Neviem, ako mám správne dojčiť

všimnite si, že palec mamičky je pri ušku ....

Veľmi častá otázka mamičiek je, ako má vlastne bábätko papať. Má  pri jednom dojčení papať len z jedného prsníka alebo obidvoch? Ako dlho má byť na jednom prsníku aby sa dostalo i k zadnému mliečku? Ak mu ponúknem obidva prsníky, dostane sa k zadnému mliečku?  Ak papá len z jedného prsníka, čo s druhým? Je nutné ho odsávať? A ako často vôbec môže papať? Ak papá často, nebude mu z toho zle? Nebude sa mu miešať čerstvé mliečko s už natráveným? A ak grcká, je nutné dodržiavať viachodinový rozostup ?

O tom, či má bábätko piť z jedného prsníka alebo obidvoch, o tom rozhoduje vždy ono samé. Rovnako by malo rozhodovať o dĺžke dojčenia či intervaloch medzi dojčeniami. Toto pravidlo platí vždy, tesne po narodení, v polroku , roku či dvoch. Hovoríme o dojčení na požiadanie.

Ako to však rozpoznať? Našou úlohou je naučiť sa rozpoznávať, kedy bábätko na prsníku pije, kedy len saje naprázdno. Bábätko môže byť na prsníku aj 20 hodín, ak nebude piť , len cuckať, bude stále hladné:

Ak bábätko mliečko pije, sťahom svaloviny tváre, pohybom jazyka a sánky nadol sa vytvára podtlak , ktorý dopravuje mliečko zo sínusov prsníka (spod dvorca) cez bradavku do ústnej dutiny. Pusa sa napĺňa mliečkom, brada zostane krátko poklesnutá. Čím dlhšie je poklesnutá, tým viac mliečka bábätko v danej chvíli do pusinky vtiahlo – pozorujeme tzv. pauzu v brade.   Po určitom naplnení pusy mliekom dochádza k prehĺtaciemu reflexu: brada sa vracia späť,  ústa sa zatvoria, mlieko sa dostáva na koreň jazyka, dotyk vyvolá prehĺtací reflex, jazykom sa sústo posúva ďalej do hltanu.  Celý cyklus trvá v rozpätí cca 1-5 sekúnd. Na tomto videu vidno, ako bábätko pije s pauzami a prijíma veľa mliečka.

Ak bábätko na prsníku nepije, pusa sa otvára a zatvára veľmi rýchlo, klesá len plytko,  nemôžeme pozorovať pauzy v brade. Bábätko neťahá žiadne mliečko. Je to znak toho, že tok mliečka je už veľmi slabý, resp. žiadny.  Bábätko však môže takto cuckať niekedy i po dostatočnom pití,  vtedy, keď  sme už videli, ako na prsníku dostatočne dlho pije s pauzami.

Novorodenec, ktorý nepije žiadne mliečko (ani predné, ani zadné), na prsníku zaspáva. Najlepším riešením, ako spoľahlivo predísť predčasnému zaspávaniu na prsníku, skôr než sa bábätko dobre naje, je zabezpečiť mu silný tok mliečka. Nič iné nepomôže tak dobre,  žiadne šteklenie,  fúkanie , hladkanie po líčkach …

Silný tok mliečka bábätku nedovolí zaspať skôr než sa dostatočne napapá, dosiahneme ho:

• pomocou využívania techniky stláčania prsníka
  

  stláčanie prsníka

• výmenou prsníkov i viackrát pri jednom dojčení. Kým z jedného prsníka dojčíme, v druhom prsníku sa mliečko presúva z hĺbky prsníka pod dvorec. Pri opätovnom priložení bábätko bude na prsníku znovu pekne piť, hoci pri prvom priložení už na ňom nepilo.  Je to tým, že vypudzovací reflex pôsobí na obidva prsníky naraz. Preto je časté, že kým mamička z jedného prsníka dojčí, z druhého prsníka mliečko kvapká z bradavky. Ak sa bábätko dojčí na jednom prsníku a už na ňom napriek stláčaniu prsníka nepije len robí sacie pohyby naprázdno, prsníky vymeníme. Prsníky môžeme takto striedať toľkokrát, koľkokrát bude bábätko ochotné sa prisať a piť.

Bábätko sa na prsníku odtŕha, je to znak pomalého toku mliečka?

Ak sa bábätko ku koncu dojčenia na prsníku hnevá, ak bradavku púšťa a naťahuje,  krúti sa celým telíčkom, s plačom sa odtŕha, môže to byť reakcia na pomalý, resp. žiadny tok mliečka.  Či ozaj ide o pomalý tok, zistíme podľa toho, že pri priložení na druhý prsník bábätko opäť pekne dlhší čas pije.  Na tomto videu vidno bábätko, ktoré nepije skoro žiadne mliečko.

Odtŕhanie od prsníka niekedy môže znamenať napr.  potrebu tlačiť,  kakať vďaka tzv. peristaltickej vlne, pri ktorej sa posúva jedlo tráviacim traktom. Môže to byť potreba zmeniť polohu alebo odgrgnúť si. Podobne sa môže správať bábätko, ktoré je unavené, podráždené a chce napr. spinkať, no už sa na prsníku nevie upokojiť.

Ak si mamička nie je istá, či ide o reakciu na pomalý tok mliečka, alebo to bolo len pre inú príčinu, dá sa to zistiť. Bábätko z prsníka stiahneme, lebo sa hnevalo – nebudeme ho predsa nútiť. Ono si možno odgrgne, možno sa na rukách upokojí a po chvíľke sa opäť začne prsníka dožadovať. Ponúkneme bábätku ten istý prsník (môžeme skúsiť v inej polohe, napr. ak predtým pilo v priečnej, skúsime futbalovú) . Bábo bude po opakovanom priložení  na prsníku v pití pokračovať. No ak bude prsník odmietať, ak bude len sať naprázdno , je to čas ponúknuť bábätku prsník druhý. Pravdepodobne bude na druhom prsníku spokojne v pití pokračovať.

A čo trávenie mliečka?

Bábätku nevadí časté dojčenie, ani miešanie sa čerstvého mliečka s už natráveným. Zdravotníci často oponujú kolikou bábätka pri častom dojčení. Kolika však nevzniká pre  časté dojčenie, ale preto, lebo bábätko ide na druhý prsník predčasne. Teda ak mu mamička ponúkne druhý prsník skôr , než dobre vyprázdni prsník prvý. Ak bábätku umožníme piť prsník na etapy, teda tak, že ho po krátkej prestávke priložíme na ten  istý prsník a pozorujeme, čo na ňom robí, kolika sa neobjaví, viď článok Kolika. Bábätká majú nezrelý zvierač pažeráka, grckanie k nim patrí. Väčšine detí grckanie nevadí. Často sa najedia, odgrgnú si, niekedy i vygrckajú časť mliečka a o chvíľu v dojčení pokojne pokračujú. Za grcaknie často môže skôr nešetrná manipulácia s bábätkom. Viac v článku o refluxe detí.

Nebude piť len predné mliečko?

Ak máme pocit, že pilo na prsníku krátko a prsníka sa pustilo bábätko predčasne, ponúkneme mu po prestávke  teda opakovane ten istý prsník. Ak však pri opakovanom priložení nebude piť, nebude prijímať žiadne mliečko. Ani predné, ani zadné. Bábätko bude hladné. Potrebuje v dojčení pokračovať na druhom prsníku.

asymetrické prisatie - brada je zaborená v prsníku, noštek je voľný

V tejto súvislosti je dôležité spomenúť úlohu čo najlepšieho prisatia. Je možné, že bábätko, ktoré sa prisáva slabo, skutočne bude na tok mliečka reagovať predčasne, hoci v prsníku mliečko stále zostáva. Pomôže úprava prisatia tak, aby sme dosiahli čo najhlbšie, asymetrické prisatie. A samozrejme nám už známe stláčanie prsníka. Hlboké asymetrické prisatie pomôže bábätku ľahšie vytiahnuť mliečko z pod dvorca – ak má bradu zaborenú do prsníka , jej pohybom pri pití si bude dvorec masírovať a tým pomôže mliečku vytekať cez bradavku vonku. Stláčaním prsníka zabránime bábätku nežiaducej reakcii na pomalší tok mliečka. Bábo vytiahne mliečko, ktoré by za iných okolností nedokázalo vytiahnuť. Slabé prisatie sa spája s používaním cumľa, alebo klobúčikov. Reakcia na pomalý a striedavý tok mliečka (hoci v skutočnosti dostatočne rýchly) je tiež reakcia dieťatka, ktoré pozná fľašu . Tok akejkoľvek tekutiny (MM, UM, čaj, voda) je úplne iný než tok mliečka pri dojčení, viac v tomto článku.

I v tejto situácii je fajn si uvedomiť, že je lepšie “predné” mliečko pred žiadnym mliečkom. Keďže hranica medzi predným a zadným mliečkom neexistuje, nedá sa ani vopred predpokladať, či bábo ozaj bude horšie prospievať, lebo prsník dobre nevyprázdni. Mliečko je stále rovnaké, no mliečko, ktoré vyteká na konci dojčenia obsahuje viac tuku , než mliečko, ktoré vypije v úvode dojčenia.  Preto je vždy lepšie ponúknuť dieťatku druhý prsník, aby sa dostatočne nasýtilo, než ho nechať hladné sa hnevať  na prvom prsníku , lebo sa slabo prisáva. A zároveň popri tom neustále pracovať na čo najlepšom prisatí.

Rýchlym znakom toho, či bábätko prsníky dobre vyprázdňuje , či prijíma i zadné mliečko, je stolica bábätka. Pokiaľ je veľmi častá, riedka, vodnatá, dokonca až strieka, skôr zelená než žltá,  ak má bábo nafúknuté bruško plné plynov, pije skutočne menej tukové mliečko. Viac v článku stolica dojčeného bábätka.

Ako máme správne dojčiť?

Ak už vieme, kedy bábo pije  a kedy len cucká, chápeme, prečo môže byť dojčenie zakaždým iné. Ráno môže bábo papať z jedného prsníka každé 3 hodiny, po obede každú hodinu, lebo je už unavené. Raz bude papať od smädu len pár hltov, inokedy od hladu vypije celý prsník. Ak bude po dlhšej prestávke veľmi vyhladnuté, vezme si prsníky obidva. Každý deň môže byť iný.

Po narodení je mliečka, tekutého zlata – kolostra , menej. Málo ho aj má byť, pretože ho bábo veľa nepotrebuje. Ale bábo sa k nemu musí dostať. Dostane sa k nemu ľahšie, ak bude čo najlepšie prisaté a zároveň ak mu pomôžeme tok mliečka zrýchliť stláčaním prsníka. Ak sa mliečka tvorí menej, dojčenie zvyčajne trvá krátko, možno len 3-10 minút. Málokedy po narodení trvá dojčenie dlhšie než cca 20 minút. Tu niekde vznikol i diktát hodín, stretávame sa s rôznym, zaručene správnym časom, aký má dieťa na prsníku stráviť. Ak však pochopíme rozdiel medzi pitím a satím naprázdno, ak sa naučíme rozpoznávať pauzu v brade, tak pochopíme, že sledovať čas je absolútny nezmysel. Raz sa môže dojčiť 3 minúty, inokedy 30 minút.

Bábätko, ktorému stačí na dojčenie jeden prsník, sa po dojčení prsníka samé pustí. Resp. na prsníku po dostatočnom dojčení začne nenutritívne  sať  naprázdno a na prsníku zadrieme. Keď ho mamička z prsníka stiahne, nechá ho pri sebe ležať a spinkať , alebo si ho vloží do šatky, vaku a ono  spokojne zaspí možno i na viac hodín. Bábätko, ktoré sa vzápätí preberie a opäť sa zúrivo, s plačom bude prsníka dožadovať, zaspalo na prsníku zrejme predčasne, skôr , než sa zasýtilo. Pozor, bábo, ktoré odložíme niekam do postieľky, môže byť sýte, plače a prsníka sa dožaduje len preto, lebo sa cíti samé.  I tu pomôže prsník – uspí ho, no potom si ho už radšej nechajme pri sebe v posteli, v náručí … Opakom je bábätko, ktoré sa zabúda na dojčenie hlásiť, je apatické a vydrží spinkať i niekoľko hodín. Také dieťatko zrejme  prijíma len málo mliečka.

Väčšina mamičiek má po pôrode v prvých týždňoch nadprodukciu. Ak sa mliečka tvorí veľa, bábätku často stačí na jedno dojčenie jeden prsník. No čo s druhým? Veľa mamičiek radšej ponúka obidva prsníky aby sa vyhli zápalu a nepríjemného pocitu. No je to riešenie, ktoré má za následok nepokoj bábätka, koliky, keďže bábätko neprijíma dosť tukového mliečka. Sú mamičky, ktoré druhý prsník odsávajú. Alebo odsávajú prsník, na ktorom sa bábätko dojčilo. Odsávať prsníky nie je potrebné, pokiaľ nemáme záujem robiť si zásoby mliečka, odovzdávať ho do laktačnej banky… Nadprodukcia sa postupne i sama utlmí . Odsávaním neustále udržiavame vysokú produkciu mliečka, dokonca jeho tvorbu zvyšujeme. V prsníku, ktorý stojí dlhšie plný a nevyprázdnený , sa zvýši hladina inhibítora, ktorý laktáciu tlmí. Niektoré mamičky sa často zľaknú, že večer išli spať s plnými prsníkmi a bábätko si v noci urobilo dlhšiu prestávku a prsia zostali ráno “prázdne”. Ony prázdne nezostali,  len sa prispôsobili potrebám bábätka. Mliečka sa bude tvoriť toľko, koľko bábo vypije – ak dodržíme pravidlo dojčiť na požiadanie. V prípade , že nadprodukcia spôsobuje mamičke či bábätku problémy, je vhodné laktáciu i cielene v krátkom čase utlmiť na optimum, viac v článku o nadproducii.

druhou rukou mamička prsník pridržiava ďalej od dvorca

Pri dojčení je veľmi dôležité pozorovať bábätko. Bábätko, ktoré dojčíme, nosíme, s ktorým spíme , klokankujeme sa, a nedávame mu cumeľ, spoznáme oveľa skôr a lepšie. Naučíme sa, čo nám svojou mimikou, mrnkaním rozpráva. Hlad je hlavná príčina nespokojnosti bábätka. Aby nebolo hladné, aby sa dokázalo rýchlo a dobre zasýtiť, musíme pozorovať dojčenie. Sledovať, kedy pije, či pije dosť mliečka, viac v článku Mám dosť mliečka? Keďže dojčenie nie je len kŕmenie, bábätko sa môže dojčiť aj z x iných príčin, veľakrát za deň. No vždy sa medzitým musí nájsť niekoľko výdatných dojčení, ktoré bábätku umožnia dobre prospievať , rásť. Kŕmenie ako ktorákoľvek iná činnosť (kúpanie, prebaľovanie, obliekanie …), je pre bábätko námaha, ktorá ho pomerne rýchlo unaví. Našou úlohou je využiť čas tesne po prebudení, kedy je bábätko ešte čulé, oddýchnuté a plné energie dobre sa zasýtiť. Čo najlepšou polohou pri dojčení a silným tokom mliečka mu pomáhame zasýtiť sa v krátkom čase s čo najmenšou námahou. Potom si už môže cuckať na prsníku koľko mu je príjemné a koľko to okolnosti  mamičke umožňujú. Bábätko netúži po baldachýnoch a postieľke , túži byť sýte, v teple a bezpečí . To nájde v náručí mamičky. Ak nie je práve dojčené, najlepšie mu je, ak je nosené – najlepšie v nejakom nosiči, aby sa nosenie stalo príjemné a neúnavné i pre mamičku.  Ak mu to umožníme, budeme mať spokojné a usmievavé bábätko, ktoré nám bude prinášať veľa úsmevu a radosti.  🙂