spinkať. Bábo pohodu mamičky vycíti. Bude oveľa lepšie, spokojné. Dobre, čo viacnásobná mamička?  Viacnásobná mamička berie veci skôr s nadhľadom. Veľa z nás má mamky, babky. Ony majú tendenciu radiť čo a ako , túžia sa zapájať do pomoci s bábätkom. Treba to využiť – nemôžu a zrejme ani nechcú nám bábo ukradnúť. Babky treba namiesto múdrych rečí zamestnať. Vynikajúco im idú prechádzky. Viem, chceme sa pochváliť bábätkom, no ak začneme bábo nosiť vonku či kočíkovať viackrát do dňa, ujdú sa prechádzky každému členovi domácnosti. Mamička si môže zatiaľ upratať, najesť sa, upraviť, dať si kúpeľ … Prečo odporúčam bábo naučiť na prechádzky vonku? Spočiatku bábo spinká v kočíku či nosiči možno len chvíľočku. Treba ho ukladať napapané. Ak sa napr. dojčilo o 9.00 a kým sa pripravíme, je 10.00 – bábätku treba prsník ponúknuť opäť – ak bude hladné, vezme si ho aspoň na pár hltov. To ho upokojí, pravdepodobnosť, že v kočíku zaspinká aspoň na pár minút sa zvyšuje. Z 15 min. prechádzok sa stanú viachodinové. V kočíku si bábätko dokáže vytvoriť to, po čom každá mamička túži – aspoň aký taký režim. Bábätko sa naučí zaspať bez prsíčka – postupne si to zafixuje a bude bez prsíčka zaspávať i dnu. Ak budeme pár dní dodržiavať rovnaké rituály, bábätko si ich osvojí a bude v kočíku či nosiči spinkať veľmi dobre.

Väčšina detí dnu spinkať nevie. Deti sú citlivé na ruchy okolia, všetko ich ruší. Na čerstvom vzduchu im to ide lepšie. Najskôr na prechádzkach, časom dokážu spinkať i staticky v kočíku- na balkóne či terase. My sme mali o kočík na balkóne uviazanú šnúrku a cez vetračku okna sme kočík hojdali – bábo krásne zaspinkalo. Moje staršie deti spávali iba vonku. Dnu začali samé spávať až okolo  roka a pol , vtedy si už zvykli ľahko..

Ďalším, úžasným,  riešením je nosenie bábätka von i dnu – dojčenie a nosenie sa spolu snúbia, bábätko v náručí mamičky je takmer vždy spokojné. V nosiči (vak, nosič, šatka) sa bábo dokáže upokojiť, odstrihnúť od okolia. Je obalené v látke, cíti sa ako v brušku. Máme voľné ruky, môžeme sa hrať so starším dieťatkom, čosi zjesť, upratať … bábätko je súčasťou bežných činností v domácnosti a napriek tomu oddychuje. Nosenie bez nosiča nemá ani z polovice taký úspech – také nosenie unavuje. Sme strnulé, bolí nás chrbát, ruky – napätie prenášame na dieťatko, bábo plače ešte viac. Veľa mamičiek nosenie odmieta, bojí sa , že bábo sa bude chcieť len nosiť. Nie to tak, každé dieťa je zvedá a dospeje do štádia, keď bude viac na zemi objavovať svet než sa nosiť.  Nosením nepoznáme bariéry, dosatneme sa kamkoľvek, môžeme sa prechádzať po lúkach, kopcoch, po nákupných centrách i po ulici s poškodenými chodníkmi. Bábätko treba začať učiť od narodenia, pokojne už v pôrodnici, rýchlo si zvykne mamička i bábätko. Nevadí, že je schúlené , je v polohe, v akej bolo 9 mesiacov v brušku.

Hojdačky – už naše babky mali deti v provizórnych látkových hojdačkách, kolískach – vynikajúca pomôcka.

Bábätká nevedia spať dnu, ale ešte horšie je to so spaním v postieľke. Dojčenie uspáva – bábo sa nadojčí a zadrieme. Aby sme ho neprebrali, stačí prsník opatrne vytiahnuť z pusinky, ale nechať ho v blízkosti tváričky. Bábo si pár krát pusinkou poťahá na prázdno a zadrieme. Až keď bude v polospánku – keď už nebude vládať protestovať, treba ho preložiť. Alebo až keď bude tuho spinkať. Alebo improvizujeme – nechce spať v postieľke? No a čo. Dám okolo postele zábrany a bude spať na posteli, na gauči. Alebo stačí odobrať bočnicu z postieľky a prisunúť ju k manželskej posteli. Je to lepšie ako vyrábať nasilu z bábätka malého nerváka, ktorý musí zaspať sám vo svojej krásne novej postieľke. Bábo sa v postieľke môže cítiť samé a opustené . Ak ho prekladáme do postieľky, môže byť chladná a to ho preberie – stačí termofor – pôjde do teplého peliešku, bude spinkať lepšie. Ale prečo zamieňať teplo matky niečím iným? Tlkot srdiečka , teplo v jej náručí , prsník v blízkosti sú tá najlepšia postieľka na svete.

V rámci trávenia bábätka je vhodné vyvýšiť mu lôžko v prvých mesiacoch na cca 30 stupňový uhol. Buď knižkami podložíme nohy postieľky, alebo pod matrac vložíme deku, vankúš, čím  urobíme správny sklon. Bábätko si nevyvolá záhu, bude sa mu lepšie spinkať, nebude sa s plačom budiť.

Niektoré maličké bábätká sa v zavinovačke cítia zle, iné naopak, veľmi dobre, potrebujú byť aj celé mesiace stiahnuté ako to bolo v brušku. Treba to rešpektovať. Jedine pri samotnom dojčení je fajn bábo vytiahnuť, rozbaliť zo zavinovačke – môže byť na nej položené, ale tak, aby sme si mohli bábo prisunúť tesne o seba. Zo zavinovačky môže prejsť bábo do vaku na spanie – bábätkám ozaj veľmi dlho vyhovuje byť zabalené , neodkope sa, nie je mu chladno. Zavinovačka trošku nahrádza nosenie, no bábätku chýba podstatné, tesný kontakt s mamičkou, aký môže mať len v šatke.

Po prečítaní týchto riadkov sa veľa mamičiek začne o spinkanie snažiť. Je veľmi dôležité pamätať si, že bábo mohlo medzičasom vyhladnúť . Ak mamička skáče na fitlopte a uspáva bábo , môže teda občas zastaviť, prsník ponúknuť – ak bude chcieť, bude ho papať.

Bábätko teda potrebuje veľa spinkať : spočiatku spinká skoro stále, neskôr má ranný, doobedný, poobedný, podvečerný spánkok. Potom prejde na doobedný a poobedný spánok. Nakoniec len na poobedný. Nedá sa presne stanoviť čas, každé bábo si spánkový rytmus upraví podľa seba. Mamičky , ktoré dojčia, nosia svoje detičky sú viac empatické a pomerne ľahko vedia inštinktívne vycítiť potreby svojho dieťatka. Netreba sa snažiť o každodenný presný režim, bábätko nie je v škole ani v práci, má právo mať deň naopak, má právo nespinkať alebo naopak, spinkať viac než zvyčajne.

Existujú rôzne spánkové modely a návody ako naučiť bábo spinkať. Za cenu vyplakania. Väčšina mamičiek túži po takom bábätku. Zároveň sa v nej čosi búri. Pretože mamička čo dojčí, má dokonale rozvinuté vnímanie potrieb bábätka, nie je otrlá voči plaču, najmä ak vie, že existuje účinný prostriedok, ktorý plač zvyčajne zastaví – jej prsník. Nie je umenie bábätko nechať vyplakať a počkať, kým sa nezlomí a rezignovane sa neutíši. Takých detí je veľa v detských domovoch. Sú zlomené a naučené, že plač ako volanie o pomoc nefunguje. My sme chceli bábätká, nie sú to bábiky, sú to živé tvory, ktoré sú závislé na nás. Nemôžu za to a potrebujú nás, našu náruč a pozornosť.