O dojčení, nosení, spaní v spoločnej posteli a strese v živote bábätka a mamičky

Prechádzam sa po tichom tatranskom chodníčku s budúcim manželom a zrazu pred nami stojí chlpatý mladý maco, celá s hrôzou stuhnem, srdce mi bije až niekde v hrdle, žalúdok sa mi stiahne, spotím sa, tlak mám hádam aj 200. Mozog funguje na plné obrátky, dávam sa na útek. Práve som zažila stresovú situáciu. Môj organizmus vylúčil stresové hormóny ako odpoveď na prežitú záťaž,  napr. adreanlín, kortizón. Mozog a svaly potrebovali na útek energiu –  glukózu. Prekrvili sa, aby sa k nim energia dostala. Na úkor v tej chvíli nepotrebného napr. tráviaceho systému, jeho činnosť sa  obmedzila na minimum. Moje telo reagovalo na situáciu tak, ako to máme geneticky naprogramované na ochranu pred nebezpečenstvom a agresorom. Išlo o krátkodobú záťaž, pozitívny stres, ktorý ma motivoval k nevídaným výkonom🙂

Stresová reakcia sa však spúšťa aj v prípadoch, ktoré nepredstavujú skutočný boj o život. Pôvodne obranné mechanizmy začínajú organizmu škodiť. Hovoríme o distrese. Permanentná psychická záťaž na pracovisku, v škole, v rodine, smrť blízkych, finančná neistota,  nezdravý životný štýl, nedostatok spánku, príchod bábätka do rodiny, chlad, teplo,  infekcia, ochorenie atď. vyvolávajú stres.

Už malé bábätko môže byť  zaťažené distresom. Vystavenie stresu v detstve môže spôsobiť trvalú citlivosť na stres aj v dospelosti.  Trvalý stres  vyvolávajú napríklad nadmerné nároky rodičov, prísna výchova, týranie psychické či fyzické, alkoholizmus rodičov…      Pokiaľ je stres v každodennom živote permanentne prítomný, človek je nervózny, napätý, môžu sa v jeho organizme narušiť takmer všetky telesné procesy. Organizmus spúšťa neustále obranné mechanizmy, hoci v skutočnosti nejde o boj o prežitie, len naša psychika to tak chápe. Obmedzenie činností orgánov, ktoré sú v stresovej situácii menej dôležité,  ovplyvňuje imunitný systém. Výsledkom sú rôzne psychické ochorenia, úzkostné a depresívne správanie, poruchy tráviacich, reprodukčných systémov, obezita, cukrovka, ochorenia srdca, hypertenzia, zhoršenie pamäti, kožné alergie a ekzémy, astma atď.

Oxytocín je hormón, ktorý veľmi často pri problematike dojčenia spomíname. Má mechanický účinok – je to najdôležitejší hormón pri pôrode, pretože pôsobí na sťahy maternice. Zároveň vyvoláva u mamičky vypudzovanie,  spúšťanie materského mlieka pri dojčení. Po priložení bábätka cítime, ako sa prsia nalievajú mliečkom a vidíme, že bábätko začína na prsníku piť, nielen sať naprázdno. Počas jedného dojčenia sa spúšťacích fáz objavuje niekoľko. Mliečko preto netečie kontinuálne rovnakým prúdom, ale rýchly a silný tok mliečka sa strieda so slabším a pomalším. Čím viac oxytocínových impulzov sa počas dojčenia udeje, tým viac mliečka  bábätko počas dojčenia vypije. Časom sa mamičkám stáva, že ich prsia sa na pocit nalievajú a mliečko z nich vyteká, hoci si len na bábätko pomysleli, zazreli jeho fotku, alebo si len v duchu pomysleli, že už je čas opäť papať …

Priečna poloha

Čo je však menej známe, oxytocín  zohráva veľmi dôležitú úlohu počas celého života. Má výrazný vplyv na správanie sa človeka, hovoríme mu hormón lásky. Vyvoláva antistresové efekty, akým je napr. zníženie krvného tlaku , tepu a hladiny kortizolu. Tým sa zvyšuje prah bolesti, má tzv. anxiolytický účinok – znižuje úzkosť a strach, podnecuje pozitívne sociálne interakcie.

Oxytocín sa môže uvoľňovať rôznou zmyslovou stimuláciou, napr. hmatom, teplom, čuchom, zvukom či svetlom. Dokonca  aj čisto psychologické mechanizmy jeho uvoľnenie vyvolávajú. Preto napr.  pri pôrode, pri liečbe dospelých pacientov , pri predčasne narodených deťoch, primalých bábätkách pomáha terapia dotykom, psychologickou podporou, príjemným prostredím, empatiou, teplom… V našom tele existujú receptory a nervové zakončenia, ktoré oxytocínové efekty stimulujú, napr. už spomínaný maternicový receptor. V ženskom tele sa vďaka hormónom – estrogénom stimuluje uvoľňovanie oxytocínu a zároveň sa i vytvárajú špecifické receptory odlišné od mužov. Preto sa dajú pozorovať rozdiely medzi účinkami oxytocínu u mužov a žien. Receptory sú bohato zastúpené i v amygdale. Je to časť mozgu, kde sa tvoria a uchovávajú predovšetkým emocionálne spomienky. Amygdala sa podieľa na reakcii strachu – zvýšenie tlaku, strnulosť, zrýchlený dych, zovretie žalúdku, vylučovanie stresových hormónov. Oxytocín dokáže vyvolať antistresové rekcie. Zníži tlak, tep, zníži hladinu kortizolu, primárneho stresového hormónu. Zároveň podporí vylučovanie pankreatických žliaz a zvyšuje aktivitu tráviaceho traktu, čím napr. môže dieťa rásť rýchlejšie bez zvýšenia prísunu potravy. Zvyšuje hladinu rastových hormónov. Rýchlejšie dosiahne pôrodnú váhu a má vyššie váhové prírastky.

Oxytocín pozitívne stimuluje materské správanie i vzájomnú väzbu medzi mamičkou  a bábätkom.Bábätko priložené po pôrode na hruď mamičky bude spontánne hľadať prsník, doplazí sa k nemu a nájde si bradavku. Ak sa tento poces nenaruší, v priebehu 1- 2  hodín od pôrodu dôjde k samoprisatiu bábätka na prsník.  Bábätko sa začne samé dojčiť. Pohyb bábätka, masáž prsníka rúčkami bábätka pred prisatím vyvoláva u mamičky oxytocínové impulzy, bábätku po prisatí dobre tečie mliečko – tekuté zlato nazývané kolostrum. Zvýšenie hladiny oxytocínu rozšíri kožné cievy na hrudníku, čím mamička prenáša teplo na svoje dieťa a stáva sa tak živým inkubátorom. Uvoľnený oxytocín prechádza i do centrálnej nervovej sústavy matky, čo ovplyvňuje jej vzťah k bábätku. Vyvolá v nej pravú nekonečnú materinskú lásku, pevné puto k bábätku láskyplné materské správanie. Nikdy v živote sa v žene neuvoľní toľko oxytocínu než tesne po pôrode. Pokiaľ počas tretej doby pôrodnej môže mať mamička nahé bábätko na svojej hrudi, vylúči dostatok oxytocínu i na bezpečné porodenie placenty.  Syntetický oxytocín, ktorý sa pri pôrode často neuvážene a rutine podáva vnútrožilovo, nepreniká do mozgu. Pôsobí iba na sťahy maternice. Blokuje jeho prirodzené,  tak veľmi dôležité, uvoľňovanie. Snáď každá mamička, ktorá si toto video pozrie , pocíti túžbu zažiť takúto chvíľu.

Bábätko je tiež pozitívne ovplyvnené blízkosťou mamičky a teplým nežným kontaktom. Dieťatko sa rýchlo upokojí, neplače dlho, udržuje si optimálnu telesnú teplotu. Dokonalá súhra s bábätkom zvyšuje teplotu pokožky mamičky tak, že sa bábätku zvýši periferný obeh a aj jeho nôžky a rúčky sú teplé. Stimulácia rôznych zmyslov, ako je čuch, hmat, očný kontakt, samotné dojčenie  a fyzický kontakt koža na kožu spôsobuje uvoľňovanie oxytocínu u mamičky i bábätka. Práve v tejto chvíli sa rodí v mamičke i bábätku schopnosť milovať sa. Väzba, pri ktorej sa vylučuje oxytocín, je vždy záležitosť vzťahu jednej dvojice. Muža a ženy pri milovaní, mamičky a bábätka pri dojčení či nosení.

Kontakt koža na kožu a intenzívne dojčenie po pôrode má dlhodobý vplyv na život bábätka a mamičky. V priebehu nasledujúcich dní si úzkym fyzickým kontaktom a dojčením mamička osvojí  svoju materskú úlohu,   vzťah k bábätku. Začína mu rozumieť, rozpoznáva a uspokojuje jeho základné potreby . Zvyšuje sa výrazne pravdepodobnosť, že bábätko bude dlhodobo úspešne dojčené. Často mamičky spomínajú, ako sa veľmi na bábätko a rolu matky tešili. No zrazu prišiel pôrod a necítili nič podobné. Cítili sa ako zlé, ba až bezcitné matky, bábätko im bolo cudzie, akoby to bolo dieťa kamarátky. Vzťah a pevné puto k nemu si budovali až v nasledujúcich dňoch, týždňoch,mesiacoch. Mamičky sa často boja po pôrode čo i len rozbaliť bábätko, vziať ho nahé na ruky, dojčia ho zababušené v perinke, len aby mu neublížili, kúpanie je pre ne hrôza. Veľa matiek najmä zo sociálne slabších skupín opúšťa svoje dieťa krátko po pôrode. Mamičky po cisárskom reze, ktorým je bábätko priložené neskoro a v prvých dňoch i menej často dojčia, zažívajú menej oxytocínových impulzov. To sa odráža, najmä pri prvorodičkách,  často v neúspešnom dojčení a neistej väzbe k bábätku.  Prečo sa také pocity a konania tak často mamičkám stávajú? Pretože neprežili zázrak samoprisatia, nebolo im umožnené klokankovať a dojčiť svoje bábätko prvé hodiny a dni po pôrode. Budovanie vzájomnej väzby s bábätkom, prispôsobenie sa na novú úlohu v živote ženy, sa tým výrazne oneskoruje, zvyšuje sa riziko popôrodnej depresie. Do rodiny prichádza stres a neistota.

Dojčením , kontaktom koža na kožu, nosením, spaním v spoločnej posteli sa bábätko bezpečne k mamičke pripútava. Vzniká medzi nimi jedinečný, intímny symbiotický vzťah, bábätko získava dôveru v materskú osobu (nemusí to byť biologická matka). Až oveľa neskôr sa postupne začína proces odpútania a uvedomenia si vlastného ja, dieťa sa začne  osamostatňovať. Mamička , ktorá je v tesnom fyzickom kontakte s bábätkom, reaguje na jeho potreby včas, ich vie  ľahšie rozpoznať a uspokojiť. Upevňuje si v sebe postavu matky, bábätko cíti jej istotu, je pokojnejšie, menej často plače. Ich vzťah je harmonický a vyrovnaný. Každým jedným dojčením si bábätko v sebe umocňuje základný postoj voči sebe: “Som milovaný, som prijímaný”. V neskoršom období, v dospelosti sa vzťahová väzba prejaví  v nekonfliktných trvalých vzťahoch s rodičmi, súrodencami či partnermi.

Uvoľňovaniu oxytocínu zabraňuje stresový hormón adrenalín. Plač bábätka,  ktoré je ešte v symbiotickom vzťahu s mamičkou, mu zvyšuje hladinu adrenalínu.  Prežíva nezdravú záťaž,  jeho krvný tlak  i tep je vyšší. Je v strese. Dieťatko by nemalo  veľa plakať, plačom bábätko oznamuje okoliu, že niečo nie je v poriadku.  Nevie  rozprávať,  nástojčivým plačom komunikuje s okolím a volá o pomoc. Puto, ktoré má bábätko vytvorené s mamičkou sa prejavuje tým, že bábätko vyhľadáva ochranu a blízkosť mamičky najmä keď je v strese. Ak sa cíti osamelo, je choré, unavené , v cudzom prostredí potrebuje mamičku, aby  mohlo pocítiť antistresové účinky oxytocínu.

Základné potreby bábätka sú zasýtiť hlad, byť v teple a bezpečí. To všetko nájde v náručí mamičky, na prsníku. Dieťatko, ktoré plače opustené niekde v postieľke netuší, že mamička je len vedľa. Má pocit, že odišla navždy. Cíti sa odmietnuté, opustené a ohrozené, je v  strese. Nie vždy vieme plačúcemu bábätku pomôcť. No napriek tomu, že sa stále cíti zle, lebo ho napr. práve bolí bruško, cíti záujem a starostlivosť milujúcej a milovanej osoby. Stres znáša lepšie, skôr sa upokojí. Bábätko pre svoj zdravý rast a vývoj potrebuje byť zásobené pozitívnymi spätnými väzbami, pochvalami, záujmom a láskou bez podmienok.

Často mi s výčitkami svedomia mamičky píšu, ako situáciu nezvládli, ako nedokážu vydržať plač bábätka, naučili ho zaspávať na prsníku a veľa ho nosia. Spoločenská norma a okolie v nich vyvolávajú pocit viny. Paradoxne, mamička, ktorá dáva svojmu dietaťku maximum svojej lásky a pozornosti a vytvorila si pevné puto s bábätkom, je považovaná za  zlú a neschopnú matku, ktorá má (bude mať ) rozmaznané  a neprimerane závislé dieťa. Pretože:

Bábätko, ktoré sa veľa nosí, sa bude chcieť nosiť veľmi dlho a bude zaostávať vo vývoji. Naozaj?

Mamičky, ktoré svoje deti nosili, isto potvrdia, že ich dieťatko sa naučilo liezť či chodiť  prinajmenšom v rovnakom čase ako jeho vrstovníci. Každé dieťa túži objavovať svet. Dieťa, ktoré sa veľa nosí v bezpečí náručia svojej mamičky,  získa oveľa skôr odvahu naplniť svoje túžby a nebojácne  objavovať svet . Ak nosíme bábätko v šatke či inom nosiči, môže nerušene spať, ale i obzerať okolie. Všetko nové a nedostupné v ňom vyvoláva túžbu priblížiť sa k cieľu, zblízka ho vidieť a spoznať . Odvážne sa bude pýtať na zem  a odhodlane pôjde za svojím cieľom, bude aktívne a rýchlo sa naučí liezť či chodiť.

Bábätko by sa nemalo dlho a stále dojčiť, lebo sa z toho stane zlozvyk , ťažko  sa odstaví. Naozaj?

Sú deti, ktoré sa prirodzene potrebujú dojčiť takmer stále. “Niekedy sa nám zdá, že bábätko by sa nemalo chcieť znovu dojčiť, veď ako môže byť už znovu hladné? No možno teraz sa chce dojčiť, lebo mu je zima, alebo sa cíti osamelé, je rozrušené či unavené. Všetko to sú jeho legitímne rovnocenné potreby. ” (Kathy Dettwyler). Dieťa, ktoré vycíti, že mamičke lezie na nervy (lebo o to vlastne ide – ide nám na nervy, že sa chce dojčiť často, nie podľa našich predstáv ), bude v strese a o to viac sa bude chcieť dojčiť – lebo dojčením stres potláča.

Dieťa nesmie zaspávať na prsníku a malo by spávať samé v postieľke, po 6 mesiacoch má prespať celú noc. Ak to nevie, musí sa to naučiť hoci i spánkovým tréningom. Naozaj?

Na to, aby bábätko (ale i dospelý) mohlo zaspať, musí byť v teple, musí mať pocit intimity a bezpečia. Inak sa dostáva do stresovej situácie, pri ktorej mu  adrenalín blokuje uvoľňovanie oxytocínu. Nedokáže zaspať rýchlo, zaspáva niekedy až po niekoľkých hodinách úporného plaču vyčerpané únavou, často sa následne neustále s plačom budí. Potrebujeme mu zabezpečiť prítmie, ticho, minimálne impulzy, ktoré ho drážia a vyrušujú. Potrebuje našu blízkosť, potrebuje sa dlho dojčiť a pomaličky, nenásilne sa preniesť do ríše snov.  I večerná kolika ako mamičky označujú podvečerný neutíšiteľný plač bábätka je stresová situácia. Bábätko je napäté a strnulé, zúrivo sa dožaduje prsníka,vzápätí sa ho s plačom púšťa. Pije veľké množstvá mliečka  no napriek tomu sa javí ako hladné. Sú to situácie, kedy sa bábätko často po prvý krát stretáva s umelou náhradou prsníka – cumľom, fľašou.

Máme z kníh , od našich mám, či odborníkov zafixované, že bábätko má spať samé v postieľke. Sme presvedčené, že spanie v postieľke je pre bábätko bezpečné. Naozaj?

Deti sa v noci často budia, je to normálny vzorec správania typický pre človeka  (a  nielen neho). Ešte častejšie sa budia, ak sú v strese. Spanie v spoločnej posteli s mamičkou je prevencia vzniku SIDS (syndrómu náhleho úmrtia ), pretože bábätko sa nedostáva do veľmi hlbokých fáz spánku a jeho prebudenie je istejšie. Mamička dokáže okamžite, už pri prvých náznakoch potreby dojčiť sa ponúknuť prsník, bábätko sa nerozruší a v krátkej dobe nerušene opäť zaspáva. Dieťatko, ktoré cíti, že nemusí o pozornosť či o prsník mamičky bojovať, bude uvoľnené,  bez stresu, jeho spánok bude súvislý, postupne sa začne sa budiť menej často. Mamička, ktorá sa oslobodí spod diktátu “múdrych” kníh a neosobných odporúčaní, bude lepšie relaxovať a znášať každodenný stres. Ženy, ktoré dojčili svoje dieťa, sú neskôr spoločensky viac interaktívne, pokojnejšie, ľahšie znášajú stres na pracovisku i v rodine.

Každá metóda, ktorá vychováva dieťa metódou násilnej separácie, vyplakaním, (i metóda tzv. kontrolovaného plaču), spôsobuje u bábätka stres so všetkými rizikami a možnými následkami. Každý z nás, každé dieťa inak znáša záťaž.  Deti, ktoré rôzne metódy uspávania bez mamičky naoko úspešne zvládli, spávajú zdá sa o čosi “lepšie”.  No dá sa presne stanoviť, či stres, ktorému bolo  (je) bábätko vystavené , spôsobí alebo nespôsobí u neho následky v budúcnosti ? Nedá. Ale práve riziko, ktoré so sebou plač bez odozvy prináša, je príliš veľký hazard s malým človiečikom. Začalo bábätko skutočne lepšie spávať, alebo je to len reakcia na stres, ktorý prežilo a na naštrbenú väzbu, ktorý tým vznikla?

Dojčené deti spávajú “horšie” ako deti na fľaši,   sú nesamostatné. Naozaj?

Mamička, ktorá svoje bábo dojčí, rýchlejšie reflektuje na potreby svojho bábätka. Zvyčajne zasahuje okamžite pri prvých náznakoch nespokojnosti – ponúkne prsník, vezme na ruky a bábo hoci i plače, vie, že na jeho volanie príde odozva … Bábätko, ktoré je od malička na fľaši, cumli, si možno ľahšie zvyká na samotu, pretože už útleho detstva je viac osamotené, čo sa možno javí ako zdravá samostatnosť . Ale: ak naraz vypije veľkú dávku mlieka, zaspí na dlhú dobu, nevládze ani protestovať, lebo má plné bruško a jeho organizmus  sa musí naplno sústrediť na trávenie. Ak pozná cumeľ, upokojuje sa ním namiesto toho, aby sa upokojovalo na prsníku a v náručí mamky. Alebo ak ho kolíše lehátko na motorček namiesto mamičky . Alebo ak viackrát absolvovalo metódu vyplakania a odozva neprišla a už rezignovalo. Nedojčené bábätko sa  možno ľahšie odcudzí , nie osamostatní.

“Nespavosť” bábätka však riešia takmer všetky mamičky. Isteže, vstávať k bábätku každú hodinu, vytiahnuť ho z postieľky, pochodovať s ním po izbe a odoprieť mu prsník, lebo jeho čas na dojčenie podľa knižky ešte neprišiel, musí mamičku nesmierne vyčerpávať. Logicky dochádza ku konfliktom záujmov. Na jednej strane je bábätko, ktoré túži byť non stop s mamičkou, lebo je  k nej ešte fyzicky i psychicky pripútané, na druhej strane je vyčerpaná a unavená mamička. Niekto sa časti svojich potrieb musí vzdať. Kto, o tom rozhoduje mamička. Bábätko nemôže, lebo je slabšie a z pozície sily sa s ním dá manipulovať ba aj zlomiť. Niektoré mamičky skúsia , často pod tlakom okolia, metódu spánkových tréningov, iné ju striktne odmietajú.

Píšem tu o vzájomnej symbióze, väzbe medzi mamičkou a bábätkom. Musí nevyhnutne v istom bode dochádzať ku konfliktom záujmov?

Je ľahšie rešpektovať potreby bábätka a dojčiť ho, kedy samé chce a koľko samé chce. Ak sa s tým stotožníme a prestaneme počítať, zapisovať si časy a minúty kedy jedlo, koľkokrát sa prebudilo, prestaneme k nemu vstávať, ale vezmeme si ho k sebe, tak bude pre nás materstvo príjemná a neúnavná časť nášho života. Je lepšie pracovať na sebe – naučiť sa spať , relaxovať popri dojčení , než pracovať na odúčaní od závislosti ,  míňať energiu na sledovanie dojčenia a pokusom zmeniť niečo, čo sa vlastne meniť nemá ani nedá. Ročné, dvojročné dieťa je prirodzene na matke závislé rovnako ako je závislé na matke ešte v brušku. A úsilie meniť to, je rovnako neprirodzené, ako keď by sme sa snažili priviesť ho na svet predčasne . Každé dieťa sa raz osamostatní , samé k tomu dospeje rovnako ako dospeje k prvým krôčikom . Vtedy urobí skutočne krok k vlastnej samostanosti a nezávislosti, už to nebude krok k osamelosti.

Keď dieťatko traumatizujeme separáciou od mamičky, mení svoje správanie. Aj celé hodiny plače, ťažko vysilené zaspáva. Vzápätí sa s  úporným plačom prebúdza. Je citlivé na dotyky, dráždivé, uzatvára sa do seba. Vyhýba sa pohľadu do tváre mamičky a očnému kontaktu. Niekedy zaspáva na nezvyčajne dlhý čas, čím reaguje na prežitý stres. Začne na mamičke neprimerane lipnúť alebo naopak, je mu ľahostajná. Je prehnane bojazlivé a utiahnuté do svojho vnútra alebo naopak, ničoho a nikoho sa nebojí, spokojne odíde s kýmkoľvek bez protestu. Je akoby hyperaktívne, môže sa správať agresívne. V dieťatku, ktoré bolo takto traumatizované, sa jedinečné puto vytvorené s mamičkou narušilo. Jeho väzba na mamičku už nie je bezpečná, ale neistá. Bábätko stratilo dôveru voči mamičke. Jedinou šancou pre takéto dieťatko je opäť začať budovať a upevňovať  vzájomnú väzbu.  Na rade je  mamička …

Čo na záver? Výroky mamičiek z internetového fóra:

  • ja teda nevydrzim….on reve o dusu – az sa zadusa…..ked pridem k nemu nepomaha ani hladkat, ani bozkavat…az ked ho vezmem na ruky v momente stichne a uz aj drieme….a ked ho skoro chcem vlozit naspat do postielky – este tam ani nelezi a uz vrieska….snad po troske – pomalicky si zvykne zaspavat sam v postielke – lebo on si prvy mesiac nevedel odgrgnut a ako sme ho nosili tak sa aj naucil zaspavat na rukach – teraz uz si odgrgne ale aj zaspat chce na rukach betarisko … a vlastne aj vy tu pisete ze az 6mesacne babo treba takto ucit….. ale zas nemusi byt az taky zhyckany – ved uz teraz ma skoro 6kg

  • ahojte, aj mne sa to tri 3 darilo ale.este v sobotu mi zaspal sam bez placu a poobede ked som hodoniesla od svokry krici ako najaty ked ho necham niekde sameho a to nehovorim o noci ked ho uspavam. Neviem co sa mu mohlo stat. myslite zeby bolo vhodne aby som ho zasa naucila na stary rytmus a potom znova skusila spanie v postielke, kym sa trochu neupokoji?

  • no holky-Naší dcerce je 10 týdnů.Už přes měsíc špatně usíná(předtím usínala vždy při kojení) Já se držím toho,že kde usne,tam se musí taky probudit.JENŽE-Každý večer kolem 19hodiny jí vykoupem,páč už je celkem ospalá.Nakojim jí,to ona už pomalu usíná. Pak jí dám odříhnout,pomazlim se sní a zhruba tak v 19:45 ukládám,ještě chvíli si s ní povídám,hladim,vše vypadá OK! Pak zhasnu malé světýlko a většinou bud hned nebo do 5 minut spustí brek! Nechám jí plakat několik minut,jdu k ní,zase se přesvědčim jestli neni poblinkaná,pokakaná,Pohladim,zaspívám,chytnu za ruku,opusinkuju a po několika minutách odcházim.Do 5 minut opět řev…Po 5 minutách jdu za ní a vše se opakuje pořád dokola,třeba 3/4hodiny,někdy i dýl…Usíná většinou brekem,někdy se podaří když jsemu ní. To samé se děje i po nočním kojení .Když jes jí ještě donedávna vzala na ruce a pochovala a pak vložila do postýlky tak situace byla ještě horší.Proto už jí nechovám. Taky jí musim stáhnout do zavinovačky,páč šermuje rukama a je ještě vzteklejší.Opravdi nevim co dělat.

  • Tak a opat sem mam s cim prispiet, kedze moje 2-tyzdnove snazenie je v keli. Uz druhy den mala sama nezaspala a to nam to uz tak krasne islo. Neviem, co sa stalo, vcera hystericky krik, horsi ako ked sme s tym zacinali, nevydrzala som to.

  • ahojte dievcata. prepacte, ze vam sem len tak leziem. ale sme uz s manzelom zufali. matko ma uz devat mesiacov a nocne spanie? strach a hroza. zaspavanie trva hodinu, po pol hodine sa zobudi a tym sa skoncil nas kludny vecer.s manzelom sa pri nom stale striedame. nonstop az kym nejdeme aj my spat.ked by sme si chceli oddychnut, stravit spolocny vecer – nemozeme. postielku mame spojenu s manzelskou postelou. samozrejme sa vsetko opakuje aj v noci. skusali sme aj spominanu knihu, ale ked sa Matko cely pogrcal, tak sme to nechali tak… ach jaj.aspon som sa vyzalovala  …

  • malá se taky ke konci asi dvakrát poblinkala, to se nedá nic dělat. Ale bylo vidět že ten pláč je víc než lítostivý spíš vzteklý, že nemůže usnout.

slávny experiment Dr.Harlowa, mláďa opice si vybralo teplo kožušiny a hlad pred chladom drôtenenej makety matky a fľašou mlieka

  • Ahojte, prosím poradte mi niekto, pred 4 dnami som začala uspávať malého 11 mes., položíš, odídeš, prídeš o 3,5 10 min… a celkom nám to pekne ide. Problémom sa však odvtedy stalo zaspávanie cez deň. Majú sa deti takto uspávať aj cez deň? Von ho aj 2 hod.kočíkujem, potom zas dnu na ciciku, strašne mu to trvá, je ospalý, mne to pripadá akokeby sa bál zaspať. A keď sa mi to konečne podarí, a idem ho položiť do postielky, otvorí oči a spustí taký rev ako tiger. Teraz je už skoro pol 6 a len pred chvílou zaspal, nechala som ho tam revať, dnes bol fakt vytrvalý. Včera aj predvčerom zaspal tak tiež, ale doobeda. Bojím sa, že sa bude báť postieľky, aby som mu nespravila nejakú traumu, chudiatku. Ako to robíte cez deň

  • Tak a som pomylena! Zacala som citat knihu a zistila som, ze robim vsetko naopak. Teda moj 4mesacny syn chodi spavat o 20,00-20,30. V noci sa budi dost casto, zacina to okolo 23,00 a potom hajde az do rana, ked priblizne okolo 6,00-6,30 vstavame. Doobeda vznikne spat raz, tak pol hodinu, ale okolo obeda ideme na prechadzku von, alebo je vonka v kociku aj tri hodiny vkuse spi. Mam podla Vas tento obednajsi spanok rozdelit na 1,5 h doobeda a 1,5 poobede? Myslite si, ze prave obednajsi dlhy spanok ma na svedomi to, ze sa v noci zobudza? Som z toho jelen
  • ja som to skúsila podľa tej knihy (stiahla som ju zrach z internetu) a dosiahla som akurát to, že malá má teraz astrach z môjho odchodu. je na mne závislejšia ako kedykoľvek pred tým

  • nam sa vyplakavanie nepodarilo.tak isto ked zaspal s plačom teda s revom tak sa po chvili zobudil s takym istym revom, zo spanku sa doslova strhaval.tak že mi bolo pohodlnejšie pekne si snim lahnut a mat potom celu pokojnu noc ako počuvat ho vrieskat pred spanim a ešte k tomu aj v noci.teras ho pekne uspim za 10minut je tuhy preložim a spinka.a to napriklad ked ho dam do postielky cez den len tak nech si posedi tak tam srdcervuce plače.sedi v rožku postielky a plače ako keby osm ho tam zabudla

  • Ahojte, ja som nás teda prechválila. Pred pár mesiacmi som sa tu vytešovala, ako sme to krásne podľa knihy zvládli, vydržalo nám to hádam necelé dva mesiace. Ale tie chvíle boli úžasné, konečne som mala čas pre seba. A teraz? Najskôr s fľaškou, pohoda, zaspal, to trvalo pár týždňov a teraz? Pomooooc, to čo sa stalo? Dokáže revať aj dve hodiny, niekedy som taká zúfalá, že ho potom musím vybrať, lebo už je chudák znovu aj hladný a precikaný. Je to strašné, vyžaduje si stále spoločnosť, na moju škodu len moju, som z toho úplne hotová, nechápem. Teraz vypije flašu čaju a začne revať, dokonca reve aj pri pití, keď vidí že idem preč. Inak Maca, ja som tiež zaspávala s mamou veľmi dlho, vo svojej posteli som vedela plakať aj hodinu, a keď som už nevedela čo so sebou, tak som išla revať pri dvere spálne a čakala, kým ma mama vezme k sebe. A keď som jej to po pár desaťročiach vyčítala, že ma tam nechala len tak, tak vysvitlo, že ona chudera taká vyšťavená ani nevedela že som tam. Chudiatko, dúfam že to môj syn po mne nezdedí.

sme cicavci, sme primáty

  • někdo na metodu vyřvání má…někdo ne, já patřím k těm co ne, protože Dála když začal fakt řvát tak řval tolik až začal blinkat a to bylo horší, než si k němu lehnout a povídat mu třeba hodinu pohádku…spí dobře, sice s ním usínám, když mě v noci volá jdu k němu…takže mám noční přesuny bytem…mě to nevadí, někdy když v noci usínám s manželem v ložnici říkám si, že je divný, že Dalíček vlastně spinká v pokojíčku sám…přece jen my jsme dva a on je tam samotný…měly bysme se možná trochu vžít do pocitů těch našich dětiček…předpokládm, že v 15 mě už v pokojíčku nebude chtít

  • Přidám se s mou zkušeností. Taky jsem asi před půl rokem na rady jiných mamin vyzkoušela metodu 3, 5, 7, 10…. ale k deseti jsem teda nedošla…. nevydržela jsem Maruščin pláč…. Zkusila jsem to tři dny…. ano usnula, ale pak se každou chvíli v noci budila, plakala, volala mě…. jednoznačně jsem po těch třech nocích došla k názoru, že když usíná beze mě, je pak z toho vystresovaná a každou chvíli se budí. Prostě tohle už nechci absolvovat nikdy více. A dodnes mě mrzí, že jsem to kdy vyzkoušela. Doteď usínáme spolu, ruku v ruce k sobě přitulené. A Maruška spinka krásně celou noc, šťastná a spokojená, že je v maminčině náruči a jáˇjsem šťastná a spokojená, že je beruška v pohodě. Povečeříme, okoupeme, převlečeme do pyžamka, nakojíme (zatím kojím ještě ráno a večer), vyčistíme zoubky, přečteme pohádku, zhasneme, zazpíváme písničku a někdy do 5 minut, jindy do 3/4 hodiny spinká. Já buď jdu spát rovnou s ní nebo jak usne odejdu a dělám domácí práce či koukám na TV nebo brouzdám na netu

  • Ahojte. Moj maly do 18 mesiacov nevedel zaspavat sam. Stale sme museli byt pri nom. Niekedy aj hodinu. Skusala som aj metodu “kazde dieta sa vie naucit spat” ale nemala som na to nervy . A teraz (zacal 20 mesiac)mi maly krasne sam zaspava. Prislo to viacmenej samo. Nechala som mu zasvietenu lampicku precitala rozpravocku, zaspievala uspavanku. Pobozkala ho na dobru nocku a odisla. Niekedy zacal plakat ale nie velmi takze som ho nechala sameho. V postielke ma hracky takze som pocula ze sa s nimi hraje. Niekedy to trva 5 min. inokedy 20 a potom zaspi. Cez den mu rozpravku necitam a tiez bez problemov zaspi az na vynimky. Ale teraz si uvedomujem ake je to individualne a ze kazde dieta je ine. Netreba sa nad tym trapit vsetko sa casom samo vyriesi

  • kocky, tak ja to neriesim, hoci je to dost unavne venovat dietatu 24 hodin. nas jakubko nikdy nezaspaval sam a uz ma pomaly 2,5 roka a stale vyzaduje nasu pozornost pri uspavani, nastastie sa pri tom striedame. niekedy sice robi cirkus ze ho berie do postele ocino a nie ja, ale to trva tak 5 minut a v pohode mu zaspi. kubko uz ma svoju velku postel, ale casto sa este uspavame aj v manzelskej a prespi v nej az do rana. muz potom odide do jeho postele a super sa vyspime vsetci traja. zistili sme totiz, ze ked je maly so mnou vo velkej posteli, tak sa v noci nezobudi ani raz, len tak zo spanku si najde moju ruku, chyti ma a spi dalej, ale vo svojej posteli sa zobudza aj 2-3x, musim si k nemu lahnut, kym zase zaspi a len ma zbytocne tlaci a kope a ja som rano cela dolamana. takze to nijako neriesim, stale si myslim, ze raz ho to omrzi a proste sa bude hanbit spavat s mamou. ved len raz v zivote je maly a nikto mi viac toto krasne obdobie nevynahradi.
  • inak to zaspavanie u nas nie je taky horor. poobede si k nemu lahnem, to zaspi jak drevo do piatich minut a vecer to sice trva dlhsie, ale nieco si tisko porozpravame, prikryjeme plysakov a do pol hodiny spinka. ziadne vyskakovanie z postele, ziadne cirkusy, nikdy este neprotestoval, ked som zavelila do postele, skor naopak

  • Já svou dcerku každý večer uspávám a nijak mi to nevadí. Zatím ještě kojím, takže dá si mlíčko, vyčistíme zoubky, přečteme pohádku a pak zhasneme a počítáme hvězdičky – máme ty fosforeskující na stropě…. pak se většinou otočí a chce škrabkat na zádíčkách a buď u toho usne, nebo řekne: Maminko, kuli kuli /tuli tuli/, přitulíme se a ruku v ruce usneme. Domnívám se, že na samostnatné usínání ještě není připravena a nechci ji do toho nutit. Zhruba před devíti měsíci jsem se o to pokoušela metodou 3, 5, 7, 10, 15 …. ale po třech dnech jsem to vzdala. Nepřijde mi dobré nechat dítě plakat jen kvůli tomu, abych já měla klid a mohla koukat na TV nebo dělat domácí práce, či jiné věci. Představa, že dítě bude usínat vystresované z toho, že je samo, že ho maminka nechala v postýlce a defakto usne až se ubrečí mi je proti srsti. Myslím, že až bude Maruška větší, nebude samostatné usínání dělat takový problém. Konec konců, vždyŤ je to ještě mrňousek, ačkoliv v prosinci oslaví 2 roky.

  • mám tri deti a napíšem moju skúsenosť. Najstarší syn mal odmalička ukážkové zaspávanie. Nakojila som ho, položila ešte bdelého do postieľky, pohladkala a išla preč. Zaspinkal sám. Keď mal asi 11 mesiacov mal vysoké horúčky, tak som si ho nechala v našej posteli a už som sa ho nezbavila. Popravde ani som sa nesnažila…….Doteraz spí s tatinom, lebo ja spím v druhej izbe s dvojičkami. Zaspáva sám…Už mu chystáme na Vianoce novú posteľ. Dvojičky majú 15 mesiacov. Aďko spí odmalinka len so mnou. Akonáhle som ho položila, tak vždy spustil taký cirkus, že zobudil aj bratov. Tak zaspáva na cicíku. Šimon spí v postieľke, ale pri zaspávaní ho musím držať za ruku. Je prilepený tesne pri mne, ale v postieľke. Uspávam ich na raz, poloha letiaci superman . Jeden na cicíku a druhého držím za ruku- Samozrejme, že som skúšala pri dvojičkách aj zaspávanie podľa knižky ,ale vydržala som to len raz. Kričali tak, že ich bolo počuť až do vedľajšieho baráku, tak som to vzdala. Mám tri detičky a každý je úplne iný. Kým ma potrebujú nebudem nič meniť, aj keď sa chystám ich odstaviť. Každé dieťatko má svoje potreby a záleží len o maminky ako sa s tým vysporiada.

  • ja tiez pridam svoj nazor lebo knihu som nastudovala hned ako sa maly narodil a chystala sa ju praktikovat lebo som zastancom pravidiel…nakoniec som to nastastie neurobila lebo som videla ze spanky a rezim tu stale riesia len maminy ktore maju jedno dieta a velmi malicke babo. Skusene maminy vedia ze je to nezmysel a prirodzene sa riadia potrebami babetka v sulade so svojimi potrebami. Do roka by som neriesila vobec nic, potom sa uz da bez problemov naucit babo vela veci. Dnes sa smejem ako som furt riesila rezim, bola nervozna ked nepapal a nespal vtedy ked som chcela, samozrejme unavena ako hrom….je to vazne nezmysel, babetka nie su stroje ale ludske bytosti. Skuste si predstavit ze nemate inu moznost ako plac a niekto vas necha vyplakat az od unavy prestanete len preto lebo je prave cas na spanie a tak musite spat. Cim viac som to riesila tym bol maly nervoznejsi, ked som to prestala riesit zrazu to bolo vsetko omnoho lepsie. Drzim vsetkym unavenym maminam palce aby chvilu vydrzali a verte casom to budete vidiet inak

33 Responses to O dojčení, nosení, spaní v spoločnej posteli a strese v živote bábätka a mamičky

  1. Your house is valueble for me. Thanks!?

  2. kili píše:

    “Spanie v spoločnej posteli s mamičkou je prevencia vzniku SIDS (syndrómu náhleho úmrtia ), ”

    Zásadně špatná rada, v souboru opatření prevence SIDS, prokázaných jako účinná, je spánek ve vlastní posteli v místnosti s rodiči.

    • kili píše:

      no, někomu se můj příspěvek nelíbí, tak hlasoval palcem dolů. Zajímalo by mne, co dotyčný/dotyčná o SIDS ví. Pokud někdo chce pomoci druhým, měl by se opírat o fakta a ne si vymýšlet. Pokud má někdo zájem o SIDS a možnostech předcházení a chtěl by informace ze seriosního kompetentního zdroje, ať napíše, dám odkaz.

    • Dada píše:

      Kili ma pravdu. V prevencii proti SIDS sa NEODPORUCA spolocny spanok dietata v manzelskej posteli. Hrozi tam udusenie vankusom, perinou, zaborenie hlavicky a neda sa pouzit monitor dychu, ktory je jedinym spolahlivym ukazovatelom dychania. Urcite ani ta najdoslednejsia mamicka si celu noc neodsleduje ci babo dycha.
      A k clanku: pekne napisane. Ale ja mam v mojom okoli aj pripady, kde spanie babatka s rodicmi sposobilo problemy, napr. nespanie v skolke, pokazenie intimneho zivota medzi muzom a zenou a nasledna nevera, ziarlivost medzi surodencami typu, preco “on moze s tebou spat a ja uz nie”…😦

      • Maca píše:

        Ak sa mozem vyjadrit: osobne spavame s oboma dievcatami v posteli, hned od narodenia, nikdy som neriesila monitor dychu ani som nad tym neuvazovala, postielka sluzila len ako odkladaci priestor a neskor ako ohradka na hranie.
        Nikdy sme sa s manzelom lepsie nevyspali, ako ked spia s nami obe dievcata, jedna ma 3,5 roka a druha 15 mesiacov. Skor horsie spime, ked nie su s nami :o)
        Spolocne spanie mamicke ulahcuje dojcenie, neviem si predstavit, ze by som mala vstavat niekolkokrat za noc ku postielke, vybrat dieta a nadojcit ho a znova ulozit … za prve by som sa sama uplne prebrala a za druhe, prebralo by sa uplne aj moje dieta, najma ak by som ho prekladala naspat do postielky. Takto sa dojcime v polospanku obe a ja som ovela viac oddychnuta, lebo niekedy to skratka nevnimam.
        Okrem toho, je dokazane, ze ked dieta spi vedla matky, tak matka reguluje aj samotne dychanie dietatka, tak sa nemoze stat, ze upadne do hlbokeho spanku, v ktorom najma dochadza ku SIDS, najma ked spi osamotene v postielke. Ked spi s matkou, tak spi plytsie a niekolkokrat sa prebudi v noci ale opat zaspi, cize nikdy sa nestane, ze by upadlo do hlbokeho spanku. Osobne, moj spanok odkedy mam dcerky je ovela plytsi, zobudim sa na prve priznaky dojcenia, ked sa mala posadi alebo zacne mrvit a pod. a niekedy sa stane, ze aj skor a nie raz sa mi stalo, ze som sa prebudzala nacasovana ale dcerka sladko spala dalej.
        Vsetky zname, co mam a im alarmoval monitor dychu tak len preto, ze s detmi nespavali. Jednoducho spavali oddelene v postielke.
        S manzelom netrpime na pokazenie intimneho zivota medzi muzom a zenou, rovnako ziadna ziarlivost medzi surodencami nie je.
        Mame jedno velke letisko, kde spime vsetci.
        Svoje dcerky vychovavame vztahovou vychovou, kde spolocne spanie je jedna “podmienka” vztahovej vychovy, dcerky nie su rozmaznane, a vieme, ze nebudu s nami spat do puberty😀 len potrebuju istotu rodicov aj v noci a sme tu pre ne a rodicmi sme rovnako aj v noci, tak nevidim dovod ich odkladat niekam do druhej izby alebo do vedlajsej postele.
        9 mesiacov som ich nosila pod srdcom a ten cas neskutocne leti ako nam rastu pred ocami a nikdy uz nebudu tie male bezbranne batozteky, ktore sme si priniesli z porodnice. Tak preco sa ukracovat o ich pritomnost aj v noci, nie je krajsie ako ked sa mozem pritulit ku jednej z nich v noci a pozorovat ako krasne spi a dycha nas anjelik :o) len mam niekedy dilemu, ku ktorej, ked kazdu mam z jednej strany tela😀
        takze budme rodicmi aj v noci a nechajme deti spavat s nami :o)

        • Martina píše:

          Plne suhlasi s Vasim nazorom. Mam 8 mesacnu dcerku, pamatam sa ako som ju v prve dni davala do postielky, a ake to bolo vycerpavajuce pre nu aj pre mna, kym som k nej dosla, potom vybrat z postielky, nakojit, dat spat. Prislo mi to aj tak luto, ze je taka piskotka sama v tej posteli, a my s manzelom sme na sebe prilepeny. Takze po tych par dnoch spava s nami v posteli, a neviem si predstavit, ze by to malo byt inak. Mne to praveze pripada ako rodinna idylka, a s manzelom nas to este viac zblizilo. Necham to na malu, dokedy to s nami vydrzi🙂. Ja si pamatam, ze ked som bola mala, tiez som chodila k nasim do postele, a prakticky dodnes mam rada, ked pri mne spi niekto blizky mojmu srdcu. Ako sabtu velakrat spomenulo, celych 9 mesiacov nosime to dietatko pod srdcom, a potomho odlozime do postele, do inej izby? vsak ono nebude s nami spat cely zivot, iba tu mizivu dobu, a ani by som to nemenila. A co sa tyka SIDS, tak nechapem, co to ma spolocne so zadusenim perinkou, vankusom, atd. SIDS je dodychanie babatka, to znamena, ze zaspi tak hlboko, ze “zabudne” dychat, a nie zadusenie. Nechapem, preco to ludia furt pletu.. Ked dieta spi s rodicmi, tak jeho spanok nie je natolko hlboky, aby doslo k SIDS.
          ˇ

        • Anonym píše:

          Jedna věc je individuální empirie, vlastní zkušenost, druhá věc je obecné pravidlo. Když přejdete¨silnici na červenou a nic se Vám nestane, nznamená to ještě , že je dobré= přecházet silnici na červenou.

          Pro ty, které skutečně zajímají možnosti snížení risika SIDS,

          http://pediatrics.aappublications.org/content/128/5/e1341.full?sid=efef75cd-b1c1-4cbe-ab81-37edb16d7161#sec-54
          .
          případně řadu dalších strategických doporučení AAP i v jiných věcech na

          http://pediatrics.aappublications.org/search?fulltext=SIDS&submit=yes&tocsectionid=From+the+American+Academy+of+Pediatrics&tocsectionid=American+Academy+of+Pediatrics

          případně

          http://www.healthychildren.org/English/Pages/default.aspx

          • Shirley píše:

            Akurat ze ta studia nic nedokazuje. Pisu tam o moznosti udusenia, spadnutia, uskrtenia a podobnych veciach. S SIDS to nema nic spolocne. A sranda je, ze prave v odstavci, kde pisu, ze ziadne studie nepreukazali, ze spolocne spanie je prevenciou vzniku SIDS, lebo ze existuju kultury so spolocnym spanim a mensim vyskytom SIDS a naopak aj kultury so spolocnym spanim a vyssim vyskytom SIDS – tak prave v tom odstavci neodkazuju na jedinu studiu, nie je tam ziadna citacia. A mna by prave tie studie velmi zaujimali (nemyslim to ironicky, ale fakt ma to zaujima).
            Ja osobne mam vyskusane – spanie malej v postielke s monitorom dychu, kombinovane spanie (postielka + presun do postele), aj spolocne spanie. Pre mna vyhrava to posledne teda🙂

  3. Jana Weiss píše:

    Ďakujem za článok. Je Výborný. Mám vsak jeden problém, mame 15 mes. syna, dojceneho. Spi som mnou v posteli a zaspava výlučne na prsniku večer i pocas dna. O mesiac Musím nastúpiť do prace a syn bude s mojou sestrou. Neviete mi poradiť ako to mame riešiť s uspavanim pocas dna? Som z toho v strese, neviem si predstavit ako ho uspi a aká to bude záťaž preňho. Ďakujem vopred za rady.

    • Viera Červená píše:

      Janka, dojčenie ako prirodzený spôsob starostlivosti o dieťa prirodzene podporuje naviazanie dieťaťa na matku. Toto naviazanie, ktoré je úplne normálne, prirodzené, správne a nevyhnutné pre zdravý vývoj dieťaťa, môže byť samozrejme komplikujúci faktor, ak sa matka takto skoro potrebuje vrátiť do práce. Na druhej strane, existuje veľa pracujúcich dojčiacich mamičiek (pozri napr. toto fórum http://forum.dojcenie.eu/viewtopic.php?f=12&t=155), ktoré hovoria, že práve dojčenie im pomohlo jednoduchšie prekonať separáciu, ktorú odchod do práce spôsobil.
      Je podľa mňa dôležité zamerať sa na to, aby bolo dieťa zvyknuté na prítomnosť sestry, aby ju malo rado už teraz. Ak budú spolu, samozrejme, že mu matka môže chýbať a môžu sa vyskytnúť stavy, kedy sa bude plačom dožadovať mamičky, pretože je zvyknutý na to, že matka mu pomáha v rôznych životných situáciách. A keby sa v tej chvíli matka objavila vo dverách, bude okamžite vyžadovať dojčenie. Nie však preto, že dieťa plače za dojčením ako takým, ale preto, že dojčenie je spojené s prítomnosťou mamičky, dojčením dieťa zvláda rôzne stresové situácie vo svojom živote. So sestrou bude musieť nájsť iné spôsoby riešenia týchto stavov. Mnohé deti to zvládajú pomerne dobre, najmä ak sú na osobu, ktorá sa o nich stará, zvyknuté a tešia sa z nej. Sestra si iste nájde rôzne spôsoby, ako synčeka uspať, to, že s matkou zaspí iba na prsníku, neznamená, že s niekým iným nezaspí inde, napr. v šatke alebo v kočíku, či kolíske. Podľa môjho názoru sa samozrejme môžu vyskytnúť rôzne nepríjemné a uplakané situácie, ale nie preto, že si ho Ty ako matka nenaučila spať a zaspávať inak. Uspávať dieťa na prsníku je normálne a prirodzené. Ak používaš nejaký detský nosič, nauč ho používať aj sestru, môže ho takto uspať pri prechádzke vonku alebo doma pri nejakej domácej práci. Držím palce!

  4. kika píše:

    Super článok. Ak dovolíte aj ja pridám svoj komentár. Teraz mám už 5r. synčeka, keď sme prišli z porodnice a vlastne aj tam som si ho stále muckala,hladkala som ho, dotýkala,rozprávala som sa s ním, bol môj prvorodený, moja láska – manžel išiel na druhú kolaj, no zvládli sme to bez problémov. Synčeka som kojila ako sa dalo čosi vyše roka a bola som za to neskutočne vďačná pretože som milovala ten pocit že je pri mne a fascinovalo ma ako som cítila,že niečo zo mňa, moje mliečko je to čo mu robí dobre a je šťastný, spinkal hneď v podstate bez problémov, nechala som ho pri sebe na manželskej posteli. Keď bol hladný, priložila som v podstate počas spánku prsník, malý zopárkrát potiahol a hneď spokojný zaspal,no problémo🙂 Keď už bol väčší a prestala som ho dojčiť, vybrala som mu z postieľky zábramu a on si kedykoľvek sám vyšiel z postieľky a šupol sa k nám, alebo – to už chodil na nočník, sám zišiel, vycikal sa ( nočník som mu nechávala vedľa postieľky ) a šup ho zase do postieľky spinkať. Dnes je z neho usmievavý zdravý chlapček a ja ho nadovšetko milujem.🙂
    PS: momentálne som v 30 týždni tehotenstva a čakám dvojičky, malý sa ich už nemôže dočkať, teší sa, že mi bude pomáhať🙂 a ja som pevne odhodlaná sa plne venovať novým drobcom v našej rodine a bude mi úplne jedno,či bude povysávané alebo utretý prach, pokiaľ budú moje lásky spokojné, budú cítiť že sú milované a že nedovolím nikomu na svete aby im ublížil, je v poriadku neporiadok😀 .

  5. Vladka píše:

    Zas sa k tomuto pridam….vzdy som mala pocit, ze ked budem reagovat intuitivne, nemozem nic pokazit. Dcera so mnou spavala v postely do troch rokov a to som ju nedojcila, sama potom rozhodla, ze uz je velka a chce mat sama izbu a postel, respektovala som a bez akehokolvek problemu spi odvtedy sama a aj sama zaspava. Na silu som neriesila nic, ani vzdanie sa dudlika, plienok ci cohokolvek, bolo by to kontraproduktivne.
    Citam to tu cele a vidim, ze ked dojcim na poziadanie, maly 12 tyzdnovy bobak spi so mnou, sa vlastne chovam tak, ako nas priroda nastavila…..a tak to je spravne. Netvrdim, ze ked to zacne byt vychcane, tak nezasiahnem, ale zakladnu ludsku potrebu…potrebu lasky a istoty…..im proste splnim a nic a nikto ma nepresvedci o opaku. Je to malulinky, neschopne a odkazane na mna…preco ho mam o to obrat???? Nebude kojeny do 15tich a ani spat so mnou stale nebude, pride cas, ked to sam pochopi a zisti, ze to uz nepotrebuje a ja vtedy sklapnem a odstrihnem pupocnu snuru🙂
    Mala som pocit, aj mam….ze pri prvorodenej som uz teraz nastolila spartansku vychovu, tu sa mam este co ucit a zrejme necham jej priestor aby ona naucila mna, ze nie vsetko je len cierne abiele, ale svet ma odtiene a tie su prenadherne.
    Maminky, necitajte kopu drahej literatury, spravajte sa tak, ako Vam a Vasim detom je prirodzene.

  6. Dammia píše:

    Aj ja ďakujem za tento článok, ktorý ma uistil že to čo robím robím dobre. Synček má 6 mesiacov a už som začínala riešiť čo s tým, že aj cez den aj v noci zaspáva na prsníku, ale po prečítaní článku už nič neriešim, a plánujem pokračovať v tom čo doteraz – hlavne aby bol malinký spokojný a ja mu môžem byť nablízku kedy potrebuje🙂. Starší syn má už 8 rokov, fungovali sme ked bol maličký presne takto isto, (tiež som síce raz mala pokus ho nechávať zaspávať samého s plačom ale dlho sme s mužom našťastie nevydržali ten plač) a viem že sme urobili dobre, nakoľko z neho vyrástol samostatný, šikovný chlapec, ktorého nám z každej strany chvália.🙂
    Katka teším sa na tvoje ďalšie články, ktoré si idem prečítať.🙂

  7. Jana píše:

    Ahoj

    Nas syncek zaspaval odmalicka vacsinou na ciciku, mal silnu novorodenecku zltacku takze prvy mesiac dva viac menej len spinkal a budil sa len na hlad a na bolesti bruska. Cez den papaval skoro stale lebo nevedel poriadne tahat ale len tak cuckal (aj slabsie priberal) V 4 mesiacoch ako keby utalo, naucil sa poriadne tahat, rychlo bol napapany ale zo dna na den zabudol zaspavat. Dudkal si na ciciku aj hodinu a nic. Uspavali sme ho na rukach, spievali, hojdali rozpravali, lezali s nim v posteli (to nezaberalo vobec iba sa viac rozvrestal). Uspavanie nam trvalo aj 3-4 hodiny a koncilo sa tak ze maly hodinu vrieskal na rukach az do uplneho vycerpania a za hodinu bol aj tak znovu hore a to bez rozdielu ci ostal na rukach alebo sme ho dali do postielky. Od jeho narodenia som mala mliecka len tak akurat, skor menej ako viac. A takychto unavnych dnoch a nociach som ho zacala este viacej stracat lebo som bola vycerpana a nevyspata.
    Rozhodli sme sa pre metodu ze som ho chodila kazde 3 minutky kontrolovat a aby zaspaval v postielke. Prvu noc plakal pol hodinu a zaspal. Ostatne veceri uz neplakal vobec len tak si pohmnkaval, nakojila som zaspievala uspavanku a takeho rozospateho dala do postielky a za par minutiek zaspal. (Musela som ale davat pozor aby pri kojeni nezaspal uplne ale len sa rozospal, lebo ak zaspal uplne tak potom v postielke plakal.) Odvtedy sa budil v noci len raz dva krat na kojenie. Stacilo aby som sa dve noci vyspala a mliecko sa rozbehlo( a to nam uz pediatricka chcela nanutit prikrmy lebo vobec nepriberal maly.) Potom ako som bola oddychnuta maly zacal aj priberat. Cez den bol usmiaty ale spaval len v kociku, cez den doma zaspat nevedel.
    Nedavno ale malicky nachladol, alebo skor chytil nejaku virozu od manzela a ma sopliky otravuju ho a tak nevie sam zaspinkat a stale sa pyta na prsnik. Snazim sa ho dojcit tak casto ako si vypyta lenze to so sebou prinasa nas stary obrovsky problem a nim su bolesti bruska. Ked maleho dojcim castejsie nez po cca dvoch hodinach hrozne prdka a place. V noci zo sna zacne hrozne kricat a skrucat sa v krcoch, vstanem k nemu pocvicim nozickami on sa vyprdi a spinka dalej, alebo sa zobudi a place tak ze musi ist znova na prsnik sa upokojit. Preto sa pytam, naozaj ho mam dojcit vzdy ked sa preberie a zacne si pytat? Ved aj on sa potrebuje vyspinkat a ked sa kazdu pol hodinu ..hodinu budi na prdiky tak sa nemoze poriadne vyspat a je mrzuty aj cez den. Ma 6 mesiacov a naozaj si myslim ze pricaste dojcenie mu neprospieva.
    Druha vec, ja sa pri castom dojceni tiez nevyspim, lebo najst si pohodlnu polohu pri dojceni, tak aby som sa pri tom vyspala je pre mna nerealne, mam velmi male prsia a aj pri najmensom pohybe malemu cicik vzdy vypadne z pusy, takze pri kojeni som nehybne zafixovana a ked tak aj nahodou zaspim tak ma vzdy na druhy den boli chrbtica, niekolko krat ma aj seklo–> a z toho potom plynie ze som nevyspata a zas mam malo mlieka.
    Zhrniem to:
    1.Riesili sme nas problem zo spanim v 4 mesiaci nespravne? Ako sme ho mali riesit? (museli sme ho riesit stracala som mlieko)
    2.Naozaj ho mam dojcit kedykolvek si vypyta aj ked ma potom mnohonasobne vacsie problemy s bruskom ako normalne?
    3. Je naozaj dobre pre dieta ked si ho budem nechavat v posteli, budem ho pod chvilou kojit a ono bude stale viac menej len v polospanku a nikdy nezaspinka tvrdo?
    Svojho synceka velmi lubim a chcem pre neho len to najlepsie ako kazda matka, len niekedy je tazke rozhodnut sa co je v skutocnosti najlepsie prave pre toho nasho prcka..
    Dakujem odpoved.

  8. Michaela píše:

    Dobrý večer, mám 13 mesačnú dcéru, ktorú stále dojčím. Mne v postieľke nechcela spávať hádam od troch mesiacov. Mávala dlho koliky, plakávala aj hodinu, strašné kŕče mala. Keď to prešlo, nechcela spávať v postieľke vôbec, tak som si obstarala knihu každé dieťa sa vie naučiť spať.. Podstivo som ju prečítala a začala s praktikami.. Teraz spätne si uvedomujem, že to boli choré praktiky.. Len som malej ubližovala.. Ona vydržala plakalť aj hodinu, dve, Interval, neinterval plač stále pretrvával. A aj tak nikdy nezaspala.. Tak som to zobrala z iného konca. Na denný spánok sa ukladáme spolu. Pekne zaspí za 5 minút a spí v manželskej posteli. Nočný spánok tak isto, krátke zapsávanie s nami v posteli. Skúšala som ju na noc potom preložiť do svojej postieľky, ale tam sa za pol hodinu precitla a len plakala. Tak a teraz spíme všetci na jednej kope, malá v strede. Ja vstávam aj v noci na dojčenie – vôbec mi to nevadí. Ráno sa budíme okolo 8-9, vyspaté a hlavne, že je malinká spokojná. Celý deň je v pohode, vysmiata. A ja keď som bola malé dieťa spávala som s rodičmi, potom prišiel deň kedy ma to prestalo baviť a kupili novú posteľ. A som tu, šťastná a zdravá. Preto ľudia ak Vaše dieťa plače, nechce spať samo… Zoberte k sebe, potuľkajte sa.. Oplatí sa.. A nevyhovárajte sa ako ste sa zle vyspali…

  9. Katka píše:

    Mila Katka,pisala som pred tyzdnom ale pravdepodobne si teraz na dovolenke, lebo si na maili neodpovedala. Nevadi, ja si na Tvoju odpoved pockam, hlavne aby si aj Ty mala peknu dovolenku a oddychla si. Naposledy som pisala o tom ako moja dcerka protestuje pred kazdym spanim a nechce byt v postielke. Vsetko som to zmenila a prisposobila som sa jej. Do postielky ju uz vobec nedavam, nechavam ju spat so mnou na posteli, dojcim ju aj cez den castejsie a pred stale pred spanim, lebo mi inak ani nezaspi. Myslela som si ze mala zacne v noci lepsie spat a menej sa budit. Ale je to opak. Spi so mnou na posteli, strasne sa rozhadzuje a budi sa kazde 2 hodiny. Zacne o 23 h. a potom kaznu 1,5-2 h. az do 6h rana. Mna to velmi unavuje a taktiez si myslim ze nieje dobre ked je v noci dojcena. Proste sa mi zda, ze som uplne vo vsetkom zlyhala, mala mi rano vstava mrzuta, lebo je nevyspata. cez den dodrziavam rovnaky rezim v rovnakom case. Cez sa da, ale ta noc….preco sa to zrazu tak zmenila. Z takeho poslusneho babätka, ktore zaspavalo a spinkalo ukazkovo sa teraz zrazu stalo babätko ktore nemoze pokojne spat. Dakujem za odpoved.

    • Katka píše:

      ahoj Katka, pisala som ti aj 19.augusta. Ten dlhy komentar je tiez odo mna. Vtedy sa to vsetko zacalo. Ak mas chvilocku cas, tak prosim precitaj aj tamto. Ako som uz pisala, prisposobila som sa malej a vsetko som zmenila. Uz nespi v postielke ale so mnou na posteli a kojim ju na poziadanie kolko si len zapyta. Teraz ma malicka uz 10 a pol mesiaca. Zaspi uz len na cicinke a so mnou na posteli. Zvykla som si na to ale co mi teraz robi obrovske starosti je, ze mi uz viackrat spadla z postele. Cez den mi spi aj doobedu a aj poobede a samozrejme na posteli. Ja potom zo spalne odidem varit, upratovat a Karolinka po zobudeni hned zacne lozit po posteli a prelezie aj zabrany ktorymi ju stale celu obkolesim. Uz mi viackrat spadla na zem a ja sa bojim ze si ublizi. Strasne by som chcela aby mi aspon cez den spinkala v postielke. Tam sa jej nemoze nic stat. Chcela som sa opytat ci mi vies poradit ako na to? Uz som z toho nestastna, skusala som uz vselico ale nic nezabera. Prekladat ju nemozem, lebo sa mi stale zobudi pri prekladani. Musim ju stale nechat tak ako zaspi. Inak je zle. Uz som z toho zufala. A v noci sa mi budi stale velmi casto. Kedysi to tak nebolo ale teraz papa kazde 2 hodiny. Aj napriek tomu ze je pri mne a citi moju blizkost aj tak nemoze kludne spinkat. Kedy to uz konecne prestane? Este som sa chcela opytat kedy treba dieta davat spat uz len raz cez den? Dakujem za tvoju radu.

      • annag píše:

        Ahoj Katka,

        prepáč za oneskorenie. Veľmi sa teším, že dojčíš. Krásne si to vyriešila, ja pevne verím, že budeš mať dosť síl ešte pár týždňov vydržať. Ozaj väčšina detí okolo roka – roka a pol začne oveľa “lepšie” spávať. Snáď to bude i Vás prípad.🙂

        10 mesačné bábo sa dá už celkom úspešne naučiť z postele schádzať – ak ju zakaždým, keď sa hrá, nasmeruješ tak, aby zišla z postele zadočkom dolu (aby si ľahla na bruško a spustila nôžky dole), tak to veľmi rýchlo pochopí – ani bábo nechce z postele padať. No ak nemá staršieho súrodenca ako vzor, nácvik zvládne i s mamičkou. Samozrejme, pomôže i nejaká mäkká podložka okolo postele. Potom jej ani prípadný pád z výšky postele neublíži. A toto je i fajn príprava na spanie vo veľkej vlastnej posteli. Lebo ono sa to často končí tým, že bábätko nakoniec prejde z rodičovskej postele rovno do svojej veľkej postele. Deťom sa to páči – majú slobodu, môžu z postele zísť, vziať si veľa väčšie hračky … necítia sa uväznené a to sa im vyhovuje. Možno spočiatku bude spávať vo svojej veľkej posteli len cez deň a až neskôr i v noci. Máš už veľké dievčatko, podľa mojich skúseností asi zaberie až veľká posteľ (tiež so zábranou) . Samozrejme, píšem o procese niekoľkých mesiacov, asi to len tak rýchlo nepôjde .

        Je pohyblivá a už to inak nebude🙂 , začína obdobie, kedy je lepšie pre bábo vytvoriť podmienky , aby malo možnosť naučiť sa bezpečne pohybovať, než ho držať niekde zatvorené (trebárs za mrežami postieľky). Lebo pre dieťa trebárs v roku a pol nie je problém prejsť i cez postieľku – a to už je ohrozené oveľa viac než pri schádzaní z postele …. Raz za deň začínajú spávať deti asi okolo roka , takže sa ten čas už blíži – pozoruj a skúšaj, každé bábo je iné🙂 Držím palce

  10. Katka píše:

    Katka, dakujem, tymto clankom si mi otvorila oci a pomohla pochopit co asi preziva moja dcerka. Uz asi 4 dni mam totalne depky pretoze mala mi velmi casto place a ma priserny problem zaspat a ja sa uz 4 dni snazim aby spinkala tak ako doteraz – sama vo svojej postielke. Moja malicka ma 9 mesiacov. Je dojcena. Popri prikrmom ju este 3x cez den dojcim (posledne 3 dni castejsie) a v noci podla potreby. Doteraz spala ukazkovo. Zaspavala uplne sama vo svojej postielke. Cez den aj v noci zaspala bez protestu, dokonca sa na svoju postielku velmi tesila. V noci sa mi zobudila 1-2 x, trosku pocickala ale hned zasa zaspala. Potom som ju len prelozila a spala do rana. Ale asi pred tyzdnom sa zacala v noci stale budit. Bola hore aj 5x a stale strasne plakala. Uz to nebolo len take mrncanie ale bol to ozajstny krik. To sa opakovalo kazdu noc. Prerezal sa jej prvy zub. Tak som si myslela asi zubky. Ale o 2 dni na to zacala strasne plakat aj cez den a v ziadnom pripade nechce zaspavat vo svojej postielke. Este ju len tam davam a ona uz place ako pavian a uz sedi a klaci a protestuje. Pritom je unaven, cucha si oci a vyzyvuje. zaspi uz jedine na ciciku a musim byt pri nej cely cas. Ak sa chcem vzdialit ona sa po 10 minutach zasa s placom zobudi. Strasne ma to hnevalo a vela som na nu kricala, pretoze je to pre mna nepochopitelne a nepripustne ze preco zrazu nechce spat tak ako doteraz. Uz 4 dni ma to tak hneva, place ona, placem ja a neviem sa zmierit s tym, ze preco ju musim teraz uspavat na ciciku a davat na nu celu noc pozor aby nespadla z postele. Ja sa vobec nevyspim ked lezi vedla mna na posteli. Nemam svoj klud a velmi ma to vyrusuje ze ona tak nekludne spi. Chcela som to zmenit a vratit to do starych kolaji a trapila som len seba a dieta. Po precitani tohto clanku sa mi otvorili oci a pochopila som, ze ake je to krasne byt matka a mat pri sebe dieta ktore ma miluje. Dokonca mi vcera, ked tak velmi plakala prvykrat povedala mama. Asi sa budem musiet naucit spavat spolu s nou v jednej posteli a asi bude musiet manzel pochopit ze ma mala potrebuje. Ale manzela som nevidela uz cely tyzden. Tak neviem ci nebudem o par mesiacov riesit “iny problem” . S pozdravom Katka

  11. mirka píše:

    My spime s nasimi detmi vsetci v jednej izbe, kazdy ma svoju postel ale vsetky su prirazene k sebe, bez barier (ako bocnica a pod), tak ma kazdy svoj priestor a sucasne sme spolu a mozme sa navzajom citit. Ked starsia dcerka potrebuje byt s maminkou, supne sa ku mne blizie pod perinu a hotovo.
    Jediny problem mam s celonocnym kojenim na poziadanie, nas maly 2mesacny syncek ked spi na prsniku a pocuckava, zobudim sa na to, ze mu mliecko chrchle az v nosiku, zvycajne sa potom strasne zgrcia a place, takze to vobec neprispieva ku kludnemu spanku, nehovoriac o tom, ze potom tiez potrebuje v noci kakat, ked tak vela papa celu noc a prebalovanie pokakanej ritky je zaruceny budicek, aj ked to robim takmer v uplnej tme, a ked neprebalim rano strasna zaparenina samozrejme.
    Inac nasej prvorodenej nepomoholo k dobremu spanku ani spanie s nami v posteli, aj tak sa budila kazdu hodinu az do roka, ked som prostrednictvom pevneho objatia dosiahla, ze si pytala mliecko len nad ranom. Bolo to tazke, ale ovela laskavejsie ako nechat dieta plakat same…

    • annag píše:

      Ahoj Mirka, super ste to vyriešili. K dojčeniu maličkého: neviem, ako striedaš prsníky počas noci, no ak pije takto často, môžeš zmeniť rytmus striedania prsníkov (ak si to samozrejme schopná vnímať🙂 ) ak mu dáš za sebou viackrát ten istý prsník, tak tok mliečka bude mať pomalší a nemusel by sa tak zgrckať. Okrem toho, nebude Ti vytvárať nadprodukciu, lebo samozrejme pocuckávaním si vytvára stále viac a viac mliečka. Môžeš skúsiť napr. pravidlo, že do povedzme 2-3-4 hodín mu dáš ten istý prsník – podľa toho, čo Ti prsia “dovolia”. prajem Vám veľa radosti pri spaní v spoločnej posteli

  12. Mariana píše:

    Ahojte🙂

    po precitani clanku som si pekne vydychla, myslela som si ze vsetko robim zle. Drobcek spava s nami v posteli, zaspava mi na prse. Cez den ked chce spat samozrejme zaspava na prse a niekedy alebo skor vzdy je zaveseny pocas celeho spanku. Casto si pospim s nim alebo kukam telku xixi. Je pravda ze nemam moc poriadok vela krat ledva dovarim ale neznesiem plac mojho drobceka. Zato mam velmi usmievave dieta a aj ked ma len tri mesiace steboceme spolu o sto sest. Hrozim sa len svokry ktora my stale opakuje ze kedy ho zacnem ucit na postielku. Moja odpoved pre nu bola ked na to bude cas ale asi nebude lebo postielka je plna hraciek. Esteze sme ju dostali od mojej sestry, lebo mi nik nemoze vycitat ze sme za nu vyhodili peniaze.:-) A som velmi rada ze kojim lebo na zaciatku to vyzeralo ze s kojenim skoncim ale oplatilo sa zabojovat:-)

    • katka píše:

      Ahoj,
      postielku urcite este vyuzijete ked bude drobec vacsi a vasa postel primala. Odporucam odmontovat bocnicu na postielke, dat madrac do rovnakej vysky ako na vasej posteli a prirazit k sebe. Tak budete stale pri sebe, ale drobcek bude mat aj svoj vlastny priestor.
      Z reci tvojej svokry si nic nerob, svokry su velmi zvlastne stvorenia. Ta moja zakazdym ked ma maleho na rukach, tak mu rozprava ako by mu rezen dala, ze ta mama mu nedopraje a len mlieko mu nuti. Podotykam ze to robi odkedy maleho prvy krat videla po navrate z porodnice, to mal ledva tyzden.

    • Lenúšik píše:

      Hi Hi, som na tom veeeeľmi podobne, lenže náš dobec má už skoro 2 rôčky, zakrátko končíme s dojčením. My používame postieľku ako zábranu, aby nespadol z manželskej postele🙂. Neboj vyplatí sa ti táto snaha, bábo nebude ustráchané a krásne sa zahrá, kým budeš variť, či upratovať… Nám to funguje krásne, poobede si schrupnem s ním, alebo mu ufrngnem – podľa toho, ako som unavená…..Navyše sú obaja naši chlapci veľmi vnímaví, rozumní, kľudní…. NEĽUTUJEM i keď chápem, že väčšina ľudí v mojom okolí si myslí, že som cvok😀 Milujem svoje deti a robím to pre ne rada, myslím to sebazaprenie a obetovanie sa, myslím že je to dobrá investícia do budúcnosti….. čas ukáže

  13. magdalena píše:

    ahojte mamicky, teraz sa len v duchu smejem ako som chcela deti niecomu ucit, chudak 1.dietatko, nechala som ho aj plakat v postielke, v noci sa mi budieval od 4.mes. kazdu hodinu, skoro do roka, dojcila som ho 15.mes. samozrejme spaval potom pri mne, 2.dietatko dojcene skoro rok, je to dietatko kludne, spavalo v postielke , od cca,5.mes pri mne, opat ako syn budilo sa v noci po hodine, teraz mame tretie, spava od narodenia pri mne, je mi to prijemne, dojcim, kedy potrebuje, neriesim to🙂 tesim sa, v noci je to mozno zo 3-4 x, uvidime,co bude dalej, hlavne vela premyslania asi skodi, staci pristupit k tomu s citom, ako babatko potrebuje, tak rychle cas leti a deticky vyrastu, tak sa tesme, dojcime, tulme sa, kym sa da🙂

  14. Veronika Mihalská píše:

    Kati opäť raz jeden krásny článok, ja len tlieskam a znova ďakujem🙂

  15. Weronika píše:

    Sqelí článok, škoda že ho nečítal moj drahy ked sa synček narodil, jemu sa tá kniha” Kazde dieta sa vie naucit zaspavat” ci ako sas vlastne vola strasne paci a je jej zastancom.Nastastie syncek mu urobil skrt cez rozpocet a zacal pekne spinkat celu noc hoci mal len 3 mesiace len sa trochu bojim ako to bude ked nam pojdu zubky a nahodou sa nas spanok narusi. Ci ocinko zas tu knizku neoprasi :)))

    • harmi píše:

      Tak mu daj potom precitat “The Baby Book” od Searsa, “Koncept kontinua”, alebo “Kdyz dite nechce spat” od Prekopovej 😉
      Kati super clanok

  16. Maria píše:

    super clanok…dakujem. zase som sa utvrdila, ze deti treba hlavne lubit- to vyluci bolesti, ktore by sme mohli na nich napachat napr. aj nechanim vyplakat

  17. Sona píše:

    Jeeeeeeejda….Kati ty si skvela!!!!
    My s polrocnou dcerkou zaspavame stale spolu, musi byt “nacucnuta”… cumel nechce od narodenia a hojdanie som zrusila hned na zaciatku, lebo chrbat a ruky vypovedavali sluzbu. Ja som si stale myslela, ze aky bic som si na seba uplietla… a pritom sa teraz tesim, lebo viem, ze do 10 min. spinka.
    Dakujem za tvoje clanky, prispevky a rady – vzdy ma uistia, ze som sa rozhodla spravne😉

  18. annagsk píše:

    ďakujem pekne, som rada, že článok zaujal a rýchlo sa medzi mamičkami šíri:-)

    dúfam, že mamičkám pomôže nebáť sa prejavovať materinskú lásku i porozumieť svojim bábätkám. Veď ony nás ozaj nechcú trápiť , nekonečne nás ľúbia, a preto chcú byť s nami.

  19. Julia píše:

    Naozaj krááásny článok… Dakujeme :))) asi som pochopila..

  20. Petra píše:

    nadherny clanok! na attachment parentingu je uzasne to, ze ho rodic najlepsie “dodrziava” vtedy, ked pocuva len svoje instinkty. a to vylucne…🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: