Novorodenecká žltačka II.

… ako súvisí s dojčením?

Ako už bolo spomenuté, dr. Jon Watchko uvádza vo svojom prehľade literatúry, že prípady jadrového ikteru, ktoré sa vyskytli za posledné dve desaťročia pri inak zdravých, donosených deťoch, boli takmer výlučne zaznamenané pri dojčených deťoch. Prečo? Dr. Watchko poukazuje na to, že viaceré štúdie uviedli, že mnoho dojčených detí malo závažné formy novorodeneckej žltačky a súčasne rôzne problémy s efektivitou dojčenia. Ďalej píše: „Značná časť dojčených detí, pri ktorých bol zaznamenaný výskyt jadrového ikteru, mala súčasne nedostatočný príjem materského mlieka, značný stupeň dehydratácie a úbytok hmotnosti.“ Ako je možné, aby dojčené dieťa malo nedostatočný príjem materského mlieka, aby bolo dehydrované a nepriberalo? Jednoducho – ak postavíte pred človeka tanier s polievkou, ale  namiesto lyžičky mu dáte vidličku, ťažko sa naje. Podobne sa dojčené dieťa „dojčí“, ak je dojčenie z rôznych príčin skomplikované a dieťa sa nevie na prsník prisávať správne, teda tak, aby z prsníka získalo mlieko. V skutočnosti dieťa len cmúľa bradavku, popritom vypije len malé množstvo mlieka a z prsníka odchádza hladné. Matka môže mať pocit, že dojčí takmer celý deň, že z jej strany robí všetko preto, aby dieťa bolo dojčené a obáva sa, že má slabé mlieko, keď jej dieťa aj napriek neustálemu dojčeniu nepriberá. Ak však pochopíme, že to, že má dieťa prsník v ústach, neznamená, že pri dojčení prijíma materské mlieko, je jasné, že ak dieťa prijme 40-krát za deň 0 kalórií, je to to isté, ako keby nezjedlo nič. Poviete si, že ak by dieťa bolo hladné, plakalo by. Je dôležité si uvedomiť, že najmä v situácii, ak dojčenie od narodenia nie je spojené s príjmom materského mlieka a novorodenec sa uspokojí cmúľaním prsníka, hrozí mu dehydratácia, nedostatok kalórií a následkom toho je čoraz viac spavý, pričom postupne potichu umiera. V kontexte novorodeneckej žltačky je potom ľahké pochopiť, že dieťa, ktoré je v dôsledku nedostatočného dojčenia skutočne ohrozené rozvratom vnútorného prostredia, má následkom hladovania vážne zdravotné problémy, ktoré môžu viesť napr. k poškodeniu mozgu (a k tzv. jadrovému ikteru, ak poškodené mozgové bunky zafarbí bilirubín, ktorého hladiny má novorodenec pri hladovaní neprirodzene zvýšené), prípadne môžu viesť až k smrti. Toto je s najväčšou pravdepodobnosťou jediný dôvod, prečo sa môže diagnóza jadrový ikterus vyskytnúť aj pri dieťati, ktoré sa narodí v termíne a je zdravé.

Ako je však možné, aby sa problém s dojčením vyostril natoľko, že dieťa niekoľko dní hladuje a nikto si to nevšimne? Dojčenie je predsa prirodzené, malo by ísť samo od seba. Takéto tvrdenia iste vždy nahnevajú mnohé matky, ktorým sa dojčiť nepodarilo a pred tým než sa vzdali, sa celé dni, možno týždne trápili a urobili pre záchranu dojčenia všetko, čo mohli a vlastne nevedia, prečo to nevyšlo. Toto je znova obraz minimálnej praktickej pomoci pri dojčení v našej spoločnosti – v každej pôrodnici by malo byť samozrejmým štandardom, že dieťaťu je umožnený taký vstup do života, aby sa nenarušili prirodzené mechanizmy, ktoré zabezpečia, že dojčenie pôjde bez komplikácií. Aj tu totiž platí, že najlepšou liečbou je prevencia. Potom by sa naozaj dalo spoľahnúť na to, že dojčenie ako prirodzená vec pôjde „samo od seba“.

Prvým krokom v prevencii problémov pri dojčení je, aby sa pri pôrode zasahovalo len v snahe riešiť vzniknuté komplikácie, teda rešpektovať odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie o postupoch pri normálnom, nízkorizikovom pôrode. V diskusiách o prirodzenom pôrode sa objavujú najrozmanitejšie argumenty podporujúce takýto spôsob príchodu človeka na svet, takmer nikde sa však neuvádza podľa môjho názoru najdôležitejší argument ZA – prečo naozaj má zmysel hľadať pôrodnicu, kde štandardom a rutinou je rešpektovať vedecké dôkazy o nevhodnosti preventívnych a rutinných zásahov do pôrodu – ktorým je, že ak sa do pôrodu zasahuje len v prípade nutnosti riešenia zdravotnej komplikácie a inak sa ponechá úplne v rukách matky, štart do úspešného dojčenia je podstatne jednoduchší.

Druhým a najvýznamnejším krokom prevencie je správny postup prvého dojčenia po pôrode. O dôležitosti prvého dojčenia sú už v súčasnosti presvedčené takmer všetky pôrodnice, pričom tie, ktoré získali plaketu baby-friendly (priateľské k deťom) sa zaviazali, že ho umožnia do pol hodiny po pôrode. Prvé dojčenie po pôrode odporúčajú Svetová zdravotnícka organizácia, UNICEF a iné organizácie uskutočniť postupom tzv. „samoprisatia“ dieťaťa, pričom priestor pre samoprisatie by sa mal dieťaťu umožniť bezodkladne, hneď po pôrode. Štandardné odporúčania o výžive dojčiat a batoliat pre Európsku úniu (citácia) popisujú samoprisatie takto: „Aby sa umožnil začiatok dojčenia, novorodenec by sa mal osušiť a položiť matke na hruď a brucho pokožkou na pokožku okamžite po pôrode, alebo hneď ako je to možné, prikrytý suchou, teplou prikrývkou alebo ručníkom. Tento počiatočný kontakt pokožky s pokožkou by mal trvať tak dlho, ako je to len možné, v ideálnom prípade najmenej dve hodiny po pôrode alebo až do prvého dojčenia. Všetky rutinné neonatálne procedúry, ktorých cieľom nie je záchrana života (ako napr. umývanie, váženie a lekárske procedúry, ktoré nie sú urgentné) by mali byť odložené na dobu po prvom dojčení. Ak dieťa alebo matka potrebujú okamžitú lekársku starostlivosť, kontakt pokožky s pokožkou sa zabezpečí okamžite po stabilizácii zdravotného stavu. Počas počiatočného kontaktu pokožky s pokožkou dieťa nájde a preskúma prsník (napr. otieraním sa a oblizovaním prsníka) a nakoniec nájde bradavku a prvýkrát sa prisaje. Zdravotníci by tento proces nemali vynucovať a urýchľovať, skôr by mali matke pomôcť vybrať si pohodlnú polohu. Správna poloha a prisatie neskôr nastanú spontánne. Ak sa tak nestane, zdravotník by mal matke a novorodencovi pomôcť dosiahnuť správnu polohu, ak je to možné, technikou bez použitia rúk. Prvé dojčenie by malo trvať dovtedy, kým dieťa neprestane sať a nepustí bradavku.“ Tento postup sa veľmi líši od reality väčšiny našich pôrodníc, z ktorých mnohé sa snažia o priloženie dieťaťa do polhodiny po pôrode, avšak spôsobom úplne neprirodzeným, kedy sestrička zboku prikladá k matkinej bradavke dieťa, ktoré je už umyté, oblečené, v zavinovačke a po zdravotnej prehliadke, ktorej súčasťou sú nepríjemné procedúry, napr. odsávanie hltana, nosa a ústnej dutiny, čo môže komplikovať ochotu dieťaťa prisať sa. Samoprisatie má okrem ďalších výhod (stabilnejšie telesné funkcie ako dýchanie, srdcová činnosť či telesná teplota novorodenca, menej stresových hormónov, stabilnejšie hladiny krvného cukru, kolonizácia jeho pokožky mikroflórou z matkinej pokožky, či to, že novorodenec väčšinou menej plače) najväčšiu výhodu v tom, že ak sa dieťaťu umožní takto, je omnoho pravdepodobnejšie, že sa naučí na prsník prisávať správnym spôsobom a tým pádom bude schopné pri dojčení získavať mlieko. To, spolu s ďalšími faktormi, napr. tým, že sa pri samoprisatí nastavuje aj inštinktívne materské správanie, objasňuje výsledky štatistík, ktoré uvádzajú, že deti, ktoré boli okamžite po pôrode aspoň dve hodiny v neobmedzenom kontakte s matkou, sa dojčia do 6. mesiaca výlučnejšie (teda nie je nutné ich dokrmovať umelým mliekom) a následne sa dojčia dlhodobejšie než deti, ktorým sa samoprisatie neumožní.

Ďalším dôležitým bodom prevencie problémov v dojčení je následné dojčenie „na požiadanie“, teda plač novorodenca riešiť najskôr dojčením, až keď ho odmietne, skúsiť nájsť inú formu útechy. Pre dojčenie na požiadanie je nevyhnutné, aby dieťa bolo v neustálom kontakte s matkou, teda tzv. rooming-in, pri ktorom s výnimkou závažných zdravotných problémov nenastáva separácia od dieťaťa a to ani pri vizitách, ani na určitú dobu tesne po pôrode, kedy sa dieťa v niektorých pôrodniciach „pozoruje“ v inkubátore.

Prirodzený pôrod, samoprisatie a dojčenie na požiadanie sa označujú skrátene aj ako tzv. správny začiatok dojčenia. Tento postup predstavuje dostatočnú prevenciu vzniku problémov pri dojčení. Ak nie je z akéhokoľvek dôvodu možné správny začiatok dojčenia umožniť, je dôležité, aby dojčenie osobne skontrolovala skúsená laktačná poradkyňa, ktorá matku uistí, že je všetko v poriadku, prípadne napraví problémy s dojčením. Je dôležité, aby sa matka netrápila s problémami pri dojčení, ktoré môžu nastať, sama, a to aj v kotexte ochrany pred závažnou formou novorodeneckej žltačky, pretože ak dieťa pri nedostatočnom dojčení neprijíma takmer žiadne mlieko, hrozí mu, že hladiny bilirubínu budú také vysoké, že bude nutné zvažovať terapiu žltačky, prípadne dieťaťu hrozí obávaný jadrový ikterus. V každej pôrodnici by mal byť niekto, kto skutočne vie, ako má vyzerať správna technika dojčenia (správna poloha a správne prisatie), ako pomôcť riešiť problémy pri dojčení, ale najmä – ako priamo a jednoducho zistiť, či sú dojčenia dostatočne výdatné. Najdôležitejším ukazovateľom toho, že dieťa pri dojčení skutočne pije mlieko je sledovať bradu dieťaťa, konkrétne lalôčik kože medzi bradou a krkom. Pohyby brady, keď dieťa len naprázdno cmúľa prsník a keď dieťa skutočne pije mlieko, sa totiž líšia. Ak dieťa prsník len cmúľa a nepije z neho mlieko, brada klesne a veľmi rýchlo sa vráti naspäť do pôvodnej polohy. Ak dieťa pije, brada rovnako poklesne, rozdiel je však v tom, že ostane poklesnutá, kým sa ústa dieťaťa plnia mliekom. Až keď sú ústa plné mlieka, brada sa vráti späť do pôvodnej polohy, vtedy dieťa prehltne. Čím dlhšie brada ostala poklesnutá, tým viac mlieka dieťa prehltlo. Tento interval, kedy brada dieťaťa poklesne a nehýbe sa, lebo sa plní mliekom, označuje popredný odborník na dojčenie, dr. Jack Newman, ako tzv. pauzu v brade. Pauzu v pohybe brady pri satí naprázdno vidieť nie je, ak dieťa prsník len cmúľa, brada sa
po poklesnutí nezastaví, ale sa okamžite vracia spať. Na webových stránkach dr. Newmana (www.drjacknewman.com) sú videá, na ktorých je možné sa naučiť túto pauzu v brade rozpoznať, takisto je možné naučiť sa to rozlíšiť na vlastnej brade, ak sa človek pozoruje v zrkadle pri pití nápoja slamkou a pri satí slamky naprázdno. Akonáhle človek vie, ako pauza v brade vyzerá a je schopný ju rozpoznať, potom už stačí len sledovať, či ju vidí aj pri dojčení dieťaťa. Dieťa by malo s pauzami v brade piť aspoň niekoľko minút počas dojčenia, pričom takto by malo pri dojčení piť aspoň 8x za 24 hodín, z toho aspoň raz v noci (to však nehovorí o celkovom počte dojčení za 24 hodín, ak dieťa prijíma dostatočné množstvá mlieka, je jedno, koľko ešte minút strávi na prsníku mimo toho času, ktorý na prsníku pije mlieko, či koľkokrát za deň sa dojčenia dožaduje). Existujú aj nepriame ukazovatele dostatočnosti dojčenia:

  1. Vylučovanie stolice – prvý deň čierna stolica tzv. smolka, ktorá sa už na druhý, maximálne na tretí deň začína miešať s typickou stolicou dojčeného dieťaťa – žltou až oranžovou, konzistencie miešaných vajíčok. Ak novorodenec ešte na štvrtý deň po narodení vylučuje smolku, znamená to, že pri dojčení nepije dostatočné množstvá mlieka, ak smolka pretrváva aj na 5. deň po pôrode, je to už akútny stav, ktorý treba okamžite riešiť nápravou dojčenia v spolupráci so skúsenou laktačnou poradkyňou.
  2. Priberanie – po počiatočnej miernej strate hmotnosti novorodenec začne priberať, pričom dojčené deti by mali priberať najmenej 116 g za týždeň.
  3. Prospievanie – teda normálny vývin dieťaťa.

9 Responses to Novorodenecká žltačka II.

  1. Anna píše:

    Dobry den,
    dcera sa narodila o mesiac skor a dostala novorodenecku zltacku. V stvrtom tyzdni mala hladiny bilirubinu a vysledky pecenovych testov: bilirubin celkovy 228, bilirub. konj. 11, AST 1,72, ALT 0,56, GMT 4,19. Lekarka kazala, aby uzivala 1/3 tablety flavobionu denne. Je nasadenie liecby opodstatnene? Dakujem pekne.

    • Viera Červená píše:

      Neprislúcha mi hodnotiť opodstatnenie liečby. Z hľadiska dojčenia si myslím, že tento zásah dojčenie nemá prečo ohroziť, čo sa nedá povedať o mnohých ďalších zásahoch, ktoré sa v oblasti terapie žltačky vykonávajú. Flavobion je látka s vlastnosťami, ktoré ochraňujú pečeň, odporúča sa v dôsledku predstavy, že zvýšené hladiny bilirubínu sú výsledkom nedostatočnej funkčnosti, akejsi nezrelosti pečene v prvých týždňoch života.
      Aj v tomto prípade platí to, čo hovorí popredný odborník na dojčenie, pediater dr. Jack Newman, že pre inak zdravé, výlučne dojčené dieťa, ktoré dobre priberá a prospieva, je normálne, aby malo mierne zvýšené hladiny bilirubínu aj do 3. mesiaca po pôrode, prípadne aj dlhšie. Štúdie dokazujú, že predstava, že pečeň novorodenca je “nezrelá” pravdepodobne nie je správna, pretože existuje už množstvo dôkazov, že organizmus novorodenca je uspôsobený vo viacerých smeroch tak, aby sa bilirubín vylučoval z organizmu pomalšie a “horšie” než pri dospelom človeku, čo sa po preštudovaní si dôkazov o tom, že bilirubín je silným antioxidantom, teda látkou chrániacou organizmus pred splodinami metabolizmu, dáva zmysel.

    • kili píše:

      Uvedené výsledky laboratorních vyšetření, jakkoli hrubě orientačních, nesvědčí pro jaterní laesi a podávání ¨Flavobionu pro tyto nálezy je neopodstatněné. Spíše bych měl za vhodné doplnění těchto vyšetření o aktivitu sérové kreatinkinasy při kontrolním vyetření za cca dva až tři týdny,
      Aktivita AST v séru bude klesat pozvolně, stejně tak GMT, důležitý bude trend.

  2. Martina Rzymanová píše:

    Dobry deň, máme 2-mesačnú dcérku, u ktorej pretrváva novorodenecká žltačka – nie je už silná, ale ešte je. Postupne sa to zlepšuje. Dcérka dostatočne priberá – za mesiac 1 kg (pôrodná váha bola 2860g, teraz – má 9 týždňov má 5320g), papá pravidelne, je vitálna. Je potrebné žltačku riešiť, alebo môžeme rešte chvíľu čakať? Lekárka mi poradila 24 nedojčiť, odsaté mlieko zohrievať na 60 stupňov a malej podávať z fľaše. Nemám dobrý pocit z prerušenia dojčenia, zdá sa mi to byť drastické. Mohli by ste sa k tomu vyjadriť? Veľmi pekne ďakujem
    M.Rzymanová

    • Viera Červená píše:

      Martina, fakty, ktoré uvádzam v tomto článku, aj v inej jeho verzii na https://sites.google.com/site/problemysdojcenim/novorodenecka-zltacka sú založené na dôkladnom preštudovaní problematiky v dostupných vedeckých štúdiách a tie hovoria jasne: neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval obavy z hladín vyšších ako 342 umol/l pri zdravých a donosených novorodencoch. Práve naopak, existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o prospešných účinkoch mierne zvýšených hladín bilirubínu, ako aj o tom, že takéto mierne zvýšené hladiny sú pri výlučne dojčených, dobre priberajúcich a prospievajúcich bábätkách normálne a žiaduce.
      Poznatky, ktoré uvádzam v týchto článkoch, som konzultovala s dr. Jackom Newmanom, odborníkom na dojčenie a zároveň detským lekárom, ktorý ich zhodnotil tak, že ide o dobrú analýzu, ku ktorej už nemá čo dodať. Tento pediater zároveň hovorí, že a základe svojej mnohoročnej praxe s dojčením a dojčenými bábätkami môže povedať, že mierne zvýšené hladiny bilirubínu sú pri výlučne dojčených, dobre priberajúcich a prospievajúcich bábätkách normálne aj do 3. mesiaca života, prípadne dlhšie.
      Riziká mierne zvýšených hladín bilirubínu teda nie sú zdokumentované žiadnou vedeckou štúdiou a obavy z mierne zvýšených hladín bilirubínu sú čisto teoretické, naopak existujú štúdie, ktoré tieto obavy vyvracajú. Naproti tomu riziká prerušenia dojčenia, aj len na 24 hodín, sú reálne a jednoznačne zdokumentované. Odstaviť dieťa na 24 hodín môže znamenať vážny zásah do dojčenia, po ktorom sa už bez odbornej pomoci nemusí byť dieťa schopné vrátiť k bezproblémovému dojčeniu a tak ho reálne vystavuje predčasnému odstaveniu so všetkými závažnými rizikami tohto kroku. Mnohým matkám sa napriek tomu, že úspešne výlučne dojčia, nedarí dobre odsávať či odstrekovať mlieko a ak to tak je, mnohé stratia dôveru vo svoju schopnosť produkovať dostatok mlieka a navyše – počas tých 24 hodín nedojčenia tým pádom nedokážu získať dostatok materského mlieka pre preváranie a tak podávajú umelé mlieko, čo v takomto veku bábätka prináša takisto závažné, reálne a dobre zdokumentované riziká. Nehovoriac o tom, že žiadna štúdia nedokázala bezpečnosť prevárania materského mlieka. Takisto žiadna štúdia nedokázala prospešné účinky prevárania materského mlieka v terapii novorodeneckej žltačky, keď už teda odhliadneme od faktu, že neexistuje jediný dôkaz, že by mierne zvýšené hladiny bilirubínu boli pre zdravé dieťa nebezpečné. Riziká navrhovaného zásahu teda jednoznačne prevažujú očakávané pozitívne efekty.

  3. Dia píše:

    Moja dcera ma 3 mesiace, je plne dojcena. Uz asi mesiac a pol nedojcim vnoci. Dcerka spi od 20:00 do 5-tej hodiny rana. Ma nejake kozne problemy, tak jej zobrali krv na vysetrenie. Zistilo sa, ze ma vysoku hladinu bilirubinu. Moze to byt z toho, ze hladuje? Pribera okolo 200 gramov tyzdenne. Nemohli byt vysoke hladiny bilirubinu sposobene dlhym intervalom nedojcenia vnoci? Novorodenecku zltacku mala velmi slabu.

    • Viera Cervena píše:

      Dia, ťažko sa k tomu vyjadriť, to, čo napíšem nenahradzuje stanovisko lekára.
      Každopádne – hmotnostný prírastok 200 g je akurátny, naznačuje, že dcérka pri dojčení vypije dostatok mlieka pre priberanie a prospievanie. Pauza v noci je v tomto veku neobvyklá, ale ak nie je vynútená (tým, že by ste dcérku v noci neuspávate a naučili ste ju spať nácvikom samostatného zaspávania alebo používaním cumlíka pri nočnom prebudení), je to v poriadku.
      Dlhodobo zvýšené hladiny bilirubínu sú pri dojčenom dieťati normálne aj niekoľko mesiacov po pôrode. Dôležité je sústrediť sa na to, či je dcérka inak zdravá, či nie sú nejaké patologické príčiny, pre ktoré hladiny bilirubínu môžu byť vysoké, prípadne ešte stúpať. Skúste možno napísať, aké hladiny boli zistené pri odbere, bol zisťovaný celkový bilirubín, alebo aj nekonjugovaný a konjugovaný? Váš pediater iste zvážil aj možnosť patologickej príčiny žltačky a dcérku riadne vyšetril. Ak nenašiel žiadny iný dôvod, pre ktorý by mohli byť hladiny bilirubínu vysoké, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o normálny, fyziologický stav, ktorý nepredstavuje hrozbu pre mozog a celkové zdravie dieťatka, práve naopak, pravdepodobne mu poskytuje extra ochranu vo forme silného antioxidantu – bilirubínu.

      • Dia píše:

        Hodnoty mame S-BILC 41,3 umol/l a S-BILK 8,06 umol/l. Pediatricka nas poslala na interne kvoli tomu, ze mojej dcere nefunguje spravne pecen podla vysledkov bilirubinu. Ten sok aky som zazila pri jej slovach neprajem nikomu. Tam nam povedali, ze mame ist este raz na odber a sledovat, ci sa hodnota bilirubinu nezvysuje. Su tie hodnoty velmi vysoke?

        • Viera Cervena píše:

          Hodnota konjugovaného bilirubínu (S-BILK = konjugovaný bilirubín stanovený zo séra – zo zložky krvi) je v poriadku, to je dôležité, lebo zvýšené hladiny tohto typu vždy naznačujú zdravotné problémy, často závažné. Žltačka pre zvýšené hladiny tohto typu bilirubínu je však zriedkavá a ani Vaša dcérka ju nemá.
          Hodnoty celkového bilirubínu sú vysoké – ale pre dospelého človeka! Rovnako ako 3-mesačné dieťa nemožno porovnávať s dospelým v niektorých fyziologických parametroch (nikto sa nepozastavuje nad tým, že má väčšiu hlavu ako dospelý, že mu bije rýchlejšie srdiečko, či rýchlejšie dýcha atď.), takisto sa zdravé, dojčené dieťa s dostatočným príjmom MM líši od dospelého človeka v tom, že mu dojčením matka pomáha udržiavať “zvýšené” (ony sú v skutočnosti normálne) hladiny tzv. nekonjugovaného bilirubínu, presne tak, ako je to pri Vašej dcérke.
          Väčšina výlučne dojčených a dobre prospievajúcich detí máva fyziologicky (normálne) vyššie hladiny bilirubínu než mávajú dospelí často do 3. mesiaca života či dlhšie. To, že deti kŕmené umelou výživou to takto nemajú, nie je dôvod na to, aby sme to považovali za nenormálne – dojčené dieťa je model, tak, ako to je pri väčšine dojčených detí to skrátka má byť. Referenčné hodnoty v mnohých smeroch sú však pre dojčatá nastavené podľa detí kŕmených umelou výživou, čo spôsobuje obavy zo strany lekárov, aj keď v podstate ide o normálny, fyziologický a dokonca žiaduci stav, keďže bilirubín chráni organizmus Vašej dcérky pred splodinami metabolizmu.
          Chápem Vaše obavy, ale v prípade, že dcérka nemá žiadne iné zdravotné problémy, toto nie je dôvod na znepokojovanie, ďalšie testovanie a už vôbec nie na zásah. Takéto hladiny bilirubínu pre 3-mesačné a dobre dojčené dieťa nepredstavujú žiadne riziko, práve naopak, chránia ho a neznamenajú, že pečeň dobre nefunguje, práve naopak. Určite by som tento stav skonzultovala ešte s iným lekárom, ideálne s lekárom, ktorý sa venuje aj dojčeniu. Napr. ak chcete, medzi poradkyňami Mamily je aj pediatrička, dr. Daniela Miklovičová, môžete s ňou tento stav skonzultovať (konakt na ňu nájdete v zozname poradkýň na http://www.mamila.sk pre Pezinok).

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: