Prvé príkrmy II.

Ako naučiť bábätko papať príkrmy a aké príkrmy zaradiť:

Niektoré deti rady sedia vo svojej stoličke, iným vyhovuje papať na kolenách mamičky. Niektoré chcú papať len samé lyžičkou či rukami, iné sa nechajú kŕmiť i mamičkou. Je fajn kŕmiť bábo v miestnosti s ľahko udržiavanou dlážkou, aby mohlo samé experimentovať a ochutnávať nové jedlo. Kŕmenie sa môže pre bábätko stať veľmi  zábavná  časť dňa. Nevadí, že narobí neporiadok, je to škola hrou, samostatným kŕmením bábätko získava zručnosti, ktoré ho posúvajú ďalej. Je to úplne rovnaké ako keď sa bábätko učí pretáčať, liezť, chodiť …. aj papať sa musí naučiť.  Vždy mu dáme k dispozícii lyžičku, aby sa mohlo kŕmiť i samé. Bábätko nesmie cítiť z našej strany nátlak. Platí zásada ponúkať pestrú stravu, ale nenútiť. Malo by papať pravidelne, v rovnaký čas, na rovnakom mieste. Mnohé deti do jedla povzbudzuje okolie, ak vidia , ako papá starší súrodenenec, mamička … Veľa robí pekné prostredie, obrázkové či farebné mištičky, nápadito servírované jedlo …

Nikdy nenechávame bábätko, ktoré papá bez dozoru, lebo by sa mohlo udusiť kúskom jedla. Aby sme predišli riziku udusenia, guľaté plody, napr. hrozno, mrkvu, nakrájame na plátky, tvrdé ovocie môžeme šetrne spariť aby zmäklo.

Príkrmy pripravujeme čo najšetrnejšie, nevaríme zbytočne dlho. Ideálne je varenie v pare, pretože potraviny si zachovajú najväčšie množstvo živín, ich chuť je po príprave výraznejšia, je prirodzene slanšia, bábätkám viac chutí.  Jedlo v pare môžeme pripravovať v šepciálnom parnom hrnci, parenj rúre, tlakovom hrnci, na  vložke do hrnca – paráku. Ďalší vhodný postup je dusenie, varenie. Pečené príkrmy odložíme po prvom roku, vyprážané jedlá by dieťa malo papať len príležitostne takisto najskôr po prvom roku.

Príkrm pripravujeme ideálne každý deň čerstvý, vtedy si uchová najviac živín. Ak si uvaríme viac, môžeme ho zamraziť do dvoch hodín od uvarenia. Nikdy nemrazíme a neodkladáme príkrm, ktorý už bábo papalo, lebo sa mohlo kontaminovať. Môžeme ho mraziť do rôznych nádob na mrazenie, alebo do kociek na ľad. Je však lepšie zvyšok príkrmu dochutiť a primiešať do jedla pre ostatných. Napríklad ako omáčku na cestoviny pre staršie deti , samotnú mamičku …  Ak chceme do príkrmu pridávať odsaté mliečko, vždy ho pridávame až tesne pred podávaním.

Hotové kupované  príkrmy pre bábätko neprinášajú žiadnu výhodu. Výhodu prinášajú iba mamičke, lebo je to pohodlnejšie. Ich chuť je unifikovaná, deti môžu odmietať domácky pripravenú stravu. Treba si uvedomiť, že bábätko učíme na jedlá, ktoré bude papať aj po prvom roku. Ak si zvykne na zdravé, doma pripravené jedlá, bude ich dobre znášať aj ako staršie.  Zelenina a ovocie v našich obchodoch  zvyčajne vyhovuje normám a nie je zdraviu škodlivé. na trhu je i široký výber bioproduktov. Vyvarujeme sa jedine rýchlenej zelenine, starej, nahnitej či poškodenej. V zime, resp. mimo sezóny, môžeme príkrmy pripravovať z kvalitnej mrazenej zeleniny. Hotové príkrmy prinášajú výhodu na cestách, na dovolenke atď. no v bežnom živote by sme sa ich v záujme bábätka mohli radšej vzdať.

Prvé príkrmy sú výborný čas, kedy môžeme do života bábätka vniesť nenápadne viac režimu. Stanú sa akýmsi oporným bodom dňa. Bábätko sa postupne naučí, že napr.  po raňajkách sa ide hrať, po desiate ide na prechádzku, po obede ide spať, po olovrante sa hrá s ockom, po večeri sa ide kúpať a spať . Deti režim v podstate milujú, len sa musí zavádzať nenápadne, prirodzene tak, aby sa rešpektovali ich potreby.  Pravidelnosť im dodáva pocit istoty a bezpečia. Väčšina detí je vykoľajená, ak sa čosi v ich živote výrazne  zmení , napr. počas sviatkov, po dovolenkách atď.

Často sa rozhodujeme, čo dať bábätku ako prvý príkrm. Vzhľadom na osvojenie si rôznych druhov jedla a potrebu papať príkrm bohatý na železo,  odporúča sa začať zeleninou  a mäsom. Nič hrozné sa nestane, ak bábätko začne s ovocím, avšak bez osladenia cukrom. Niektoré deti taký príkrm akceptujú lepšie, keďže ovocie je sladšie. Pre dojčené deti, ktoré stále dostávajú potrebné živiny z materského mlieka nie je poradie až tak rozhodujúce ako pre deti nedojčené. Začať príkrmy obilninovou kašou sa neodporúča, ani v prípade, ak bábätko slabšie priberá. Ak potrebujeme podporiť rast bábätka, lebo sa zdá, že prijíma dojčením menej mlieka, bude lepšie priberať a dosatne viac živín z mäsovo zeleninového príkrmu než z obilninovej kaše. Najmä železo sa oveľa lepšie vstrebáva z mäsa.

Príkrmy v prvom roku nikdy nesolíme ani nekoreníme, obličky bábätka sú ešte nezrelé, zbytočne by sa zaťažovali. Nepridávame bujóny, vegetu … Bábätko nepotrebuje poznať údeniny, párky, klobásy ani po prvom roku. Ochutiť príkrm môžeme neskôr  napr. rascou, feniklom.

Začína sa spočiatku jedným druhom zeleniny či ovocia . Ďalší druh sa zavádza s odstupom cca 3-7 dní.  Je to dôležité preto, aby sme videli reakciu bábätka na dané jedlo. U nás je zvyk začínať mrkvou, no nie je to povinnosť. Je však tiež prirodzene sladká a je to zelenina, ktorú deti  dobre tolerujú. O pár dní sa už tempo pridávania nových potravín môže zrýchliť. Materské mliečko totiž obsahuje enzýmy, ktoré pomáhajú bábätku tráviť tuky, bielkoviny, škrob. Negatívne reakcie sú preto zriedkavé.  Ako rozpoznať negatívnu či alergickú reakciu na príkrm:

  • bábätko nafukuje, má plynatosť
  • objaví sa výsyp, vyrážka
  • môže mať náhle zaparený, červený zadoček okolo konečníka
  • má náhlu nádchu, slzia očká, má kruhy pod očami
  • má hnačku alebo naopak je zapečené a nemôže sa vykakať
  • vracia, viac sliní
  • je celkovo nepokojné, dráživé

Prvý príkrm by mal byť vyzerať ako polotekutá kaša , pyré. Avšak nemusí byť rozmixovaný úplne do hladka, polročné bábätko už je zvyčajne schopné papať i trošku hrubšiu kašičku. Môžeme do neho pridať trošku materského mlieka na zriedenie. Je jedno, či bábätko má alebo nemá prerezané zúbky. Žuje na ďasienkach a dokáže s nimi vytvárať dostatočný tlak. V závere prvého roka bude príkrm podobný ako u dospelých, napr. na tanieriku bude mať bábätko nakrájané mäsko, zeleninovú prílohu , cestoviny ….

Začíname jednou čajovou lyžičkou, možno na prvý raz bábätko spapá len štvrtinku. Postupne dávku zvyšujeme na plnú, cca 150-200g. Sú deti, čo bez problémov zjedia naraz viac lyžičiek, prečo nie, ak im chutí ?:-) Nezabudnime, že bábätko potrebuje nové jedlo ochutnávať aj týždeň – dva, kým si novú chuť osvojí. To, že niečo odmietne dva – tri krát ešte neznamená, že to tak bude už navždy.

V priebehu jedného mesiaca môžeme pripravovať viaczložkové príkrmy. Ak napr. bábätko dobre toleruje mrkvu, o niekoľko dní zistíme, že dobre toleruje zemiak, začneme ich podávať spolu. Postupne pridávame do príkrmu vždy nový druh zeleniny a pridáme i mäso.  Pripravujeme rôzne kombinácie už odskúšaných potravín a jednej novej, neodskúšanej.

Bábätko by nemalo začať papať naraz veľa chodov, lebo jeho organizmus nie je na veľký a častý prísun príkrmov privyknutý. Nedokázalo by dobre jedlo stráviť, mohlo by byť nepokojné, horšie spať, mohlo by ho zapekať atď.

Prvý príkrm sa zvyčajne  zavádza na obed, ale môže to byť v podstate akákoľvek časť dňa. Vyberieme čas, kedy je bábätko zvyčajne spokojné, aktívne, nie príliš unavené a hladné. Príkrm by sme  teda mali zaviesť niekde medzi dojčeniami, aby bábätko dobre spolupracovalo. Po príkrme sa môže vždy prakticky ihneď nadojčiť. Dáme pozor na pusinku, prípadne ju vypláchneme od zvyškov jedál, aby nás bábo nechtiac nepohrýzlo.

Druhý príkrm zavedieme cca 1 mesiac po prvom príkrme, zvyčajne to býva ovocný príkrm,  desiata alebo olovrant. Začiatkom 9. mesiaca pridáme príkrm tretí, čo býva väčšinou obilninová kaša na večeru. Tempo zaraďovania príkrmov si určí v podstate samé bábätko. Jedno sa rozpapá rýchlo, iné pomalšie. Často sa strieda lepšie obdobie s obdobím absolútnej ignorancie príkrmov. Je to v poriadku, ak sa bábätko nenúti, určite začne opäť dobre papať. Posledné 3 mesiace prvého roka pridáme i ďalšie dva chody – raňajky a desiatu či olovrant. V roku teda bábätko papá ako my dospelí a k tomu sa neustále dojčí na požiadanie. Jeho režim vyzerá asi takto: prvé ranné dojčenie, raňajky, desiata, obde, olovrant, večera, dojčenie pred spánkom, dojčenie v noci podľa potreby. A k tomu ešte koľkokoľvek dojčení od smädu, únavy či pre potešenie.  Večerať by malo najneskôr dve hodiny pred spánkom. S plným bruškom sa zle spinká.

Veľa detí na začiatku prikrmovania trpí zhoršeným trávením, buď i zapeká alebo naopak preháňa. Stolica mení svoj vzhľad podľa toho, čo bábo nedávno spapalo. Ak bábo zapečie, pomôže vynechať “zapekajúce” druhy, napr. mrkvu, zemiak, a pridať napr. cuketu, slivku alebo nastrúhanú surovú mrkvu, prechodne znížiť celkový objem príkrmu. Veľmi dobre pomáhajú ovsené vločky a vývar z ovsených vločiek, pokiaľ už bábätko môže lepok. Takisto môžu pomôcť dlhšiu dobu podávané probiotiká.

mäso

Podávať sa môže i má prakticky od začiatku prikrmovania, plná dávka na jednu porciu je cca 35g. Výživné látky sú oveľa viac koncentrovanejšie v chudom mäse. Mäso varíme, niektoré deti môžu mať problém s vláknami mäsa, vypľúvajú ho, nevedia prehltnúť. Preto mäso môžeme najemno nakrájať, rozmixovať. Chudé mäso je bohaté na stopové prvky – železo, zinok, na bielkoviny. Vhodné je najmä mäso kuracie, morčacie, teľacie, králičie, jahňacie, hovädzie. Vynikajúca je i niekedy zaznávaná pečeň, najmä preto, že sa hovorí o tom, že je zásobáreň škodlivých látok. V skutočnosti sa väčšina škodlivín z pečene vyplavuje. Ľahko sa pripravuje a neobsahuje vlákna, deti ju rady papajú. Je vhodné vyberať si pečeň z mladých zvierat -napr.  teľaciu , jahňaciu pečeň, kuraciu z overeného zdroja. Pečeň je bohatý zdroj minerálov, bielkovín a vitamínu B12. Ak ste chodili okolo regálov s hotovými príkrmami pre deti, možno ste si s prekvapením všimli príkrmy pre deti od cca 8. mesiaca s obsahom rýb. Podľa európskych odporúčaní sa ryby skutočne v tomto veku odporúčajú. Biele ryby obsahujú menej tuku, ostatné obsahujú viac tuku, ale s obsahom polynenasýtených mastných kyselín, ktoré sú dôležité pre nervový vývin bábätka. Obsahujú veľa železa, zinku i jód. Mäso potrebuje papať bábätko každý deň. V prípade, ak sa rozhodujeme pre vegetariánsku formu výživy, musíme bábätku zabezpečiť živiny, ktoré mu poskytuje mäso, vajcia či mliečne výrobky inak.

vajcia

Jeden deň v týždni môže byť mäso  nahradené vaječným žĺtkom. Bielok minimálne  do 1 roka zvyčajne nepodávame, lebo je silný alergén. Žĺtok je bohatý zdroj aminokyselín železa, tuk v ňom obsahuje veľa polynenasýtených mastných kyselín. Keďže vajcia u nás často obsahujú salmonelu, je veľmi dôležité ich vždy dobre uvariť (vajce uvaríme natvrdo, bielok oddelíme, žĺtok primiešame do príkrmu)

zelenina a ovocie

O potrebe zeleniny a ovocia asi žiadna mamička nepochybuje. Poskytujú bábätku rozmanité vitamíny, minerály, škrob a vlákninu. Vitamín C v zelenine a ovocí pomáha resorbovať železo z rastlinných potravín. Práve striedaním rôznych druhov dosiahneme optimálny prísun živín. Varením a vylúhovaním vo vode sa môže vitamín C strácať, preto je dôležité pripravovať príkrmy šetrne. Pomocou jednotlivých druhov zeleniny, môžeme pomôcť bábätku, ak má problém so stolicou. Napr. je známe, že varená mrkva zapeká, surová urobí stolicu redšiu. Čím šetrnejšia príprava , tým viac živín si príkrm zachová. Preto je ideálne podávať ovocie hneď surové.

ako prvé príkrmy sa odporúča:

zelenina – mrkva, zemiak, sladký zemiak, cuketa, tekvica, brokolica, karfiol,  špenát

ovocie -z exotických  banán, avokádo , z domácich  : jablko, hruška, slivka, dyňa , broskyňa, marhuľa

Keď bábätko otestuje všetky tieto potraviny, bude mať zrazu 8- 9 mesiacov a môžeme zaradiť ďalšiu zeleninu či ovocie:

zelenina – patizón, petržlen, kaleráb,  kukurica, pór, kel, uhorka, fenikel, kapusta, paradajky, hrášok, zelená fazuľka, fazuľa, šošovica (na strukovinách je ťažko stráviteľná šupka, ak ju chceme podávať bábätku pred prvým rokom, je fajn ju odstrániť pred podávaním; podobne je to so šupkami ostatných potravín, ak bábätku vadia)

ovocie – čučoriedky, čerešne

Okolo prvého roka už môžeme po troške pridať do varenia na ochutenie cesnak, cibuľu, zelené bylinky, zaradiť môžeme  čerešne, zeler, kyslú kapustu,  papriku, višne, ríbezle, maliny.

Oveľa kratší je zoznam potravín, ktoré by bábätko malo spoznať určite až po roku :  vzhľadom na vysoké riziko alergie sú to citrusy, kivi,  orechy, najmä arašidy, sója a sójové výrobky. Niektoré úvahy vylučujú iba orechy.

Je to len príklad potravín, určite tu nie sú spomenuté všetky druhy. Dieťa, ktoré nemá alergické predispozície a je popri zavádzaní príkrmov dojčené, zvyčajne toleruje príkrmy veľmi dobre.  Je vysoko pravdepodobné, že ak dáme povedzme mandarínku 8 mesačnému bábätku, bude ju dobre tolerovať. Ak sa teda stane, že bábo spapá niečo , čo by nemalo a zlá rekcia nenastala, určite sme mu neublížili a môže ju papať aj naďalej.  Mamičky sú často až príliš opatrné a bezradné čo bábätku dať, aby mu neuškodili. Vo svete sa “problematické” potraviny zavádzajú oveľa benevolentnejšie než je zvykom u nás. Významná hranica v rámci tolerancie “problematických” potravín je 9 mesiacov. Ak si nie sme isté, je lepšie počkať s danou potravinou na 9 mesiac.

obilniny

Obilniny tvorili základ jedálnička našich predkov. Dodávajú nám energiu, obsahujú množstvo enzýmov, vitamínov , predovšetkým B a E, minerálov, najmä železo, draslík, horčík, vápnik. Obsahujú málo tukov, veľa sacharidov a zdraviu prospešnú vlákninu.  Avšak niektoré obilniny môžu obsahovať lepok (gluten). Niektoré deti sú vnímavé na vznik celiakie , trvalej neznášanlivosti lepku, pri ktorej vzniká poškodenie sliznice tenkého čreva. Potvrdzuje sa, že dojčenie a súčasné podanie obilnín s obsahom lepku až po ukončenm 7.-8. mesiaci znižuje riziko vzniku celiakie. Preto sa odporúča dovtedy podávať deťom len obilniny bezlepkové – ryža, pšeno, kukurica, resp. obilninám podobná pohánka.  Ovos, pšenica, raž, jačmeň lepok obsahujú. S ovsenými vločkami, klasickým chlebom či cestovinami počkáme cca 1 mesiac od začiatku prikrmovania – na ukončený 7.mesiac. Výživnejšie sú celozrnné obilniny.

Existujú i komerčne vyrábané obilninové kaše, pôvodne vyvinuté pre deti nedojčené. Sú dva druhy – tzv. mliečne – s obsahom umelej výživy – “mlieka”, do ktorých sa pridá už len voda alebo bezmliečne, do ktorých sa pri príprave pridá voda alebo odsaté materské mlieko.  Tieto kaše sú väčšinou obohatené i o niektoré stopové prvky, najmä o železo.  Každopádne dieťa dokáže využiť lepšie železo obsiahnuté v mäse než v bezmäsitých potravinách. Ak sa rozhodneme pre mliečnu kašu,  treba si uvedomiť dve veci. Mliečna kaša je vlastne sušené umelé mlieko s obilninou. Ak bábätko po zjedení reaguje zle, príčinou nemusí byť reakcia na obilniny, ale môže to byť reakcia na umelé mlieko ako také.

Veľa mamičiek sa pýta, či sú kupované kaše potrebné.  Nie sú, bábätko potrebuje obilniny, no obilninovú kašu mu môžeme pripraviť i doma . Stačí uvariť napr. ryžu vo vode, zmiešať ju s ovocím, zeleninou alebo s odsatým materským mliekom. Vynikajúcou obilninou sú ovsené vločky, ktoré deti dobre tolerujú. Obsahujú množstvo živín, majú nizky glykemický index, dokážu zasýtiť na dlhšie. Kašu môžeme nahradiť cestovinami či chlebíkom.

mlieko a mliečne výrobky

Dojčené deti si i po polroku svoje mliečne potreby napĺňajú dojčením . Mliečne výrobky vôbec  nepotrebujú, no v malých množstvách na spestrenie jedálnička , môžeme zaradiť tzv. fermentované (=kyslomliečne) mliečne výrobky . Fermentácia je proces kvasenia mlieka bez prístupu vzduchu. V takýchto výrobkoch je vďaka fermentácii menšie množstvo laktózy a väčšie množstvo dobrých mikroorganizmov – baktérií mliečneho kvasenia. Preto kyslé mlieko,  jogurty a syry dobre tolerujú i ľudia so zhoršenou toleranciou laktózy. Zaradenie kyslomliečnych výrobkov pomôže i vtedy, ak sa mamičke zdá, že bábätko sa menej často dojčí, ak má obdobie, keď prechodne prsník odmieta. V závere roka môžeme pridať maslo. Tvaroh až po prvom roku vzhľadom na vysoké množstvo bielkovín. Rôzne sladké krémiky, pribináčky … sú skôr dezerty, ktoré bábätku dávajú len minimum živín a v podstate ich nepotrebuje poznať. Jogurt nikdy nedávame odtučnený. Bábätko potrebuje prijímať len na tuk bohaté mliečne výrobky. Kupujeme teda jogurty s normálnym obsahom tuku a probiotickými kultúrami, vždy čerstvé, nie tesne pred skončením záruky. Klasické kravské mlieko sa môže do jedálnička zaradiť najskôr po prvom roku, musí  byť plnotučné. Bábätko ho však nepotrebuje poznať kým sa dojčí.

hríby

Väčšina hríbov je ťažko stráviteľná, preto ich zaradíme do jedálnička oneskorene. Šampiňóny a hliva sú ľahko stráviteľné a v malom množstve ich dobre  tolerujú aj deti po prvom roku. Šampiňóny sú dokonca súčasťou hotových príkrmov pre deti do jedného roka. Je však lepšie počkať s hríbami aspoň na 2-4 roky , vždy ich dostatočne správne a dlho tepelne pripravovať a len druhy, ktoré poznáme a sú  čerstvo nazbierané.  Často sa uvádza až 5-6 rokov, čo už je trošku prehnané, pretože hríby sú zdravé a môžu obohatiť a spestriť jedálniček škôlkara.

med

Med sa odporúča až po prvom roku, kvôli riziku alergií, ale najmä kvôli potenciálnej nákaze botulotoxínom

spracované podľa dokumentu Európskej komisie: výživa dojčiat a batoliat : Štandardné odporúčania pre EU .

plné znenie komentáru k príkrmom ESPGHAN (v angličtine)

258 Responses to Prvé príkrmy II.

  1. Silva says:

    My sme začali mäsozelenovým príkrmom, potom ovocie a nakoniec kaše 🙂 Staršia začala neskôr a bola vyberavá, najviac jej chutilo mlieko, miesto príkrmu prešla na hustejší Sunar 🙂 Mladšia bola spokojná s príkrmom, vodou a kojením už od 5. mesiaca 🙂 Príjemným pomocníkom bola ohrievačka od NUK.

  2. Petra says:

    Ja som tieto kaše už dávala v takom veku a potom asi od 9-10 mesiaca som skúsila klasickú krupicovú kašu a u nás slávila úspech 🙂 ten nápad s ovocím je podľa mňa super, oživiť dieťatku stravu je len plus, zároveň dostane vitamíny a aspoň nebude mať stále rovnaké chute

  3. Anonym says:

    Dobry den,
    Chcela by som sa spytat, ci su pre deti do roka vhodne aj instantne jednozlozkove bezmliecne kase, ktore sa rozrabaju doma. Je do nich potom mozne po dovareni pridat ovocie, pripadne materske mlieko?
    A ako casto ma dostavat dieta lepok. Moze aj kazdy den? Dakujem velmi pekne. Zaviedla som ho pred ukoncenym 7. Mesiacom. Teraz ma ukoncenych 8.
    Dakujem velmi pekne za odpoved.

  4. Anonym says:

    Pre pána Jana, naučte sa písať, v texte je kopec chýb…a formulovanie viet, katastrofa! Článok som nedokázala dočítať do konca!

    • Anonym says:

      Tu si chodíme po rady a nie učiť sa gramatiku a veľa krát mamičky píšu len na rýchlo, tak ten dotaz bol maximálne trápny

  5. Anonym says:

    Dobrý deň. Prosím poradili by ste mi ako obohacovať synčekovi príkrmy o materské mlieko . Je síce dojčený, ale zle pije, málo, preto si po porade s laktačnou poradkyňou aj mliečko odstrekujem. Synček má 10. mesiacov.

  6. Zuzana says:

    Dobry den, chcela by som sa opytat ako je to so surovou zeleninou. Varit alebo radsej surovu? A ak ano od kedy zacat pridavat tieto potraviny? :
    Napriklad odstavena mrkva, cvikla alebo jablcko.
    Dalej paradajky, paprika a uhorky.
    A tiez strukoviny ako hrasok a sosovica.
    Surova zelenina ma viac vitaminov ako varena tak len preto ma zaujima, ci sa vobec odporuca babatkam surove stavy, a ak ano odkedy.
    Dakujeeeeeeeeeeeeem vopred za odpoved.

  7. Ivana says:

    Mozno sa na to uz niekto pytal, ale mohli by ste mi prosim povedat ake zasady treba dodrziavat pri priprave jedla (vecernej kase) z materskeho mlieka. Ak chcem “uvarit” nejaku kasu staci si davat pozor na to aby materske mlieko nevrelo, alebo mu skodi uz aj nizsia teplota (60-70 stupnov)?

    • Viera Červená says:

      Tu je základná koncepcia zavádzania príkrmov http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=111. Dôležité je zachovať popri pridávaní tuhej stravy dojčenie v tom istom systéme, ako doposiaľ – dojčenie by malo byť na požiadanie a jeho častosť by nemali príkrmy znižovať. V takom prípade dieťa bude naďalej piť dostatočné množstvá materského mlieka. Nie je potrebné materské mlieko prácne odsávať a variť z neho kaše. Kaša sa dá pripraviť aj rozmixovaním uvarenej obilniny s trochou vody, ak už chceme dieťaťu dávať kašu. Umelé ani iné mlieko dojčené dieťa nepotrebuje.

  8. Anonym says:

    Dobrý deň, chcela by som sa informovať ohľadom prvých príkrmov, nakoľko dostávam množstvo zmätočných informácií zo všetkých strán a je to moje prvé dieťa, tak by som chcela položiť možno dosť hlúpu otázku 🙂 ale chystám sa zaviesť prvý zeleninový príkrm a teda chcem vedieť, či začať najprv len cez obed alebo už aj na večeru? Je mi jasné, že sa to odvíja hlavne od chuti a “chtíča” bábätka, ale už si vobec nie som ničím istá, preto uvítam každú pomoc a odpoveď. Mám plne kojené 5 mesačné dieťaťko, ale detské lekárka nám odporúčala príkrmy už od 5 teho m. Ďakujem krásne 🙂

    • Viera Červená says:

      Zavádzanie príkrmov je skutočne opradené množstvom mýtov a zmätočných informácií. V prvom rade je problém s nepochopením toho, o čo v skutočnosti pri prikrmovaní ide. Že nejde o nahradenie dojčenia jedlom z dôvodu, že by po určitom čase už materské mlieko “nestačilo”. Že ide v zásade najmä o to, aby sa dieťa postupne, behom doby, ktorú napr. Svetová zdravotnícka organizácia definuje od približne 6. mesiacov do 2. rokov – teda počas celého roka a pol “učilo jesť a pit”. Že dieťa sa chce prikrmovať vôbec nie preto, že ide jesť, že sa chce nasýtiť, ale preto že skrátka motoricky dozrelo do veku, kedy je schopné napodobniť dospelých ľudí, ktorých už nejakú dobu fascinovane sleduje, keď jedia – pozoruje, aké pohyby robia, vidí, že jedlo im mizne v ústach, snaží sa to odpozorovať a v určitom bode je už motoricky zrelé na to, aby sa pokúsilo toto správanie napodobniť. Od toho sa odvíja aj stratégia zavádzania príkrmov, aj čas, kedy príkrmy zavádzať. Ide o “učenie” a preto by sa malo diať vtedy, keď je na to dieťa pripravené. Väčšina detí vykazuje známky pripravenosti na prikrmovanie po 6. mesiaci, niektoré už v piatom mesiaci. Pripravenosť znamená, že dieťa javí záujem o to, čo sa deje pri jedení a snaží sa napodobniť správanie rodiča. A ak dieťa túto pripravenosť vykazuje, je dobré mu vyhovieť. Je jedno, ako bude vtedy staré. Dôležité je neriadiť zavádzanie príkrmov kalendárom, nezavádzať príkrmy paušálne, napr. od 5. mesiaca. V tomto zmysle sa vyjadrujú aj odporúčania uznávaných organizácií, napr. spomínaná WHO odporúča zavádzať príkrmy po 6. mesiaci, v tomto článku http://www.mamila.sk/post/tak-kedy-babaetkam-zavadzat-prikrmy-v-6-ci-4-mesiaci-78/ nájdete podrobné odporúčania pre podmienky Európskej únie od ESPGHANu aj s vysvetlením, ktoré takisto odporúča zavádzať príkrmy “okolo šiesteho mesiaca”. Rovnako ako nie je dôležitý vek dieťaťa, ale jeho pripravenosť, tak je dôležité rešpektovať jeho pripravenosť aj pri ponúkaní príkrmov počas dňa. Je úplne jedno, či dieťa vyskúša príkrm ráno, na obed alebo večer. Z jeho pohľadu ide o napodobňovanie správania človeka, ktorého pri jedení pozoruje, takže záujem o príkrm prejaví pravdepodobne najskôr vtedy, keď s ním bude niekto dospelý jesť, napr. keď bude u mamičky na kolenách a ochutná jej jedlo. Je úplne jedno, koľkokrát za deň to vyskúša – prvé mesiace to bude skutočne najmä o hraní sa s jedlom, skúšaním toho, ako chutí, čo to vlastne v ústach tí rodičia s jedlom robia – dieťa najskôr trénuje používanie jazýčka a svalov pusinky na túto novú činnosť, musí sa naučiť žuť, posúvať potravu do hltana, to všetko sú veci, ktoré trvajú nejakú dobu a do toho času dieťa nezje viac, než pár lyžičiek jedla. Tradičná predstava prikrmovania – dieťa na obed namiest dojčenia usporiadanie papá z vlastnej misky, z ktorej už v prvom mesiaci prikrmovania zje celých napr. 250 ml jedla, neozrkadľuje to, o čo pri prikrmovaní naozaj ide – že dieťa sa snaží napodobniť rodiča a navyše ohrozuje dojčenie, pretože v tradičnej predstave prikrmovania sa jedlom nahrádza najskôr dojčenie na obed, neskôr aj doobeda a poobede a v 8-9. mesiacoch sa dieťa dojčí už len ráno a postupne vôbec nie. Príliš rýchle zavádzanie príliš veľkého množstva príkrmov na úkor dojčenia predstavuje riziko predčasného odstavenia dieťaťa. Dieťa aj po začatí zavádzania príkrmov by preto naďalej malo byť dojčené na požiadanie, v tom istom systéme, v akom bolo dojčené doteraz, materské mlieko ešte mnoho ďalších mesiacov tvorí hlavnú zložku potravy dieťaťa a ešte v druhom roku života dieťaťa pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Dôležité je preto naďalej sa sústrediť na výdatné dojčenia, na dojčenie na požiadanie a k tomu využívať príležitosti, aby sa dieťa zoznámilo s novými chuťami, vôňami a konzistenciou potravy a postupne sa naučilo prijímať aj inú potravu ako materské mlieko. Prečítajte si viac aj v tejto odpovedi http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=111

  9. Daniela says:

    Pekny večer,zaujimalo by ma či možem davať babatku nové zemiačky zo záhrady,dopočula som sa ,že su tažko straviteľne vraj radšej dať stary zemiak.Začala som s bio mrkvičkou 3 dni,ďalej pokracujem zemiakom+mrkva,neviem či je to správny postup.Čo vy na to?:-)

  10. Martina says:

    Dobry den,
    Chcela by som sa opytat na radu ako pokracovat v kojeni ked sa planujem o mesiac vratit do prace.Nastastie to bude iba na zopar hodin dvakrat do tyzdna ale problem je ze to bude vecer, takze manzel bude uspavat syna. Momentalne mame 6 mesiacov sme plne dojceni a zacali sme v ovocnymi prikrmami na desiatu a velmi pekne papkame. Do prace sa vratim ked syn bude mat 7 mesiacov. Rozmyslam nad odsavanim,alebo źe dostane veceru o 5 hodine a pred odchodom 5,30 ho nakojim. Spat chodi o 7 hodine.
    Dakujem za radu
    Martina

  11. vvv says:

    Chcela by som sa spýtať, ako rozoznám alergickú kožnú reakciu na príkrm. syn má na líčku takú malú škvrnku, len jemne začervenalú, skôr je ju cítiť dotykom ako takú suchšiu kožu. má to aj na predkoleniach, už dosť dlho, skôr než sme začali s príkrmami. najskôr som si myslela, že to má ošúchané z koberca, ako sa po ňom plazí. ale včera sa mu spravila aj na brade taká veľká červená škvrna, do rána síce vybledla, ale teraz je taká ako tá, čo už mal predtým. do obedu som mu pridala síce prvýkrát krupicu, ale tú jedol už aj večer predtým v kaši s MM a nič sa nestalo. v jedle bol aj žĺtok, ale ten takisto jedol už pred týždňom bez reakcie.
    alebo len zbytočne stresujem a vážne to má z otierania sa o koberec a sústavného slintania? zneisťuje ma len to, že a tom líčku to má už mesiac a vôbec sa to nemení.

  12. viktoriya says:

    Dobry den Annag, obraciam sa na Vas s prosbou o radu. Sun ma 6 mesiacov a 10 dni .Bol plne dojceny 5 mesiacov a 10 dni,potom som zavedla prikrmy,ale aj doteras ho dojcim,chcela by som mu uvarit nieco z ryze ale neviem aku mu mozem dat.a tiez tak isto aj krupicovu kasu.Dakujem

    • persefona78 says:

      ja som to robila tak, že ryžu som úplne rozvarila, rozmačkala na kašu a pridala odstriekané MM a nastrúhané jablko. bolo to také hrudkovité (kúsky ryže boli viditeľné), ale jedol to bez problémov.
      krupicu som robila zas tak, že do jemne zohriateho MM som vmiešala lyžičku krupice a miešala, kým nezhustla a tiež som potom pridala nastrúhané ovocie. neviem síce, či sa môže MM variť, ale iný návod som nikde nečítala.

  13. Anonym says:

    Dievcata som zufala…Mozno sa budem pytat od veci, ale uz neviem kto by mi mool poradit…mame doma 6 mesacne babatko. Uz mesiac sme na prikrmoch, vsetko je ok, papame, kakame, nemali sme doteraz ziadny problem…az posledne dva- tri dni mala odmieta jest…tuhu stravu na obed zje ale akonahle vidi flasu s mliekom tak nastava koniec sveta- zacne plakat, natahuje sa- prehyba sa v chrbatiku (ako ked sa robi mostik)..pritom nemam pocit, zeby ju bolelo brusko, lebo prdka aj kaka minimalne raz za den..len hned ako pociti mlieko je koniec…neviete co by to mohlo byt? stretli ste sa uz s niecim takym? Dakujem
    tereza

    • annag says:

      Terezka, ak som správne pochopila, nie je dojčená, ale pije len mlieko z fľaše . Deti mávajú obdobia, keď mlieko či fľašu odmietajú, resp. odmietajú tak veľké dávky a nikdy sa na to ani nepríde – v zásade sa situácia dá , pokiaľ papá i príkrmy – mäso či iné živočíšne potraviny, dočasne nahradiť len mliečnymi výrobkami – napr. mliečnou kašou,zatiaľ len v menšej miere jogurtom. Podľa odporúčaní EU nedojčeným deťom po šiestich mesiacoch života sa odporúča podávať 280-500 ml umelého mlieka obohateného o železo na deň, v prípade, že v strave sú zahrnuté aj iné živočíšne potraviny, 400-550 ml/deň v prípade, že tieto zahrnuté nie sú. Môžeš skúsiť dať jej mlieko úplne inou formou, trebárs z obyčajného pohára, z fľaše z detského džúsu, s pohára s náustkom … Bábätko sa však veľmi donútiť nedá, ak to bude pretrvávať, smelo navštív lekára, aby ju vyšetril, vylúčil nejaké ochorenie a odporučil ďalší postup. Držím palce

      • Anonym says:

        Dakujem 🙂 som sa trosku ukludnila 🙂 skusime nejku inu formu a uvidime..Och, este ze existuje takato super stranka 🙂 Dakujem, velmi Vam dakujem
        Tereza

  14. Anonym says:

    Dobry den Annag, braciam sa na Vas s prosbou o radu. Nasa mala bude mat o par dni pol roka. Bola plne dojcena do konca 4 mesiaca, potom sme boli nuteni prejst na umele mlieko, zo zdravotnych dovodov. Tak sme sa rozhodli po ukoncenom 5 mesiaci zacat s prikrmami. Mala pekne vsetko spapa, nemam pocit, zeby jej nieco vadilo, ani nevypluva ani nema zatial ziadne alergicke ci ine reakcie. Mame za sebou zemiak, mrvku, cuketu, tekvicu, brokolicu, trochu kuracieho maska. Avsak po zavedeni prikrmov sa nemoze vykakat. Dovtedy mavala stolicu raz aj dvakrat za den, sice aj teraz kaka minimalne raz za den ale je to s velkymi problemami. Cela je cervena od toho ako tlaci, nejaky cas to trva a stolicu ma neskutocne tuhu (ani sa necudujem, ze jej to ide tazko). Skusala som dat jej menej prikrmu, ci vysadit najskor mrkvu, potom zemiak ale nepomohlo. Pocula som o kvapkach Sab simplex ale neviem ci riesia nas problem, pripadne co by som jej mohla dat na ulahcenie? Dakujem 🙂

    • Janka says:

      Dobry den,skusim poradit,dieta ked zacne papat prikrmy,tak sa mu stolica sformuje a uz bude mavat iba formovanu stolicu,kedze doteraz bola zvyknuta,ze kaka riedke,tak jej to ide zrazu tazko,ona si zvykne.Mrkva urcite zapeka,teda varena,surova ak sa nastruha,napr.neskor s jablkom,ked zacnete aj ovocne prikrmy,ta by mala byt ok. Skuste podavat viac tekutin,vodu,to by mohlo trochu zriedit stolicu. Sab Simplex su na vyprdkanie,nie na kakanie.Neskor mozete davat aj slivkovy dzus,ten pomaha sa vykakat,ale ked bude papat ovocie,tak to urcite pojde lahsie 😉

    • Ešte by som dodala k Janke – materské mlieko obsahuje enzýmy, ktoré bábätku pomáhajú tráviť tuky, bielkoviny i škrob obsiahnuté v príkrmoch. Preto je fajn príkrmy nenahrádzať dojčením, ale k dojčeniu pridávať príkrm – bábätko bude piť dostatok mliečka, ktoré mu trávenie uľahčí – napr. sa nadojčí po prebudení, potom po chvíli spapá príkrm (zrejme ho bude akurát, nie priveľa, lebo sa i dojčilo a zapije ho opäť dojčením )

Napísať odpoveď pre Anonym Zrušiť odpoveď