Novorodenencká žltačka IV.

Novorodenecká žltačka dojčeného dieťaťa – praktické odporúčania:

Ako teda postupovať pri novorodeneckej žltačke zdravého, donoseného novorodenca, ktorý je dojčený? Najdôležitejšie je ubezpečiť sa, že dieťa je skutočne dobre dojčené, teda že pri dojčení skutočne prijíma materské mlieko. Na to je nevyhnutné sledovať polohu a prisatie dieťaťa a hlavne – či pri dojčení pije dieťa aspoň niekoľko minút s pauzami v brade. Ak je to tak a prístup dieťaťa k dojčeniu nie je obmedzovaný (separáciou matky od dieťaťa, či napr. používaním cumlíka), teda dieťa je dojčené „na požiadanie“, je vysoko pravdepodobné, že dojčenie je bezproblémové. To by sa malo prejaviť dostatočným vylučovaním stolice, priberaním a prospievaním dieťaťa.

A ak je dieťa dojčené správne, môžeme pri zdravom dieťati očakávať, že hladina bilirubínu bude po pôrode stúpať a v prvom týždni po pôrode dosiahne maximálne hodnoty. Následne by už mali hladiny bilirubínu mať klesajúcu tendenciu, aj keď občas môžu mierne stúpnuť a zase poklesnúť (závisí to aj od toho, či sa krv na analýzu odoberá nalačno, či po nakŕmení dieťaťa). Môžeme očakávať, že dieťa môže byť viditeľne žlté až do 3. mesiaca života, prípadne dlhšie. Tento vývoj je úplne prirodzený a normálny a je pravdepodobne dôležitý pre lepšie zdravie dieťaťa, keďže bilirubín je dôležitým antioxidantom v bunkách.

Vyšetrovať, či nevyšetrovať?

Odporúčania o zmiernení zásahov pri novorodeneckej žltačke hovoria jasne – zdravého, donoseného novorodenca vyšetrovať netreba, ani preventívne, ani rutinne. Pri dobre dojčenom dieťati by sa nemalo stať, že maximálne hladiny bilirubínu stúpnu nad 342 µmol/l, pričom do tejto hranice je možno na základe výsledkov vedeckých štúdií jednoznačne povedať, že bilirubín nepredstavuje žiadne riziko. Nad 342 µmol/l už nie sú známe jednoznačné vedecké dôkazy o tom, či bilirubín predstavuje alebo nepredstavuje žiadne riziko, z toho dôvodu považujeme túto hranicu za signál, aby sme zbytrili pozornosť. Pri takto vysokej hladine bilirubínu je dieťa viditeľne žlto sfarbené nielen na hlavičke a hrudníku, ale žlté sfarbenie je už viditeľné aj na končatinách. Ak je sa teda sfarbenie pokožky rozširuje smerom ku končatinám, je už vhodné vyšetriť hladinu bilirubínu.

Bilirubín je vyšší než 342 µmol/l!

Ak je dieťa dojčené, prvým krokom by malo byť skontrolovanie techniky dojčenia a výdatnosti dojčenia pozorovaním páuz v brade. Ak zistíme, že dieťa nie je dojčené dostatočne – vysoká hladina bilirubínu pravdepodobne súvisí s nedostatočným dojčením, preto prvým krokom v jej znižovaní by mala byť náprava techniky dojčenia a preventívne sledovanie hladiny bilirubínu a až potom ďalšie možnosti terapie (fototerapia, medikamentózna liečba).

Ak zistíme, že dieťa je dojčené dostatočne a napriek tomu má takto zvýšené hladiny bilirubínu, je nutné zvážiť okamžitú terapiu žltačky a k tomu hľadať a liečiť príčinu, pre ktorú bilirubín stúpa.

Ako teda súvisí dojčenie s novorodeneckou žltačkou

Praktická pomoc matkám pri dojčení je nesmierne dôležitá najmä s ohľadom na prevenciu závažnej formy novorodeneckej žltačky, ktorej sa obávame. Treba totiž jednoznačne odlíšiť, či je dieťa skutočne dojčené – teda, či pri dojčení aj prijíma materské mlieko alebo či pri dojčení len saje naprázdno bradavku a materské mlieko prijíma v nepostačujúcom množstve.

Ak ide o novorodenca, ktorý má problémy s dojčením, teda pri dojčení neprijíma dostatočné množstvá mlieka, je jasné, že takéto dieťa vlastne hladuje. Následkom toho nevylučuje toľko stolice, koľko by normálne malo a preto sa v jeho črevách hromadí bilirubín, ktorý je určený na vylúčenie z organizmu. Ten sa pri styku s črevnou sliznicou spätne dostáva do krvi a tým zvyšuje hladiny bilirubínu v krvi na neprirodzene vysoké. Ak je príjem mlieka taký nízky, že dieťa skutočne hladuje, dieťa môže byť následkom nedostatočného príjmu mlieka – teda následkom hladovania – ohrozené vážnym poškodením zdravia, môže dôjsť k tzv. jadrovému ikteru aj pri inak zdravom, donosenom novorodencovi.

Najjednoduchšie je v tomto prípade preventívne – správnym začiatkom dojčenia, zabrániť tomu, aby bolo dojčenie skomplikované problémami. V spoločnosti, ktorá by skutočne podporovala dojčenie a to nielen slovne, ale najmä praktickou pomocou s dojčením, by sa takýto stav nemal vyskytnúť. V prípade, že správny začiatok dojčenia nie je možné zabezpečiť pretože ho nepodporujú rutinné praktiky v pôrodnici, matka by mala aktívne žiadať o to, aby jej a jej dieťaťu bol správny začiatok dojčenia umožnený, má na to zákonné právo. A to nielen v súvislosti s tým ako veľmi je bezproblémové dojčenie hneď od narodenia dôležité ako prevencia pred závažnou formou novorodeneckej žltačky. Ak matka nemusí riešiť problémy s dojčením, je omnoho pravdepodobnejšie, že svoje dieťa bude prvých 6 mesiacov výlučne dojčiť (nebude musieť dokrmovať) a bude svoje dieťa dojčiť dlhodobo so všetkými psychickými a fyzickými výhodami, ktoré jej dieťaťu, ale aj jej samotnej dojčenie prináša.

Ak hovoríme o zdravom, donosenom novorodencovi, ktorý je dojčený dostatočne, teda pri dojčení pije s pauzami v brade, prijíma materské mlieko, čo sa prejavuje priberaním a prospievaním dieťaťa, potom dojčenie v prvom rade udržuje fyziologické, teda normálne hladiny bilirubínu, ktoré chránia zdravie novorodenca a ďalej dostatočným príjmom potravy chráni dieťa pred tým, aby dosiahlo hladiny bilirubínu, ktoré považujeme za ohrozujúce. Takéto dieťa nedosiahne hladiny bilirubínu, o ktorých bezpečnosti už neexistujú dôkazy a terapia preto nebude potrebná. Je však dôležité pochopiť aj to, že takéto dieťa nebude mať hladiny bilirubínu porovnateľné s deťmi živenými umelým mliekom a že je úplne normálne, ak má vyššie hladiny bilirubínu s postupne klesajúcou tendenciou až do približne tretieho mesiaca života, prípadne aj dlhšiu dobu. A to, čoho by sme sa mali v prípade takéhoto dieťaťa obávať, nie je novorodenecká žltačka, ale zbytočná, nezmyselná a ničím nepodložená terapia, ktorú sprevádzajú mnohé nežiaduce vedľajšie účinky a v ktorej sa dodnes v mnohých nemocniciach pokračuje. Je len na Vás, či ju zbytočne podstúpi aj Vaše dieťa.

5 Responses to Novorodenencká žltačka IV.

  1. Zuzana píše:

    Mila Annag,
    uz si nevim rady. Mam 11-ti denni devcatko Annu, ktere zjistili zloutenku uz v pupecnikove krvi. Ma krevni skupinu 0, ja mam B. V porodnici jsme byli 9 dni. Ozarovali ji fotolampou, aj na bilibedu. Nakonec pomohlo na 12 hodin pasterizovat MM v kombinaci s fotolampou. No a dnes jsme sli na kontrolu a zase se ji to zvysilo, ze 197 kdy nas pred dvema propousteli na dnesnich 260. Kojime se krasne, mala pekne pribira, narodila se 3380g, ve 40. tydnu a dnes mela teda 11. den 3650g. Takze urcite to neni tim, ze by malo papala. Jak se mame te zloutenky zbavit? Dnes mi rekli v pondeli prijit zase na odbery a cely vikend prevarovat MM. Je to hrozne, kdyz chce papat, a ja ji nemuzu nakojit a musim ji davat strikackou a pak odsavat😦
    Jenze mam strach, ze mi to bude porad stoupat a ze ji to muze ublizit….
    Diky.
    Zuzana.

    • Zuzana píše:

      Napsala jsem to spatne, ja mam O, ona ma B….

      • Mm píše:

        ahoj zuzka, ako to pokracuje dnes? mame podobny pripad. dakujem

  2. Viera Červená píše:

    Neskorý či pozvoľný nábeh tvorby mliečka je jedným z mýtov o dojčení. Matke sa tvorí materské mlieko už od 16. týždňa tehotenstva, v čase pôrodu (aj ak ide o predčasný pôrod, aj ak ide o viacplodové tehotenstvo) má drvivá väčšina matiek dostatok mlieka pre pokrytie výživových potrieb svojho dieťaťa. Primárne znížená tvorba mlieka je veľmi zriedkavá. V tejto istej otázke na Katkinom fóre spomínate, že sa o dobrú tvorbu mlieka budete snažiť aj rôznymi prostriedkami (feniklovou silicou, odsávaním), ale keďže primárnou poruchou tvorby mlieka skutočne trpí iba malé percento žien, je vhodnejšie zamerať svoju energiu pre dosiahnutie bezproblémového dojčenia iným smerom, navyše akékoľvek umelé zvyšovanie tvorby mlieka nielenže nemusí pomôcť dojčeniu, ale naopak, môže uškodiť, keďže väčšine matiek sa na 3. – 4. deň po pôrode výrazne zvyšuje tvorba mlieka až do úrovne nadprodukcie, ktorá paradoxne môže rôzne problémy s dojčením vyostriť. Odsávačka spôsobuje opuch dvorca, môže spôsobiť poškodenie bradaviek a ich následnú infekciu. Preventívne ju teda nie je vhodné používať.
    Preto omnoho dôležitejšie než sústrediť sa na tvorbu mlieka je zabezpečiť, aby sa k tomuto mlieku dieťa mohlo a vedelo dostať. V tejto oblasti je v našej spoločnosti najväčší problém, ktorý spôsobuje vznik menších či väčších problémov s dojčením u takmer každej mamičky. Správnym začiatkom dojčenia sa dieťa od prvých chvíľ učí správnej technike dojčenia, ktorá pomáha bezproblémovému dojčeniu spojenému s dostatočným príjmom mliečka. Správny začiatok dojčenia posilňujú tieto kroky – prirodzený pôrod bez rutinných a preventívnych zásahov, okamžité položenie novorodenca na brucho matky v kontakte koža na kožu a umožnenie samoprisatia, žiadna separácia matky od dieťaťa počas celého pobytu v pôrodnici, kontakt koža na kožu v čo najväčšej miere počas pobytu v pôrodnici alebo aspoň nepretržitý telesný kontakt matky s dieťaťom, dojčenie na požiadanie – riešenie nespokojnosti dieťaťa ešte pred tým, než sa rozplače, dojčením, dojčenie v správnej polohe a správnom prisatí, stláčanie prsníka, pozorovanie výdatnosti dojčenia posúdením páuz v brade, nepoužívať cumlík, fľašu, klobúčiky a iné negatívne zásahy do dojčenia. Je zrejmé, že toto je komplexná problematika, ktorá sa nedá poriešiť jednou odpoveďou na Vašu otázku. Veľmi by som sa preto prihovárala za to, aby ste si ešte pred pôrodom dohodli osobné stretnutie s poradkyňou pri dojčení, ktorá Vám prakticky vysvetlí jednotlivé body, ktoré môžu pomôcť správnemu začiatku dojčenia a hlavne Vám osobne na bábike ukáže správnu polohu, vysvetlí správne prisatie a naučí Vás rozpoznať pauzu v brade bábätka a ako posúdiť, či bolo dojčenie dostatočne výdatné.
    Vo väčšine prípadov pri správnom začiatku dojčenia novorodenec pije kolostrum už od prvých chvíľ po narodení, ako je to napr. možné vidieť v inštruktážnom videu UNICEFu o samoprisatí, kde indické dievčatko už po 10 minútach po narodení samo našlo prsník, prisalo sa a je vidieť, že pije – človek, ktorý vie, ako vyzerá pauza v brade, tam tie pauzy zreteľne vidí. Rovnako ako je zreteľne vidieť, že dieťa sa pri samoprisatí učí správnemu asymetrickému, hlbokému prisatiu na prsník. Správne prisatie na prsník je pritom kľúčom k dojčeniu, ktoré je bezbolestné pre matku a pre dieťa zabezpečuje dostatočný príjem kolostra od prvých chvíľ po pôrode, čím predchádzame dehydratácii, prílišnej strate hmotnosti, hypoglykémii a aj príliš silnej novorodeneckej žltačke.

  3. andreal píše:

    su pauzy v brade aj u novorodenca ,ktory sa prisava od zaciatku dobre , skusa sat, ale jeho matka ma velmi neskory a pozvolny nabeh tvorby mliecka?
    co robit ak ani na 5 den nie je mliecka tolko aby pauzy v brade vobec dieatko malo, kedze nie je co prehltat ?

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: