Dlhodobé dojčenie a prirodzené odstavenie bábätka

Veľa mamičiek má v sebe zafixovanú métu dojčiť svoje bábätko 6 mesiacov, potom nech už sa odstaví kedy chce. Však po polroku už papá príkrmy a pije iné tekutiny. Skutočne bábätko dojčenie neskôr  nepotrebuje? Stáva sa dojčenie zlozvykom? Môžeme si v roku bábätka povedať, že bolo dojčené dlhodobo? Naozaj materské mlieko bábätku nič nedáva?  Musí byť odstavenie sprevádzané s plačom a stresom ?

6 mesiacov nie je koniec dojčenia, je to len prvý míľnik na ceste dlhodobým dojčením. Prikrmovaním nenahrádzame dojčenie, len k nemu pripájame nové jedlá či tekutiny. Mnohé mamičky sa pýtajú, aké umelé mlieko bábätku vybrať. Výrobcovia i lekári zdôrazňujú potrebu podávať dieťaťu do 3 rokov formulu, nie obyčajné kravské mlieko. Tak teda umelé mlieko potrebuje, ale dojčenie mu nič nedáva? Materské mlieko poskytuje bábätku neustále dôležité živiny, vitamíny, minerály… Mamičky starších detí určite spozorovali, že na odsatom mliečku sa po usadení  vytvorí hrubá vrstva tuku, oveľa hrubšia než sa usádza v prvých mesiacoch. Dokáže stále bábätko vynikajúco zasýtiť. Obsahuje látky, ktoré mu posilňujú imunitu a pomáhajú mu prekonávať  množstvo infekcií, ktoré počas detstva nachytá. Dojčené bábätko sa nikdy nemusí stretnúť s umelým mliekom ani so skrytým umelým mliekom v mliečnych kašiach.

No dojčenie dieťatku prináša oveľa viac. Vytvára pevnú väzbu medzi ním a mamičkou. Bábätko vie, že na prsníku dostane všetko čo potrebuje. Cíti, že je mamičkou prijímané, že ho neodmieta , že dostáva jej lásku a pozornosť. Dojčenie staršieho bábätka má neopísateľné čaro. Je liek na každú boliestku. Na boľavé kolienko, na udretú hlávku, na veľkú krivdu , čo sa mu prihodila. Pri dojčení bábätko s mamičkou komunikuje, vysiela jej signály, ktoré vycibreným vnímaním mamička rýchlo rozpozná. Je úžasný pocit, ak sa dojčenie končí smiechom a zábavou. A nemyslím si , že je hanba a zlé, ak bábo príde k mamičke a pohladká si prsíčka.

Našťastie, poznám veľa mamičiek, ktoré si dokonca až po polroku  začali dojčenie skutočne vychutnávať .  Najmä pri prvom bábätku je prvý polrok veľká neznáma, ktorú sprevádzajú obavy, strach a neistota. Postupne mamička získa pevnú pôdu pod nohami, cíti istotu. Pokiaľ mamička nájde dôveru v seba, v to, že dokáže svoje dieťa uživiť svojím vlastným mliečkom, dojčenie sa pre ňu stáva obrovskou satisfakciou.

Mnohé mamičky sa nevedia dočkať, kedy ich dieťatko bude konečne papať mrkvičku, piť čajíčky. Dojčiť sa bábätko prinútiť nedá, no dá sa prinútiť bábätko rôznymi fintami veľa papať a piť. Ak bábätko nechce piť, v zúfalstve skúšajú  čaje, fľaštičky, cumlíky, sladia vodu cukrom, medom… len aby konečne začalo veľa piť. Ak nechce papať, vymýšľajú rôzne výrazne ochutené kaše, výživy, len aby papalo “plné” dávky príkrmov. Príliš rýchle zavedenie príkrmov a iných tekutín je jedna z častých príčin predčasného odstavenia bábätka.

Do toho vstupuje negatívny tlak okolia – babky, svokry, susedy s údivom odsudzujú mamičku, ktorá si nevie dieťa vychovať a odstaviť ho v rozumnom čase (t.j. v polroku?).” Ak ho neodnaučíš teraz, bude to potom ešte horšie, už sa ho nezbavíš.”

Veľa mamičiek hovorí: “Mňa už to nebaví, nevládzem, lepšia spokojná mamička než vyšťavená kojením”. Skutočne za vyšťavenie môže dojčenie? “Som príšerne unavená z kojenia, z prebdených nocí, nevládzem k nemu vstávať, na spoločnú posteľ ho nenaučím. Som strašne chudá, bábätko ma vysáva, vyciciava. Chcem už športovať, chcem si dať pohár vína, chcem mať ďalšie dieťa”. Ale dojčenie nemôže za to, že sa bábätko fyziologicky v noci budí. Áno, dojčiaca mamička môže byť podvyživená, “vysatá”. No to nie je chyba dojčenia, je to výsledok fám, ktorým mamička uverila. Pretože mamička sa prakticky nemusí obmedzovať v strave, naopak, má jesť zdravo tak, aby jej mliečko obsahovalo všetky potrebné látky, vitamíny či minerály. Ani športovanie nie je prekážka dojčenia, ani drvivá väčšina iných aktivít. Pohár vínka takisto bábätko neohrozí , ba dokonca i príležitostná cigaretka je podstatne menšie zlo než predčasné odstavenie bábätka.

Všetko má svoj zmysel, aj to, že  žena, ktorá dojčí, nemá menštruáciu a nemôže otehotnieť. Je spravodlivé, ak prvorodené bábätko príde predčasne o mamičkin prsník len preto, aby prišiel na svet druhý súrodenec? Amenorea (absencia menštruácie) je znakom toho, že naše telo nie je na ďalšie tehotenstvo pripravené, že naše bábätko sa dojčiť  stále chce a potrebuje. Nie je lepšie riešenie než predčasné odstavenie dojčiť naďalej a dať tomu voľný priebeh? (Pozor, to, že mamička má menštruáciu automaticky určite neznamená, že má málo mliečka, vstupuje tam veľa iných faktorov)

Dieťa má právo byť dojčené a má právo byť dojčené až kým sa samé dobrovoľne neodstaví. Dobrovoľne sa bábätko odstaví najskôr v druhom roku života, niekedy sa uvádza až dva a pol roka. Právo dojčiť sa je základné právo dieťaťa uzákonené i v Medzinárodnom kódexe práv dieťaťa. Je na rovnakej úrovni ako právo nebyť týrané či právo nepracovať.

Preto platí pravidlo: prvé dva roky dojčiť na požiadanie, prsník ponúkať. Až potom prichádza obdobie, kedy môžeme v súlade so záujmami dieťatka postupne prejsť do fázy odstavovania : dojčiť na požiadanie – prsník neponúkať, ale ani neodmietať. Teda bábätku prsník dáme, keď si ho popýta – nebránime mu dojčiť sa. No zároveň mu prsník neponúkame. Bábätko si bude pýtať prsník čoraz menej, až sa jedného dňa odstaví samé. Možno to bude v 2.5 roku, možno v 4 rokoch. 2-4 roky sa udávajú ako obdobie, počas ktorého sa dieťatko spontánne odstaví. Občas sa nájdu i výnimky🙂 – výnimky v našej kultúre – a dieťatko sa odstaví ešte neskôr. Ak by sme nakukli do prírody medzi cicavce, tak tie sa odstavia až v čase, keď mláďatám rastú trvalé stoličky. U človeka to potom vychádza až na cca 6 rokov.

Bábätko, ktoré sa nasilu odstavuje v čase, keď na to nie je pripravené, bude o prsník bojovať. A dokáže byť veľmi silný súper. Väčšinou aj vyhráva, mamička často celé mesiace neustále prehráva. Cez deň ho akosi “obalamúti”, no podvečer či v noci to nejde. Hororové dni, plné stresu a plaču sa aj tak končia dojčením. Trpí bábätko. Trpí mamička, lebo podvedome cíti , že robí niečo neprirodzené a nesprávne. Trpí manžel, trpí celá rodina. Má zmysel robiť si peklo zo života , keď môže byť nádherný a plný šťastia i rodinnej pohody? Koľkým mamičkám zostáva rana na duši?

Spomínam si na svoju vtedy 26 mesačnú dcérku: už dlhší čas sme sa o dojčení rozprávali, hovorili sme si, že mliečko sa už stráca. Spolu sme sa pri dojčení smiali, ona si pocuckávala. Posledný krát uprostred dojčenia sme si opäť hovorili, že prsíčko sa pokazilo, mliečka je málo. Zrazu sa prsníka pustila a nikdy viac si ho nevzala. Bez jedinej slzičky. Od toho dňa prespala v postieľke súvisle celú noc, možno prvých pár nocí len s krátkou prestávkou na vodičku. Odvtedy dobrovoľne a spokojne spáva vo svojej posteli . Jej braček v ničom nezaostával. Jeho odstavenie bolo minimálne pre mňa predčasné, lebo v 18. mesiacoch zareagoval na pomalší tok mliečka. V mojom brušku ho už čakala ďalšia sestrička. Takisto si však jeden večer ľahol do postieľky bez prsíčka a už sa nikdy na dojčenie neozval.

Neverte prosím, radám žien vo Vašom okolí, ktoré tvrdia, ako ťažko sa staršie dieťatko odstavuje. Žena, ktorá skutočne dlhodobo dojčila svoje dieťa až kým sa samé neodstavilo, by takú radu nedávala. Lebo vie, že to nie je pravda.🙂

178 Responses to Dlhodobé dojčenie a prirodzené odstavenie bábätka

  1. iwchvo píše:

    vdaka ti.potrebovala som ta pocut dnes

  2. Lubica píše:

    dobry vecer,
    potrebovala by som poradit lebo uz naozaj neviem na koho sa obratit.
    Mam 3.5 rocnu dcerku ktoru stale dojcim. V decembri sa mi narodila druha dcerka, teraz ma 2.5mesiaca. Pocas celeho tehotenstva som dojcila, ale dufala, som ze sa strarsia dcerka odstavi sama, lebo boli obdobia, ked uz som mlieko skoro nemala. Ale ona je velky zavislak, vsetko vydrzala a ja som ju nechala,lebo som nemala to srdce ju odstavit nasilu. Vzdy som chcela ab sa odstavila sama, ale uprimne netusila som ze to bude trvat az tak dlho. Nechcela som tandemovo dojcit, ale dopadlo to tak ze dojcim. Ked sa druha dcerka narodila tak sme dojcili spolu,ale bolo to dost narocne, lebo strasia sa chcela vzdy dojcit,ked aj mala. A tak pili obe naraz ale mliecko velmi striekalo a malicka nestihala pit, a tak hrozne hltala, zakaslavala sa potom sa rozplakala a mala z toho skor stres ako pozitok. Tak som to zrusila a pili kazda sama. Ale to moja starsia dcera nechcela prijat. Nechce cakat, vzdy je strasny cirkus ked dojcim malu a aj ona chce, nechce pockat, alebo sa chce dojcit ked ju malicka spi v satke, lebo je to babatko v podstate stale nosene. Takze kazdy den je u nas hrozny krik, lebo starsia sa dokaze hadzat na zem a vrieskat ze hroza ked nedostane mliecko hned alebo vtedy ked ona chce. Dokonca ma udrie, to samozrejme netolerujem. Tiez v noci je to podobne, okolo 2hej sa zacne budit a ako by mala radar, vzdy vtedy ked pije malicka, a chce aj ona. Vysvetlujem, stale opakujem,prosim ,nic nepomaha. Uz prestala spavat cez den a taketo nocne budenie sa kazde dve hodiny na mlieko jej neprospieva lebo potom je cez den este viac unavena, a ja samozrejme tiez. Uz som sa rozhodla zrusit dojcenie v noci, lebo to bolo nezvladatelne, bola som stale hore a jedna druhu budili. Je to o nieco lepsie, ale ked jej odmietnem dat tak strasne krici, takze sme vsetci hore, a asi aj polovica domu. Nepomaha nic, ona je silna osobnost a tvrdohlava, bojuje az do konca. Viem, ze je to pre nu este stale dolezite, jebo si to spaja s mojou laskou a pozornostou, ale toto chovanie je hrozne a ja uz to proste nezvladam. Nehovoriac ze mi je luto malickej, lebo ta musi ten krik pocuvat vo dne v noci.
    Dalsi problem je,ze dojcenie mojej starsej dcery mi je uz neprijemne. Zacalo to kratko po narodeni drhej dcerky, je to fyzicke aj psychicke, tazko sa to opisuje ale dokaze ma to tak iritovat, ze doslova musim zatinat zuby, aby som sa ovladala. Snazim sa tie pocity potlacat, ale nie vzdy to dokazem, Nechpem preco to tak zrazu citim, mam z toho vycitky, lebo vzdy mi bolo s dcerkou dobre pri dojceni a uzivali sme si to obe. Mozno uz proste nastal cas, ked by mala prestat, ale ona to tak neciti, a to je neriesitelna situacia. A to jej chovanie, tie pocity este zhorsuje.
    Najradsej by som bola keby sa starsia odstavila, ale viem,ze by to bolo pre nu velky stres anechcem jej ublizovat a pridavat jej v tomto narocnom obdobi, ked si musi zvykat ,ze uz ma aj druhu sestru a a musi sa o mamu delit.
    Prosim poradte mi
    Dakujem

    • Anonym píše:

      Takmer do bodky ako u nás. Ja mám 2,5 ročného a mesačného chlapčeka. Tiež som chcela aby sa starší odstavil sám, ale zatiaľ to tak vôbec nevyzerá a som v situácii ktorá mi rovnako ako Vám, prestala vyhovovať a priznám sa že neviem co s tým. Prekvapili ma moje pocity, ktoré mám pri kojení staršieho. tiež má to začalo neskutočne iritovat a je mi to nepríjemne ho kojiť. Mám pocit že celé kojenie potom stráca zmysel, lebo som na neho nervózna a to nechcem.😦

      Radu Vám žiaľ ja nedám, možno aspoň podporu, že nie ste sama s týmito pocitmi. Priala by som si aby sa to vyriešilo samo kludnou cestou, aby sme ich nemuseli odstavovat nasilu. Očividne ste vnímaná a citlivá mamička. Držím palce🙂

  3. Anonym píše:

    Dojcim tandem🙂 mladsie ma 20 mesiacov a starsie skoro 4,5 roka a teda nevyzera to na samoodstavenie. Asi sa to bez placu nezaobide :-p

  4. ewita píše:

    Dobry den, ja by som sa chcela opytat, ako postupovat pri “odstavovani” v noci. Syn ma takmer 2,5 roka, pocas dna sa uz nedojci, ale vecer bez prsnika nezaspi a v noci sa 1-2x za noc zobudi na dojcenie, samozrejme vela nevycucka, viac- menej mu staci mat prsnik v puse, dotykat sa ma a spi… Nerada by som to urychlovala, ale priblizne za tri mesiace rodim a chcem sa vyhnut 5 dnovemu nocnemu placu bez mamy… Do nemocnice ho na noc samozrejme zobrat nemozem. Poradite mi? Dakujem

    • Janka Mich píše:

      3 mesiace je este velmi dlha doba. Odporucam pozriet si forum na tuto temu napr. http://forum.dojcenie.eu/viewtopic.php?f=22&t=181&p=25612&hilit=tandem#p25613
      a pribehy matiek o dojceni – dojcenie pocas tehotenstva a tandemove dojcenie
      http://www.mamila.sk/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/

  5. Silvia píše:

    dobrý deň, ja mám 7 mesačné dievčatko a ona sa nieže budí na kojenie ona s prsníkom v ústach spinká stále. Akonáhle jej hovyberiem, je horé a tak stále dookola celú noc. Ja som nevyspatá, unavená ale čo je horšie, robí to aj pri dennom spánku, a v kočiku zaspáva s plačom a spinká maximálne pol hodinky. Je len dojčená s príkrmami a nechcela by som ju ešte odstaviť to viem určite. Ale je to dosť náročné. Silvia

    • Viera Červená píše:

      Tento blog je už neaktívny, ak máte otázky, obráťte sa prosím na poradňu dojčenia občianskeho združenia MAMILA (http://www.mamila.sk/pre-matky/poradna-dojcenia/), kde vašu otázku zodpovie skúsená certifikovaná poradkyňa pri dojčení.

    • Anonym píše:

      My sme maleho od nocneho kojenia odstavovali postupnym predlyovanim intervalu medzi kojeniami. trochu plakaval ale od roku prespi celu noc….

  6. katka píše:

    dobry den,
    mam 8mesacnu dcerku a napriek vylucnemu dojceniu na poziadanie vo dne-v noci sa nam podarilo otehotniet, ked mala mala skoro 5mesiacov. lekar nam potvrdil tehotenstvo – cakame dvojicky. vzdy som si predstavovala,ze budem svoju dcerku dlhodobo dojcit. dojcenie nam obom prinasa radost a vobec nam neprekaza. ani nocne vstavanie mi nerobi problem, kedze mala spi s nami v posteli. naozaj ma dojcenie velmi tesi a neviem si predstavit, ze by som dcerku mala odstavit.. zatial sa citim vyborne, tehotenstvo ma o sily neobera a viem, ze aj mala sa na mliecko tesi… nase okolie vsak vnima dojcenie ako zataz pre mna, no nastastie ma nikto netlaci do nasilneho ukoncenia dojcenia, aj ked maju mozno nazor iny ako ja..
    chcela by som sa spytat, ci (alebo akym sposobom) mam dcerku pomaly pripravovat na odstavenie, ktore nas najneskor pred porodom urcite caka.. kym sme nevedeli, ze cakame dvojicky, myslela som si, ze budem po porode pokracovat v “tandemovom dojceni”, avsak teraz neviem, ci toto moze fungovat aj pri dojceni dvojiciek a starsieho dietata. alebo to zavisi od situacie, v akej sa po porode budeme nachadzat? nemusim to zatial riesit? dakujem velmi pekne za odpovede🙂

    • Viera Červená píše:

      Milá Katka, dojčenie skutočne nepredstavuje zátaž navyše a je možné pokračovať v dojčení aj v tehotenstve s dvojičkami, dôležité je najmä to, ako sa cítite vy, ako to vyhovuje vám. Máme skúsenosti, že je možné dojčiť aj tri deti po pôrode dvojičiek. Je možné, že začiatky po pôrode dvojičiek budú náročné, keďže staršie dieťatko bude stále veľmi maličké. Pravdepodobne by to bolo náročné, aj keby ste nedojčili. Je zrejmé, že bude potrebné nájsť spoločnú cestu a zo strany každého člena domácnosti urobiť veľa kompromisov. Je možné, že v istom bode si poviete, že touto cestou ísť spolu s dojčením všetkých detí nechcete a staršie dieťa odstavíte. Je však možné, že dojčenie vám pomôže starostlivosť o tri deti uľahčiť. To v súčasnosti neviete a nemôžete vedieť. Je šanca, že nájdete cestu pre starostlivosť o tri deti aj s dojčením staršieho dieťaťa. V takom prípade odstaviť dcérku teraz preventívne znamená, že sa o túto možnosť pripravíte. Odstaviť dieťa počas tehotenstva navyše môže spôsobiť problémy s prsníkmi, ktoré nemusí byť príjemné riešiť. Z hľadiska náročnosti odstavenia dcérky je úplne jedno, či to spravíte teraz alebo po pôrode. Dojčenie je vzťah, nie je jednoduché ho prerušiť, či teraz alebo potom. Rovnako vám nikto nevie dať návod akým spôsobom dcérku odstavovať, pretože váš vzťah je špecifický a jedinečný a je preto potrebné postupovať podľa toho, ako poznáte svoju dcérku a jej reakcie. Určite by sa však oplatilo kontaktovať sa s poradkyňou pri dojčení, ktorá by vám pomohla pripraviť sa na dojčenie dvojičiek ešte pred pôrodom, aby bol vstup do dojčenia čo najjednoduchší a dojčenie vám skutočne mohlo pomáhať pri starostlivosti o všetky tri deti. Je zrejmé, že starať sa o dvoch novorodencov a jedno malé dieťa je popri bojovaní o dojčenie veľmi náročné. Prečítajte si napr. tento príbeh http://www.mamila.sk/domain/flox/files/pribehy-matiek/d28v29ojcenie-pribeh-mk.pdf
      Tiež vám môže byť nápomocný tento článok o každodenných skúsenostiach s tandemovým dojčením http://www.mamila.sk/domain/flox/files/pribehy-matiek/tandemove-dojcenie-skusenosti.pdf

      • katka píše:

        dobry den, dakujem za odpoved, za pripojene clanky aj za povzbudenie.. ako pisete, dojcenie je vztah.. nechcem ho prerusovat.. urcite sa skontaktujem s poradkynou dojcenia, aby sme aj s dvojickami mohli spolocne budovat taky vztah, ako mame s dcerkou.. a po precitani pribehov mamiciek z pripojenych clankov rozhodne budem bojovat o mliecko pre svoje dietky.
        dakujem este raz velmi pekne🙂

        • Viera Červená píše:

          Držím palce🙂 Verím, že sa rozhodnete tak, ako to bude za daných okolností pre Vašu rodinu najlepšie.

  7. Anonym píše:

    Dobrý deň, chcela by som sa podeliť o svoju skúsenosť s dlhodobým dojčením a odstavením dieťatka. Mám 2,5 ročného synčeka, ktorého som ešte donedávna dojčila. Odvšadiaľ som počúvala komentáre, veď je už veľký, už by si ho mala odstaviť. Trvalo to hádam aj rok, podotýkam, že najintenzívnejšie zo strany svokrovcov, čo vo veľkej miere preniesli aj na môjho manžela. Ale darilo sa mi to odďaľovať až do doby, keď som znova otehotnela. Vtedy si môj manžel povedal, že to vezme do rúk a jeden večer som začula ako malému vysvetľuje, že maminke sa už mliečko pokazilo a mohlo by ho veľmi bolieť bruško. Na to som šla do izby, ale on ma len poslal preč, že som tehotná, tak do kedy to chcem naťahovať. Teda som so slzami v očiach odišla a nechala sa presvedčiť, že to bude naozaj lepšie. Tak preplakal niekoľko dní syn a ja vo vedľajšej miestnosti s ním. Už je to vyše mesiaca a ja veľmi ľutujem, že som nebola silnejšia a nezabránila tomu. Neboli sme na to pripravení ani ja ani malý. Odvtedy sa mi zdá plačlivejší a odmieta zaspávanie so mnou. Ako keby sa na mňa hneval, alebo si myslel, že ho už neľúbim. Pýta si len manžela. A najväčší problém máme s poobedňajším spánkom. To je schopný aj hodinu plakať že chce tatinka, až kým od únavy nezaspí.
    Preto chcem všetkým mamičkám povedať, aby nepočúvali “múdre” a “dobre mienené” rady rodiny a okolia a riadili sa tým, ako to cítia oni. Ja budem pri druhom dieťatku určite silnejšia. Ale aj napriek všetkému som hrdá, že aj napriek počiatočným problémom som mohla synčeka tak dlho dojčiť. Je to naozaj na nezaplatenie.

    • ďakujeme za Váš príspevok, veľa štastia🙂

  8. hanka píše:

    pekny vecer, mozem poprosit o radu?
    syn ma 2.5 roka, pred tyzdnom som musela zacat brat antibiotika, bola som chora a tak nejako som sa rozhodla, ze s tym mozme spojit aj ukoncenie dojcenia. malemu som vysvetlila, ze mliecko je chore, protestoval len malicko, asi 2-3krat v noci, ale inak bez problemov.

    cize sme tyzden bez dojcenia, ale uvedomila som si, ze asi druhy den ma pobolieva jeden prsnik, neviete mi poradit coby to mohlo byt? pre istotu som si ho odsala, ale je to rovnake. nikde na stranke som tu nenasla riesenie na tuto situaciu, problemy/bolesti pri odstaveni a podobne.

    vopred velmi pekne dakujem, hanka

    • Dobry vecer, pokial mate potiaze je vhodne navstivit lekara.
      Matky často dostanú nesprávne informácie o tom, že musia dieťa odstaviť na to, aby sa mohli liečiť. V drvivej väčšine prípadov to nie je pravda. Matky počas dojčenia môžu podstúpiť potrebné vyšetrenia a následne, v prípade potreby, brať potrebné lieky.
      Riesenie tejto situacie tu nenajdete, pretoze na toto neexistuje univerzalny navod. Odpovede musia vychádzať z konkrétnej situácie a poznania vášho syna, pričom v tomto smere ste v otázke neposkytli dostatok údajov. Je ideálne, ak je odstavenie výsledkom vzájomnej dohody medzi matkou a dieťaťom v čase, keď sú naň obaja pripravení. Ak sa totiz dojci do prirodzeneho odstavenia, prisposobuje sa tomu aj tvorba mlieka a potom prsniky nie je potrebne nijak riesit.

  9. Anonym píše:

    Dobry den mam 23 mesačného synčeka ktorého stále kojim, v noci sa zobudí aj sedem krát na kojenie ,každu noc si poviem že už od zajtra nekojím ale potom ked sa prituli a povie tršku mliečka a usmeje sa tak mám výčitky. Kojenie som chcela ukončiť pretože už celé moje okolie do mna hučí že nie som normalna a že už ozaj stačilo že s toho nič nemá a podobbne žvásty nevládzem kadému vysvetlovať dookola nech si niečo o tom prečitaju a nech mi daju pokoj tak jau budem radšej každemu hovoriť že už nekojim , som unavená a ked sa niekomu postažujem tak každy len pokruti hlavou a odvrkne že to mam s toho kojenia až somp pomaly tomu sama uverila a presviedčala sa že mi to už nevyhovuje, teraz po prečitaní týchto článkov mám výčitky že som vobec uvažovala o odstaveníííí.

    • Dovolim si sem pridat odpoved, prekopirovanu z poradne www,mamila.sk, ktora presne toto cele vystihuje, a ani ja by som to lepsie nesfromulovala🙂
      Dlhodobé dojčenie v zmysle dojčenia trvajúceho niekoľko rokov namiesto niekoľkých mesiacov je ešte stále niečím, o čom sa málo vie a existuje málo vzorov, napriek tomu, že v minulosti bolo takéto dojčenie normálne. A aj pre je nepredstaviteľné. Mamičky, ktoré v súčasnosti takto dlho svoje (prvé) dieťa dojčia, to väčšinou nerobia preto, že by to plánovali, ale skôr preto, že to tak „dopadne“ – dojčia svoje deti mesiac po mesiaci postupne dlhšie a dlhšie a v procese toho si uvedomia, že na tom nie je nič zlé. Naopak. Je to nádherné. A tieto mamičky objavia aspekty dojčenia, o ktorých by si nemysleli, že existujú. Tieto aspekty prekonávajú vedecké poznatky o tom, že dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa ako aj zdravie matky (k tomuto si môžete pozrieť našu predchádzajúcu odpoveď: http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=324).
      V mnohých prípadoch to je tak, že dojčenie staršieho dieťaťa je jedným z najkrajších období dojčenia, a mamička aj dieťa si toto obdobie dokážu užiť. Existuje však aj druhá stránka mince. Zároveň s tým mamičky často trápia presne tie otázky, ktoré ste sformulovali. Mamičky, ktoré dojčia dlhodobo potrebujú podporu a možnosť podeliť sa o svoje obavy, neistoty, komentáre okolia ako aj ťažkosti, ktoré v súvislosti s dlhodobým dojčením zažívajú. Túto potrebu veľmi dobre napĺňajú podporné skupiny dojčiacich matiek, v ktorých je možné stretnúť mamičky s bábätkami a deťmi rozličného veku. Vďaka týmto skupinám sa vytvárajú vzory, ktoré tieto mamičky potrebujú a vďaka ktorým si stále viac a viac uvedomujú, že dojčiť staršie dieťa je normálne.
      Pretože sa o dojčení staršieho dieťaťa vo všeobecnosti vie málo, sprevádza ho mnoho nesprávnych informácií, z ktorých niektoré sú určené na to, aby mamičky od dlhodobého dojčenia odstrašili. Medzi ne patria napríklad tieto výroky:
      „Je lepšie dieťa odstaviť okolo 1 roku života, pretože neskôr je to ťažké.“
      „Dojčenie staršieho dieťaťa nemá zmysel.“
      Alebo to, čo ste spomínali vy: „Keď bude mať 2 roky, bude vás vyzliekať a robiť vám na verejnosti scény.“
      Tieto výroky poukazujú na to, aké hlboké je nepochopenie dlhodobého dojčenia a ako málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa. A takmer určite málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa na verejnosti. A práve takéto výroky často spôsobia, že aj mamičky, ktoré svoje menšie dieťatko na verejnosti dojčili, sa postupne začnú „hanbiť“ a schovávajú sa s dojčením staršieho dieťaťa doma. A napriek tomu, že staršie dojčiace sa deti na verejnosti sú skôr raritou ako pravidlom, z nejakého dôvodu sa hovorí o deťom vyzliekajúcich matky a robiacich scény, ako keby to bol bežný jav. A pritom opak je pravdou. Dvojročné deti vedia byť aktívne, často náročné (a áno, niekedy robia scény bez ohľadu na to, či sú dojčené alebo nie) a dojčenie ich dokáže naspäť upokojiť a uľahčiť starostlivosť o ne. Existuje dokonca štúdia, ktorá vyšle v lete minulého roku a ktorá (nie prekvapivo) ukázala, že staršie dojčené deti sa správajú lepšie (a to aj neskôr v detstve) ako nedojčené deti.
      Neobávajte sa vopred, dojčenie vášho dieťatka bude prirodzeným pokračovaním vášho terajšieho dojčenia, ale zároveň sa bude meniť. So staršími deťmi sa dá (niekedy🙂 dohodnúť, môžete ich požiadať, aby na dojčenie počkali (tiež niekedy:-), a to, ako bude dojčenie vyzerať bude jedinečné pre vašu konkrétnu dvojicu mamička a dieťa, a svoje dieťatko môžete usmerniť tak, aby dojčenie vyhovovalo vám obom. Vďaka dojčeniu budete svoje dieťa vynikajúco poznať, a to vám umožní, aby ste si spoločne pri dojčení stanovili pravidlá, ktoré budú napĺňať potreby vás oboch.
      Dojčenie starších detí môže mať rozmanitý priebeh: sú deti, ktoré sa prestanú dojčiť cez deň, ale dojčia sa večer na zaspatie a v noci; sú deti, ktoré začnú spať celú noc a dojčia sa napríklad ráno po zobudení a pred poobedným spánkom; sú deti, ktoré sa dojčia ráno a večer; sú deti, ktorých deti sa v prítomnosti mamičky dojčia, ale zároveň bez problémov zaspia večer pri čítaní rozprávky s niekým iným; sú deti, ktoré sa dojčia párkrát za deň a párkrát za noc; sú deti, ktoré sa nedojčia počas dňa, keď sú v škôlke, a dojčia sa, keď prídu domov, a mnoho ďalších kombinácií. Treba si uvedomiť, že staršie dojčené deti jedia bežné jedlo spolu s rodinou, a to, ako vyzerá konkrétny deň závisí od množstva faktorov.
      Čo sa týka príkladov toho, ako sa deti samy odstavia, plánujeme v budúcnosti uverejniť príbehy niektorých mamičiek. Je dobré vedieť, že deti dospejú k odstaveniu bez toho, aby ste sa o to snažili, pretože odstavenie je prirodzený míľnik, ku ktorému deti dospejú, rovnako, ako deti začnú chodiť. Keď je dieťa na odstavenie pripravené, nedá sa odstaveniu zabrániť. Deti prirodzene spejú k nezávislosti. Čím viac istoty a dôvery získajú vďaka dojčeniu v rannom detstve, tým istejšie a sebavedomejšie budú neskôr. Navyše ak sa odstavia samy, budú na to hrdé. To je úplne iný proces, ako keď sa mamičky snažia vymýšľať stratégie na to, aby sa dieťa dojčilo menej alebo vôbec, keď na to ešte nie je pripravené. Popísať odstavenie nie je jednoduché, pretože je to väčšinou dlhý a nebadaný proces. Dieťa začne byť aktívnejšie a dojčenie cez deň prestane preňho byť také dôležité, postupne sa dojčí napríklad na zaspanie pri poobedňajšom spánku alebo pri večernom spánku, v noci sa začnú intervaly medzi prebudeniami predlžovať, večer pre dieťa začne byť stále atraktívnejšie počúvať rozprávky. Všetko to sa deje preto, že dieťa je stále vyspelejšie, preto, že stráca niektoré reflexy, ktoré má (napríklad sací reflex), jeho spánok je stále hlbší, začne mať schopnosť pri precitnutí v noci zaspať bez dojčenia (pretože naspäť zaspí skôr, ako sa stihne začať dojčiť).
      Tu je popis jednej mamičky, ktorá svoju dcérku dojčila, až kým sa sama neodstavila: „Svojho prvého syna som dojčila 18 mesiacov a prestala som preto, že ma už všetci presviedčali, že už ho musím odstaviť. Radili mi, aby som postupne vypustila to dojčenie, ktoré je preňho najmenej dôležité, ale keď on mal rád dojčenie kedykoľvek. A keď som ho odmietala nadojčiť, tak plakal a plakal. Bolo mi ho ľúto, ale moja mama mi povedala, že musím byť silná, že ma len skúša. Odplakal si to celé on aj ja, boleli ma prsia a ja som mu tvrdila, že mliečko už nie je, napriek tomu, že sa na tričku mala škvrny od mlieka. Pri dcére som sa najviac hrozila odstavovania. Nechcela som to znovu zažiť. 18 mesiacov prišlo a odišlo a ja som sa nedovážila podstúpiť podobný proces ako pri synovi. V 20 mesiacoch som svoje dcére, ktorá veľmi dobre rozprávala, povedala: ,Mliečko už nie je.‘ A ona sa usmiala svojím neodolateľným úsmevom a povedala: ,To nevadí, ja mám „didi“ aj tak rada. Ukáž vyskúšam.‘ A veselo sa dojčila ďalej a ockovi večer povedala: ,Mamička si myslela, že mliečko nie je, ale didi mi mliečko dali.‘ Moja dcérka bola neodolateľná. Čokoľvek som jej povedala, vždy mala krásnu odpoveď. Raz jedla zmrzlinu a moja kamarátka sa jej spýtala: ,Je dobrá?‘ A moja dcérka jej odpovedala: ,Mliečko je lepšie.‘ A tak sme sa dojčili a ja som sa každé ráno budila s tým, že už dnes určite prídem na to, ako dcérke vysvetlím, že už ju dojčiť nebudem. Myslela som si, že dva roky by boli dobrý čas na odstavenie. Keď som dcérke povedala, že keď bude mať dva roky, tak už sa nebude dojčiť, odpovedala mi: ,Ale ja som chcela iný darček. Chcem tú knižku (ktorú sme videli v kníhkupectve) a tortu.‘
      Potom dcérka v 2 a pol roku ochorela a nejedla vôbec nič, iba sa dojčila. Dojčenie jej zjavne pomáhalo a ja som si nedokázala predstaviť, čo by som bez dojčenia robila. Ale choroba prešla, a keď som jej zo zvyku ponúkla dojčenie, na moje prekvapenie mi dcérka odpovedala: „Ale ja chcem zemiačiky s mäskom.“ A od toho momentu sa cez deň nedojčila. Zostalo nám dojčenie ráno, na zaspatie poobede, na zaspatie večer a v noci. Potom o mesiac dcérka prestala spávať poobede, a teda sa poobede ani nedojčila. Navyše začala ráno vstávať veľmi skoro, a tak si ju manžel brával do kuchyne a pred odchodom do práce si spolu robili raňajky. Dcérka sa tým pádom ráno nedojčila. Zato v noci sa dojčila tak, že som si nemyslela, že niekedy prestane. Večer sa však začalo stávať, že som jej čítala rozprávku a ona zaspala skôr, ako sa stihla dojčiť. Približne v tomto období (to mala asi 3 roky) začala spať v kuse 6 hodín. Zostalo nám občasné dojčenie večer a pár dojčení v noci. Ale jednu noc sa dcérka vôbec nezobudila a ráno si uvedomila, že nepila mliečko, a tak to dohnala, nadojčila sa a povedala mi, aby som ju v noci na mliečko zobudila, lebo sa určite chce dojčiť. A skutočne sa ona sama v noci raz zobudila a dojčila sa. Lenže nasledujúce dve noci opäť nie. Na to mi povedala, že keď sa už nevládze dojčiť v noci, bude sa dojčiť ráno. A tak ráno vstala (o 5:30! – čo by som dala za to, aby sa nadojčila a naspäť zaspala!) a povedala mi, že sa určite chce dojčiť, ale najprv musí ísť za ockom. A keď ocko odišiel o siedmej do práce, sľúbila mi, že sa bude dojčiť, ale najprv musí dať raňajky bábikám. A tak šiel deň za dňom, počas týchto dní mi dcérka vždy sľúbila, že sa dojčiť bude, ale vždy bolo niečo dôležitejšie. A jedného rána prišla a povedala: ,Mami, už som na dojčenie príliš unavená.‘ Niet divu, bola odstavená. Mala skoro 4 roky. Bola spokojná a ja som bola šťastná, že som nemusela absolvovať žiadny plač, žiadne plné prsia. Na tieto okamihy s láskou spomínam.“
      Zážitky spojené s dlhodobým dojčením vo vás i vašom dieťatku zostanú po celý život. Dojčenie staršieho dieťaťa stojí za to. Je to niečo, čo si je ťažké predstaviť, pokiaľ to človek nezažije. Ale keď to zažijete, získate vo vzťahu so svojím dieťatkom niečo, čo vám nič nevezme. Na vzťahu matky a dojčeného dieťaťa je niečo výnimočné, niečo, čo aj vám ako mamičke dá pocit sebadôvery a sebahodnoty, nehovoriac o tom, že čas detstva je veľmi krátky a budete rada, že ste ho strávili so svojím dieťatkom.

    • zofia píše:

      Podporujem dojčenie, myslim si však, že budiť sa 7 krát za noc určite neprispieva ku kvalitnému spánku matky, aj k spánku už 2-ročného dieťaťa.

  10. Ľubomíra píše:

    Dobrý deň. Píšem ohľadom dojčenia, ktoré napriek problémom v začiatkoch je úspešné a môj syn je dojčený od narodenia až doteraz – už má 13 mesiacov. Dojčenie má rád, rád tak zaspáva, v noci niekoľko krát sa zobudí, ani nie tak od hladu, len aby sa ubezpečil, že som na blízku. Sú to naozaj krásne chvíle. Až mi je niekedy ľúto, že to skončí. Práve na to sa chcem spýtať, s manželom by sme sa chceli pokúsiť o druhé dieťatko, a preto ma zaujíma, či mám syna naďalej dojčiť, alebo ho odstaviť ešte pred otehotnením. A ako dieťa čo najšetrnejšie odstaviť, resp. ako ho naučiť zaspávať bez traumy aj bez prsníka? Vopred Vám ďakujem za odpoveď. S pozdravom Ľubka

    • Ĺubomíra, medzi dojčením a tehotenstvom nie je potrebný čas na “oddych organizmu”, dojčenie nie je vyčerpávajúce samo o sebe (ale starostlivosť o maličké dieťa áno), nepotrebujete viac živín, ak sa normálne stravujete a jete, keď ste hladná.
      Takže ak plánujete bábätko, je niekoľko vecí, ktoré môže byť vhodné zvážiť:

      – vaše staršie dieťatko dojčenie potrebuje, a preto je dobré pokračovať s dojčení

      – vaša schopnosť mať bábätko sa v určitom bode vráti, hoci presný čas nie je možné určiť, štatisticky by to mohlo byť čoskoro
      – je možné dojčiť počas tehotenstva ako aj oboch súrodencov naraz, ak by ste chceli
      – je možné dojčiť počas tehotenstva ako aj oboch súrodencov naraz, ak by ste chceli

      – dojčenie má po 1. roku života dieťatka veľký význam – k tomuto si prečítajte aj túto odpoveď:http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=247
      – tehotenstvo môže byť únavné a dojčenie vám poskytne aspoň trošku času, keď sa vaše dieťatko zastaví a bude pri vás ležať

      Takže záverom: Pokračujte v dojčení synčeka, pokúšajte sa o bábäko, ak po ňom túžite, a medzitým si vychutnajte čas, kým ešte máte len synčeka a ešte nie ste tehotná.

      Prečítajte si aj tento náš článok o dojčení počas tehotenstva:

      http://www.mamila.sk/domain/flox/files/clanky/oskar-mamila-dojcenie-pocas-tehotenstva.pdf

  11. Anonym píše:

    Dobry vecer! moja otazka nesuvisi priamo s dojcenim ako takym, ale rozhodla som sa poradit sa s vami-lakt. poradkynami, kedze predpokladam ze v uvedenej veci mate pravdepodobne prave vy najlepsie skusenosti.
    Ide o to, ze moju 31 mesacnu dceru este dojcim a to hlavne pri zaspavani a pocas noci. Cez den plienky nenosi uz od 20-teho mesiaca. Rada by som skoncila s ich pouzivanim aj v noci. Mala je uz velka, uz ich sama nechce, okrem toho sa jej v tom zaparuje ritka. Chcem sa poradit, ako zmanazovat nocne kojenie tak, aby sme predchadzali nocnym pocikaniam do postele a zaroven, aby sme sa zostali dojcit. Mam dceru nejako zvlast budit, alebo sa jej pri precitnuti staci opytat, ci jej netreba cikat?.. moje skusenosti su zatial take, ze dcera v noci neguje potrebu mocenia (aj pri niekolkonasobnom vydatnom dojceni) a zadrziava moc (co nevnimam ako idealny stav) Nad ranom samozrejme uz nevydrzi a pocika sa.
    dakujem za akekolvek rady a postrehy

    • Dojčenie plní viac funkcií ako samotný prijem mlieka. Dieťatko sa nedojčí len, keď je hladné, ale aj keď je smädné, choré, unavené a ospalé, smutné, frustrované, či rozrušené a z iných dôvodov.
      Matka teda funguje ako regulátor dezorganizovanej fyziológie dieťaťa.
      Dojčenie dieťaťu poskytuje napr.:
      – potravu a pitie
      – imunologické faktory – preto sa deti dojčia častejšie, keď sú choré, alebo chcú získať protilátky proti choroboplodným zárodkom, keď príznaky ochorenia ešte nie sú matke ani zjavné
      – reguluje telesnú teplotu dieťaťa
      – srdcovú a dychovú frekvenciu
      – znižuje krvný tlak a uspáva ho
      – poskytuje sociálne a emocionálne faktory
      Preto je zmanažovanie nočného dojčenia nie práve jedoduchá otázka🙂
      Možno by Vám vedeli poradiť mamičky v tejto téme, ako to riešia. http://www.facebook.com/groups/203153313118109/?fref=ts Je to skupina Bezplienkáči🙂

  12. Anonym píše:

    pekny den,
    chcem sa spytat na dojcenie 5-mesacneho dietatka do buducnosti. Moja dcerka totiz asi v 2 mesiacoch strajkovala a bolo dost obtiazne ju nakojit, ale nastastie sme to zvladli a dodnes papame. Ale zostalo jej to, ze chce iba pit, nechce vobec dudlikovat a niekedy sa rozzlosti uz tym ze sa mliecko spusta az po dlhsej dobe a nechce sa jej cakat🙂 Od 6 mesiaca zacneme prikrmovat a samozrejme chcem ju zakazdym dokojit, pokial bude pit. Viem ze treba aj ponukat ked nepyta sama…len nutit ju nechcem aby nedoslo k opaku. Teraz tak uvazujem ako zabezpecit aby sme sa co najdlhsie kojili…myslite ze mi mliecko zostane aj ked by pikla menej? Docitala som sa ze mliecko sa udrziava tym ze po prikrmoch sa dietatko necha dudlikovat, alebo ukludnovat na prsniku, ale co ked moja malicka “len” pije? Kolko kojeni by popri prikrmovani malo asi zostat? dakujem za radu…rada by som kojila aj do 2 rokov pokial by to slo

    • Dobrý deň, príčiny štrajkového správania môžu mať rôzne dôvody, v dôsledku ktorých sa tvorba mlieka postupne znižuje. (nesprávne prisatie, používanie cumlíka, fľaše a iné.) a niekedy sa k tomu pridajú aj ďaľšie faktory. O tom, aké su príčiny zníženej tvorby mlieka si môžete prečítať tu: http://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/dieta-prestalo-priberat/, Tvorba mlieka sa prispôsobuje potrebám dieťatka v každom veku. Pri zavádzaní príkrmov, sa riadime pripravenosťou bábätka. Keď začne sedieť, dočahovať sa za jedlom, zaujímať sa o jedlo, vtedy je ten správny čas. Pričom nejde ani tak o načasovanie a množstvo, ktoré zje, ale o to, aby z toho malo radosť. Niektoré bábätká sa po zavedení príkrmov samy od seba dojčia veľa a výdatne, ale niektoré vzhľadom na rýchlo zavedené veľké množstvá príkrmov a na znížený počet dojčení, sa dojčia menej, ako by potrebovali, čím sa môže príliš znížiť tvorba mlieka, a preto je naozaj vhodné zvážiť kroky na jeho zvýšenie. Odporúčam Vám postupovať podľa protokolu pre štrajk, ktorý nájdete tu :http://www.mamila.sk/domain/flox/files/pre-poradkyne/prezentacie/kurz-trnava-2010-2011-cerftifikat/strajkprotokol.doc.pdf, možno by tiež stálo za zváženie osobne kontaktovať poradkyňu dojčenia, ktoré nájdete na stránke http://www.mamila.sk🙂

  13. maria gavorova píše:

    20mesacny syn ma ma za viac menej vekly cumlik🙂
    Dojcime sa uz len pred zaspatim, pocas noci a cez den ked maly trva na svojom a chce didu🙂
    Nic by nebol problem ale zacina mi vadit vecerne zaspavanie na prsniku, ma ma za velky cumlik a niekedy chce dudlat aj hodinu kym nezaspi. Nepije len dudle. Tiez uz by som sa chcela po tolkej dobe v noci aj vyspat ale neda sa lebo od 4-5tej rana chce didu a budi ma tak kazdu hodinku az kym nevstavame. Mam ho odstavit a ak hej ako?🙂

    • Viera Červená píše:

      Každé dieťa raz začne zaspávať samo a prespí samo celú noc a netreba ho na to nijako pripravovať ani ho to učiť. Toto je zručnosť, ktorú raz nadobudne každé dieťa, rovnako ako najskôr niekoľko prvých mesiacov života nechodí a potom sa samo postaví na nôžky, keď príde ten správny čas. Pocity, ktoré prežívate sú pochopiteľné, pretože žijete v spoločnosti, kde sa neverí, že ten čas nastane aj ohľadom zaspávania a spánku. Spoločnosť predpokladá, že toto je niečo, čo dieťa treba naučiť a čo, ak zanedbáme, sa zvrhne a je to chyba matky, ak to neriešila už dávno. To, že dieťa nepotrebuje rodičovskú starostlivosť večer a v noci po cca. roku života, sa považuje za akýsi dôkaz rodičovských schopností. Aj preto je táto téma častým námetom rozhovorov. A je zrejmé, že ak v tom rozhovore spomeniete, že Vaše 1,5-ročné dieťa stále zaspáva na prsníku a potrebuje dojčenie aj v noci, môžete dostať aj komentáre, ktoré naznačujú, že to je chyba a že s tým treba niečo robiť. Nie je to tak.
      Vaša otázka smeruje k tomu, ako riešiť večerné zaspávanie a nočné precitnutia tak, aby ste boli spokojnejšia. Okrem pochopenia, že potreba uspávať a pomôcť s nočným precitnutím je pre takéto maličké dieťa prirodzená a neskôr sama odozneje, je dobré pozrieť sa aj na to, čo sa možno dá upraviť alebo zmeniť. Píšete, že večer trvá aj hodinu, kým synček zaspí na prsníku. Ste si istá, že v čase, kedy chodieva spávať, je už unavený na spanie? Niektoré mamičky majú úspech s tým, že posunú čas, kedy začnú dieťa uspávať na neskorší čas a začnú uspávať napr. o hodinu neskôr, pričom dieťatko potom zaspí behom pár minút (a čo sa týka času, vlastne v tom istom čase, ako ak si ľahnete a hodinu uspávate). Niekedy takisto pomáha pozrieť sa na celý denný režim a zvážiť, ako organizovať poobedňajší spánok tak, aby dieťa nebolo dlho večer ešte stále odpočinuté z poobedného spánku. Akékoľvek zmeny by ste uskutočnili, musia vychádzať z Vášho poznania synčeka a Vášho vzťahu, pretože svoje dieťa poznáte dobre len Vy. Takisto čo sa týka nočných precitaní, dojčenie poskytuje mamičkám možnosť pri uspávaní dieťatka spať vedľa dieťaťa a tak často ani nevnímajú ako často sa dieťa v noci zobudilo a ako dlho trvalo, kým sa na prsníku znova uspalo. Jednou z funkcií dojčenia je pomôcť dieťaťu zaspať a v noci prejsť z jednej spánkovej fázy do druhej (preto sa dieťa v noci budí – nie na dojčenie, ale preto, že potrebuje pomoc rodiča s prechodom do ďalšej spánkovej fázy a dojčenie je prostriedkom, ktorý to zabezpečí najjednoduchším spôsobom pre dieťa aj pre matku). To, že môžete synčekovi poskytovať pomoc so spánkom prostredníctvom dojčenia do času, kým na túto schopnosť nedozreje sám, je úžasná pomoc a zároveň investícia do jeho spánkovej hygieny do budúcna. Učíte Vaše dieťa, zaspávanie a spánok sú príjemné chvíle, že akonáhle potrebuje pomoc, ste tam pre neho. Čerpá z Vašej pomoci istotu a vedomie, že jeho potreby napĺňajú ľudia a nie veci, čo je takisto investícia do jeho zdravia do budúcna.
      Na túto tému si tiež prečítajte tento odkaz prosím http://www.mamila.sk/post/ako-dlho-ma-dieta-byt-dojcene-412/

      • maria gavorova píše:

        dakujem! asi som nieco taketo potrebovala pocut🙂 proste to nebudem riesit, ved to neni kazdy vecer rovnake, nekedy spi za 5minut🙂 mate pravdu asi za to moze denny rezim a to ze niekedy proste nie je az tak unaveny. este raz dakujem🙂

        • Viera Červená píše:

          Nemáte za čo😉 Veľakrát sú obavy súvisiace s pokračovaním v dojčení po roku života spôsobené práve tým, že robíte niečo, čo už nie je v tejto spoločnosti obvyklé. A robiť niečo výnimočné nie je jednoduché. A to napriek tomu, že to, čo robíte, je to, čo zažívali všetky deti počas celej evolučnej histórie ľudského druhu. Momentálne žijete v spoločnosti, kde už v tomto veku deti dojčené nebývajú. Hoci to nie je prirodzené, je ťažké v dojčení pokračovať. Veľmi Vám môžu pomôcť podporné skupiny dojčiacich matiek, ktoré organizujú mnohé naše poradkyne. Pozrite si v mieste Vášho bydliska zoznam poradkýň na http://www.mamila.sk, je možné, že podporná skupina dojčiacich mamičiek sa organizuje aj niekde blízko Vás. V skupine nájdete potrebnú podporu pre pokračovanie v dojčení, ktoré je pre zdravie Vášho dieťaťa, ale aj pre Vaše zdravie, stále rovnako dôležité, ako keď bol synček novorodencom. Pridajte sa k nám tiež na Facebooku😉 http://www.facebook.com/pages/Mamila-str%C3%A1nka-o-doj%C4%8Den%C3%AD/123305271075644

  14. Pima píše:

    Dobry den,

    svojho 15-mesacneho syna stale kojim, od jeho 8 mesiacov pravidelne jeden den pracujem mimo domu – v ten den vydrzi bez kojenia, inak je kojeny v podstate stale na poziadanie, v noci min. 2 kratke zobudenia. onedlho mam ist na pracovnu cestu na 3 noci. povodne som si myslela, ze mozno to bude idealna prilezitost na odstavenie (aj kvoli dovodom, ktore som uz pisala do tohto blogu), teraz mam urcite pochybnosti. inak si myslim, ze z mojho mlieka uz nema zasadny nutricny uzitok, lebo sa mi zda, ze uz ho mam strasne malo – dokonca ani po celom dni uz nemam prsia naliate. preto si na jednej strane myslim, ze ten pobyt mimo domu by mi laktaciu uz asi zastavil (moznost odsavat nebudem mat a dokonca aj pri odsavani som uz odstiekala len minimalne mnosztvo mlieka). na druhej strane, teraz ked sa to blizi, bola by som aj celkom rada, keby sme pokracovali.
    myslite ze 3 dni a noci bez kojenia mozu viest k odstaveniu?
    dakujem za nazor.

    • Viera Červená píše:

      Za normálnych okolností dojčenie trvá do prirodzeného odstavenia, ktoré nenastáva prirodzene v 15. mesiacoch, ale omnoho neskôr. Pre správny a normálny vývin Vášho synčeka je dojčenie naďalej dôležité a to, že sa vo svojom okolí stretnete s nepochopením, že vôbec takéto “veľké dieťa” ešte dojčíte a s odporúčaním, že služobnú cestu je dobré “využiť” na odstavenie, je len prejavom toho, že naša spoločnosť nevníma normálnu dĺžku dojčenia ako normu. Dojčenie však je normálny fyziologický spôsob výživy a starostlivosti o ľudské mláďa. Vďaka dojčeniu sa dieťa z hľadiska zdravia, psychiky a imunity vyvíja správne, tak, ako sa vyvíjať má. Takýto normálny vývin nemá žiadne plusy. Rovnako ako nemá žiadne plusy to, keď má niekto normálnu teplotu. Normálna teplota nemá plusy. Je normálna. Vysoká teplota prináša problémy, riziká. Podobne aj nedojčenie prináša riziká, problémy. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. (To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu.) Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Vzhľadom na to, že sama píšete, že by ste boli aj celkom rada, keby dojčenie pokračovalo, riziká, ktoré nedojčenie prináša, určite nestojí za to podstupovať len pre obavu, že syn sa možno pri odlúčení odstaví. Ako dopadne trojdňové odlúčenie od Vášho synčeka, nie je možné predpovedať. Môžete napomôcť tomu, aby sa synček po Vašom návrate chcel dojčiť zintenzívnením telesného kontaktu – ideálne koža na kožu, napr. v spoločnom kúpeli, nosením a spoločným spaním. Čím viac fyzického kontaktu, tým liečivejší účinok na prípadné nepríjemné pocity, ktoré Vaše dieťa zažije v súvislosti s neprítomnosťou matky počas troch dní. Už len z toho čo píšete je podľa môjho názoru vysoká pravdepodobnosť, že sa po Vašej služobnej ceste jednoducho nestane nič – že synček bude po Vašom návrate v dojčení pokračovať – už pomerne dlhú dobu zažíva občas odlúčenie od Vás, ktoré bez problémov zvláda, naďalej je podľa Vašich slov dojčený na požiadanie a máme skúsenosti s mamičkami, ktoré bežne absolvovali služobné cesty aj na dlhšiu dobu, dokonca opakovane a aj pri menších deťoch a pokračovali v dojčení bez problémov. Dieťa sa v ich neprítomnosti nedojčilo a akonáhle sa matka vrátila, pokračovali v dojčení. Dojčenie z pohľadu dieťaťa totiž nie je len o pití mlieka. Dojčenie dieťaťu reguluje rôzne telesné funkcie (teplotu, srdcovú činnosť,dýchanie, krvný tlak, znižuje prežívanie bolesti, znižuje mieru stresu), takže si na prsníku upokojuje aj iné potreby než nutričné. A z tohto pohľadu je samotné satie na prsníku pre dieťa veľmi dôležité a okrem toho si pri satí na prsníku dieťa správnym spôsobom formuje čeľusť, ústnu dutinu a zásadne dôležitým spôsobom si rozvíja mozog. Takže ak by aj skutočne vo Vašej situácii bola tvorba mlieka znížená (a s tvorbou mlieka je možné pracovať aj v tomto veku dieťaťa a v kontexte toho, aké dôležité je dojčiť do prirodzeného odstavenia, stojí za to zvážiť aj toto, mohli by ste v osobnom kontakte s poradkyňou pri dojčení vyhodnotiť výdatnosť dojčení a prípadne upravovať tvorbu mlieka), je dôležité si uvedomiť, že aj malé množstvá materského mlieka, sú naďalej materským mliekom – so všetkými tisíckami látok, ktoré sa nenachádzajú v žiadnej inej potrave, vrátane umelého mlieka a z ktorých mnohé majú účinky, ktoré ešte ani nie sú objavené a popísané, a mnohé majú mimoriadne dôležitú funkciu pre správny vývin dieťaťa. Niektoré z týchto látok sa budú vo Vašom mlieku práve v tomto období života synčeka vyskytovať vo vyššej koncentrácii než napr. v prvom roku života – napr. niektoré imunitné faktory. Okolo veku 1,5 roka nastáva pri dojčení proces “ukotvovania” dojčenia a keďže Váš synček sa blíži tomuto veku, je podľa mňa o to pravdepodobnejšie, že Vaše odlúčenie nebude mať negatívny vplyv na dojčenie. Budem rada, keď sem dáte vedieť, ako to nakoniec dopadlo, držím palce!

  15. hanka píše:

    pekny vecer, mozem aj ja poprosit o vas nazor?
    moj syn ma rok a 8 mesiacov a stale zaspava len na prsniku, aj cez den aj v noci, samozrejme vonku v kociku a v aute zaspi aj sam, ale v posteli inak nezaspi, prosim vas dokedy je to podla vas este v poriadku? s kojenim by som rada pokracovala, ale s tym zaspavanim sa trochu trapim, ci uz predsa len nie je velky na to, moc dakujem.

    • Viera Červená píše:

      Milá Hanka, táto otázka bola nedávno zodpovedaná v poradni o. z. Mamila http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=155 Možno by pre Vás bolo užitočné zapojiť sa do podpornej skupiny dojčiacich matiek, ktoré už v súčasnosti v mnohých mestách organizujú poradkyne pri dojčení Mamily (zoznam poradkýň ako aj informáciu, či konkrétna poradkyňa organizuje takúto skupinu, nájdete na http://www.mamila.sk). V podpornej skupine by ste sa mohli stretávať s inými dojčiacimi matkami a pod vedením poradkyne by ste si mohli poskytovať podporu pri pokračovaní v dojčení, aby ste nemali pocit, že robíte niečo, čo je neobvyklé, napr. aj v oblasti uspávania synčeka.

      • hanka píše:

        dakujem pekne za odpoved aj za linky.
        vsade sa pise, ze najlepsie je, ked dieta same od seba prestane pit mliecko, ked sa odstavi same, ale nikto mi nepotvrdil, ako to bude s tym zaspavanim, niektore deti maju zlozvyky, tak tajne dufam, ze na zakladnej uz nebude potrebovat na zaspavanie prsnik🙂

        • Viera Červená píše:

          Toto sú bežné obavy. Vychádzajú však z toho, že okolo seba nemáme šancu vídať deti, ktoré sú dlhodobo dojčené, väčšina detí vo veku Vášho syna už dávno nie je dojčených. Dojčenie je pritom omnoho viac než len materské mlieko. Je to celý systém starostlivosti o dieťa. Dôležitou funkciou dojčenia je uspatie dieťaťa. Váš synček takisto bude postupne vyzrievať a postupne sa sa bude učiť napĺňať si potreby, ktoré ste mu dovtedy uspokojovali dojčením, sám, bez Vašej pomoci. Akokoľvek nepredstaviteľné sa to môže zdať, jednou z tých potrieb, ktoré časom odznejú samé, je aj uspávanie a spanie na prsníku (a práve vo veku Vášho synčeka si matky naozaj predstaviť nedokážu, že ich dieťa môže toto niekedy začať zvládať samo aj bez nátlaku, či “vedenia” k tomu, aby to raz dokázalo, je to však podobné, ako keď by sme od 3-mesačného dieťaťa očakávali, že sa postaví na nohy a bude kráčať – pritom v tejto oblasti nikto nepochybuje, že pokiaľ je dieťa zdravé, začne to behom pár mesiacov robiť samo). Možno Vám môže pomôcť aj tento príbeh dlhodobého dojčenia a prirodzeného odstavenia – http://www.mamila.sk/post/novy-clanok-dlhodobe-dojcenie-a-prirodzene-odstavenie-363/

          • hanka píše:

            este raz velmi pekne dakujem a prajem vsetko dobre, hanka

  16. Anonym píše:

    Dobrý deň,
    chcem sa spýtať, nakoľko mám 7 mesačnú dcérku, kt. ma posledné tri dni začala kusať do prsníka so svojimi dvoma zúbkami, čo mám robiť:/
    dosť to bolí. mám prestať? al ako jej vysvetliž, že to nie je hračka?
    ďakujem
    katka

    • vieracervena píše:

      Väčšinou deti v tomto veku začnú hrýzť pri dojčení jednoducho preto, že zistia, že sa to dá a skúšajú (rovnako ako v tomto období veľa ich aktivít prebieha spôsobom “čo sa stane, keď…”). Ak je príčinou dcérkinho správania snaha objaviť niečo nové, zistiť, čo sa bude diať, je na Vás, akým spôsobom jej dáte najavo, že takéto správanie presahuje Vaše hranice. Je ideálne vyhnúť sa prílišným reakciám (hoci pri bolestivom podnete je to niekedy ťažké), dieťa v tomto veku už jasne rozumie zákazu “nie”, mnohým deťom úplne stačí povedať jasne “nie” a ak to nezaberá, po tomto slove ukončiť dojčenie, po pár pokusoch si dieťa väčšinou uvedomí, že toto správanie nie je prijateľné, a keďže prirodzenou túžbou dieťaťa je správať sa socializovane, malo by to začať rešpektovať, hoci možno po pár dňoch, týždňoch sa zabudne občas.
      Je však dobré vedieť, že niektoré deti hryzú aj z iných príčin a tie by bolo vhodné prekonzultovať osobne s poradkyňou pri dojčení. Niekedy je príčinou uhryznutia to, že sa spomaľuje tok mlieka počas dojčenia a dieťa v tomto bode hryzne. Ak toto odsledujete, môžete preventívne stláčať prsník a tok mlieka držať dlhšie silnejší. Niektoré deti hryzú, keď má matka infekciu bradaviek (kandidózu). Toto všetko je najlepšie riešiť s poradkyňou osobne.

  17. Kveta píše:

    Dobrý den, som mamickou skoro 2-ročnej malej slecny, stale dojcenej na poziadanie. V aprili nastupujem do prace a malicka do jasli… a tu je problem, ktory ma velmi trapi. Neviem ci ukoncit dojcenie alebo nie. Nechcem to urobit, chcela som ukoncenie dojcenia ponechat na malu, nech sa odstavi ked na to bude pripravena. Mne dojcenie vyhovuje, a malinka je tiez spokojna. Lenze v jasliach, do ktorych ma nastupit mi odporucaju dojcenie ukoncit, lebo vraj ten proces adaptacie bude omnoho dlhsi, ze s dojcenymi detickami nemaju dobre skusenosti a pod…. Neviem najst sposob, ako malu dojcit dalej a proces adaptacie jej nejako ulahcit. Faktom je, ze mala je na mna a manzela dost naviazana, ale pocas tych 2 rokov sa nie raz stalo, ze som musela odist aj na cely den od malej a nechat ju v starostlivosti bud manzela alebo starych rodicov a v pohode to zvladli, za prsnikom neplakala, aj ked si nan spomenula. co by ste mi radili vy, ako najst cestu, aby sme boli vsetci spokojni.
    Dakujem
    PS: aj vdaka vam a Vasim radam dojcim tak dlho🙂

    • vieracervena píše:

      Základná otázka, ktorú vnímam z Vašich slov podľa mňa znie – ako zabezpečiť, aby dieťa zvládalo nástup do jaslí s čo najmenšími problémami. V prvom rade je zrejmé, že pre dieťa tohto veku nie je prirodzené sa odpútať od matky a bez problémov každý deň tráviť niekoľko hodín bez nej. Na druhej strane, túto problematiku ste iste zvážili a beriem to tak, že jednoducho Váš nástup do práce je nevyhnutný. Je však asi nemožné očakávať, že dieťa vo veku Vašej dcérky tento zásadný životný posun zvládne úplne bez jediného problému a plaču. Môžete však urobiť veľa preto, aby tento prechod bol čo najjednoduchší. Môže k tomu pomôcť odstavenie? Dostali ste informáciu, že odstavenie dcérky by malo uľahčiť adaptačný proces v jasliach. Keby to tak aj bolo, je potrebné zvážiť celkový dopad odstavenia dieťaťa v tomto veku. V našej spoločnosti nie je obvyklé dojčiť dieťa takto dlho, my však nežijeme v spoločnosti, kde je normou dojčenie, pohľad na dojčenie u nás mnohé desaťročia ovplyvňoval kult umelej výživy podávanej fľašou a to zásadne zmenilo náš pohľad na dojčenie a aj na to, ako by mala vyzerať starostlivosť o dieťa, aj na to, ako sa normálne dieťa správa v tej-ktorej situácii. Dôležité je preto vedieť, že normálne je dojčiť dlhodobo a ak bude matka ochotná dojčiť, dieťa sa prirodzene odstaví v priemere vo veku 3.-4. rokov. Dojčenie počas tejto doby je normálnou súčasťou starostlivosti o dieťa a je dôležité pre jeho správny psychický a fyzický vývoj (prečítajte si informácie v tomto článku http://www.mamatata.sk/node/451159 , ak Vás zaujíma prečo je to tak). Čokoľvek iné než dojčenie prináša so sebou isté riziká – menšie ako aj väčšie a to nielen pre dieťa, ale aj pre matku, ktorej telo takisto počíta s normálnou dĺžkou dojčenia. Pri zvažovaní odstavenia dieťaťa je dobré vidieť tento krok komplexne, aby sa matka mohla rozhodnúť na základe presných a správnych informácií. Informácia, že odstavenie dieťaťa môže uľahčiť adaptačný proces, správnou informáciou nie je. Je dôsledkom nepochopenia toho, čo vlastne dojčenie dieťaťu poskytuje, čo je znova len dôsledkom toho, že v našej spoločnosti nevnímame dojčenie ako normu. V článku, na ktorý som Vám dala odkaz, nájdete vysvetlenie, prečo je dojčenie dôležité pre zdravý psychický vývoj dieťaťa. Dojčenie je nástrojom vzťahovej väzby, nástrojom, ktorý pomáha tomu, aby sa dieťa naviazalo na matku o to silnejšie a aby si vytvorilo zdravú závislosť na matke, ktorá bude jeho základom, z ktorého bude čerpať, keď sa bude cítiť pripravené sa postupne osamostatňovať. Dieťa vo veku Vašej dcérky potrebuje túto naviazanosť a ešte len začína robiť prvé krôčky k osamostatňovaniu. Ak ho okolnosti donútia byť bez matky, samozrejme, že každé zdravé dieťa vo veku Vašej dcérky, s tým môže mať problém. Môže plakať, protestovať. Riešenie, ktoré Vám bolo ponúknuté, do istej miery bude “fungovať”, pretože akonáhle donútime dieťa ešte pred nástupom do jaslí znížiť svoju mieru naviazanosti na matku násilným odstavením, bude potom o to menej plakať v jasliach, pretože časť tej naviazanosti muselo odplakať v domácich podmienkach. Otázka je, pre koho bude potom adaptačný proces ľahší (myslím, že pre dieťa ani pre jeho rodinu nie) a či by sa neoplatilo uvažovať úplne iným smerom. Je možné to totiž urobiť aj presne naopak – dieťaťu dojčenie ponechať (a tak mu ponechať aj všetky dôležité aspekty dojčenia, ktoré pozitívne ovplyvňujú jeho aj Vaše psychické ale aj fyzické zdravie) a ponechať dieťaťu istotu pevnej vzťahovej väzby a prijatia matkou aspoň v čase, kedy môže byť s Vami. Takto sa dieťa môže dojčiť ráno pred odchodom do jaslí, potom následne po príchode z jaslí, poobede, večer a v noci. Dojčenie môže v tomto smere všetko uľahčiť, pretože Vám naďalej poskytne jednoduchý spôsob, ako s dieťaťom tráviť čas, ako mu poskytnúť dôležitý doplnok jeho stravy a tak možno po príchode z práce bude starostlivosť o dieťa jednoduchšia v tom, že si môžete spolu odpočinúť pri dojčení, prípadne si aj pospať a vzájomne si odpočinúť zo stresov z celého dňa a až potom sa starať znova o dieťa a domácnosť, a keďže aj pre Vás bude toto obdobie mimoriadne náročné, dojčenie môže v tomto smere veľmi uľahčiť život aj matke. Pre dieťatko v tomto veku nie je prirodzené byť odlúčené od matky, na druhej strane, v jasliach bude mať iné deti, ktoré mu budú robiť spoločnosť, ktorá je pre neho prirodzená. Ak bude dieťa mať priestor vytvoriť si vzťah so svojimi opatrovateľkami v jasliach, bude v jasliach spokojnejšie. Rovnako, ako to teraz pozorujete pri občasných pobytoch Vašej dcérky s manželom alebo so starými rodičmi – kľúčom k tomuto úspechu je to, že dieťa týchto ľudí pozná, cíti sa s nimi bezpečne a dobre sa s nimi zabáva, preto mu matka nechýba tak veľmi. A keď mu matka nechýba, nechýba mu ani dojčenie, pretože dojčenie má spojené s matkou. Ak bude nešťastné a bude si pýtať dojčenie, neznamená to, že sme ho mali radšej odstaviť. Dojčenie = matka. Personál jaslí jednoducho bude musieť hľadať a nájsť spôsoby, ktorými by dieťa upokojil aj v situácii, kedy je zvyknuté riešiť problém s matkou. Pomôcť tomu môže, ak bude mať dieťa vytvorený s týmito ľuďmi vzťah. Preto mnohým mamičkám vo Vašej situácii pomôže, ak prvé dni do jaslí chodia spolu so svojim dieťaťom a umožnia mu tak v istote matkinej prítomnosti si zvykať na nové prostredie, novú situáciu, iný režim dňa a najmä na osoby, s ktorými začne tráviť onedlho čas bez Vás.
      Držím Vám palce! Odporúčam Vám prečítať si aj tieto odkazy http://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/este-stale-dojcis/
      http://www.mamila.sk/domain/flox/files/clanky/oskar-mamila-maj-dlhodobe-dojcenie.pdf a okrem toho Vám môže pomôcť prečítať si túto tému v našom fóre http://forum.dojcenie.eu/viewtopic.php?f=12&t=155&hilit=pracuj%C3%BAce+doj%C4%8Diace, na tomto fóre sa môžete skontaovať aj s mamičkou (nick Carodejnica), ktorá pracuje popri rodičovskej dovolenke už od veku, v ktorom je Vaša dcérka a pokračuje v dojčení.

  18. Andrea píše:

    Dobry den,
    rada by som sa opytala na odstavenie mojho skoro 20.mesacneho syna. Rada by som svojho synceka odstavila pri navsteve mojej matky (5 dni) a preto by som sa chcela opytat, ci to nebude pre neho prilis stresujuce, ked ma bude vidiet cez den alebo ci mam nejak zasiahnut, ked budem pocut, ze moja mamina nebude maleho vediet utisit. S mojou mamou nebyvame prilis casto fyzicky, ale maly ju ma velmi rad. Syn pije aj cez den, ale v noci to uz podla mna dost zneuziva.. snazim sa ho utisit aj hladkanim, ci upokojovanim, ale okrem prsnika nic nezabera.
    Dakujem pekne za pomoc.

    • Viera Červená píše:

      Milá Andrea, ako poradkyňa pri dojčení odporúčam postupy alebo prostriedky, ktoré majú oporu v odbornej garancii svetovo uznávaného odborníka na dojčenie, pediatra dr. Jacka Newmana, alebo v súčasných vedeckých poznatkoch. Žiadny univerzálny postup pre predčasné odstavenie dieťaťa však v žiadnom z týchto zdrojov nenájdete a preto všetky rady alebo odporúčania, ktoré by som Vám napísala, by odrážali len môj súkromný osobný názor, ktorý odráža moje osobné skúsenosti a nemôže brať do úvahy Vaše dieťa, pretože Vaše dieťa osobne nepoznám a som presvedčená, že jediný človek, ktorý ho pozná najlepšie ste práve Vy. Vzhľadom na to, že predčasné odstavenie dieťaťa je mimoriadne citlivá záležitosť, nielenže si netrúfam Vám v tejto oblasti nič radiť, pretože by som Vášmu dieťaťu mohla skôr uškodiť, ale ani Vám neodporúčam sa riadiť nejakými overenými postupmi, ktoré nájdete na rôznych stránkach či fórach, pretože takisto nedokážu citlivo zohľadniť Vašu konkrétnu situáciu. Odstavenie znamená vo svojej podstate donútenie dieťaťa k osamostatneniu sa v oblastiach, v ktorých je prirodzené, aby bolo dieťa závislé na svojej matke a to omnoho dlhšie než 20 mesiacov (medzi tieto oblasti patrí aj pomoc so zaspatím pri precitnutiach v noci). Samozrejme, že dieťa bude proti zrušeniu dojčenia protestovať a že to pre dieťa bude značne stresujúce.
      Ako poradkyňa pri dojčení plne rešpektujem rozhodnutie matky ukončiť dojčenie predčasne. Matka má právo rozhodovať o dĺžke dojčenia a dojčenie by malo trvať dovtedy, kým to matke a dieťaťu vyhovuje. Ako poradkyňa sa snažím matkám pomôcť, aby boli im dojčenie vyhovovalo až do času, kým ho dieťa potrebuje. Pretože ak hovoríme o tom, čo vyhovuje dieťaťu, v spoločnostiach, kde sa do dojčenia nezasahuje, je priemerná doba, v ktorej sa deti zriekajú dojčenia dobrovoľne priemerne 3-4 roky. Je zrejmé, že táto doba dojčenia sa u nás stále nepovažuje za niečo normálne, obvyklé a preto je aj pre matky mimoriadne ťažké dojčiť dlhodobo bez akejkoľvek pomoci a podpory. Ak však mamičky pochopia, prečo je také mimoriadne dôležité dojčiť až do prirodzeného odstavenia a dostanú možnosti, aby nevnímali dojčenie ako obmedzenie, ale naopak, aby im dojčenie pomáhalo zvládať materstvo jednoduchšie, zrazu aj mamičky chcú dojčiť dlhodobo. Napr. nočné precitanie je veľmi citlivá oblasť. Nie je bežné rozumieť tomu, že potreba pomoci s nočnými precitaniami je pre dieťa vo veku Vášho synčeka fyziologická, normálna a že ak ju dieťaťu uspokojujeme dojčením, je to väčšinou pre matku najjednoduchší spôsob, ako v tejto oblasti svojmu dieťaťu pomôcť. Naša spoločnosť je jednoducho odklonená od dojčenia a vplýva na to, ako túto oblasť matka vníma. Matky sú väčšinou prekvapené, keď zistia, že dieťa sa primárne v zásade vôbec nebudí na dojčenie. Preto aj odstavenie od dojčenia problém nočného precitania nevyrieši. Mnohé deti sa prestanú po tomto nácviku budiť, ale dôvod, pre ktorý sa to stane, je ten, že od dojčenia ich mnohí rodičia odstavia za cenu vyplakania a dieťa sa počas tohto procesu vzdá nádeje, že mu niekto príde na pomoc, keď o ňu volá. “Naučí” sa spať celú noc samo, ale preto, že k tomu bolo donútené, muselo sa jednoducho prispôsobiť. To neznamená, že je to správne alebo zdravé. Rodičia, ktorí plač dieťaťa dožadujúceho sa uspatia v noci dojčením, nevydržia a snažia sa ho riešiť, ale inak ako dojčením, zistia, že dieťa sa už síce v noci nedojčí, ale naďalej sa budí a naďalej potrebuje ich pomoc s uspatím. Namiesto dojčenia (ktoré pokiaľ matka spí v spoločnej posteli s dieťaťom alebo má aspoň k svojej posteli prisunutú postieľku so spustenou bočnicou, je pomerne jednoduchý prostriedok na uspatie, pri ktorom sa úplne neprebudí ani dieťa a ani matka a tým pádom nie je taká vyčerpaná počas dňa) tak matka musí zapojiť iné formy uspávania dieťaťa – nosenie, spievanie, škrabkanie bruška, hojdanie… všetky sú pre matku omnoho viac náročné, než jednoduché prisunutie dieťaťa k prsníku a pokračovanie v spánku už počas dojčenia. Samozrejme, že pokračovať v dojčení je jednoduchšie, ak matka vie, že je bezpečné spať so svojim dieťaťom a takisto je informovaná o tom, že potreba pomoci s precitaním v noci je úplne normálna a dieťa ju jednoducho potrebuje. Matky v tomto smere potrebujú veľa podpory, pomoci a praktických informácií. Dôkazom toho je aj častý výskyt otázky podobnej tej, ktorá trápi Vás a pre ktorú zvažujete odstavenie, v poradni Mamily, napr. tu http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=300 (odporúčam Vám prečítať si aj odkazy na iné otázky, uvedené na konci odpovede). Okrem toho si môžete preštudovať aj tieto články: http://www.mamatata.sk/node/451159
      http://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/este-stale-dojcis/
      http://www.mamila.sk/domain/flox/files/clanky/oskar-mamila-maj-dlhodobe-dojcenie.pdf.
      Držím Vám palce, nech už je Vaše rozhodnutie akékoľvek!

  19. Viera Červená píše:

    Dobrý deň, ospravedlňujem sa, že odpisujem až teraz. Čo sa medzitým zmenilo? Vo Vašich slovách vidím mnoho z toho, čo sa bežne pýtajú a riešia aj iné mamičky, ktoré dojčia nad normu našej spoločnosti. Podporná skupina dojčiacich matiek Vám v tomto môže výrazne pomôcť, ak máte pocit, že potrebujete vedieť o dlhodobom dojčení viac, aby ste získali aspoň sama pre seba argumenty, na stránkach Mamily nájdete veľa informácií – napr. na tejto stránke http://www.mamila.sk/pre-poradkyne/prezentacie-o-dojceni/ alebo tento leták http://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/este-stale-dojcis/, či tieto články http://www.mamila.sk/domain/flox/files/clanky/oskar-mamila-maj-dlhodobe-dojcenie.pdf, http://www.mamatata.sk/node/451159
    Vaša situácia je však o to náročnejšia, že Vaše dojčenie okrem toho, že nie je v tomto veku v našej spoločnosti bežné, je navyše sprevádzané s nutnosťou držať v rukách klobúčik. O to viac ľudia nechápu, prečo toto dovolíte, myslím, že veľká časť toho, prečo to chcete riešiť, je práve v tom tlaku okolia. Ide však o Vaše dieťa, rozhodujete len a len Vy. Ľudia, ktorí nesúhlasia s tým, čo robíte, väčšinou nemajú poznatky o tom, nakoľko mimoriadne dôležité je pre dvojročné dieťa, aby bolo dojčené aj naďalej. Dojčenie ani po tomto čase nie je už len bonusom, ktorý ak sa nedarí, nevadí to. Je omnoho, omnoho lepšie, ak sa dcérka bude dojčiť ďalej, hoci s klobúčikom v ruke, než to, ak príde o klobúčik a tým pádom aj o dojčenie súčasne. Ako som spomínala v poslednom odstavci – ak by k tomu došlo a dcérka sa odstavila úplne, zo situácie, kedy jej potreby napĺňala blízkosť matky a potrebovala k tomu prítomnost klobúčika – neživého predmetu, by ste sa dostali do situácie, kedy by nebola dojčená vôbec a musela by si potreby, ktoré si uspokojovala vždy v kontakte s osobou, na ktorú je primárne naviazaná, inak, s niečim iným, neživým. Kombinácia, akú máte teraz, nie je úplne ideálna, ale ak je toto cesta, s akou momentálne funguje dojčenie, je zbytočné sa tým trápiť. Časom môžete skúsiť klobúčik odstrániť, ak to pôjde, fajn, ak nie, treba tomu dať viac času.

  20. Anonym píše:

    Dobry den! Dcera ma o tyzden 21 mesiacov. Od narodenia do 9. mesiaca bola kojena pomocou klobucika (ktory som ako neskusena prvorodicka obdrzala uz v porodnici). V tom obdobi som tu denno-denne riesila, ako kojit-resp. ako ju od klobucika oducit (co pri vsetkej mojej snahe nevyslo) a potom tiez ako si zvysit pri tom vsetkom produkciu mlieka. Ked mala asi 9. mesiacov, sama snala z prsnika klobucik a zacala sa kojit bez neho. Teda aby som bola presna, zacala sa kojit s klobucikom v ruke. A odvtedy je to tak.
    Vyznie to smiesne, ale nas problem je naozaj v tom, ze dcera sa nevie nakojit bez toho, aby klobucik drzala v ruke. Aj k prsniku sa pyta tak, ze najprv vyzaduje, aby mala v ruke klobucik. Ma obdobia, ked s klobucikom dokonca aj zaspava a budi sa na to, ze ho nema v ruke. Dokonca niekedy aj cez den ho chce len tak drzat. Je to jej verny kamarat, hlavny ukludnovac. Je na mne, aby som ho vsade nosila, pretoze bez neho je isty plac a neochota prisat sa. Zacinam si klast otazku, ci je takyto silny navyk na nezivy predmet normalny a ziaduci. Ja naozaj niekedy nerobim nic ine, len strihnem kde je, aby som ho mala vzdy po ruke-ci cez den, ci v noci. Ked si dcera nanho cez den spomenie, prv nez jej ho stihnem dat, sprava sa ako “zavislak”-jej spravanie mi naozaj pripomina navykovy craving:)
    Ide o to, ze dnes som jej tak pokusne klobucik odobrala. Hrali sme sa, ze ho schovavame a ja som ho akoze schovala do pusy a akoze spapala. Prekvapive pre mna je, ze dcera sa s tym zmierila. Prijala to, ze proste nie je. Horsie je to, ze sa bez neho nechce prisat. trva to uz cely den, a velmi sa to nemeni. ked sa aj prisala, bolo to len nakratko a bola znacne nervozna. akoby nevedela bez neho aj nenutritivne sat.
    moja otazka je, ci mam v tej “hre” na strateny klobucik pokracovat. Mojim cielom je totiz oducit ju iba od neho, nie ju odstavit.. tak neviem, kam az mozem zajst..
    dakujem za akykolvek nazor

    • Viera Červená píše:

      Dobrý deň, myslím, že v tomto nenájdete jediné správne a univerzálne riešenie. Vy jediná poznáte svoju dcérku najlepšie zo všetkých ľudí. Vy jediná môžete skúsiť zmeniť niečo, čo Vám vadí a robiť to podľa toho, ako svoju dcérku poznáte. Každé dieťa je iné.
      To, že sa naviazala na klobúčik, nie je za situácie, akú ste popísali, nič zvláštne. Dojčenie je pre dieťa normálnou súčasťou detstva a vo Vašom prípade sa dcérka dojčila pomocou klobúčika. To samo o sebe iste nie je normálne a žiaduce, ale bohužiaľ praktická podpora dojčenia je na Slovensku stále nedostatočná a matky nevstupujú do obdobia dojčenia bez problémov, tak, ako by to malo byť samozrejmosťou. Je úžasné, že sa Vám podarilo udržať dcérku na prsníku, pracovať s tvorbou mlieka, ktorú používanie klobúčika znižuje a dokonca dojčiť od 9. mesiaca bez klobúčika. Nebolo to iste také ideálne, ako dojčenie bez klobúčika, na druhej strane, aj to, čo sa Vám za daných okolností podarilo, je mimoriadne dôležité a cenné pre zdravie Vás oboch.
      To, že Vám ostal klobúčik v ruke, vidím v celej tejto situácii ako ten najmenší problém. Pre zdravie Vašej dcérky ale aj Vaše je dojčenie naďalej mimoriadne dôležité. Hovoríte sama, že ak ste klobúčik zrušili, dcérka sa nedokáže dojčiť bez neho. Ak by hrozilo predčasné odstavenie (čo by odstavenie v 21 mesiacoch aj bolo), jeho riziká sú skutočne hodné zváženia. Dcérka je navyše vo veku, kedy sa deťom dojčenie ukotvuje a ak ona má dojčenie spojené s držaním klobúčika v ruke, naozaj môže byť problém sa snažiť rušiť klobúčik práve teraz. Mnohé deti sa práve v tomto veku správajú ako drogovo závislé, ak potrebujú dojčenie a nie je im dostupné okamžite a je to úplne normálne. Mnohé deti sa nedokážu dojčiť inak, len ak druhou rukou nechytajú voľnú bradavku na druhom prsníku matky, svojim spôsobom je to podobné ako držanie klobúčika. A takisto je to niekedy mimoriadne ťažké toto “ladenie rádia” zrušiť, ak sa z toho stane zvyk, navyše toto matky môžu skutočne vnímať fyzicky ako nepríjemné, nehovoriac o tom, že špinavé prstíky môžu do bradavky zaniesť infekciu a tieto matky mávajú kandidózové infekcie bradaviek či prsníkov.
      Je možné, že naviazanie dcérky na klobúčik – neživý predmet – istým spôsobom negatívne ovplyvňuje jej psychický vývoj. Na druhej strane, ak by zrušenie jeho používania prinieslo so sebou zrušenie dojčenia, tak okrem rizík v oblasti fyzického zdravia, by to prinieslo aj riziká v oblasti zdravého psychického vývoja, ktoré podľa mňa prekračujú riziká, ktoré prináša so sebou väzba na klobúčik. Dojčenie poskytuje dieťaťu psychickú istotu pre správne riešenie situácií, ktoré zatiaľ nezvláda pretože na ich zvládanie je príliš malé. Po prechode do obdobia prirodzeného odstavovania (ktoré nastáva pri väčšine detí medzi 3.-4. rokom života) sa učí postupne čoraz viac a viac situácií riešiť samo. Prvé pokusy nebývajú úplne úspešné a práve dojčenie nastoľuje späť rovnováhu a istotu, z ktorej dieťa čerpá, keď sa nabudúce znova pokúsi túto situáciu riešiť samo (napr. stres z návštevy spojenej s prítomnosťou mnohých cudzích ľudí). Postupne sa naučí všetky situácie, ktoré dovtedy riešilo dojčením, vrátane zaspávania a spánku, riešiť samo a dojčiť sa prestane, odstaví sa. Stane sa to v čase, kedy je na to pripravené a kedy je si isté svojou vlastnou istotou, nie je to preto, že ho k tomu niekto dotlačil v čase, kedy na to ešte nebolo pripravené. Táto istota je pre psychický stav človeka mimoriadne dôležitá, je to obrovská investícia do celého života. Myslím si, že ak vytrváte v dojčení do prirodzeného odstavenia, najneskôr v čase, kedy sa dcérka prestane sama dojčiť, sa vzdá aj držania klobúčika, ak sa Vám to nepodarí už skôr, čo je podľa mňa pravdepodobné, pretože dcérka bude čoraz viac rozumieť významu slov a budete sa môcť s ňou rozprávať a dohodnúť sa. Preto by som vo Vašom prípade odporúčala skúšať v určitých intervaloch o zrušenie nutnosti klobúčika a postupovať podľa toho, ako sa dcérka správa, a ak by to nezvládala, nebrať jej ho. Raz sa ho vzdá sama.

      • Anonym píše:

        Dakujem vam velmi pekne za vycerpavajucu odpoved.
        Mame za sebou vecerne uspavanie, ktore bolo bez kojenia. Dokonca aj prve nocne zobudenie. Moje predstavy o tom, ze v spanku prsnik lepsie prijme sa uplne rozplynuli. Prsnik absolutne nechcela, dokonca sa odmietala mnou dat aj utesit (rozmyslam, ze snad preto, ze povodcom zmiznutia klobucika som vlastne ja). Priznavam, ze som z toho znacne rozrusena a mam tendenciu vratit jej ho. Aj ked som povodne nechcela, aby dovodom na jeho vratenie boli pocity odmietnutia a pocity zlej matky, v ktorych som momentalne “utopena”.
        Inak pokial sa koji s klobucikom, koji sa naozaj hodne. Dokonca tak velmi, ze velakrat mi odmieta pevnu stravu. Doobeda je schopna byt len na mlieku, obed zje a do vecera zase len mlieko. Sama viem, ze obmedzovat kojenie nikam nevedie, vtedy spapa este ovela menej. Ale sposob ako z nej urobit aspon maleho jedaka som veru zatial nenasla.
        Hej, trapim sa tym ako dalej pokracovat. Niekedy mam pocit, ze u nas obdobie prirodzeneho odstavenia snad ani nenastane.. ked vidim ako miluje svoj klobucik a k tomu svoje mliecko, mam pocit, ze od toho obdobia sme naozaj riadne daleko.
        Viete, ja som taky zastanca kojenia, ale niekedy rozmyslam, ci to nase kojenie s klobucikom je naozaj to “prave”. Ked ho ma mala v rukach, dokaze sa na prsniku zabavat aj hodinu.. teraz ked ho nema a ked prsnik nechce, rozmyslam, co ma vlastne rada? Klobucik alebo svoju matku? Nechcem posobit dramaticky, ale to jej dnesne spravanie ma nasmerovalo aj k tymto uvaham.

        • Viera Červená píše:

          Verím, že to celé je pre Vás aj psychicky náročné.
          Mám pocit, že okrem tej používania klobúčika Vás trápia aj bežné otázky, ktoré trápia mnoho dlhodobo dojčiacich žien, ktoré nevidia vo svojom okolí dojčené deti vo veku ich detí, jednoducho im chýbajú vzory a nevedia posúdiť, čo je ešte normálne a čo už nie.
          V tomto smere by Vám pomohla účasť na podporných skupinách dojčiacich matiek, ktoré vedú niektoré poradkyne pri dojčení (pozrite v zozname poradkýň na http://www.mamila.sk).
          Keď si odmyslíme ten klobúčik, ak hovoríme o normálne dojčenom dieťati vo veku Vašej dcérky, do 2. rokov stále trvá obdobie prikrmovania, dieťa sa stále len učí jesť, tuhú stravu nemá ešte úplne ukotvenú a môžu sa vyskytovať obdobia, kedy dieťa nechce takmer nič jesť alebo je prieberčivé. Dôležité je, aby dieťa bolo dojčené na požiadanie a pri tom dobre priberalo a prospievalo. Ak sa zdá, že dcérkina hmotnosť je v poriadku, samotný fakt, že občas nechce veľa jesť, nič neznamená. Ak by nepriberala dobre, niektoré deti odmietajú príkrmy a visia na prsníku práve vtedy, ak je tvorba mlieka príliš nízka. Vo Vašej situácii je dobré zvážiť aj túto možnosť, pretože dcérkino prisatie na prsníku môže byť ovplyvnené tým, že sa 9 mesiacov učila prisávať na klobúčik, kde jej stačí plytké prisatie. Ak by nepriberala dobre, bolo by vhodné kontaktovať poradkyňu pri dojčení, pretože zvýšenie tvorby mlieka paradoxne spôsobuje, že tieto deti začnú lepšie jesť tuhú stravu. Po internete je ale nemožné určiť, či sa Vás táto možnosť týka.
          Rovnako Vaše obavy, či sa dcérka niekedy môže prirodzene odstaviť – na takéto úvahy je jednoducho príliš skoro. Prirodzené odstavenie nastáva omnoho neskôr, než v 21 mesiacoch. Priemerne sa deti dojčia 3-4 roky, z čoho vyplýva, že Vás pokojne môže čakať ešte raz také obdobie dojčenia ako doteraz. A ak si uvedomíte, ako veľmi sa dcérka za tých 21 mesiacov zmenila – od novorodenca po toto dieťatko, ktoré už behá a začína rozprávať, uvedomte si, ako veľmi sa zmení za tie ďalšie dva roky. Jednoducho bude úplne iná. Ako som spomínala, dôležitou časťou procesu prirodzeného odstavenia je práve fakt, že dieťa sa postupne, samo učí riešiť rôzne situácie, ktoré dovtedy riešilo len dojčením, inak. Je typické, že práve v období okolo 2. rokov sa dieťaťu “ukotvuje” dojčenie a prejavuje sa to presne tak, ako popisujete – dcérka visí na prsníku, dokáže sa na ňom “baviť” aj hodinu.
          Jediná odlišnosť, ktorú popisujete, teda je to, že pri dojčení potrebuje dcérka v ruke klobúčik. Ako som spomínala, nie je to ideálne, na druhej strane, je dôležité, že sa vôbec dojčí a ak má k tomu pomôcť klobúčik v ruke a inak sa to momentálne nedá, je to omnoho lepšie, ako keď jej dojčenie vezmete úplne. Potreba byť na niekoho intenzívne naviazaná, potreba riešiť rôzne situácie dojčením v tomto veku nemôže sama odoznieť. To, že dcérka sa momentálne dojčiť nechce, lebo k tomu nemá klobúčik, neznamená, že je to v poriadku. Ona si tieto potreby bude chcieť napĺňať naďalej, ale teraz, narozdiel od situácie, kedy jej ich napĺňate Vy dojčením spolu s klobúčikom – predmetom, jej ich bude musieť niečo kompletne celé naplniť mimo Vašu osobu – teda tieto potreby bude celkovo napĺňať niečo neživé. To považujem za omnoho väčšie riziko, ako dojčiť s klobúčikom v ruke a dať tomu čas, ktorý môže všetko zásadne zmeniť, hoci možno nie teraz, ale neskôr. Navyše sa obávam toho, že dcérka sa teraz nejakú dobu už vôbec neprisáva a ovplyvňuje tým negatívne Vašu tvorbu mlieka ako aj zvyšuje pravdepodobnosť, že sa odmietne prisávať aj s klobúčikom v ruke.

          • Anonym píše:

            Dakujem Vierka, ani netusite, ako blahodarne na mna posobia vase slova.
            Viac-menej mate vo vsetkom pravdu. To, ze nikde v okoli nevidim ziadnu tak dlho kojacu matku a tiez v tom, ze podpora v okoli je uplne miziva. Mna povazuju za “slabu”, lebo som si este stale nedokazala spravit poriadok s vlastnou dcerou a ju za velku slecnu, ktora este vzdy otravuje svoju mamu. Niekedy ma trapi, ze sa pri tychto “mudrych” radach a argumentoch, vlastne nedokazem ani obhajit. Vysvetlovat niekomu, ako tomu verim je tak nemozne, ze radsej to prevratim na srandu a poviem, ze aspon usetrime:(
            Co sa spravneho prisavania a vlastne aj priberania tyka, myslim, ze to je nastastie v poriadku. Ked chodim s malou na poradnu a doktorka sa pyta, ci dobre papa a ja poviem, ze vlastne nie, nechce mi verit. Mala vyzera byt naozaj dobre zivena. Rucky aj nozky ma stale take okruhle, ze ked v lete nosila suknicku, vsetky mamicky naokolo jej chceli nozky ohmatat-ze to este nevideli:) A tak je to, chvalabohu, aj doteraz.. len to proste nema z pevnej stravy, ale z mlieka.
            Inak, trosku sme pokrocili. Aj ked som bola sice po tom prvom nocnom prebudeni (ktore si odplakala nielen ona, ale aj ja) pripravena, jej klobucik najblizsie dat, pri dalsich prebudeniach ho nepytala. Do rana sa teda celkovo nakojila trikrat a rano, ked sa zobudila sa kojila znova. Cez den som jej hodne aktivne prsnik ponukala (vacsinou neodmietla, prisala sa, ale len na chvilku, kym sa jej nespustilo mlieko), dvakrat sa prisla sama trocha nakojit. Celkovo sa mi zdala trochu posmutnela (alebo mozno iba projikujem svoje pocity do nej, neviem), ale ovela viac vyhladavala moju spolocnost-chcela sa viac tulit ako inokedy. To, cim bolo predpoludnie ine je to, ze vymizli, tie jej epizody nahlej nervozity a silneho rozrusenia pri pytani si klobucika. teraz, ked si pytala mlieko, bolo to pokojne. Problem sme mali hlavne pred chvilou pri uspavani. Ako som povedala, klobucik ju strasne ukludnoval. Pri zaspavani pri kojeni ho stale premrvala v rukach, chodila si s nim do vlasov, okolo oci. A to sposobilo, ze vzdy zaspala. Teraz, ked klobucik v rukach nema, nevie, co s nimi ma robit. Rozhadzuje rukami, kope nohami. Presne ako pisete, zrazu nevie na prsniku “visiet.” Ako keby k prsniku samotnemu nemala vazbu…Prisla mi taka stratena. Na jednej strane sa chcela prisat, na druhej strane to nebolo ono. Nakoniec po hodine pomohlo, ked som jej popri prisati zaspievala…tak zaspala. Na jednej strane sa tesim, ze sme to nejako dokazali, na druhej strane mi pride vyznamne, ze si opakovane pytala menej naplneny prsnik (tzn. ze mlieko pit nechcela, chcela hlavne na prsniku zaspat).
            Postupujem velmi opatrne. Nemozem povedat, ze som rozhodnuta v tom,ako budem pokracovat. Ked budem vidiet, ze zaujem slabne, som rozhodnuta nejakym sposobom znovu pricarovat klobucik. Spolieham sa na to, ze ten navyk je (bol) taky silny, ze nevymizne zo dna na den.. snad mam pravdu.
            Ak sa mozem este opytat: ked v poslednom odstavci pisete o suplovani mna a klobucika dokopy nezivym predmetom, mate na mysli vytvorenie vztahu k tzv. prechodnemu objektu? alebo ste mali na mysli nieco ine?
            Dakujem este raz!

            • Viera Červená píše:

              Neviem preco mi zobrazilo komentár inde, takže ho pripájam aj sem ešte raz🙂
              Dobrý deň, ospravedlňujem sa, že odpisujem až teraz. Čo sa medzitým zmenilo? Vo Vašich slovách vidím mnoho z toho, čo sa bežne pýtajú a riešia aj iné mamičky, ktoré dojčia nad normu našej spoločnosti. Podporná skupina dojčiacich matiek Vám v tomto môže výrazne pomôcť, ak máte pocit, že potrebujete vedieť o dlhodobom dojčení viac, aby ste získali aspoň sama pre seba argumenty, na stránkach Mamily nájdete veľa informácií – napr. na tejto stránke http://www.mamila.sk/pre-poradkyne/prezentacie-o-dojceni/ alebo tento leták http://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/este-stale-dojcis/, či tieto články http://www.mamila.sk/domain/flox/files/clanky/oskar-mamila-maj-dlhodobe-dojcenie.pdf, http://www.mamatata.sk/node/451159
              Vaša situácia je však o to náročnejšia, že Vaše dojčenie okrem toho, že nie je v tomto veku v našej spoločnosti bežné, je navyše sprevádzané s nutnosťou držať v rukách klobúčik. O to viac ľudia nechápu, prečo toto dovolíte, myslím, že veľká časť toho, prečo to chcete riešiť, je práve v tom tlaku okolia. Ide však o Vaše dieťa, rozhodujete len a len Vy. Ľudia, ktorí nesúhlasia s tým, čo robíte, väčšinou nemajú poznatky o tom, nakoľko mimoriadne dôležité je pre dvojročné dieťa, aby bolo dojčené aj naďalej. Dojčenie ani po tomto čase nie je už len bonusom, ktorý ak sa nedarí, nevadí to. Je omnoho, omnoho lepšie, ak sa dcérka bude dojčiť ďalej, hoci s klobúčikom v ruke, než to, ak príde o klobúčik a tým pádom aj o dojčenie súčasne. Ako som spomínala v poslednom odstavci – ak by k tomu došlo a dcérka sa odstavila úplne, zo situácie, kedy jej potreby napĺňala blízkosť matky a potrebovala k tomu prítomnost klobúčika – neživého predmetu, by ste sa dostali do situácie, kedy by nebola dojčená vôbec a musela by si potreby, ktoré si uspokojovala vždy v kontakte s osobou, na ktorú je primárne naviazaná, inak, s niečim iným, neživým. Kombinácia, akú máte teraz, nie je úplne ideálna, ale ak je toto cesta, s akou momentálne funguje dojčenie, je zbytočné sa tým trápiť. Časom môžete skúsiť klobúčik odstrániť, ak to pôjde, fajn, ak nie, treba tomu dať viac času.

              • Anonym píše:

                Dobry den! Som rada, ze ste sa ozvali. Vnimala som, ze moja posledna otazka voci vam bola uz trocha mimo “laktacneho poradenstva”, takze sa tesim o to viac, ze reagujete.
                U nas sa za tych par dni hodne zmenilo. Vlastne mam pocit, ze kazdy den je to inak. Prve dni od zobratia klobucika boli o tom, ze dcera sa sice k prsniku pytala, aj sa prisavala, ale mam pocit, ze to bolo len akesi fyziologicke. Napila sa a odisla. Nepobudla tam, neukludnila sa tam, nepotesila. Asi po dvoch dnoch som si vsimla, ze zacina na prsniku travit cas aj mimo samotneho pitia. Tak je to aj dodnes a myslim, ze kazdy den tam travi viac a viac casu. Ked sa pytala k prsniku a pytala sa, kde je klobucik, sama si odpovedala, ze maminka jej ho spapala. Navonok sa s tym zdala byt zmierena. Problem nastal vo chvilach ukladania k poobednajsiemu spanku. Vzdy si spolu lahneme do postele a ona pri kojeni zaspi, ale tentokrat si odmietala lahnut a vobec robit cokolvek, co by ju uspalo. Navyse odmietala ponukany prsnik a aj mna samu. Ked nahodou zaspala, bolo to po hodine ukrutneho boja. Zvlastne, ze vecer sa tento problem nevyskytoval. Prisiel znova az v nadranom, ked dcera spi uz len lahkym spankom a potrebuje sa uspat este dojcenim. Sice sa prisavala, ale spanok jej to uz neprinieslo. Takze na piaty den jej aj mojeho absolutneho nevyspatia som jej pri poobednajsom uspavani dala klobucik. Zaspala do piatich minut a spala tri hodiny (tak dlho este v zivote nespala). Teraz na siedmy den je to tak, ze kedze je najdeny novy klobucik, pyta si ho, ked sa chce prisat. Vacsinou sa mi ju podari namotivovat, aby to skusila aj bez neho, ze jej to uz krasne ide… len moj osobny pocit zostava taky, ze jej to neprinasa (az take) ukludnenie ako kojenie s klobucikom. Ked sa mi ju nepodari odklonit, zazivame presne to iste, co doteraz. Viete, pise sa mi to tazko, ale ja mam pocit, ze ten klobucik je pre nu uplna obsesia. Ked si nanho spomenie, zacne ho pytat, znervoznie, rychlo dycha, je schopna aj (ludovo povedane) hodit sa o zem.. A ked ho dostane, dokaze s nim fakt nevidane. Je to taky jej maly fetis…A ja som z tohoto spravania zufala.
                Viete, mozno vyznievam ako hrozna matka, ze to takto natahujem, ale mam pocit, ze ked jej klobucik vratim natrvalo, sme tam, kde sme aj boli. Tak skusam, co by jej najviac vyhovovalo, co by bolo pre nu unosne. Viete, mam pocit, ze ona by si tu stratu klobucika aj vedela odsmutit a byt bez neho, len sa jej potom v konecnom dosledku nedaria take veci ako zaspavanie, ukludnenie a pod. Bolo by idealne, keby ho vedela mat len vo chvilach ako je zaspavanie. ..
                Viete, dalsia vec, ktora ma v tom celom matie a nedovoluje mi to jednoducho jej to klobucik vratit je ta, ze som si vsimla (aj ked, mozno je to len zhoda nahod), ze minuly tyzden zacala mat konecne vacsiu chut ochutnavam jedla. Konecne nebolo vsetko vyplute na tanieri. A dalsia vec, ked vecer zaspavala bez klobucika v ruke, v noci sa budila priemerne 2-3 krat, co je v mojich ociach vyznamne mensi pocet ako 5-7 krat, ked s klobucikom zaspava a v noci sa budi s placom, pretoze hlada, kde ho ma.
                Uprimne povedane, skutocne neviem, ci jej skodim (resp. pomaham) viac tym, ked ten klobucik ma, alebo tym, ked ho nema (nieco ako “byt,ci nebyt?”)…

                • Viera Červená píše:

                  Dilemy, ktoré riešite nie sú jednoducho vyriešiteľné a nikto Vám na ne nemôže dať oficiálny návod, ktorý Vám pomôže. Vy sama musíte vnímať, ako sa dcérka javí, aj to, ako to celé vnímate Vy. Ak nám na niečom veľmi záleží, sme schopní dotlačiť dieťa do správania, ktoré požadujeme. Je preto veľmi dôležité zvážiť, či presadzovaním svojej vôle nezasahujeme už príliš do potrieb dieťaťa, nájsť akúsi rovnováhu. Napr. nižší počet precitaní v noci sa môže zdať byť pozitívum, ale za týchto okolností môže byť prejavom toho, že sa dcérka jednoducho musela naučiť niektoré precitnutia riešiť sama a prestala sa pri nich dožadovať pomoci. Každé dieťa má postupne tento vývoj – že postupne menej a menej precitnutí riešiť s pomocou niekoho iného, akurát za okolností, ktoré popisujete, je možné, že k tomu nedošlo z jej vlastnej inicitívy, ale v súvislosti s okolnosťami posledného týždňa. Aby som to skrátila – v podstate je dobré sledovať, ako sa správa a vyvarovať sa zrušeniu klobúčika za cenu, že si dcérka dojčením s klobúčikom riešila potreby, ktoré si dojčené dieťa dojčením rieši a teraz o takéto riešenie týchto potrieb príde (zaspávanie, precitanie v noci, upokojovanie sa, riešenie fyzického, psychického stresu a pod.). Je možné, že dojčenie pre ňu jednoducho znamená kombinácia prsník+klobúčik a ak sa časť z tohto odstráni, je to pre ňu ako čiastočné násilné prečasné odstavenie… preto si myslím, že je skvelé, že toto všetko citlivo zvažujete. Myslím, že by bolo pre Vás potrebné, snažiť sa odosobniť od tlakov a stresov, o ktorých sme si hovorili v predchádzajúcich komentároch, aby ste nekonali pod tlakom toho, že už to konečne treba riešiť, ale iba pre to, aby ste boli Vy a dcérka spokojná. Okolie môže nesúhlasiť, dávať Vám rôzne “rady”, ale podstatné ste Vy dve!

                  • Anonym píše:

                    Vierka, dakujem vam za vase citlive sprevadzanie v tomto pre mna tazkom obdobi!.
                    Dakujem aj za to, ze rozpravate so mnou otvorene o vsetkych moznych, teda aj negativnych, dosledkoch mojich snah.
                    Citim vsak, ze v tom celom vsak potrebujem este pochopit jednu vec. Ked pisete, ze mensi pocet nocnych precitnuti je mozno reakciou, ktora prameni nie z vlastnej iniciativy, ale z akehosi “donutenia” okolnostami, napada ma jedna vec. Ked ich dieta predsa len zvladne, nemoze to byt proste prejavom toho, ze sme dietatu pomohli odhalit nieco, na co uz zrele v podstate je a na co ono same zatial neprislo?

                    • Viera Červená píše:

                      Myslím si, že toto je logická úvaha, ale nesúhlasím s ňou… Donútiť prespať celú noc dokážeme aj omnoho mladšie dieťa, ale je ťažké súhlasiť s tým, že je to prirodzené. Okrem toho vychádzam z faktu, že normou je dojčenie. Normálne je dojčiť dovtedy, kým dieťa dojčenie potrebuje, čo v spoločnostiach, kde dojčenie skutočne normou je, je okolo 3-4 a viac rokov. Nočné dojčenia sú pritom väčšinou tie posledné, ktorých sa dieťa zrieka. A nezrieka sa ich formou plaču či nespokojnosti, jednoducho sa prestane na tieto dojčenia hlásiť, nepotrebuje ich. Pri prirodzenom odstavení toto nastáva väčšinou vo veku 3-4 rokov. Myslím si, že pre ani nie 2-ročné dieťa toto pravdepodobne neplatí.
                      Držím Vám palce aj naďalej, verím, že to nie jednoduché, ale myslím si, že s citlivosťou a ohľaduplnosťou, s akou k tomu celému pristupujete, to zvládnete výborne.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: