Novorodenencká žltačka I.

Čo sa skrýva za touto diagnózou? Prečo ju vnímame ako chorobu? Prečo by ste sa mali tešiť, ak má Vaše bábätko prvé mesiace života fyziologickú, normálnu žltačku?

V porovnaní s dospelým človekom má každý zdravý, v termíne narodený novorodenec zvýšené hladiny červeného žlčového farbiva – bilirubínu. Je to dôsledok mnohých zmien, ktoré v organizme novorodenca nastávajú počas adaptácie na život mimo maternice po pôrode a to najmä faktu, že počas vnútromaternicového života potrebovalo dieťa viac červených krviniek, ktoré sú už po narodení nadbytočné a pri ich rozpade vzniká v organizme veľa bilirubínu. Ak hladiny bilirubínu v krvi stúpnu nad približne 85 µmol/l, dieťa začne byť na pokožke viditeľne žlté a tomuto stavu hovoríme novorodenecká žltačka.

Faktorov, ktoré zvyšujú hladinu bilirubínu je viacero a preto zatiaľ čo niektorí novorodenci majú len miernu formu novorodeneckej žltačky, asi 20 % detí podľa údajov z odbornej literatúry dosiahne hladiny vyššie než 170 µmol/l. Pri asi 1 % novorodencov hladiny bilirubínu prekročia hranicu 342 µmol/l.

Hladiny bilirubínu sa po narodení rutinne sledujú pri každom novorodencovi a ak stúpajú  príliš vysoko, preventívne sa zasahuje s cieľom znížiť ich, pričom o tom, čo sa ešte považuje za normálne a akceptovateľné a čo už za patologické, teda chorobné, rozhoduje nemocnica, takmer každá postupuje podľa iného protokolu. Niekde považujú za problém hladiny bilirubínu už nad 200 µmol/l, inde začínajú liečbu až pri hladinách okolo 300 µmol/l a každá nemocnica má svoj vlastný postup, akú terapiu zvoliť.

Prečo sa novorodeneckej žltačky obávame?

Na novorodeneckú žltačku sa väčšinou pozeráme ako na problém, na niečo, čo môže ohrozovať zdravie novorodenca a čo musí byť pod dohľadom lekára. Prečo sa vlastne žltačky obávame? Pretože sa všeobecne predpokladá, že ak bilirubín dosiahne určité koncentrácie v krvi, začne prestupovať bariérou medzi krvou a mozgovými bunkami a ak sa dostane do mozgovej bunky, poškodí ju. Takéto poškodenie mozgu sa označuje ako tzv. jadrový ikterus. Deti postihnuté jadrovým ikterom majú vážne narušený psychomotorický vývin. V žiadnom prípade nechcem spochybňovať existenciu tejto závažnej diagnózy, ktorá je veľkou tragédiou nielen pre postihnuté dieťa, ale aj pre jeho okolie. Na základe preštudovanej literatúry si však dovolím vyjadriť vážne pochybnosti o tom, že jadrový ikterus spôsobujú príliš vysoké hladiny bilirubínu. Napriek tomu, že vo väčšine článkov, vrátane vedeckých, sa bilirubín považuje za hrozbu pre nervové bunky, tieto tvrdenia sa neopierajú o konkrétne dôkazy. Je omnoho pravdepodobnejšie, že jadrový ikterus je spôsobený poškodením mozgových buniek, ktoré nastalo následkom vážneho oslabenia zdravia, ktoré môže nastať pri rôznych závažných ochoreniach novorodenca, napr. fetálnej erytroblastózy, ktorá nastáva pri neliečenej Rh inkompatibilite (matka má krvnú skupinu Rh negatív a dieťa zdedilo po otcovi Rh pozitívnu skupinu) aj pri iných chorobách, ktorých sprievodným javom je masívny rozpad červených krviniek (teda hemolýza, preto sa označujú ako tzv. hemolytické choroby) ale aj pri sepse (otrave krvi), stavoch neodkysličenia mozgu a ďalších závažných zdravotných problémoch, než že jeho pôvodcom je vysoká hladina bilirubínu.

Potvrdzuje to aj fakt, že horná referenčná hranica pre normálnu hladinu bilirubínu nebola pre novorodencov určená. Podľa záverov štúdie dvoch popredných odborníkov na novorodeneckú žltačku, dr. Newmana a Maiselsa, ktorí vyhodnotili všetky dostupné vedecké výskumy publikované do roku 1990 „…neexistuje dôkaz, ktorý by podporoval názor, že hladiny bilirubínu nad 20 mg% sú pre zdravých donosených novorodencov nebezpečné…“ (poznámka 20 mg% znamená 342 µmol/l, čo sú najčastejšie používané jednotky na Slovensku). Vedecký dôkaz pre to, akú hladinu bilirubínu už pre zdravého, donoseného novorodenca máme považovať za zdravie ohrozujúcu, neexistuje.

V tejto súvislosti je však nutné dodať, že jadrový ikterus sa podľa prehľadu literatúry, ktorú publikoval v roku 2005 dr. Jon Watchko, za posledné dve desaťročia vyskytol aj pri niekoľkých novorodencoch, ktorí boli donosení a nemali žiadne viditeľné poškodenie zdravia. Takmer všetci títo novorodenci boli dojčení. Spôsobilo túto závažnú diagnózu dojčenie? Krátka a jednoduchá odpoveď znie – nie! Dojčenie súvisí s novorodeneckou žltačkou ďaleko viac, než je všeobecne známe, problematiku dojčenia v súvislosti s novorodeneckou žltačkou je však nutné pre jej komplexnosť vysvetliť v samostatnej časti. Niektorí autori upozorňujú aj na iné možné príčiny vzniku jadrového ikteru pri inak zdravých a donosených novorodencoch. Za rizikový faktor sa považuje napr. aj príliš skoré podväzovanie pupočníka novorodenca po pôrode (keď sa pupočník prerušuje ešte pred tým, než dotepe). Táto praktika môže spôsobiť poruchy dýchania a nedokysličenie mozgového kmeňa. Okrem tzv. jadrového ikteru je toto podľa viacerých vedcov jedna z možných príčin autizmu, Aspergerovho syndrómu, hypotónie, hypertónie, či iných porúch. Pravdepodobne budú v budúcnosti odhalené aj iné možné faktory, ktoré spôsobujú výskyt tzv. jadrového ikteru pri inak zdravých, donosených novorodencov.

Iný pohľad na novorodeneckú žltačku

Obdobie adaptácie novorodenca na mimomaternicový život so sebou prináša veľké množstvo zmien, ktorú sú záťažou pre detský organizmus. Je dôležité si všimnúť, že organizmus novorodenca má oproti dospelému človeku upravený cyklus premeny bilirubínu vo viacerých krokoch tak, aby sa tvorilo viac bilirubínu a aby sa menej účinne odstraňoval z organizmu. To, čo sa pripisuje „nezrelej pečeni“ je v skutočnosti premyslený systém, ktorý zabezpečuje, že všetci novorodenci majú fyziologicky (normálne) zvýšené hladiny bilirubínu. Navyše aj kolostrum a potom aj zrelé materské mlieko obsahujú látky, ktoré pomáhajú novorodencovi, aby mal ešte vyššie hladiny bilirubínu. Toto sa mylne interpretuje ako problém, ako dôkaz toho, že materské mlieko nie je dokonalé a že v určitých situáciách (napr. pri novorodeneckej žltačke) je vhodné dočasne prestať dojčiť. Existuje však množstvo dôkazov, že bilirubín je veľmi dôležitým antioxidantom a má preto ochrannú funkciu v ľudskom organizme. S ohľadom na to sú všetky tie kroky, ktoré vedú k tomu, že má novorodenec vyššie hladiny bilirubínu, s najväčšou pravdepodobnosťou dôležité pre lepšiu ochranu jeho zdravia. Teda zásahy, ktoré vedú k zníženiu hladiny bilirubínu, nielenže pravdepodobne vôbec nie sú nutné, ale navyše môžu novorodencovi vziať to, čo chráni jeho bunky. Súčasne všetky zásahy prinášajú so sebou riziko ďalších nežiaducich vedľajších účinkov a viaceré z nich závažnym spôsobom ohrozujú úspešnosť dojčenia v budúcnosti (so všetkými rizikami pre dieťa aj pre matku), čo je nutné dôkladne zvážiť.

27 Responses to Novorodenencká žltačka I.

  1. Bohuš píše:

    Kili, Vy ste Kardinalny K…t

  2. Marcela píše:

    Dakujem pekne za tento clanok, mali by ste ho postupit i NZ nemocnici. Obe moje deti mali novoreodenecku zltacku a pri druhom mi sam “veduci” detskeho oddelenia nutil dieta nalievat UM (pod dozorom!) aby vraj nebolo dehydrovane a rychlejsie mu ustupila zltacka…podotykam ze som mamicka co dojci nonstop 3r a 4m, takze v case ked som mala druhe dieta, este v den porodu (a aj potom tandemovo) bolo dojcene moje strasie, takze s dojcenim som nemala ziadne problemy a ani nemam (dcera ma momentalne 14m, stale je dojcena a ostane to tak kym ona uzna za vhodne).

    • Viera Červená píše:

      Marcelka, ďakujem. Žiada sa mi len dodať, že skutočnosť, že matka úspešne dojčí v čase pôrodu staršie dieťa, bohužiaľ neznamená automaticky výdatné dojčenia pre nové dieťatko. Matka po pôrode prichádza do pôrodnice v tej istej situácii ako matka, ktorá počas tehotenstva nedojčí, či prvorodička, v prsníkoch je kolostrum v akurátnom ale nie príliš veľkom množstve, aby bol novorodenec stimulovaný správnym prisávanim sa naučiť dobrej technike dojčenia. Ak sa do jeho schopnosti správne sa prisávať zasahuje, bohužiaľ môže dôjsť k situácii, ktorá je najčastejšou príčinou nárastu hladín bilirubínu nad hladiny, ktoré sa považujú za nebezpečné, pretože dieťa neprijíma dostatočné množstvá materského mlieka. Tým nechcem povedať, že toto bola Vaša situácia, to sa cez internet posúdiť nedá, len upozorniť možno iné čítajúce mamičky, že prevencia problémov s dojčením je dôležitá pri každom novom dieťatku aj kvôli tomu, aby dieťa nemuselo absolvovať zásahy smerujúce k znižovaniu hladín bilirubínu.

      • Marcela píše:

        No ja som mala mlieko este v den porodu, akurat jeden den po porode nie, a potom znova ano…obe deti mam “prisavnikov”, ziadne z nich nemalo problem sa prisat

  3. kili píše:

    Ad : Viera Červená hovorí:
    3. Október 2011 o 10:36

    – dejte mi prosím odkaz na kteroukoli odbornou literaturu, která obsahuje pojem “červené žlčové farbivo”. Já jsem napsal, že jsem takový pojem ve slovenské literatuře nenašel Nevím, co to má společníého s latinou, to byste mohla také objasnit, ale zjevně nemůžete. Možnmá si to pletete s červeným krevním barvivem. .

    – nemáte prečo, marné, ani jsem to po Vás nežádal

    – proč má novorozenec takovou či onakou bilirubinaemii, to nebylo předmětem mé výtky, kdežto byl jím zjevný nesmysl, který jste uvedla o příčině rozpadu červených krvinek. Překrucujete marně, litera scripta manet.

    – nepsal jsem ani o takovém rozdělení, kdežto o potřebě oddělit fysilogickou novorozeneckou žloutenku od ostatních žloutenk v novorozeneckém věku, které maj íbezpočet příčin. Opět překrucujete mnou napsané a “odzrkadlujete” tak hlavně sebe sama

    – dalo se čekat, že nemáte co k věci. Nebudete reagovat – to je jistě lepšíé, než pokračovat ve způsobu odpovědi, které jste zvolila – nevěcné překrucování, rozmělňování, uhýbání od věci. I to je patřičné varování těm, kteří by se pokusili čerpat poznání z dskutovaného článku. Je takové přísloví – drž se ševče svého kopyta.

    • kili píše:

      Tak se zdá, že “červené žlčové farvivo” zná akorát paní Červená. která ví cosi z latinčiny, jak píše. Odkaz na užití tohoto označení pro bilirubin však nikde. Ani withep nepřinesla krom hloupých poznámek a nic na podporu paní Červené a své přitleskávání tak výrazně oslabila, byť svým objevným sdělením že bilirubin je žlučové barvivo pokusila se o vnesení zásadního argumentu z wikipede.

      Jsou lidé, kteří nevědí a nevědí že nevědí. Rádi se představují jako znalci kdečeho a marné chtít po nich aby se drželi úsloví “ševče drž se svého kopta “. .

      • anti EGO píše:

        som laik ako vacsina ostatnych co si tento clanok precitala a informacie mi naozaj pomohli, nikoho nezaujima co si tu pan MEGA EGO snazi dokazovat, zjavne trpi roznymi komplexami s ktorymi by bolo vhodne nieco robit, lebo takyto skor pacient ako lekar moze viac ublizit ako pomoct!!!

  4. kili píše:

    bylo by lepší psát o tom, čemu skutečně rozuimíte.

    • Viera Červená píše:

      Som presvedčená, že dôkladné preštudovanie tejto problematiky z dostupných vedeckých štúdií je jedným zo spôsobov, ako sa snažiť dopátrať objektívnej vedeckej pravdy. Vedomosti o tom, ako funguje či nefunguje dojčenie (ktoré mnohým odborníkom na novorodeneckú žltačku chýbajú a vedú ich následne k rôznym nesprávnym záverom ich štúdií) spoločne s poznatkami, ktoré som nadobudla po zodpovednom preštudovaní si dostupných informácií o tejto problematike sú zosumarizované v tomto článku a jeho obmene uverejnenej na iných stránkach. Na základe získaných poznatkov som prednášala o tejto problematike vo viacerých nemocniciach pre novorodenecké oddelenia a získané poznatky a ich interpretáciu som konzultovala s viacerými lekármi, vrátane dr. Newmana ako aj popredného a svetovo uznávaného odborníka na žltačku, dr. Watchka, ktorý s mojimi závermi bez výhrady súhlasili. Ak máte Vy k týmto záverom výhrady, bolo by minimálne slušné, keby ste nastolili diskusiu, pri ktorej by sa na Vaše výhrady aspoň nejako dalo reagovať…

      • kili píše:

        jen v prvním odstavci jsou věci, které odrazují od jakéhokoli dalšího čtení. Nevím, zda ve slovenčině je bilirubin červené žlčové farbivo, nikde jsem takový výraz ve slovenčině nenašel, ale Vámi popsaná představa o příčině rozpadu červených krvinek novorozence už je dost zoufalá. Jestliže i jen tyto dvě věci nechali Vaši posluchači bez povšimnutí, pak to svědčí o úrovni jejich basálních znalostí, jimiž by měl být vybaven každý maturant, natož ten, kdo poskytuje zdravotní péči novorozencům.
        Krom toho, že neodlišujete tzv. fysiologickou žloutenku novorozenců od ostatních žloutenek v novorozeneckém věku se spoustou jejich příčin, odvádíte i mnohými jinými výroky čtenáře od skutečnosti a uvádíte je do omylu. Nemám proč nastolovat diskusi, moje role je splněna tím, že jsem napsal varování, nemám žádné další ambice. Je každého věc zda bude čerpat informace z Vašich článků nebo ne.

        • withep píše:

          Bilirubin je žlučové barvivo. Vzniká degradací červeného krevního barviva (hemoglobinu) pocházejícího z rozpadlých červených krvinek.

          http://cs.wikipedia.org/wiki/Jatern%C3%AD_testy#Bilirubin

          Co je zoufalého na “představě o příčině rozpadu červených krvinek”, jste neuvedl, tudíž těžko se tím nařčením zabývat. Pro článek určený laické veřejnosti výše uvedený popis jistě stačí.

          Článek je o fyziologické novorozenecké žloutence, nemusí se nutně zmiňovat o jiných žloutenkách.

          Být paní autorkou, nezabývala bych se hnidopišskými útoky někoho, kdo článek zjevně ani nepřečetl celý a je a priori neochotný připustit, že by mohl mít nějaký přínos (pro někoho je zkrátka nepřekonatelně těžké přehodnotit něco, čím si byl dlouho neotřesitelně jistý, pokud to navíc snižuje nepostradatelnost jeho povolání v diagnostice a léčbě této “nemoci”).

          Pro mě přínosný byl a tímto vám za něj děkuju. Latentně mi vrtalo hlavou, proč má tolik zdravých kojených novorozenců alespoň mírnou formu žloutenky, a vaše vysvětlení, že hraje i pozitivní úlohu, spolu s uvedením do souvislosti s praktikami v porodnicích, které jsou jen vzácně totožené s vámi popisovaným ideálním stavem, dokonale koresponduje s mou zkušeností.

          • kili píše:

            – co je bilirubin, to docela dobře vím, nechápu, proč mi to sdělujete
            – nikdo Vás nenutí se tím zabývat, pro článek určený veřejnosti je ono sdělení klamavé
            – článek není o fysiologické novorozenecké žloutence a jiné žlouenky jsou v něm zmíněny,
            nejspíše jste to Vy, kdo článek celý nečetl, já jsem ale nikde jejich zmínění nepožadoval
            – klamné informace nejsou přínosné
            – článek nezavdává žádné přehodnocení čehokoli
            – Vaše fantasmagorie o účelovosti mého upozornění nemají oporu ve skutečnosti
            – mně za článek neděkujte, nejsem jeho autorem

            • withep píše:

              :o))

              Opravdu jste své hnidopišství nemohl ilustrovat lépe, děkuju.
              Ještě si přestat protiřečit, číst pořádně a nebudete mít k dokonalosti daleko.

              Za článek samozřejmě děkuju autorce, dík za upozornění.

              • kili píše:

                – no, doložte jedno jediné mé protiřečení

                – trochu si proberte gramatiku

          • Viera Červená píše:

            Whithep, ďakujem a som rada, že sa vidíme aj osobne, poznám Vás s Rodiny🙂
            Kili, myslím, že sa môžeme zhodnúť na tom, že diskusia tu naozaj nemá zmysel. Mne osobne skutočne nejde o to, kto z nás má pravdu, preto tu teraz nechcem dokazovať, prečo Váš posledný komentár má viacero slabín a dalo by sa na to argumentovať, ale viem, k čomu by to viedlo – k snahe obhajovať správnosť Vašich argumentov a následne k mojej snahe Vám dokázať, prečo to ja vidím inak a k zbytočnej vzájomnej nevraživosti. Nepáči sa Vám môj článok, to prežijem, nemusíme to riešiť. Ale vidím, že máte záujem o túto tému a keďže viem, že ste lekár (hoci sa priznám, že už si nepamätám, čomu sa venujete), možno by ste mohli ovplyviť omnoho viac vecí ako ja. Najčastejšou príčinou neobvykle zvýšených hladín bilirubínu pri drvivej väčšine novorodencov, ktorí sú inak zdraví a donosení, bez zjavnej patologickej príčiny zvyšovania hladín bilirubínu, je zvýšená enterohepatálna cirkulácia bilirubínu, ktorej príčinou je najmä to, ako sa v našich pôrodniciach pristupuje k začiatku dojčenia. Veľká väčšina týchto novorodencov pritom v dôsledku neefektívneho dojčenia v prvých pár dňoch po narodení dosiahne hladiny bilirubínu také vysoké, že musia podstúpiť terapiu, ktorá je riziková, často poškodzuje dojčenie a hlavne – keby dojčenie bolo efektívne, nebola by vôbec nutná. Myslím si, že snahou pretransformovať naše pôrodnice na mother-friendly a baby-friendly a reálnym dodržiavaním zásad týchto iniciatív, by sa dalo účinne pomôcť množstvu novorodencov a ich rodinám, aby nemuseli prežiť problémy, ktoré so sebou neefektívne a nesprávne dojčenie v prvých dňoch po pôrode prináša, medzi ktoré patrí aj príliš častý výskyt abnormálne zvýšených hladín bilirubínu. Keby sme svoju energiu zamerali týmto smerom, môžeme veľa zmeniť.

            • kili píše:

              – já jsem Vás k diskusi nevyzval
              – na Vaši výzvu jsem zpochybnil jen příkladem název “červené žlčové farbivo” a Váš údaj o příčině rozpadu červených krvinek novorozence
              – guidelines pro péči o děti s hyperbilirubinaemií vydávají odborné společnosti, zřejmě o nich příliš nevíte a jen spekulujete, stejně tak o pathways bilirubinu
              – ex fructu arbor cognoscitur, z našeho pracoviště je do ambulantní péče předáváno 97 % plně kojených novorozenců

              • Viera Červená píše:

                OK, tak nediskutujme.
                K Vášmu údaju – tento článok nie je určený len pre matky odchádzajúce z Vašej pôrodnice. Existencia fenoménu zvýšenej enterohepatálnej cirkulácie bilirubínu pri nedostatočne dojčených novorodencoch je dokázaný fakt a pretože na Slovensku neexistuje pôrodnica, ktorá by reálne dokázala prepúšťať zo svojej starostlivosti novorodencov výlučne a efektívne dojčených v takomto vysokom percente, v akom uvádzate Vy, týka sa tento faktor navyšovania hladín bilirubínu a následnej potreby zásahu či terapie drvivej väčšiny novorodencov v našich podmienkach. A to napriek tomu, že mnohé z pôrodníc udávajú v rôznych popisoch svojich činností veľmi podobné údaje o počte výlučne dojčených novorodencov pri prepúšťaní, väčšinou tiež okolo 90 %. Vo viacerých z týchto pôrodníc bol na osobnej návšteve svetovo uznávaný odborník na dojčenie, dr. Jack Newman a pri praktických ukážkach ako možno pomáhať mamičkám na šestonedelí s dojčením môžem osobne potvrdiť, že mamičiek, ktorých deti sa skutočne efektívne a bezproblémovo dojčili bolo málo, prakticky takmer žiadne. Mnohí zamestnanci týchto pracovísk po oboznámení s tým, čo vlastne obnáša výdatné dojčenie so správnym prisatím predchádzajúcim rôznym problémom s dojčením, pochopili, že ich údaj o počte výlučne dojčených novorodencov prepúšťaných z pôrodnice, je v skutočnosti údajom o počte detí, ktoré sú schopné sa prisať k prsníku matky a vykonávať tam akúsi činnosť. To však ani zďaleka neznamená, že tieto deti skutočne pijú mlieko, že ho pijú dostatok a že aspekty vedúce k bezproblémovému dojčeniu, sú v poriadku. To, že to tak väčšinou nie je, dokazuje to, že v období po pôrode takmer žiadna matka nevníma dojčenie ako bolestivé, či už ide o bolesť bradaviek alebo prsníkov, prílišne naliate prsníky na 3.-4. deň po pôrode a iné problémy a aj to, že množstva novorodencov sa týka prílišná strata hmotnosti, spavosť, prílišne vysoké hladiny bilirubínu, aj v prípade, že nie je zistená žiadna patologická príčina stúpania hladín bilirubínu, hypoglykémia a iné dôsledky nedostatočného príjmu mlieka pri dojčení. V nasledujúcom období s rôznymi menšími či väčšími problémami s dojčením zápasí skutočne takmer každá matka a tento nesprávny začiatok dojčenia spolu so zmenenou normou spoločnosti z dojčenia na normu kŕmenia umelou výživou spôsobuje, že množstvo detí na Slovensku nie je výlučne dojčených ani pár týždňov, nie to ešte mesiacov či rokov po pôrode. Jedným zo spôsobov, ako tomuto predchádzať je snažiť sa podporovať správny začiatok dojčenia krokmi, ktoré jasne definuje baby-friendly iniciatíva.

                • kili píše:

                  – obávám se, že mi píšete o věcech, které jsem nezmnínil

                  – jasně jsem uvedl příklad chyb, které jsou ve Vašem článku obsaženy

                  – nic proti podpoře kojení jsem neuvedl

                  • Viera Červená píše:

                    Ja som napísala, že nemusíme debatovať o článku, ktorý nespĺňa Vaše predstavy, ale že ak Vás táto problematika zaujíma, môžete pre zlepšenie situácie urobiť ako lekár veľa, pretože v mnohých nemocniciach je najväčší podiel výskytu novorodeneckej žltačky pri inak zdravých a donosených novorodencoch, ak hovoríme o hladinách bilirubínu prekračujúcich normy, možné pripísať nedostatočnému príjmu kolostra pri dojčení spôsobenému zásahmi, ktorými sa ohrozí schopnosť novorodenca sa prisávať správne na prsník. Na to ste napísali, že vo Vašej pôrodnici je skoro 100 % detí bezproblémovo dojčených a ja sa z toho teším, ale zároveň môžem zodpovedne prehlásiť, že na Slovensku to takto nie je a preto má článok, ktorý upozorňuje matky práve na túto príčinu žltačky zmysel a preto má zmysel o tomto informovať aj zdravotníkov, z ktorých mnohí o zvýšenej enterohepatálnej cirkulácii bilirubínu pri nedostatočnom príjme potrsvy vedia, ale ani netušia, že dieťa prisávajúce sa k prsníku matky nemusí nutne aj získavať dostatok potravy.
                    K Vášmu príkladu chýb píšem v nasledujúcom komentári.

                    • kili píše:

                      Obávám se, že si nerozumíme

                      . co mám dělat jako lékař vím sám, i k tomu psal jsem ono “Ex fructu arbor cognoscitur”

                      – nevím, kde berete statistiky o výskytu žloutenky, ani co máte v dané chvíli na mysli oním překročením normy a co je dle Vás norma (to nevyplývá ani z článku, který je i v tomto ohledu zavádějící), ale to nebylo předmetem mých připomínek

                      – já jsem uvedl, že článek obsahuje věcné chyby, dal jsem i jejich příklady, když středoškolsky vzdělaný na něna¨razí, stan se celá stať pro něj nevěrohodnou (což je docela škoda), i zde platí ono “allegans contraria non est audiendus”

            • kili píše:

              pokud máte něco v mnou uvedeném za slabinu, uveďte to, možná jde o nepochopení mého textu

              • kili píše:

                takže nemáte. Allegans contraria non est audiendus.

                • Viera Červená píše:

                  Napísala som, že Vaše príklady chýb majú svoje slabiny a vzhľadom na to, že nestojíte o diskusiu, nechápem, prečo Vás zaujíma môj názor… Kili, skutočne mám chuť toto komentovanie a nediskutovanie uzavrieť, pretože nemáte problém svoje stanoviská prezentovať s jasným cieľom ublížiť a zraniť a naozaj mi to nerobí dobre, snáď pochopíte, prečo už na takéto komentáre nemienim reagovať, ak sa Vám môj článok nepáči, nečítajte ho, varovanie, ktoré ste chceli uviesť tu je, matky si ho prečítajú a ak sa o túto problematiku zaujímate, skúste čítať zdroje, ktoré by mohli by pre Vás autoritami, ako napr. práce Newmana s Maiselsom, Watchkove práce o vigintifóbii a mnohé iné, ktoré Vám môžem poslať, ak by ste o ne mali záujem. Prajem Vám všetko dobré!

                  • kili píše:

                    – obě příkladem uvedené chyby (stejně ako další) jsou neodiskutovatelné, nevyzývám Vás k diskusi o níich, je Vaše věc, že namísto vděku za upozornění na ně máte ublíženecký pocit
                    a klamný dojem jakéhosi nepřátelství a vnímáte to jako osobní podjetí

                    – nepotřebuji žádnou Vaši pomoc při získávání zdrojů informací

                    • Viera Červená píše:

                      Vytýkali ste mi “červené žlčové farbivo”, pritom z latinčiny evidentne niečo viete, skutočne nie je môj problém, že máte s týmto problém a už vôbec nie to, že namiesto slušnej poznámky si dovolíte svoj názor prezentovať ako univerzálnu pravdu a na základe toho sa do mňa navážať. Nemám prečo Vám byť vďačná za takéto upozornenie, keď už odhliadnem od spôsobu, akým ste svoje upozornenie prezentovali, tento výraz sa úplne bežne používa, bilirubín je možné charakterizovať ako červené žlčové farbivo. To isté sa týka zjednodušeného vysvetlenia príčiny toho, prečo novorodenec má hladiny bilirubínu vyššie, než dospelý človek, je viac-menej prekopírované z práce, ktorá je prehľadom literatúry a napísal ju človek, ktorý sa v odbornej verejnosti považuje za autoritu v oblasti novorodeneckej žltačky, bola uverejnená v karentovanom časopise, kde – ako iste viete – práca pred uverejnením prejde kritikou vedcov, ktorí sedia v redakčnej rade časopisu, tí však podľa Vás takisto zrejme nedosiahli ani maturitu z biológie… Rozdelenie žltačiek na fyziologické a patologické odráža základný problém v ponímaní celej tejto problematiky, potrebu charakterizovať nejakú hornú referenčnú hranicu pre “normálne a nenormálne” hladiny bilirubínu, toto rozdelenie odzrkadľuje tradičné ponímanie novorodeneckej žltačky, ktoré sa odvíja od neopodstatnených obáv a predpokladov. Upozorňujem Vás, že na žiadne ďalšie Vaše komentáre nebudem reagovať.

                • Monika píše:

                  Kili ukludni sa… uz to prehanas.. Chod sa niekam poprechadzat na cerstvy vzduch … rozdychat to.

          • Monika píše:

            Nechapem ako tu niekto moze citovat wikipediu….. je to cele trapne .. lepsi zdroj nemate?

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: