Krutý článok o krutých praktikách výrobcov umelých výživ

19. mája 2010 od 83 komentárov

Tento obrázok nie je fotomontáž. Je to fotografia UNICEF, zobrazuje  mamičku dvojčiat z Pakistanu. Chlapček bol dojčený, dievčatko kŕmené fľašou. Mamičke bolo nesprávne vysvetlené, že nedokáže dojčením uživiť  obidve deti a jedno dieťa musí byť kŕmené umelou výživou. V niektorých krajinách Tretieho sveta majú prednosť chlapci. Synčeka preto musela uprednostniť. Dcérka na druhý deň po vzniku tejto fotografie umrela. Tento obrázok poukazuje na riziká kŕmenia umelou výživou . Najmä tam, kde nie sú dodržané hygienické podmienky, nie je dostupná pitná voda. Kde panuje chudoba. Ukazuje riziká, ako môže dieťa doplatiť svojim životom , ak je kŕmené umelou náhradou materského mlieka či mliekom iných zvierat. “Použite moju fotografiu, ak to pomôže ” – povedala táto už navždy nešťastná mamička.

Vplyvom globalizácie priemyslu a obchodu sa už desiatky rokov výrobcom umelej výživy a dojčeneckých potrieb darí úspešne rozvíjať kultúru kŕmenia z fľaše na úkor dojčenia. Je spochybňovaná schopnosť mamičiek dojčiť, spochybňuje sa kvalita materského mlieka, ktoré  organizmus matiek vytvára pre ich deti.

V roku 1981 bol prijatý Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka. Jeho znenie bolo vypracované Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Detským fondom Organizácie spojených národov (UNICEF) po rokovaniach so zástupcami vlád jednotlivých členských štátov, zdravotníckymi inštitúciami, mimovládnymi organizáciami ako aj predstaviteľmi potravinárskeho priemyslu. Následne ho schválilo WHA, ktorá sa skladá z ministrov zdravotníctva jednotlivých štátov sveta ako aj ich poradcov – popredných odborníkov v oblasti verejného zdravia. Kódex bol neskôr rozšírený a upresnený ďalšími rezolúciami WHA. Princípy Kódexu boli zapracované do medzinárodných dohôd ako napr. Deklarácia Innocenti, niektoré jeho časti boli prevzaté do smerníc Európskej únie.

Cieľom Kódexu je chrániť zdravie detí na celom svete, a to podporou a ochranou dojčenia. Nezakazuje predaj náhrad materského mlieka, upravuje však jeho predaj takým spôsobom, aby marketingové kampane potravinárskych firiem neohrozovali dojčenie a tým aj zdravie detí.

Upravuje marketing týchto produktov: umelé mlieka, tzv. pokračovacie mlieka (follow-on formula), fľašky, cumlíky, dojčenecké vody, detské džúsy, čaje, roztoky glukózy, obilné kaše a pod., ak sú tieto propagované na použitie u detí mladších ako 6 mesiacov, alebo prezentované ako vhodná náhrada materského mlieka u detí starších od 6 mesiacov veku. Na dôvažok, žiadne potraviny určené pre deti nesmú byť propagované spôsobom, ktorý by mohol ohroziť úspešnosť dojčenia.

Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka je vynikajúca norma. Až na to, že ju výrobcovia bezohľadne ignorujú. Bábätká so spokojnými bruškami sa na nás usmievajú z krabíc umelých výživ, z časopisov či plagátov v čakárňach pediatrov. Propagačné články a relácie v  médiách mamičky a ich rodiny zvádzajú tak, aby si rozhodnutie nedojčiť nespájali s pocitom viny. Veď i samotné používanie cumlíka je považované za nevinnú pomôcku , ktorá bábätku pomáha upokojiť sa. Máloktorá mamička tuší, že cumeľ (umelá náhrada bradavky) často stojí za problémami pri dojčení , ktoré sa spájajú dokonca až s predčasným odstavením. Pritom Kódex tieto pravidlá jasne upravuje:

Výrobcovia a distribútori náhrad materského mlieka smú distribuovať informačné a edukačné materiály len na požiadanie a so súhlasom príslušného štátneho orgánu a v súlade so smernicami vydanými vládou. Takéto materiály môžu byť označené logom firmy, ktorá ich venovala, nesmú však obsahovať odkazy na konkrétne výrobky. Materiály musia obsahovať zmienku o výhodách dojčenia ako aj jednoznačnej nadradenosti materského mlieka. Materiály nesmú obsahovať texty alebo obrázky, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom idealizovať použitie náhrad materského mlieka.

Výrobcovia alebo distribútori nesmú propagovať výrobky, ktoré sú predmetom Kódexu. Marketingoví pracovníci nesmú vyhľadávať kontakt s tehotnými ženami alebo matkami malých detí. Neprípustné sú aj ostatné formy marketingu podporujúce predaj náhrad materského mlieka a iných výrobkov, ktoré sú predmetom Kódexu – t.j. reklamné zásielky, letáčiky, brožúrky, plagáty, vzorky výrobkov, darčeky, premietanie videonahrávok, prednášky, rozdávanie kupónov na zlacnený nákup a pod.

Propagácia výrobkov v zdravotníckych zariadeniach je neprípustná.  Zdravotnícke inštitúcie by mali podporovať a chrániť dojčenie ako prirodzený spôsob výživy. Zdravotnícke zariadenia nesmú vystavovať vzorky výrobkov, plagáty a letáčiky propagujúce výrobky. Zdravotnícke zariadenia nesmú využívať služby pracovníkov platených výrobcami alebo distribútormi.

Na obaloch výrobkov nesmú byť nápisy alebo obrázky akýmkoľvek spôsobom idealizujúce umelú výživu, ktoré by mohli vzbudiť dojem, že umelá výživa je rovnocenná alebo dokonca nadradená materskému mlieku. Zakázané sú aj texty naznačujúce, že dojčenie môže byť zložité a dieťa môže vyžadovať dokrmovanie umelým mliekom.

aj rómske mamičky dojčia a sú pritom krásne

Na dojčení sa nezarába. Je dostupné kdekoľvek , kedykoľvek, za nulové finančné náklady mamičky.  Dojčiaca mamička nepotrebuje kupovať žiadne cumlíky, fľašky, umelé výživy, mliečne kaše,  dojčenecké vody či šťavy. Na umelej výžive a pomôckach sa zarába. Výrobcovia umelých výživ a dojčeneckých potrieb denne ovplyvňujú celé generácie matiek a ich rodín, lekárov a širokej verejnosti. Normou sa stalo nedojčiť . Dojčenie sa síce papierovo propaguje, no v skutočnosti je na pokraji záujmu celej spoločnosti. V zdravotnom systéme sú peniaze na predpisovanie umelých výživ, nájdu sa peniaze na liečbu ochorení, ktoré majú priamy súvis s rozhodnutím nedojčiť. Nenájdu sa však peniaze na oficiálne preklady odporúčaní významných inštitúcií v oblasti výživy. Nenájdu sa peniaze na seriózne školenia odbornej verejnosti.

Aj dojčiaca mamička môže byť chorá. Chorá mamička u nás rovná sa väčšinou nedojčiaca mamička. Mamičky sú často už i pri banálnych ochoreniach nútené odstaviť bábätko či prerušiť dojčenie. Denne sa v médiách objavujú doslova bludné informácie o škodlivosti, resp. zbytočnosti dlhodobého dojčenia. Samozrejme, ak už sa výrobcom nedarí dobre propagovať umelú výživu do 6 mesiacov, potrebujú presvedčiť matky na umelú výživu do 3 rokov. Dojčenie staršieho dieťaťa je nevhodné, ale umelá výživa do 3 rokov je nevyhnutná ? Prečo má  mamička, ktorá nepodáva svojmu dieťaťu na príkrmoch  mliečnu kašu  pocit, že jej dieťaťu bude čosi chýbať? Pretože agresívny marketing výrobcov  v nej vyvoláva pocit viny za to, že nekupuje bábätku ich produkty, vďaka čomu budú bábätku chýbať dôležtié minerály či vitamíny.

Slovensko je výnimočná krajina. Je výnimočné v tom, že laktačné poradenstvo  mamičkám neprepláca z povinného poistenia ani v minimálnej podobe, čím sa pomoc pri dojčení stáva pre mnohé mamičky nedostupná. Mnohé  mamičky pre absenciu kvalifikovaných rád a pomoci  musia predčasne  dojčenie ukončiť.  Ako laktačné poradkyne suplujeme štátnu pomoc. Štát, to sú tisíce úradníkov,  ktorí bohužiaľ vedome či nevedome držia  stranu výrobcov umelých výživ a dojčeneckých potrieb.

V rámci poradenstva sa  stretávame so základnou prekážkou. Často si  želáme , aby  bábätká boli dojčené  viac než  si to želajú ich vlastné mamičky. Poznáme a uvedomujeme si totiž riziká s rozhodnutím nedojčiť. Na rozdiel od mnohých mamičiek, ktoré sa cez spleť zavádzajúcich informácií  nedostanú k informáciám, ktoré kruto vymenúvajú riziká s rozhodnutím nedojčiť.

Dodatok č. 3 Európskeho dokumentu : Výživa dojčiat a batoliat , štandardné odporúčania pre Európsku úniu, r.2006:

Riziká rozhodnutia nedojčiť a nevýhody kŕmenia umelým mliekom:

A.     Riziká pre dieťa:

  • Zvýšené riziko závažných infekčných ochorení, najmä ochorení gastrointestinálneho, respiračného traktu, ako aj ucha, močových ciest a iných infekcií.
  • Zvýšené riziko rôznych neinfekčných a chronických ochorení, najmä súvisiacich s metabolickými a imunitnými poruchami (napr. cukrovka I a II typu, alergie), ale aj vrátane syndrómu náhleho úmrtia novorodencov, vysokého tlaku a niektorých foriem rakoviny (napr. lymfómu, leukémie, Hodgkinovej choroby).
  • Zvýšené riziko podvýživy, vrátane podvýživy čo sa týka bielkovín a energie v populáciách s nízkym príjmom a nadváha a obezita ako u populácií s nízkym príjmom, tak u populácií s vysokým príjmom, so všetkými následnými zdravotnými, vývinovými, sociálnymi a ekonomickými následkami.
  • Zvýšené riziko dentálnej maloklúzie.
  • Zvýšené riziko úmrtnosti dojčiat a batoliat v krajinách s nízkymi príjmami a postneonatálnej úmrtnosti v krajinách s vysokými príjmami.
  • Zvýšené riziko hospitalizácie ako v nízko- tak aj vo vysokopríjmových krajinách.
  • Zhoršené výsledky vývina mozgu a testov kognitívneho vývina.

... a kde je mamička ?

B. Riziká pre matku:

  • Zvýšené riziko krvácania po pôrode a pomalšia involúcia maternice.
  • Zníženie intervalov medzi pôrodmi a zvýšená strata krvi počas menštruácie.
  • Oneskorený návrat na hmotnosť pred otehotnením.
  • Zvýšené riziko rakoviny prsníka a vaječníkov.
  • Zvýšené riziko osteoporózy a fraktúry krčka stehennej kosti po menopauze.
  • Iné nevýhody kŕmenia umelým mliekom pre ženy, rodiny a spoločnosti
  • Zvýšené náklady na nákup umelého mlieka, pričom tekuté mlieka sú drahšie ako sušené umelé mlieka.
  • Náklady na nákup fľašiek, cumlíkov, paliva, vody, sterilizujúcich produktov a zariadenia.
  • Čas potrebný pre prípravu a kŕmenie, menej času na súrodencov alebo iné rodinné záležitosti.
  • Zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o rodinu a na zdravotné a sociálne služby.
  • Zvýšená absencia rodičov v práci.
  • Negatívny vplyv na zdroj národnej potravinovej bilancie a značná národná ekonomická strata.
  • Zvýšené množstvo odpadu a spotreby energie, s následnými dôsledkami pre životné prostredie.
  • Matky, ktoré kŕmia umelým mliekom, by mali využívať do maximálnej možnej miery príležitosti na vybudovanie silnejšej väzby (napr. počas času kŕmenia na blízky kontakt pokožky na pokožku, nepoverovať kŕmením nikoho iného ako rodiča, ak sa to dá).
    • toto je dieťatko zo stredného Slovenska

    toto nie je dieťa Tretieho sveta, je to dieťa zo stredného Slovenska

    Každých 30 sekúnd na svete umrie bábätko, pretože bolo kŕmené fľašou. (zdroj UNICEF)

    Každý rok umrie v chudobných krajinách 1.500.000 detí, pretože neboli dojčené. (zdroj UNICEF)


    Ako výrobcovia umelých výživ každý deň porušujú Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka a ako sa podieľajú na úmrtnosti detí Tretieho sveta? (zdroj UNICEF)

    • do pôrodníc dodávajú zdarma vzorky umelých výživ a mamičky namiesto pomoci s dojčením podávajú už od narodenia deťom fľašu
    • fľaša ohrozuje dojčenie, ak sa s ňou stretne bábätko už v pôrodnici, laktácia sa dobre nerozvinie, bábätko ani mamička sa nenaučia dojčiť čo vedie k predčasnému odstaveniu
    • keď sa mamička vráti domov, umelá výživa už nie je zadarmo, tvorí podstatnú časť príjmu rodiny, v rozvojových krajinách až 50%
    • pretože umelá výživa je drahá, dieťa nie je kŕmené dostatočne, dochádza k jeho podvýžive
    • voda na prípravu umelej výživy je často kontaminovaná, deti sú ohrozené hnačkovými ochoreniami, čo vedie k dehydratácii podvýžive až k smrti bábätka

    Povieme si, to sa nás  netýka, sme predsa vyspelý členský štát Európskej únie. Áno, my, ktoré si tu surfujeme po internete, zrejme máme možnosť zabezpečiť svojim deťom  i sebe základné hygienické štandardy.  No takmer 80 miliónov Európanov  žije pod hranicou chudoby. Často v otrasných podmienkach. Výrobcovia trestuhodne zneužívajú nevedomosť a nevzdelanosť  mamičiek zo slabých sociálnych vrstiev. Povieme si, no a čo, však si za to môžu samé? Možno. Ale ich deti nie. Dieťa si nemá možnosť vybrať kam sa narodí. No každé dieťa má právo byť dojčené. Každé dieťa má právo na optimálny rast a vývoj, tak ako je to definované v Konvencii práv dieťaťa, článok 24.

    zdroje a odkazy:

    Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka

    Dokument IBFAN o nezákonných praktikách obchodných spoločností a nástrojov na ich zastavenie

    IBFAN

    PROVITA na Slovensku

    Salma Hayek dojčí africké dieťa

    Ako vzdelané a rozhľadené mamičky máme možnosť ignorovať reklamu a produkty výrobcov, ktorí sa denne podieľajú na smrti tisícok detí po celom svete. Dojčením vlastného dieťatka, nepoužívaním cumlíkov, fliaš, rôznych výživ … sa tak svojou troškou podieľame  i na ochrane detí, ktoré nemali to šťastie narodiť sa do blahobytu.   Povedala si to  i slávna herečka Salma Hayek,   keď si priložila na prsník hladné chudobné africké bábätko zo Sierra Leone, pretože jeho matka “už nemala  dosť mlieka”.  Bolo to v čase, keď sama dojčila vtedy svoju ročnú dcérku.

    Zaradené do Dojčenie a materské mlieko, Kult umelej výživy Tagged with

    83 Responses to Krutý článok o krutých praktikách výrobcov umelých výživ

    Newer Comments →
    1. Jana Š. says:
      1. júla 2013 o 23:34

      no, ja sve dite krmila UM od 3.tydne!!! a prospiva stejne jako vsechny ostatní jeji rovesnici kteri byli kojeni. takze neverim tomu, ze je to v mleku- spis je to v prostredi v jakem dite zije a v pristupu rodicu k nemu. take neuznavam heslo ze prirozeny porod je to nejkrasnejsi, co muze byt…. a taky neuznavam, ze zena nema moznost volby mezi sekci a prirozenym porodem. ja rodila prirozene 3 dni, pocas kterych jsem asi 100x zadala o sekci, ktera mi byla zakazdym odeprena s oduvodnenim, ze to se na zadost matky nedela- to se dela jen v urcitych situacich. a tak az kdyz se me dite zacalo dusit, udelali dementni “vysokoskoleni” lekari sekci. a pri dalsich porodech se budu rozhodne modlit, aby byli vsechny nase deti v poloze, ktera bude vyzadovat sekci, bez cekani na prirozeni porod.

      Odpovedať
    2. Anonym says:
      1. júla 2013 o 23:12

      🙂

      Odpovedať
    3. Lívia says:
      17. septembra 2011 o 08:23

      Dobrý deň
      len včera som sa dostala na tú to stránku, a začala som čítať…. v prvom rade musím pochváliť, že je stránka velmi zaujímavá a dokázala mi odpovedať na pár mojich otázok, (mimochodom obrázok s chudučkým bábätkom ma dostal a pár minút som si poplakala)
      Ale s jedným mojim problémom mi zatial nik nepomohol. Tak skúsim aj tu. Mám krásneho zdravého 5 a pol mesačného chlapčeka, a tiež sme si už s kojením prekonali svoje. Moje spomienky na nemocnicu sú strašné, mala som asi tú smolu, že som natrafila na absolútne neochotný personál, ako neskúsená prvorodička som nevedela, že pri začatí tvorby mlieka treba odsávať, tak som dostala silný zápal a jednu celú noc som strávila pod horúcou sprchou a odsávačkou, a s tým že sestrička chodila každé dve hodiny za mnou bolestivo mi vždy stlačila prsia a len zavrčala odsávaj ďalej….no bolo to také strašné, že som bola rozhodnutá že kojiť nebudem, len som sa modlila nech už to mlieko zmizne a aj tá bolesť,..našťastie ma prišiel navštíviť môj gynekológ a ked som mu s plačom povedala čo sa deje, velmi ochotne mi všetko vysvetlil, dal mi pichnúť inekciu a teraz už našťastie som neprišla o mlieko a malého kojím doteraz. Ďalší problém nastal, ked mal malý 4mesiace, zrazu pýtal papať každú hodinu!!!či cez deň alebo v noci, nikam sme nemohli ísť, bola som nevyspatá a znechutená, tak mi môj doktor dovolil začať s prikrmovním, tak momentálne malý papá zeleniku na obed a večer nemliečnu ryžovú kašu, tak prespí aspoň tie tri hodinky, ale aby som vysvetlila o čo ide, malému som skúsila počas celej doby dať asi 5 krát UM a zakaždým!!! ho do pol hodinky vyvracal, ide mi o to že za mesiac nastupujem do práce, myslím že bude možné naďalej malého kojiť, len som chcela nechať sestre(bude opatrovať malého 5-6hodín denne) UM keby náhodou sa zdržím. Tak sa chcem spýtať je možná neaká ďalšia alternatíva, že by malý nemal MM ani UM? A ešte sa chcem spýtať stretla sa tu niektorá mamička s tým, že počas kojenia moc chudla? Ja už vyzerám ako z koncentráku mám cca 45 kg, velmi zle sa cítim, mám málo železa už chodím na hematológiu ale jem stále, 5krát denne aj medzi tým, bojím sa ako ďaleko to ešte zájde, Viete aby ste ma pochopili, na jednej strane som velmi rada, že sa kojíme, ale na druhej strane by som už aj bola rada keby sme prestali, žijem už od pôrodu v strachu čo by malý robil keby sa mi niečo stane, že by som ho musela zo dňa na den odstaviť. A to ma čaká ešte aj operácia, ktorú by som už tiež chcela mať za sebou, ale kým kojím tak musíme čakať. Dúfam že som to tu nenapísala príliš hekticky a nezrozumitelne, ale ja sa presne tak cítim, mám velmi zmiešané pocity, a posledných 5 mesiacov čítam len o kojení a UM a teraz aj príkrmoch…Každopádne budem rada za každú radu, názor…Ďakujem

      Odpovedať
      • annag says:
        17. septembra 2011 o 22:01

        Dobrý večer Lívia, ďakujeme veľmi pekne za pochvalu 🙂

        Keďže maličký zle reaguje na umelé mlieko, pravdepodobne zle reaguje na kravskú bielkovinu. To znamená, že sa potrebuje dojčiť čím najdlhšie, aby mal ľahko a prirodzene zabezpečený prísun všetkých potrebných živín. A to sa dá i v súvislosti s nástupom do práce.

        Maličký už začal papať príkrmy, tak nám to vlastne i vyhovuje,lebo už ich spapá viac a dokáže sa nimi lepšie zasýtiť než keď by mu nechutili. Keď budete preč, sestra mu môže dať v tom čase akýkoľvek príkrm. Bábätku je v podstate jedno, kedy prvý príkrm spapá – či sa začne obedom, alebo raňajkami, alebo večerou . Ak teraz papá ochotne 2 príkrmy, tak o mesiac môže mať i 3. Smelo môžete príkrm presunúť na čas, keď budete preč. Ak napr. budete preč doobedu, môžete ho ráno nadojčiť, doobedu mu dá sestra nejakú desiatu -napr. ovocie, alebo o čosi skôr obed. Ak by bol smädný, môže z normálneho pohárika piť vodičku. A Vy ho po príchode domov budete dojčiť. Vlastne ide o to, aby počas Vašej neprítomnosti papal hocijaký pevný príkrm lyžičkou, svojimi rúčkami. A v čase, keď budete doma, mu budete aktívne prsko ponúkať asi viac než zvyčajne – lebo malý ho bude potrebovať nielen kvôli jedlu a dobrej tvorbe mliečka, ale i kvôli tomu, aby si vynahradil Vašu neprítomnosť. Dojčenie mu pomôže prekonať odlúčenie, na ktoré v jeho veku nie je ešte pripravený. Pomôže to i Vám, nebudete mať výčitky , že sa mu nemôžete počas práce venovať, stále budete svojím prskom, náručou pre neho nenahraditeľná.

        Lívia, pre maličkého, najmä ak tak zle reaguje na UM, je dojčenie potrebné o to viac. Pre bábätko je dôležité, aby nové príkrmy ochutnalo popri dojčení. Vtedy je veľká šanca, že ich bude dobre tolerovať, že ich bude ľahko tráviť vďaka látkam, enzýmom, ktoré materské mlieko obsahuje. Bolo by fajn, ak by ste to teda ešte pár mesiacov potiahli. Je možné, že hoci zle reaguje na kravskú bielkovinu v mlieku, bude dobre neskôr tolerovať jogurty, kyslé mlieko = mliečne výrobky. Dieťatko, ktoré dobré papá príkrmy, môže po roku piť aj iné než kravské mlieko. Do roka však bábätko potrebuje mlieko (MM, UM) – pretože prvé nemliečne príkrmy , resp. neupravené mlieko iných zvierat, by mu nemuseli dávať živiny potrebné pre jeho rast a prospievanie v dostatočnej miere. Odstavenie maličkého teraz by Vám mohlo priniesť nové veľké starosti, nie je fajn neúspešne skúšať rôzne mlieka a pozerať sa na negatívne reakcie bábätka.

        Dojčenie nie je choroba a mamičku negatívne neovplyvňuje, i keď veľa tehotných a dojčiacich mamičiek je chudokrvných a musia brať železo, lebo ich organizmus má na železo vyššie nároky. Pravdepodobne je Váš stav zapríčinený len anémiou, zrejme Vám robili komplexné vyšetrenia. Platí, že dojčiaca mamička sa má liečiť ako každý iný človek a užíva lieky, ktoré sú s dojčením kompatibilné. Železo asi užívate podľa odporúčania lekárov, niekedy za jeho zlým vstrebávaním stoja diétne chyby – veľa mamičiek pod vplyvom mýtov jedáva síce dosť, no ich strava je monotónna, málo kalorická, nevyvážená.

        Livka, Vy máte v sebe veľa strachu, dojčenie nie je o strachu, to že malého dojčíte, je bonus. Nedá sa žiť v strachu, že budete musieť zo dňa na deň odstaviť. Takých situácií je málo a dajú sa riešiť. Tak, ako teraz potrebujete riešiť Váš zdravotný stav – možno ešte užívate lieky krátky čas, aby efekt prišiel. Možno tam je ešte nejaká iná príčina, ktorú treba objaviť. Skúste porozmýšľať – a ak na čosi prídete, smelo mi napíšte na mail. To platí i o operácii – operácie bežne podstupujú i dojčiace mamičky, nie je to radosť, ale dá sa to zvládnuť a bábätká sa dojčia i po nich. Prekážky sú na to, aby sa prekonávali, no nie? môj email: glavova@gmail.com

        Odpovedať
      • Anonym says:
        18. novembra 2012 o 20:48

        Ahoj, mám teraz druhého synčeka, má 3 mesiace o chvíločku, tiež kojím. Všetko je ok, ale s prvorodeným som si užila svoje…. kojený bol do 9. mesiaca, reagujem na to chudnutie, lebo ja som mala asi po 4 mesiacoch od pôrodu 43 kg a už som sa bála aj von ísť, aby mi ho nezobrali… Nám vtedy pomohli večerné kaše a spať som ho dávala až o 11, keď už bol uplne dojdený ale asi mesiac dva sme sa trápili, nepíšeš či neskúšaš odsávať, ja teraz odsávam keď potrebujem niečo vybaviť, pri prvom som to nerobila a asi preto som sa úplne vyčerpala, lebo pri takej mušej váhe nosiť bábo a byť stále zohnutá pri dojčení , to je sila… A hlavne ma všetci naokolo znervozneli lebo mali samé overené rady každý iné a pri každej super rade som sa cítila ako debil neschopný. Potom som sa zaťala a robila som si všetko podľa svojich pocitov a reakcii malého a všetko sa zlepšilo. Len tá moja váha sa zlepšila až po troch rokoch, dúfam, že u teba to bude skôr. Malý už začína vymýšľať tak už čakám kedy aj nám začne toto prechodné obdobie… viem aj od kamarátiek že okolo 3 – 4 mesiaca sa bábätká rozpapajú a potrebujú častejšie dojčiť. Tak neviem asi som ti nepomohla, ale aspoň vieš , že nie si sama, tak pevné nervy , držíme palce , pozdravujeme Zuzana a *Leonard

        Odpovedať
      • Zlatica says:
        25. júna 2013 o 20:56

        Ahoj, dojčím tretieho syna – spolu bez prestávok vyše 5 rokov. Asi ti už písali, aby si UM neriešila a jednoducho 6 mesačnému bábätku dala radšej mrvičku so zemiakom/jabĺčkovú výživu a pod. – zasýti ho to a bude spokojné. Na pitie mali moje deti do roku len čistú vodu. Syn bol do 5 rokov ťažko alergický na bielkovinu kravského mlieka, takže mlieko v chladničke mám len posledného pol roka a aj to tak 2 litre za mesiac. A synom, zdá sa, nič nechýba :). Síce je pravda, že môj 16 mesačný syn, ked som v práci a nevidí ma 12 hodín, tak je schopný ten čas nič nejesť, len pije vodu a čaká kedy prídem. Prisaje sa a ťahá, kým sa dá. Ale to tuším robili všetci :). Dojčenie každú hodinu je strašne na nervy :). Ale utešuj sa, že sa to upraví. Jednoducho máš také dieťa, ktorá ťa viac potrebuje. A čím viac to tebe vadí, tým to on viac chce, lebo cíti neistotu v tebe. Jediná vec, ktorá v takýchto situáciách zabrala: ukľudni sa, dojči po ležiačky, pospi si pri tom, nerieš, kedy si bábo tahá, nerieš odgrgovanie. Spi s bábom. Nerieš poriadok, jedlo a pod. Tých pár mesiacov to vydržíš a potom sa to zmení, začne štvornožkovať, chodiť a svet bude zaujímavejší ako mamin prsník, hoci sa k nemu ešte stále bude rád vracat :). A môj postreh, najkrajšie dojčenie je po 18-tom mesiaci. Ale užívať si to začnejš asi tak po 7-mom mesiaci, kedy to bábo vyjadruje neskutočnú lásku a vďačnosť, za to, že ho dojčíš. Vydrž, nevzdávaj. Bude ta za to veľmi ľubiť 🙂

        Odpovedať
    4. Katka says:
      4. mája 2011 o 15:38

      tento clanok hovori len v samych negatiivach UM… musim povedat, ze to na mna neposobi dobre… ja som do 5 mesiacov od narodenia synceka mlieko uplne stratila, samozrejme ako sa mi stacalo tak som musela prechadzat na UM… boal som z toho velmi deprimovana a preplakala som vela vela hodin, lebo nemozem dat mojmu syncekovi to, co je pre neho najlespie… ale co som mala robit ked mi z prsnika uz nevysla ani kvapka mlieka? a on bol hladny… teraz ked som si precitala dokonca tento clanok, ktory odsudzje vsetky matky co davaju UM, som zhrozena. co maju robit zeny, ktore z nevysvetlitelnych dovodov prisli o svoje mliecko a chcu kojit a nemaju co dat z prsnika???? preco v tomto clanku nebolo povedane aj to, ze sa netreba bat podavat UM pokial mamicky nemaju vlastne mliecko??? mali by ste povzbudit aj take mamicky, ktore by velmi chceli dojcit a nemaju co tak nech ich netrapi to, ze svojmu dietatku nemozu dat MM a ze na UM im v pohode bez nejakych komplikacii vyrastie zdrave dieta…dakujem za pochopenie…som smutna z tohto clanku.

      Odpovedať
      • Janka Mich says:
        6. mája 2011 o 00:05

        Hlavnym cielom tohto blogu je pomahat mamickam, aby mohli dojcit, a to bez ohladu na to, ci maju vlastne mlieko alebo ho musia ciastocne, ci dokonca uplne nahradzat UM. VYrobcovia UM bohuzial na svojich vyrobkoch neuvadzaju, ze UM je mozne podavat pomocou cievky priamo na prsniku.Je velka skoda, ze vam sa nedostala pomoc vcas, ked ste ju potrebovali – urcite vas to stalo vela sil a namahy aby ste svojmu dietatku poskytli to najlepsie. Je vsak vyborne, ze ste tieto stranky vobec nasli a drzim vam palce, aby vam alebo vasim blizkym v buducnosti pomohli.

        Odpovedať
      • Margaretka says:
        13. júla 2011 o 09:08

        Neda mi nereagovat na prispevky k tomuto clanku. Stopercentne a s kludnym svedomim suhlasim s nazorom Bambulky a awalancha3. Som matka, ktora ma uz deti velke, takze tu nebudem rozoberat svoje problemy s dojcenim a nasledny prechod na UM pri obidvoch synoch. Chcem len povedat, ze tento clanok povazujem tak isto ako ine damy na tomto fore za silno propagandisticky a zavadzajuci, hlavne pre neskusene buduce mamicky. Rizika, ktore hrozia pri krmeni dietata UM predsa nemozeme aplikovat na civilizovane, rozvinute krajiny, kde sa v kazdej priemernej domacnosti dodrziavaju urcite hygienicke pravidla!
        Takisto si nemyslim, ze som horsou matkou, ak som svoje deti nedojcila do 3 az piatich rokov, co povazujem tiez za uplny nezmysel. Ved aj pri krmeni z flasky som deticky hladkala, rozpravala sa s nimi, spievala som im. A nemyslim si, ze by boli ochudobnene o nejaky kontakt so mnou a tym padom z nich vyrastli citovo vyprahnuti jedinci… Ved som ich tak isto drzala v naruci ako pri dojceni! Obdivujem mamicky, ktore dojcia svoje deticky do 1 roka, resp. do casu ked dietatko zacina same jest normalnu stravu. A fandim im. Ale nechapem matky, ktore maju svoje 3 alebo viac rocne dieta prisate na jednom prsniku a v brusku maju dalsie dietatko, ktore v tomto case potrebuje od maminky co najviac vyzivy na svoj zdravy vyvoj. A nie delit sa so svojim surodencom o vsetky dolezite latky, ktore idu aj do materskeho mlieka! V tomto pripade si myslim, ze krmenie UM je mensie zlo, ako ochudobnovat svoje nenarodene dieta o vyzivu. Vysvetli mi niekto, naco potrebuje 3-rocne dieta este pit materske mlieko?
        A este par viet k zdravotnym aspektom dojcenia. Nepochybne je materske mlieko to najlepsie, co moze dietatko dostat. Ale chcem upokojit vsetky mamicky, ktore maju s dojcenim akykolvek problem a museli prejst na flasu, ze sa vobec nemusia preto stresovat a citit sa previnilo. Ja sama mam dve zdrave, inteligentne deti, ktore okrem beznych prechladnuti, neboli vaznejsie chore a nemali ani ine zdravotne problemy. A ako som uz spominala, od 3 mesiacov boli na UM. To samozrejme neplati len v mojom pripade, ako by mohol niekto namietat. Takych pripadov ako ja su tisice. Naproti tomu tiez poznam mnozstvo pripadov, ked mamicka plne dojcila viac ako do 1 roka a deticky su neustale chore, maju alergie a dokonca boli hospitalizovane kvoli tazkym respiracnym infekciam v case, ked boli plne dojcene. Takze by som to uzavrela asi takto: Nechajme kazdu matku, nech sa rozhodne ci uz pre dojcenie alebo pre umelu vyzivy a zbytocne ich nestresujme clankami, ktore v nasich koncinach nemaju opodstatnenie a hranicia – prepcacte za vyraz – s fanatizmom!

        Odpovedať
        • Viera Červená says:
          13. júla 2011 o 16:28

          Margaretka, myslím, že v mnohých otázkach dojčenia je pocit fanatizmu poradkýň či iných propagátorov dojčenia, ktorý človek nadobudne, keď občas započuje nejakú informáciu, úplne pochopiteľný. Najmä ak na objasnenie toho, či to skutočne tak, ako tá poradkyňa hovorí, treba mať o dojčení komplexné informácie, ktoré sa nenadobudnú po prečítaní pár komentárov či článkov. Aj vo Vašom komentári je cítiť, že napr. to, že podporujeme v dojčení aj tehotné mamičky, a to aj v prípade, že staršie dieťa už má 3 roky, je pre Vás neprijateľné a nepochopiteľné. Chcela by som zdôrazniť, že odporúčania, ktoré matkám dávame, nie sú prezentáciou nášho osobného pohľadu na dojčenie a fanatickej podpory dojčenia, aj za cenu ohrozenia napr. plodu. Naopak, vychádzame z dôkladného preštudovania problematiky, z vedeckých štúdií a stanovísk zdravotníckych organizácií, ktoré hovoria jasne – dojčenie počas fyziologického tehotenstva je bezpečné (https://sites.google.com/site/blogodojceni/mozem-dojcit-v-tehotenstve). Čo sa týka živín, postupnosť je – naskôr matkino telo dodá všetko potrebné pre plod, potom do mlieka a nakoniec do matkinho tela. Ohrozený teda pri normálnej zdravej strane nie je nikto. Jediný, kto by bol ohrozený, by bol starší súrodenec, keby sme ho kvôli tehotenstvu zbytočne a bez jediného dôkazu o potenciálnom riziku dojčenia počas tehotenstva odstavili. Pretože materské mlieko je naďalej výživovo hodnotné, naďalej napomáha rozvoju telesných orgánov a systémov (napr. imunitného) a čo je dôležité – samotné satie na prsníku – dojčenie naďalej zásadne vplýva na rozvoj mozgu, správny vývoj tváre (postavenie zubov, tvar zubných oblúkov, podnebia atď) a podporuje vzťahovú väzbu s matkou, so všetkými pozitívnymi dopadmi na psychický vývoj dieťaťa. Ako môžu vo svetle týchto informácií poradkyne nehovoriť o dôležitosti pokračovania dojčenia v tehotenstve, ak dojčenie vyhovuje nielen dieťaťu ale aj tehotnej dojčiacej matke? Aký fanatizmus je za prezentáciou presných a úplných informácií, vďaka ktorým sa matka môže slobodne informovane rozhodnúť.
          Tento článok odkrýva podstatu toho, prečo dnes toľko matiek trpí rôznymi problémami s dojčením a prečo je marketing výrobkov nahrádzajúcich dojčenie taký nemorálny a odsúdeniahodný. Ročne naňho doplatí životom cca. 1,4 milióna detí. A zďaleka nejde len o deti z rozvojových krajín, kde umelá výživa predstavuje hrozbu z dôvodu nedostatočnej hygieny. Na stránkach Mamily sa dá nájsť prezentáciách o rizikách používania UM so závažnými informáciami.

          Odpovedať
    5. leočka says:
      16. marca 2011 o 09:42

      ja bohuzial dojcit nemozem… vyskusala som uz vsetko, ale tazky porod a neochota personalu v porodnici mi neumoznila dobry start… doma som vyskusala hadam uz vsetko, od odsavania po kojeni, rady starych mam, homeopatika, suplementora a nic… vsetky moje pokusy koncili rovnako… zapalom… prekonala som ich uz asi 6… nebyt UM, uz nemam asi ani babatko… dokrmujem nutrilonom… prvy tyzden doma po vrateni z nemocnice bol doslova peklom… skuste si predstavit placuce babatko od siedmej vecera do piatej rana… nonstop… celu noc prisata na prsnikoch… striedala som… a nic… celu noc plac… a cez den ako anjelik… najprv sme si mysleli, ze ma koliky, obrateny rezim den-noc… masirovali sme, teple obklady a malicka len plakala a plakala… po tyzdni sme vyskusali dat trochu nutrilonu a napodiv z placuceho babatka bola mala spokojna princeznicka rozdavajuca usmevy so spokojnym vyrazom…
      takze to UM nie je az take zle a to som bojovnicka za dojcenie.. moc som po tom tuzila, no nie je mi to umoznene… tak dojcim aspon ciastocne, prinasa mi to neuveritelne uspokojenie… ten dotyk s babatkom je pre mna na nezaplatenie… a snazila som sa, to mi verte… aj cez neuveritelnu bolest pocas zapalu, ale moja mala je slaba v sani, s prvym zapalom som skoncila na pohotovosti… pri odstriekavani mi to vzdy len kvapkalo, za 3 hodiny som zo seba nedostala ani 10 ml… a vdaka tomuto clanku mam priserne vycitky, ci som skutocne pre to urobila vsetko a co bude s mojou malickou, ked zacneme papat prikrmy, neviem, cim mam zacat… ja sama som bola dojcena len 3 mesiace, potom sunar a potom uz vsetko, moj brat v 8 mesiacoch jedol kapustnicu, teraz sa to uz ale prehana, dieta nesmie to, nesmie to… co vlastne moze papat???
      vydesili ste ma tymto clankom k smrti a este viac prehlbili moju depresiu, ktora trva uz 2a pol mesiaca

      Odpovedať
      • Kvetka Dinis Masiarova says:
        12. júla 2011 o 11:06

        ahoj……………podobny star ako opisujes, som mala aj ja, podobne som prekonala pat zapalov styri mesiace po porode som bojovala s horuckami okolo 39 , ale kojit som neprestala…odstavala som si mlieko non stop od rana do vecera a podvala ho lyzickami………..bolo to velmi velmi tazke obodie, ale presvedcenie ze chcem kojit som nestratila, nakoniec som pochopila ze mat mlieko je mat aj presvedcenie v hlave, ze mliecko mat budem, ………..kazdu sekundu ked som mohla som si hovorila ano mliecko mam a chcem kojit…..nakoniec sa to vsetko upravilo, a svoju saru som kojila do troch rokov, svoje druhe dietatko tiez…..nepisem to sem preto, ze ta chcem poucat alebo nieco take, len chcem napisat ze sa to da…………naozaj da:) a hlavne holky, ked po dvoch tyzdnoch nahodou pocitite ze mate menej mliecka nedavajte hned babatku flasu……….mliecko sa vrati………….ja osobne som presvedcena, ze ak by som tearz, ked uz rok nekojim, chcela znovu kojit svoju malu, a chcela by som to velmi mlieko sa mi vrati….som si ista….

        Odpovedať
        • denisa zuzana says:
          26. júna 2013 o 16:20

          Nedá mi nereagovať na tieto slová. Ja som nesmierne chcela dojčiť aj svoju dcéru, aj syna. Naša dcéra ani neplakala, bolo to prvé dieťa, v nemocnici pri odchode mi povedali, aby som neprikrmovala, že mlieko príde. Tak som neprikrmovala, ale mlieko neprišlo. Došlo to až do štádia, že sme s dcérkou skončili v nemocnici. Bola príšerne chudá, keď dnes vidím video z kúpania, je mi do plaču, vyzerala ako dieťa z Tretieho sveta. Mala zlé pečeňové testy, bola chudokrvná… Až keď mi ju začali prikrmovať v nemocnici, začala prospievať. Syna, toho som túžila dojčiť ešte viac, lebo sme mali vážne komplikácie po narodení a materské mlieko veľmi potreboval. Keďže som bola dlho v nemocnici, odsávali sme si mlieko, nemohla som priamo kojiť. Odsávala som si mlieko pravidelne, bola som v “odsavárni” medzi prvými a snažila som sa, ako som vedela. Používala som všetko, čo mi kto poradil, len aby som mlieko mala a stále viac, lebo malému stále nestačilo tých pár mililitrov, ktoré som dokázala odsať. Prekonala som aj zápal, ale stále som odsávala. Ale jednoducho sa nedalo. Mlieka som mala stále menej, až sa mi nakoniec stratilo. A verte mi, že som si naozaj pri každom odsávaní predstavovala, že mám plnú fľašku, ale…

          Odpovedať
    6. Anci says:
      15. marca 2011 o 18:15

      Katka, poprosila by som ta o nazor: mojej 9-mesacnej dcere zarabam vecernu kasu do vody. Odkedy sme zacali kasovat (cca7.mesiac), davam jej to iba tam. POvodne som si skusala odsat mlieko a zarobit jej kasu tam, ale to mi papat nechcela-paradoxne sa tvarila velmi zhnusene. Myslis, ze je nutne zarabat jej to do UM. Moj vztah k UM totiz nie je vobec pozitivny-ked UM nie je dobrou alternativou, ked matka nemoze kojit, preco by som ho mala povazovat za dobru volbu, ked je “schovane” v tej kasi?? Pediatricka mi vravela, ze ked nechcem to UM, mam jej to zarobit do kravskeho plnotucneho mlieka-ale tu som tiez opatrna-v rodine mame predispoziciu k laktozovej intolerancii… Tak ako to je? Malej tie kase do vody chutia, vobec neprotesuje-papa pohankove, psenove, aj klasicke (ryzove, obilne).. Teraz ma 9 mesiacov a hmotnostne vobec nestrada (9, 6 kg)-len neviem, ci jej neskodim, viem, ze niektore vitaminy su rozputne len v tukoch… este tolko, ze malu aj teraz cez den kojim 3-4 krat a v noci 1-2 krat.. oberam ju teda o nieco?
      Dakujem za odpoved

      Odpovedať
      • katka says:
        15. marca 2011 o 22:53

        Tiez sme na tom podobne. Maly ma rok a kasu mu robim s vodou, kojim a ine mlieko ani mliecne vyrobky mu nedavam. Zda sa mi to zbytocne, ved ma mlieko odo mna, tak nepotrebuje od kravy. Kvoli vitaminom a inym latkam rozpustnym v tukoch ako aj na zvysenie energetickeho prijmu do kase pridavam za malu lyzicku kvalitneho za studena lisovaneho oleja.

        Odpovedať
      • annag says:
        15. marca 2011 o 23:26

        Ahoj Anci,

        jeden z mýtov o výžive detí je, že nevyhnutne potrebujú k životu kaše, navyše kaše instantné , často od toho istého výrobcu, ktorý porušuje Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka. Bábätko potrebuje ako súčasť zdravej výživy podobne ako staršie dieťa či dospelý aj obilniny. No v akej podobe ich dostane, je úplne jedno. Môže to byť nielen kaša, ale napr. chlebík, pečivo, cestoviny, príloha k mäsu či zelenine v podobe ryže, pohánky … Materské mlieko je dokonca také dokonalé, že “myslí” i na príkrmy a trávenie inej potravy než mliečka. Obsahuje enzýmy, ktoré mu pomáhajú lepšie obilninu ale i iné príkrmy stráviť (cukry, tuky, bielkoviny) . Takže ak bábätko pije materské mliečko pred príkrmom , po ňom – tak dobre strávi i celú ryžu, pohánku, pšeno … Smelo môžeme kašu robiť i domácu – uvariť obilninu vo vode, pridať do nej ovocie, zeleninu , či odsaté mliečko .

        Bábätko, ktoré je dojčené napriek príkrmom na požiadanie a ktorému sa cielene nenahrádza dojčenie príkrmom, ale len sa príkrm zavádza k dojčeniu, nepotrebuje prísun umelých vitamínov, ktoré sú v instantnej kaši – bohato mu stačí prirodzený prísun živín z ovocia, zeleniny, mäsa či obilniny… aj pre dospelého je lepšie ísť do obchodu a nie do lekárne po vitamíny v tabletkách. Materské mlieko obsahuje tuky a tým pádom je otázka rozpustnosti vitamínov bezpredmetná. I preto je fajn namiesto vody, čaju … ponúkať od smädu prsník. Potom môže papať i kaše bez mlieka. Mlieka pije dosť dojčením. Pridávať jej akékoľvek iné mlieko je zbytočné. 🙂

        Odpovedať
    7. Anci says:
      15. marca 2011 o 18:13

      Katka, poprosila by som ta o nazor: mojej 9-mesacnej dcere zarabam vecernu kasu do vody. Odkedy sme zacali kasovat (cca7.mesiac), davam jej to iba tam. POvodne som si skusala odsat mlieko a zarobit jej kasu tam, ale to mi papat nechcela-paradoxne sa tvarila velmi zhnusene. Myslis, ze je nutne zarabat jej to do UM. Moj vztah k UM totiz nie je vobec pozitivny-ked UM nie je dobrou alternativou, ked matka nemoze kojit, preco by som ho mala povazovat za dobru volbu, ked je “schovane” v tej kasi?? Pediatricka mi vravela, ze ked nechcem to UM, mam jej to zarobit do kravskeho plnotucneho mlieka-ale tu som tiez opatrna-v rodine mame predispoziciu k laktozovej intolerancii… Tak ako to je? Malej tie kase do vody chutia, vobec neprotesuje-papa pohankove, psenove, aj klasicke (ryzove, obilne).. Teraz ma 9 mesiacov a hmotnostne vobec nestrada (9, 6 kg)-len neviem, ci jej neskodim, viem, ze niektore vitaminy su rozputne len v tukoch.
      Dakujem za odpoved

      Odpovedať
    8. awalancha3 says:
      20. januára 2011 o 15:48

      ……….proti kojeniu nemožno mať argumenty…………je to pudovo-inštinktívno-prirodzeno-logická záležitosť……….Ale tak ako vedie demagógiu kartel výrobcov UM a zavádza mamičky neopodstatnenými informáciami, tak aj fanatickí zástancovia kojenia sa neštítia dezinformovať……….uvediem príklad…. cele generácie našich starých mám a prastarých mám boli dokrmované, resp. celkom živené kravským mliekom (vtedy este neboli UM).. a veselo prežili………aj vtedy totiž bolo plno mamičiek, ktoré kojiť nemohli, ale taktiež sa deti “požičiavali” na kojenie susedkám, ktoré mali svoje dieťa a mali dosť mlieka………………
      ……….taktiež nie je pravda, že len človek je tvor, ktorý sa živí, hoci nasilu, iným mliekom ako mliekom svojho druhu……. je dosť prípadov, že v čase nevyhnutnosti sučka kojila mačiatka, tiger šteniatka etc…………..
      ……….nie je pravda, že by deti živené UM boli menej hodnotné, menej zdravé než deti živené MM……………aj napr. vitamín K a vitamín D, ktoré užívaju bábenká sú umeliny, ale bábenká ich užívajú, lebo “dokonalé MM”” predsa len nie je úplne dokonalé a neobsahuje potrebné množstvá vit D a K………………
      ……….domnievam sa, že prípadné choroby a chorobky detí živených UM nemusia byť v súvislosti s UM, no pravdepodobne predsa len nejaká vázba tam bude….príroda a jej výmyselníctvo je predsa len najspolahlivejší zdroj potravy, aj ked v súčasnosti určite kvalita MM nie je taká ako ked ludia žili v nepriemyselných krajinách, v dobách bez chemikálií a umelých hormonov…………všetko čo zje matka, všetko čo prežije, čo vníma, a ako to pociťuje sa prenáša do MM……….Napriek všetkému je MM aj v jeho najhoršej podobe lepšie ako najstarostlivejšie vyrobené UM-proste o tom nemožno pochybovať, to je nediskutovatelné……………
      Pozrime sa na postoje matiek, ktoré využívajú UM…….čas, v ktorom sa rozhoduje či bude dieťa kojené alebo na UM je relatívne krátky…… a je spojený so stresom z porodu, z absenciou dostatku mlieka tesne po porode, nátlakom okolia……..toto všetko spolu a najma ak dieta usedavo plače hladom, hoci je prirodzené, že pár dní po porode bude hladovať a strácať na váhe je na matku ohromný tlak, najma na prvorodičku, ktorá je okrem toho este aj nie celkom pri zdravom usudku po nevyspatých nociach pred porodom a po nom..často je jediným dovodom na UM, aby sa mamička mohla aspon trochu vyspat, mamička reaguje skratovo……………..potom ked sa režim trochu uvolní aj lutuje že dala Um ale medzitým MM stratila……….Hodnotiť postoj matky a jej rozhodnutie prejsť na UM je ako keby komisia mala kopu času prehodnotiť ako mala mamička postupovať, čo mohla robiť, čo nemala, ako mala……. a pritom mamička sa rozhodovala v ohromnom strese, rýchlo, vyčerpaná, unavená, neskúsená…………aj najlepšia príprava stroskotá ked príde na lámanie chleba…………
      … a prečo sa mamičky až tak nebránia UM?….. nie ej to až tak tlakom reklamy, lebo na SVK ešte nie sú natoľko vymetení ludia aby skočili na lep slaboduchým úsmevčekom z reklamy, skor naopak, robia si z nej posmech a kritizujú ju… tak teda prečo dajú UM,… lebo sú očitými svedkami toho, že ich mamy, sestry, bratia, susedia, známi boli odchovaní na Sunare, novšie na Nutrilone a pod sajrajtoch a nič sa im nestalo, sú u nich normálni, zdraví, inteligentní ludia……… proste nie je to žiadny risk, je to overené.
      ……… Ja osobne som zástancom zdravej stravy, hoci nemám pevnú volu a stravujem sa vyslovene nezdravo, viem a dokázala by som napísať dlhé články o tom, ako sa zdravo stravovať……….preto som zástancom kojenia..nie však do nekonečna… ale do chvíle kedy dieťatko vie prijímať všetkú tuhú potravu… myslím, že to bol zámer prírody-mlieko kým nie sú zúbky…….(ale bohvie ako to tá príroda myslela)…………Vela žien si myslí, že porodom končí trápenie a bude už len radosť, ale povacsine pravé trápenia ešte len nastanú………. a Um je k dispozícii v čase chvíľkovych zlyhaní sily, vôle mamičiek………. a niet cesty spät (výnimočne áno)…………….
      …………….mimochodom je trápne, ak dojkofilka kojí dieťa do 3 rokov.. a potom , ked má dieťa 7-8 rokov cpe ho ťažkými smotanovými omáčkami, rízečkami, vysmážaninami,údeninami, zasmážanými polievkami… tak toto veru nezachráni ani kojenie trvajúce roky…..ako keby kojením starostlivosť o stravu padla……..prestanú čítať články o výžive, prestanú sa namáhať………..hlavne že si splnili matersku povinnosť a kojili………………
      ………….ešte dva postrehy.. resp. skusenost našej sesedky, ktorá nás otravuje chovom kôz (strašne mečia a páchnu)….. obdivujem tú ženu…… má toľko intelektu a sebadovery (a penazí!, že si može dovoliť nedať svojmu dieťaťu Um, a po tuším 2 či 3 týždnoch dávala z nedostatku svojho mlieka svojmu novorodenčekovi Tomáškovi surové kozie mlieko, bola sranda sledovat ako mala taky vak z creva kozy v tom ale dve dierky napichnuté špendlíkom a z toho to ten malý cucal……akurát sa s mužom aj pred nami hádali či mali to mlieko prevariť alebo nie…. naprevarali ho…..koza bola zdravá……..Tak toto chce odvahu, hoci je už preukázané, že okrem krvi je surové kozie mlieko najdokonalejšia a najzdravšia tekutina (okrem MM pre babenka)………jasné, že malý len tak kvitol……. hmm, ja by som tú odvahu nemala, ale cítim, že robila dobre……………
      …ja osobne………. mám 8 týždnové bábenko a plne ju kojím, napriek tomu, že som už v zufalstve mala kúpenú bebu, napriek tomu, že málo priberala………napriek tomu, že pri kojení hoci mám skvelý pocit že je malá tak blízko pri mne, mám zvieranie žalúdka a je mi manipulácia s bradavkami nepríjemná, nie bolestivá, ale nepríjemná, ako keby ma znásilnovali- prekonávam to pri pohlade na to moje zlatíčko ako si cucká………….velmi sa teším, až ukončím kojenie, chcela by som este 2-3 mesiace vydržať……..ale túlit si malú neprestanem………Kojenie mi neprináša to proklamované uspokojenie, je mi z toho nanič a hovorím to otvorene, chcem aby to vedeli aj ostatné maminky, ktoré miluju svoje detičky a kojenie nie je pocitovo to, čo očakávali………………neviem, prečo mi je pri kojení ľahko nevoľno, prečo sa cítim nepríjemne..ked malu by som od lásky aj zjedla……. a odsávam, aby som zvýšila produkciu (to mi je až na vracanie)……….ALE KOJIM, STALE VYTRVALO….bez cumlov, flasiek, cievok…………
      Pointa:.
      1. ak ste unáhlene prešli na UM, nech vás to mrzí, ale nie dlho, venujte sa bábenku už bez výčitiek a napravte to starostlivým výberom tuhej potravy……bábenko UM neotrávite, nebojte…………
      2.tie ktoré kojíte od začiatku bez problémov, nepokazte to potom zlou tuhou stravou
      3. tie ktoré kojíte s problémami a neprešli ste na UM- klobúk dolu….máte moju úctu………nikto kto tým neprešiel nemože vedieť ako si taká mamička odrtpí každý den, hodinu, minutu…sekundu…

      Odpovedať
      • annag says:
        20. januára 2011 o 20:54

        Dobrý deň awalancha3,

        samozrejme, toto je téma, ktorá vynára nové a nové otázky, o ktorých sa dá diskutovať a v pohode i môžeme. Napriek tomu by som v tejto chvíli poprosila, ak by ste sa mi ozvali cez kontaktný formulár a aby sme skúsili nájsť a odstrániť príčinu, prečo Vás dojčenie neteší – ak si všimnete hlavičku tejto stránky – mojím cieľom je, aby dojčenie prinášalo mamičke radosť. Lebo len vtedy môže prinášať ozajstnú radosť a pôžitok i bábätku . Dojčenie nie je ani zďaleka len o kŕmení a mamička s bábätkom si okrem mliečka odovzdávajú i emócie , pocity, nálady…. Ak sa cítite pri dojčení nepríjemne, Vaše bábätko to vníma. Bola by som rada, ak by sa nám aspoň o trošku podarilo tie 2-3 mesiace spríjemniť Vám a Vášmu bábätku na maximum.

        https://dojcenie.wordpress.com/som-zufala/dotaznik-o-dojceni/kontaktny-formular/

        Prajem Vám krásne materstvo 🙂

        Odpovedať
        • awalancha3 says:
          20. januára 2011 o 22:23

          Zdravím Vás Annag,
          nečakala som, že sa osobne ozvete, resp. zareagujete………ale ked Vás mám už “na linke”, poviem Vám, že obdivujem jednu vašu vlastnosť…mech napíše mamičke vzdelaná či taká jednoduchšia, či sa jedná o banalitu už tisíckrát zodpovedanú aleb ozávažný originálny problém, nech je reakcia mamičiek zlostná, či z nej srší zatrpknutosť ba až chuť sa hádať- Vy vždy reagujete pokojne rozvážne, s nadhľadom, ignorujúc invektívy a možné body konfliktov…..a hlavne vecne….Vaša trpezlivosť je obdivuhodná……………Vy viete čo chcete a idete si za tým, je to trochu altruistické a trochu samaritánske a trochu (len trošku) biznisové……….
          ….čítala som Vaše články, ale ide skor o Vaše originálne odpovede na konkrétne problémy…… ak nepomožete, celkom iste neublížite (verím, že ste pomohli veľa mamičkám)…………..
          …z mojej strany nie je potrebné vyplnať dotazník… nemám žiadne otázky… nie som naivná ani hlúpa, ak bol problém, tak za pomoci informácií o kojení som ho vyriešila… mlieka mám dosť, prisatie ok, dcéra už prospieva………….myslím, že moja nechuť ku kojeniu je psychosomatického povodu, a jej korene sú zrejme tak hlboké, že ani netuším kde sú……………celkom iste to nie je technická záležitosť……………chabou útechou mi je, že sa mi už na MK ozvali na Ip mamičky, ktoré to pociťujú rovnako a hanbili sa k tomu priznať……….. a dakujem za ochotu………….. uprimne

          Odpovedať
          • Janka Mich says:
            20. januára 2011 o 23:01

            Mozno by ste dotaznik mohli predsa len skusit vyplnit, poradkyna pri dojceni (a Annag urcite) ma hlboke znalosti aj o vztahovej vazbe s dietatom, kde dojcenie je len jedna cast tejto vazby. Po mojich osobnych skusenostiach zistujem, ze materske mlieko naozaj nie je to najdolezitejsie pri vztahu s babatkom, ale prave to vsetko ostatne okolo. Dojcenie materskym mliekom to iba uzasne ulahcuje.
            Ak si pozriete v adresari poradkyn, mozno najdete taku, co vedie skupinu na podporu dojcenia. Taketo skupiny su uzasnou pomocnou pre dojciace matky, nakolko ako ste sama zistili, nie ste sama, co musi bojovat s vlastnym ja. Ale ako najlepsia mamina pre vase babetko uz viete, preco to nechcete vzdavat hned, ale vydrzat aspon dalsie 2-3 mesiace. Drzim palce.

            Odpovedať
          • annag says:
            21. januára 2011 o 00:03

            Dobrý večer, ďakujem veľmi pekne za pochvalu 🙂

            práve o tom som sa chcela 🙂 – presne tak, mamičiek s podobnými pocitmi je viacero, s niektorými sme to do hĺbky rozoberali a sľúbila som o tom napísať i článok, len nestíham … každopádne, do tejto “nechuti dojčiť” vstupuje veľmi veľa faktorov a je to skôr otázka pre psychológov . Niektoré mamičky dokonca zašli až do svojho vlastného detstva, ich vzťahu k vlastnej matke. Sú ženy, pre ktoré je nepríjemný akýkoľvek dotyk bradaviek bez ohľadu na to, či dojčia alebo nie a odráža sa to i na ich vzťahu s partnerom. Sú ženy, pre ktoré je ťažké vôbec donosiť vlastné dieťa. Niektoré ženy nemajú rady svoje telo , lebo boli napr. zneužívané. Pre niektoré ženy je to zase následok ťažkého nepríjemného pôrodu, pri ktorom bola mamička svojím spôsobom ponížená do roly neschopnej ženy. Alebo udalostí krátko po pôrode, keď sa v matke vyvolá pocit, že sa nedokáže postarať o svoje dieťa a nedokáže ho živiť svojím mliečkom. Napr. prisávanie sa bábätka – sú deti, čo sa neprisajú na prsník aj niekoľko týždňov, no a čo? Dá sa to riešiť a vhodnými postupmi sa dáva bábätku šanca raz sa to naučiť bez toho, aby hladovalo alebo si zvyklo na fľašu…. Pre ďalšie matky je to následok popôrodnej depresie, ktorá do veľkej miery súvisí s neschopnosťou okolia pomôcť jej správne v kritickej chvíli – okolia blízkych, ale i okolia odborného. Problémy s otehotnením a v tehotenstve – strach o nenarodené bábätko. Alebo prílišný perfekcionalizmus mamičky, ktorá chce mať situáciu pod kontrolou a vadí jej zdanlivý chaos pri dojčení …A kopec iných príčin a súvislostí ….
            Nedávno som mala mamičku, ktorá mala podobný problém, svoje prvé bábo dojčila len veľmi krátko. Keďže bola zo zdravotníckeho odboru, rovnako si uvedomovala význam dojčenia pre bábätko a jeho právo dojčiť sa bez ohľadu na jej pocity a nakoniec to ozaj i dokázala . Nie pod nátlakom mňa či okolia, proste si dala nejaký cieľ a za tým išla a bola hrdá, že to zvládla. A napriek tomu, že dojčenie stále nedokáže vnímať ako čosi zázračné :-), zvykla si a bábo dojčila, resp. možno ešte i dojčí . Dnes má viac než rok a pol , lebo keď dosiahla svoju métu (ona mala 1 rok), zistila, že len tak ľahko nedokáže to malé škvŕňa odstaviť. Resp. že by bolo fungovanie bez prsníka pre ňu náročnejšie… 🙂

            V podstate nám ide o to, že matka by mala byť informovaná i význame dojčenia a o dokázateľných rizikách spojených s predčasným odstavením. My ako poradkyne informácie , často asi z úplne opačnej strany ako je v našej spoločnosti zvykom , mamičkám sprostredkúvame, resp. sa o to snažíme v rámci našich možností. A potom je už rozhodnutie dojčiť – nedojčiť, ako dlho dojčiť … na mamičkách. Preto vznikol i tento článok, ktorý možno vyznieva zaujato, ale je to vlastne len “výcuc” z IBFANu, UNICEFu či WHO. Problém je, že to čo je norma (dojčenie), vyznieva ako fanatizmus…. s tým sa však musím vysporiadať ja sama 🙂

            Nedá sa to porovnávať s Vašou situáciou… No myslím si, že podobné myšlienky preletia hlavou drvivej väčšine žien – matiek a že sú legitímne. My si svoj vzťah k bábätku vytvárame postupne ( snaha je, aby to bolo čím skôr, preto funguje iniciatíva BFHI aspoň papierovo, časom hádam bude naplno i v praxi ). Snáď každá mama zažije situáciu, že nielen prsníky, ale i bábo jej v nejakom okamihu prekáža , rozčúli ju alebo ju prsia či samotné bábätko privádza do krajného zúfalstva. Stačí jedno boľavé prisatie alebo uplakaná “šialená” hodinka a adrenalín sa z nás leje potokom, sme predsa len ľudia. 🙂 V takýchto situáciách pomôže dať si na papier všetky pre a proti.

            Prajem Vám, aby sa Vám Vaša méta dojčiť podarila naplniť. Veľa šťastia 🙂

            Odpovedať
          • andrea says:
            26. januára 2011 o 23:10

            Uf, mne teda kojenie robi radost a aj napriek tomu je to niekedy narocne. Tak si viem predstavit ake to musi byt tazke pre Vas. Drzim Vam palce aby ste sa s tym popasovali co najlepsie a podarilo sa Vam z kojenia urobit prijemny alebo aspon prijemnejsi zazitok nez je to teraz.

            Inac aj mne byvalo zo zaciatku pri kojeni zle, akoby na odpadnutie – to asi po dvoch mesiacoch preslo,.Aj ked je to ina situacia ako je ta Vasa, priala by som Vam aby sa problem tiez casom vytratil.

            Odpovedať
      • Anonym says:
        13. februára 2013 o 00:16

        Velmi pekne si to napísala …..

        Odpovedať
    9. awalancha3 says:
      20. januára 2011 o 14:45

      hmmm

      Odpovedať
    10. jana.p says:
      11. októbra 2010 o 11:36

      Annag – neda mi zareagovat na tvoju odpoved pre Mony z 10.10.
      Mas pravdu v tom, ze “kult flase” ako to Ty nazyvas je mozno vo svajciarsku pouzivany aj medzi poradkynami. ale ich system je skvely, funguje a hlavne ak mamicka potrebuje a chce, pomoc dostane. Nielen fyzicku, ale aj psychicku. Co je podla mna dolezitejsie, mamicka, ktora nekoji, sa mozno prave vdaka “kultu flase” nestane tercom osocovania, skaredych pohladov a poznamok typu – nekojis? Preco? A hlavne netrpi ziadnym pocitom viny, ze nieco nezvladla a pod. kdezto moj poznatok zo slovenska, ci uz ked citam fora, ci sa rozpravam s kamoskami, tak nikto nie je ochotny priznat, ze nekoji, pretoze je hned oznackovany, ze to nezvladol, ze si nevytvori spravny kontakt s dietatom a podobne. A ak sa aj mamicka snazila a napriek tomu skoncila na UM, tak nakoniec sa najde dobra dusa, ktora skonstatuje, nespravila si vsetko. tak skutocne neviem, ktory pristup je horsi….

      Odpovedať
      • annag says:
        11. októbra 2010 o 21:23

        Jani, myslím si, že drvivá väčšina poradkýň , lekárov, sestričiek na celom svete má rada svoju prácu, má rada deti. Chcú mamičkám pomáhať a snažia sa im pomôcť čo najlepšie. No okrem snahy a empatie ide o to, aby pomoc bola kvalifikovaná. Taká, aby mamička zbytočne nepodstupovala riziká spojené s používaním umelej náhrady prsníka. Ak poradkyňa považuje fľašu za neškodnú, nevadí jej, že ju mamička používa a neponúkne jej bezpečnejšiu a účinnejšiu formu kŕmenia či dokrmovania, tak mamičku v menšej či väčšej miere oberá o šancu dlhodobo, bezbolestne a s radosťou dojčiť svoje dieťa. No to sa netýka len fľaše. Podceňuje sa vplyv cumlíka, prirastenej uzdičky – sú krajiny, kde ich nepochopiteľne nechcú strihať už desiatky rokov, lebo nepoznajú súvislosť prirasteného jazyka a dojčenia. Deti dojčené sa prirovnávajú k deťom na umelej výžive a nie naopak. Pri mamičkách žijúcich vo Švajčiarsku som sa viackrát stretla s tým, že poradkyne sa neustále zameriavajú na váženie, na to, koľko mamička odsaje špičkovou odsávačkou … a uniká im, čo bábätko na prsníku vôbec robí – či prijíma mliečko, alebo sa prisáva tak slabo, že nič nepije…. Pomôžu pri zápale prsníka , ale neupozornia mamičku, že je to len následok používania fľaše ( hoci i sporadického ) – slabšieho prisatia a nedostatočného vyprázdňovania prsníkov. Aj vo Švajčiarsku stále prevažuje norma umelej výživy. A nie norma dojčenia.

        Umelé náhrady prsníka nepriaznivo ovplyvňujú človeka po celý život – vrele odporúčam túto stránku zubára Dr.Palmera http://www.brianpalmerdds.com/bfing_import.htm – o tomto sa nehovorí, deti i dospelí nosia predsa perfektné drahé strojčeky, ktoré im zúbky napravia … celé odbory zdravotníctva sa venujú odstraňovaniu následkov nedojčenia. Jednoducho, o význame dojčenia a správnych formách pomoci sa musí hovoriť, aby mamičky netrpeli pocitom viny, aby ľudia boli zdravší aj krajší.

        Môj postreh je skôr taký, že väčšinu diskusií o dojčení – nedojčení – vyvolávajú práve mamičky, ktoré nedojčia. Stretávam sa s tým, že sama mamička spontánne začne hovoriť o tom, že nedojčí (nedojčila) a zároveň sa začne automaticky akoby ospravedlňovať za to, že nedojčí. Ju to totiž trápi a do istej miery sa potrebuje o tom s niekým podeliť , posťažovať sa na trápenie, ktoré pri dojčení prežila, na to, koľko peňazí ju stálo UM atď. , hľadá porozumenie. No práve o to ide, mamička má dostať takú pomoc, aby sa trápeniu pri dojčení vyvarovala a mohla dojčiť dlhodobo. Väčšinu žien neúspešné dojčenie trápi, rovnako ako ženu trápi povedzme pôrod cisárskym rezom, hoci túžila po prirodzenom. Bez ohľadu na to, či sa o význame dojčenia či prirodzeného pôrodu hovorí alebo nie. Rovnako, ako sa nájde dobrá duša, ktorá odsudzuje mamičku, čo napriek vynaloženému úsiliu nedojčila, tak sa nájde i duša, ktorá odsudzuje dojčiacu matku. Práve dnes som sa rozprávala s jednou mamičkou, ktorá bola s 2 ročným synčekom pri neurológovi. Manžel stál v ambulancii a počul len zvýšený hlas lekára. Keď vyšla vonku, pýtal sa jej, prečo na ňu kričal: No len preto, lebo spomenula, že dojčí dvojročné dieťa. Však to už musí skončiť, syn ju už len týra a zneužíva….

        Matky majú právo dojčiť svoje deti, deti majú právo byť dojčené. Umelé zásahy do dojčenia ich o toto právo oberajú. Umelým zásahom je i spomínaná fľaša – a je jedným z najvýznamnejších zásahov, ktorý podceňuje i množstvo poradkýň na celom svete. A tak vlastne napriek skvelej psychickej pomoci nesprávnou fyzickou pomocou mamičku privedú k tomu, že sa musí nakoniec sama konfrontovať s pocitom viny, že nedojčí.

        Odpovedať
        • jana.p says:
          12. októbra 2010 o 10:16

          annag, ja som osobne prekonala zapal prsnika, ktory nemohol vzniknut z pouzitia ani flase ani cumla, kedze ani jedno moj syn v tom obdobi nepoznal. vznikol zo stresu, unavy a k tomu pridruzeneho prechladnutia. netreba vsetko hned zvalovat na flasu. tiez nie je pravda, ze nekontroluju dieta, ci spravne pije. po oboch porodoch bolo prisatie skontrolovane a korigovnae. mali sali obaja krasne, bezproblemovo. starsieho som kojila do roka, mladsieho este kojim. cize v tom problem nebol – zakazdym, ked som isla na poradnu kvoli zapalu, kontrolovala prisatie a radila casto prikladat. akurat maju na celu vec iny pohlad, ked vidia, ze mamicka nevladze. neponuknu flasu hned ako prvu alternativu, tak ako to vyznieva z tvojho clanku. flasu s odsatym mliekom ponuknu vtedy, ak mamicka nevladze, potrebuje si odpocinut. a to je ten rozdiel pohladu. pohlad na to, co je v danom momente dolezitejsie – fungujuca mamicka alebo len spokojne babatko. obcas treba zvazit pre a proti. pretoze mamicka, vystavena, unavena je pre dietatko, ktore je sice cisto kojene horsia, ako ta jedna flasa alebo cumlik. a to ci treba dokrmovat um sa prebera s mamickou a nikto neda dietatu flasu bez jej vedomia. a naozaj som tu nezazila mamicku, ktora pouzila flasu a potom sa jej dieta, ktore sa vedelo prisat, odstavilo. a poznam ich skutocne z okolia dost, co koja a dokrmuju, alebo ponukaju detom vodu vo flaske.
          a co sa zubarov tyka – kazdy normalny clovek vie, ze cumlik nici postavenie sanky. ale od cumlika sa da oducit, kdezto ak si dieta zvykne na palcek – tak to ide o dost tazsie. a kazdy zubar, s ktorym sa o tom bavila mi potrvrdil – radsej cumlik, ako palcek, prave z vyssie uvedenho dovodu.
          a to, ze sa mamicka, ktora nekoji obhajuje, som skutocne zazila len na svk a v cechach. ktovie, preco v nej vznika ten pocit viny. co poznam kamaratky, prave tu vo svajciarsku, ktore z roznych dovodov nekoja, ani jedna nema potrebu sa obhajovat. tak preco mamicky na slovensku tuto potrebu maju….

          Odpovedať
          • annag says:
            12. októbra 2010 o 11:58

            Janka, keďže som v kontakte len so Slovenkami či Češkami, je možné, že ide i jazykovú bariéru, ktorá môže vytvárať i bariéry a nedorozumenia medzi poradkyňami a mamičkami :-). Nechcem generalizovať, len som chcela povedať, že je to celosvetový problém. Problém, ktorý sa snaží eliminovať napr. BFHI iniciatíva….

            Len nechápem, prečo by automaticky dojčiaca matka mala byť viac unavená, vyčerpaná ako matka, ktorá kŕmi dieťa fľašou a prečo by si potrebovala od dojčenia oddýchnuť. Ak sa tak deje, ak mamičku dojčenie skutočne vyčerpáva, niekde sa stala chyba. Zrejme sa riziká, ktoré spomínam, stali u tej mamičky realitou . Správne dojčenie nevyčerpáva ani matku, ani dieťa. Je oveľa ľahšie a praktickejšie než kŕmenie fľašou. 🙂

            Odpovedať
            • jana.p says:
              12. októbra 2010 o 12:28

              annag dojcenie ako take podla mna urcite matku nevycerpava, skor ide o caste prikladanie, nasledne nevyspatie a pod. teda pridruzene dovody. a tiez sa to netyka kazdej mamicky, ale ver mi, ze sa take najdu. hlavne tie, ktore su na vsetko same, nemaju v okoli ziadnu babku ci dedka, ktori by vzali dieta ci deti von, mamicky, ktore musia skoro nastupit do prace – vo svajciarsku je materska 12 tyzdnov, v lepsom pripade 16. svagrina v usa, mala 6 tyzdnov a ked nenastupila, prisla o pracu. plne s tebou suhlasim, ze kojenie je praktickejsie a ak funguje, tak urcite aj lahsie ako pripravovanie flase 🙂 ale ked porovnam napriklad seba s kamaratkou, ktora vobec zo zdravotnych dovodov nekojila, bola som ja ta, na ktorej si videla unavu a vycerpanie viac. pritom mame rovnako stare obe deti. tak neviem, kde bola chyba…

              ano, moze ist aj o jazykovu barieiu. ale potom nie je chyba v poradkyni 🙂

              mna len matie to zatracovanie flase – pretoze v mojom okoli poznam skutocne vela mamiciek, ktore to krasne kombinuju a deti su kojene. ja nie som vynimka, jonas ma 10 mesiacov, je kojeny, ale ostatne tekutiny prijima z flase – poharik a aj flasu so sosacikom odmieta. ma aj cumlik. a napriek tomu sa pekne prisaje – aj rano, aj vecer pred spanim, aj v noci. to iste syn mojej sestry, hoci je mensi. a takto by som mohla menovat do nekonecna.
              je mozne, ze ak sa dieta vie spravne prisat, ziadna flasa ani cumel to prisatie nepokazi? ze problem flase ci cumlika je, ak sa podajuu dietatu, ktore ma zle prisatie ako take? lebo to uznavam, potom treba skor riesit prisatie ako davat flasu 🙂

              Odpovedať
              • annag says:
                12. októbra 2010 o 21:38

                Jani, ide o riziká. Je možné, že dieťa bude kombináciu fľaša – prsník tolerovať počas celého obdobia dojčenia. Alebo cumlík – prsník. Ale riziko, že sa tak nestane, a že začne preferovať fľašu alebo “štrajkovať “, hrýzť či inak “znepríjemňovať” dojčenie je vysoké. Bez ohľadu na to ako sa doteraz prisávalo , môže sa to stať každému dieťatku, i keď tomu so slabším prisatím asi skôr. A keďže nemáme čarovnú guľu 🙂 a nevidíme do budúcnosti, nevieme ako bábätko zareaguje, nechceme a ani nemôžeme mamičky navádzať k používaniu fľaše či cumľa.
                Je fakt, že veľmi veľa detí sa prisáva kadejako a všetko funguje 🙂 No oveľa viac je detí, ktoré sa kadejako prisávajú a dojčia a nič nefunguje. Je to tak, pretože dĺžka dojčenia vo vyspelých krajinách, kde si mamičky môžu dovoliť kupovať UM, majú zabezpečenú hygienu … je oveľa kratšia, než by si samotné bábätká želali. Bez fľaše a cumľov sa dá fungovať aj keď mamička musí nastúpiť do práce – i keď chápem, že je o dosť náročnejšie. No ak sa dokáže z pohárika najesť novorodenec, dokáže to i 4 mesačné bábätko. Je síce ľahšie odstaviť bábätko a v práci už mliečko neodsávať., na druhej strane mamička, ktorá po príchode domov dojčí , sa cíti asi oveľa lepšie, lebo ten vzácny úzky a nenahraditeľný kontakt pri dojčení ju dokonale napĺňa. Z tohto hľadiska máme na Slovensku raj v podobe 3 rokov rodičovskej dovolenky 🙂

                Ale nejde len o prisatie, laktácia sa dokáže utlmiť v priebehu niekoľkých hodín o toľko, že už bábätku nebude mliečko stačiť. Stačí povedzme večer vynechať jedno dojčenie, nahradiť ho fľašou a ráno sa mamička prebudí s “prázdnymi ” prsníkmi a v zúfalstve siahne po fľaši. Mamička sa zneistí, začne pochybovať o schopnosti plne dojčiť svoje dieťa a z jednej fľašky sa raz dva stanú dve, tri … až o pár dní či týždňov nedojčí vôbec.

                Dieťa sa dobrovoľne neodstaví pred druhým rokom, nie je na to psychicky zrelé. Iba zdanlivo, no skutočnou príčinou je napr. reakcia na tok mliečka, nízka frekvencia dojčenia, averzia k prsníku ako následok nátlaku či stresu pri dojčení atď. Preto hovoriť , že kombinácia cumlík – fľaša – prsník dlhodobo fungovala, sa dá až s odstupom dvoch rokov absolútne bezproblémového dojčenia.

                Odpovedať
              • miri says:
                25. novembra 2010 o 12:15

                aj ja suhlasim..moja sestra dojcila dcerku 13 mesiacov..a od preveho dna ako prisla s porodnice jej dala odsate mliecko z flase na noc..mlieka mala habadej..nikdy nepotrebovala UM..ale mala aspon prehlad kolko mala vypila a spala jej od 2 mesiacov 11 hodin celu noc….nikdy nestesovala, ze sa nevyspi..sama si natahovala budik v noci, aby si odsala mliecko…a mala vzdy pila aj z flase aj z prsnika,..dokonca sestre obcas pouzla aj klobuciky, cumel normalne…vsetko co sa zatracuje a zas povazuje za skodlive a ako to oddiali dojcenie..sestra teraz odstavuje a to posledne 4 mesiace uz prestavala davat prsnik, len flasu..len odsavala..a uz 4 tyzdne nevie odstavit, stale jej vyteka mlieko…uz je az zufala…a zaujimave, ze nikdy sa jej produkcia neznizila tym ze len odsavala, mala pije z flase aj z prsnika, cumel nevyhladava, ma ho prilezitostne…odstavenie nebol problem, kedze chodila do skoly, manzel mohol davat MM z flase, nebol problem, ze dieta odmieta flasu ako riesia niektore moje zname co len dojcia z prsnikov…ona je spokojna, dieta spokojne..vsetci stastni…to len k tomu, ze je to presne o pohode, o klude v rodine…o kludnom babatku a tiez – ja som mohla prikladat kolko som chcela a nikdy som mlieko nemala..sestre tieklo aj ked len odsavala alebo len vystriekavala z prsnikov a nevie sa zbavit..tak asi tazko mame vsetky rovnako mlieka….

                Odpovedať
    11. Niki says:
      9. augusta 2010 o 11:48

      Při porodu jsem se potrhala tak, že jsem 2 dny po porodu musela na plastiku poševní stěny a svěračů rekta. Skončila jsem s protektivní ileostomií. 5 dní jsem brala troje ATB a jedno chemoterapeutikum, takže kojení nepřicházelo v úvahu. Odstříkávala jsem a vylévala. Když jsem 6. den mohla začít kojit, najednou jako když utne, prsa jsem měla prázdná. Můj syn je hladovec, přisával se správně. Ale za půl hodiny nevytáhl ani 5 ml. Po návratu z porodnice jsme byly oba nazí zalezlí v posteli a nedělali nic jiného, než kojili. Vyhledala jsem 2 laktační poradkyně. Dělala jsem psí kusy: pila kojící čaje, masírovala olejíčkem na podporu kojení od Weledy, brala homeopatika. Bez úspěchu. Pak jsem byla na kontrolní UTZ kvůli již dříve zjištěné rezistenci v prsu. Nic to nebylo, ale bylo mi řečeno, že mám abnormálně malou mléčnou žlázu. Tak kde jsem teda udělala chybu já? Měla jsem nechat dítě řvát hlady? Kuba je na lahvi v podstatě od narození, prospívá, je zdravý, rýmu zatím neměl. Nepovažuji za fér tvrdit, že nekojené děti = nemocné děti. Akorát to stresuje maminky, které s kojením už tak bojují a nejspíš je to připraví i o tu trošku mléka, kterou ještě měly. A že tajemství je nestresovat se? No, když se vás každý ptá, zda kojíte a říká, že kojit musíte, tak to jde opravdu těžko…

      Odpovedať
      • annag says:
        9. augusta 2010 o 22:17

        Nevyvinutá prsná žľaza môže ozaj spôsobovať problém s produkciou mliečka, takéto prsníky majú charakteristický tvar, a preto by lekári ani poradkyne nemali na tento problém zabúdať. Rozkojenie takýchto mamičiek je vždy individuálne, skutočne sa niekedy neporadí dojčiť naplno. Práve pre tieto mamky je fajn kombinovať dojčenie s dokrmovaním cievkou na prsníku, trebárs i dlhodobo… No Vy ste mali fakt zlý začiatok, v našich podmienkach sa navyše stále nevyužívajú všetky dostupné a bezpečné a vo svete bežné pomôcky na rozvoj laktácie – napr. používanie domperidonu (Motilia), ktoré dokázateľne zvyšuje hladinu prolaktínu a pomáha produkovať maximum mliečka aké sa dá, no stále nie je u nás bežné a spája sa s obavami . Pritom aj on pomáha prekonať krízy, ktoré sa udejú napríklad v situácii , akú ste prežili. Tiež si nemyslím, že platí nekojené deti = choré deti. V článku sa spomínajú riziká . Riziko neznamená, že sa tak ozaj i stane. Niki, prajem Vašej rodine a hlavne malému veľa zdravia, nech Vám synček prináša veľa radosti a úsmevu

        Odpovedať
        • Niki says:
          10. augusta 2010 o 10:52

          Já si myslím, že na vině byl hlavně stres a malá žláza tomu nepřispěla. Opravdu jsem moc kojit chtěla a opravdu jsem dělala vše, co mi bylo doporučeno a na co jsem sama narazila buď na netu nebo v knihách a časopisech. Kojení jsem vždycky měla s mateřstvím spojené a nikdy mě ani nenapadlo, že bych nekojila. I teď, když tohle píšu, tak pláču, protože mě to strašně mrzí. Ale uznáte sama, že nestresovat se v situaci, ve které jsem byla, bylo dost těžké. A když jsem zkoušela tvorbu mléka zvýšit odsáváním či odstříkáváním mezi pokusy o kojení, tak odsávačka nevzala nic (zkoušla jsem různé typy, pístové i pákové) a pří odstříkání jsem jen umazala talíř. Jen si myslím, že by se při podpoře a šíření osvěty o kojení měl také používat obyčejný selský rozum a mělo by být upuštěno od jakéhokoliv dogmatismu. Žena je po porodu mnohdy labilní, pokud navíc s kojením bojuje, tak se to zhoršuje, a informace zavádějící a často vytržené z kontextu jí opravdu kojení neusnadní.

          Děkuji za přání, malý mi to všechno tisíckrát vynahrazuje a kdyby za mnou někdo přišel, vrátil čas a řekl, tady teď stojíš, když půjdeš touto cestou, tak se stane tohle a tohle, když půjdeš touhle, bude všechno jinak, šla bych tou samou…

          Odpovedať
    12. Bambulka says:
      7. augusta 2010 o 08:46

      Mne neda nereagovat na tento pre mna primitivny clanok, AnnaG SK dve otazky na teba….vravis ze dieta moze zomriet na nasledky zlej hygieny flase, ked sa matka dajme tomu aj v tej indii alebo pakistane nema moznost kde umyt v cistej vode, prsia ma obrastene plesnou a bakteriami, to ti pride asi skor hygienicke vsak? A druha otazka…ked matke po porode akutnym cisarskym rezom nepride mlieko ani do tyzdna, ani do dvoch tyzdnov, dieta necham umriet od hladu uz v porodnici, pretoze umele mlieka su smrtelne skodlive? Zamysli sa nad tym, ze existuju aj matky, ktore takymto BLUDOM uveria a deptaju sa, nervuju sa a nasledne su agresivne na vlastne deti co nie v malo pripadoch koncilo aj ublizenim vlastnemu babatku! Na to vsetko vplyva psychika, ktoru taketo clanky a fotky teda bohovo podporuju!

      Odpovedať
      • annag says:
        7. augusta 2010 o 21:07

        Ahoj Bambulka, k Tvojim otázkam:

        – je jedno, či ide o matku z Pakistanu alebo Európanku – naše telo nie je sterilné, okamihom pôrodu sa pokožka človeka osídli množstvom mikroorganizmov, ktoré sa nachádzajú v jeho okolí. A presne tu je zásadný rozdiel medzi prijímaním materského mlieka dojčením a formulou. Materské mlieko vďaka kontaktu pusy s bradavkou matky v priebehu niekoľkých hodín vytvára špecifické protilátky, ktoré bábätko do veľkej miery chránia pred infekciami z jeho blízkeho okolia-napr. z matky. Toto žiadne umelé mlieko nedokáže. Naopak, dieťa trebárs z Pakistanu môže mať umelú výživu pripravenú z kontaminovanej vody a môže sa stretnúť s tak agresívnymi baktériami, ktorým jeho nezrelý imunitný systém jednoducho neodolá a umrie. A práve preto sa dnes odporúča dojčiť i pri infekčných ochoreniach matky. Aj deti u nás často trpia infekciami tráviaceho traktu , zabezpečiť sterilitu fliaš a výživy je náročné . No na rozdiel od detí povedzme z Pakistanu majú k dispozícii okamžitú lekársku pomoc.

        – bolo by trestuhodné nechať bábätko hladovať čo len jeden deň, nieto dva týždne. Väčšinou je to dané nevhodnými zásahmi počas a po pôrode, vzácne sa vyskytujú i mamičky, ktoré nedokážu produkovať dostatok mlieka. V takejto situácii je dôležité zvoliť správny spôsob dokrmovania. Ak použijeme na dokrmovanie cievku so zásobníkom (suplementor), tak bábätko bude dojčené a zároveň i dokrmované priamo na prsníku pomocou cievky. Mamička i bábätko si budú užívať všetky výhody dojčenia: Matka sa nemusí trápiť a úporne odsávať mlieko, bude iba dojčiť. Bábätko bude prijímať jedinečné materské mlieko zároveň i unifikované umelé mlieko, nebude hladovať. Avšak kým pri kŕmení z fľaše sa jeho príjem väčšinou zvyšuje až na 100%, pri dokrmovaní priamo na prsníku sa laktácia väčšinou v priebehu pár dní-týždňov naplno rozvinie. Umelé mlieko tak zostáva v rovine lieku. Tak ako to bolo pôvodne s umelou výživou zamýšľané. Zachrániť vo vzácnych prípadoch život, lebo materské mlieko nie je k dispozícii. Bolo by užívané dočasne, po nevyhnutný čas. Pretože najneskôr po prechode na tuhé príkrmy by už bábätko mohlo byť naplno dojčené a popritom i prikrmované zeleninou, ovocím či mäsom. Dojčenie by pokračovalo tak dlho, ako by to mamičke a bábätku vyhovovalo.

        Musím dokrmovať, ako a čím ?

        Dúfam, že vďaka osvete, reálnej podpore dojčenia – správnej pomoci v správnej chvíli – bude zatrpknutých mamičiek čoraz menej.

        Odpovedať
        • Bambulka says:
          8. augusta 2010 o 12:20

          Lenze my nezijeme v Pakistane a tvoju pomoc adresujes zenam na Slovensku, cize je pre mna absolutne nemiestne ked svoju pomoc stavias na tom, ze umele mlieko zabija. Nie su to vzacne pripady, je vela matiek , ktorym sa jednoducho mlieko nedostavilo, ked chces kludne si ma mozes vystavit v muzeu ked si myslis, ze je to tak ojedinely pripad. Vdaka bohu za umele mlieka, zato v akej kvalite sa v dnesnej dobe robia. Moje dieta, ktore ma dnes 3 roky a ANI RAZ!!! nemal co i len nadchu, zatial co boli vsade naokolo kojene deti s oslabenou imunitou neustale chore! Ja si absolutne nedovolim zpochybnovat ucinky materskeho mlieka a ver, ze keby mozem LOGICKY mojmu dietatu znesiem aj modre z neba tudiz aj galony materskeho mlieka.
          ps: zatrpknuta rozhodne nie som, akurat ma vytaca tento kojofanatizmus a kojenie cez mrtvoly. Poznam XY laktacnych poradkyn a viem, ze su chvalabohu medzi nimi aj normalne baby, ktore ked vidia, ze je matka v koncoch a jednoducho jej sposoby, ktore oni ponukaju nevyhovuju ani jej ani babatku pomahaju aj v moznostiach vyzivy umelym mliekom.
          Kojenie je dolezite….ale vsetko s mierou a zo zdravym rozumom!!!!!

          Odpovedať
          • annag says:
            8. augusta 2010 o 21:13

            Ahoj Bambulka, ak by si čítala viac mojich príspevkov, vedela by si, že neodsudzujem matky, ktoré nedojčia, odsudzujem systém, ktorý im v skutočnosti nedokáže poskytnúť kvalifikovanú pomoc. A je to i preto, lebo aj kopec zdravotníkov je presvedčených o tom, že rovnocenná a kvalitná náhrada MM existuje a nie je vlastne dôležité, či je dieťa dojčené alebo nie. Dojčenie je na pokraji záujmu, lekári sa učia o zložení MM, no neučia sa nič o dojčení. Preto tak málo matiek dojčí, preto si tak veľa matiek spája dojčenie s nátlakom, bolesťou a námahou, preto je tak veľa ukrivdených mamičiek, ktoré podporu dojčenia považujú za fanatizmus. Už to, že za fanatizmus považujeme zistenia a stanoviská UNICEFu, Európskej únie, WHO je znak toho, že dojčenie sa propaguje len prázdnymi rečami , niekto si urobí čiarku a že prax je úplne iná, nikoho nezaujíma. Náklady na UM tvoria niekedy polovicu rodičovského príspevku. Mamičky nižších sociálnych vrstiev nemajú prístup k informáciám ani ku kvalifikovanej pomoci pri dojčení. Dojčení, ktoré je zadarmo.

            Bežne radím i mamičkám detí, ktoré nie sú dojčené. Určite takej mamičke neviem poradiť, či je mlieko výrobcu X lepšie než mlieko výrobcu Y, ale ak sa pýta napr. na nejaký tráviaci problém, režim bábätka, jeho správanie … tak jej rovnako odpovedám a snažím sa pomôcť. Pôrod cisárskym rezom je veľmi citlivá situácia na rozbeh laktácie – práve v takýchto chvíľach je potrebné mamičkám poskytnúť maximum kvalifikovanej pomoci, pretože v takej chvíli je matka a dieťa a ich dojčenie úplne závislé od pomoci okolia. V našej spoločnosti nie je bežné, aby sa bábätko po CR mamičke priložilo na hruď ešte na sále, alebo aby bolo s mamičkou už v prvých hodinách. Väčšinou je nereálne dosiahnuť stav, aby bolo bábätko prikladané matke veľmi často už v prvých hodinách, skôr je bežná prax, že sa prvé dojčenie oddiaľuje až o desiatky hodín neskôr. Ak zdravotný stav bábätka bráni dojčeniu, málokedy má mamička po CR možnosť aktívne odsávať prsníky už v priebehu prvých cca 6 hodín. Sú BFHI nemocnice, ktoré nevlastnia žiadnu odsávačku, nieto účinnú nemocničnú… Sestrička s niekoľkými pacientkami nestíha mamičke pomáhať pri odsávaní … Prítomnosť otca s matkou v prvých hodinách po sekcii je tiež väčšinou nereálna.

            Mamičky po pôrode s nedostatkom mlieka sa pasujú s rovnakým problémom ako mamičky adoptívnych detí, ktoré nerodili- s nedostatkom mliečka. Adoptívne mamy sa pokúšajú sa laktáciu rozbehnúť dojčením a dokrmovaním pomocou cievky. Ich deti sa učia dojčiť – prisávať sa na prsník .Ak sa im podarí bábätko prisať na prsník, tak dojčia. Možno nie vždy sa to podarí naplno a podstatný prísun živín naďalej dostáva UM. No ich bábätko sa dojčí a nevníma, že mliečko tečie cez hadičku. Takéto pred pár dňami ešte opustené a duševne nesmierne zranené dieťatko dostáva šancu pripútať sa k blízkemu človeku. Vďaka dojčeniu si oveľa ľahšie vytvára silné puto k svojej mamičke. A takisto sa takáto žena rýchlejšie zhosťuje materskej úlohy a lepšie spoznáva bábätko, ktoré v svojom tele nikdy nemala. Každá adoptívna mamička by asi potvrdila, ako jej dojčenie napriek zvláštnemu spôsobu dokrmovania nesmierne pomohlo prekonávať nešťastný štart do života svojho dieťatka.

            Práve o to ide – žijeme v civilizovanom svete a umelá výživa sa javí ako rovnocenná kvalitná náhrada MM, preto nieto čo riešiť. No tá istá spoločnosť dodáva výživu k nám i do Pakistanu. A tá istá spoločnosť na tom i zarába. A vďaka skvelému odbytu v Európe má prostriedky rozširovať obchod v Treťom svete. Tu nejde len o umelé mlieko, tu ide i napr. instantné mliečne kaše, čaje, dojčenecké vody … Žiadne dieťa nie je závislé od hotovej obilninovej kaše a predsa si veľa mamičiek myslí, že ak ju svojmu bábätku nekúpi, ochudobní ho o niečo. Dnes sa vyrába umelé mlieko pre 6 ročné deti, tehotné ženy ba i dôchodcov…

            Každá z nás má svoju boliestku, to, že sa darí toľkým mamičkám v našich podmienkach dojčiť považujem skôr za zázrak a zhodu okolností. Nie každej mamičke sa to pošťastí. Žiadna BFHI nemocnica nedodržiava všetky zásady – štandardy, ktoré má. Ženy chcú rodiť deti a chcú dojčiť. Deti sa chcú dojčiť. Dojčenie nie je len kŕmenie a matky dojčenie v sebe majú zakódované. Je nefér, ak sú o dojčenie ukrátené len preto, lebo spoločnosť XY zásobuje nemocnicu vzorkami UM namiesto toho, aby bola nemocnica plná kvalifikovaného personálu, ktorý poskytuje pomoc podľa najnovších poznatkov a bola vybavená napr. laktačnou bankou s MM, ktoré by sa podávalo deťom matiek, ktorých rozbeh dojčenia je komplikovaný.

            Odpovedať
            • Michaela says:
              13. septembra 2010 o 21:47

              Dobrý večer, mala som ťažký pôrod trvajúci 30 hodín CR, značná strata krvy, transfúzie. Malú mi počas hospitalizácie na JIS doniesli na priloženie raz za deň. Nik mi neukázal čo s ňou robiť a ako prikladať.. Mlieka nikde. Po preložení na oddelenie šestonedelia som sa trápila s dojčením a mliečka málo.. Domov som si odnášala 4.5 kg dcérku na UM. DOma som si ju stále prikladala asi aj každú pol hodinu, hoci som ledva sedela, také som mávala bolesti. Ale do troch dní sa mi podarilo rozbehnúť laktáciu na jednotku. Bolo to hlavne moje odhodlanie dojčiť. Takto super mi to išlo asi dva mesiace. Raz prišiel deň, kedy moja malá nechcela prsník ani vidieť. Len plač a hlava nabok. Ja som ďalši mesiac len odsávala a podávala mlieko z fľaše. V noci som normálne dojčila ale cez deň ani za svet. Po mesiaci sme sa s dcérou dohodli, že ideme skúsiť pokračovať dojčiť a nie odsávať. A tak jedného dňa sa aj cez deň pekne prisala a ostalo nám to doteraz a to má už 14 mesiacov. Nebola ani raz chorá. Ale aj nekojené deti sú zdravé a ja si myslím, že veľkú úlohu hrá aj imunitný systém dieťaťa. Ja mám 31 rokov a bola som od detstva dva krát chorá a raz som brala antibiotiká. Mama ma nekojila od 4 dňa som pila kravské mlieko. Jeho podávanie je teraz nedzravé, škodlivé. Lepšie je UM. Takže toľko…

              Odpovedať
            • mony says:
              10. októbra 2010 o 18:28

              plne suhlasim. zijem v krajine, kde je dojcenie uplne zaznavane, personal v nemocnici sice odporuci, ze MM je najlepsie, ale nevahaju vam zaroven hodinu po porode doniest flasku s UM. krajina, ktora je poctom obyvatelov len o maloco mensia ako slovensko, ale je tu len jedina laktacna banka!!! ked niekomu spomeniem, ze svoje dieta dojcim, tak sa zadivi, niekto ma berie ako hrdinu, niekto ako sialenca. bohuzial, nemal mi kto poradit pri prvom dietati, natrapili sme sa riadne prvy tyzden, skoncili sme pri flaske, ale napriek vsetkemu nie na UM. 7mesiacov som aspon odsavala MM, dvojnasobok casu straveneho najskor odsatim, potom krmenim. dvojnasobok sterilizovania, najskor flasiek, potom odsavacky, ale nelutujem to. lutujem,ze mi nemal kto poradit s uplne banalnym problemom. pri mojom druhom dietati mam vaznejsi problem, kojenie je daleko obtiaznejsie, ale mam viac informacii a vdaka nim sa to dufam v priebehu tyzdna da do poriadku. som optimista a som odhodlana vydrzat.

              Odpovedať
              • annag says:
                10. októbra 2010 o 21:14

                ahoj mony,

                dojčenie versus umelá výživa je celosvetový problém. A ozaj niektoré krajiny sú na tom oveľa horšie než Slovensko či Česko, z hľadiska dlhodobého dojčenia sme na tom v porovnaní s niektorými vyspelými krajinami výrazne lepšie. Sú však krajiny, kde síce stále veľa mamičiek tradične dojčí krátko, resp. vôbec, no tie mamičky, ktoré dojčiť chcú, majú k dispozícii špičkovú pomoc . A sú krajiny, kde tradične len veľmi málo mamičiek dojčí, no zároveň sa ani dojčenie veľmi nepodporuje.

                Špičkovú pomoc poradkýň, ktorá odráža svetové trendy, majú podľa mojich skúseností k dispozícii mamičky napr. v USA, Kanade, Austrálii, Švédsku. A naopak, Veľká Británia, Írsko , ale i Švajčiarsko, Nemecko či Japonsko majú svoje rezervy. Najmä kult fľaše tam v zmysle “jedna fľaša predsa nevadí” stále pretrváva i medzi poradkyňami …

                mony, držím palce, nech všetko dobre dopadne 🙂

                Odpovedať
          • miri says:
            25. novembra 2010 o 11:58

            Bambulka to napisala mozno trosku tvrdsie, ale ja plne suhlasim..cele moje okolie kamaratok je posiate mamickami co velmi velmi chceli dojcit, ale museli prikrmovat a to po preplakanych nociach, ze svojmu dietatku tym ublizujeme..prave po clankoch ako je tento a tych vymenovanych rizikach nedojcenia… Ja ked som sla do porodnice, nemala som ani flasu ani cumlik kupeny, len odsavacku, ze si budem este odsavat na horsie casy a odhodlana dojcit minimalne rok..ani ma nenapadlo, ze budem davat UM..ale zacalo sa to nepostupujucim porodom po 3 dnoch kontrakcii a nakoniec 4 epiduraloch po odteceni vody…kde porod skoncil cisarskym.. presne ako tu bambulka pise, na izbe som mala babu, ktora sice tiez bola po cisarskom, dokonca mala maleho pod lampou a v inkubatore kvoli zltacke a infekcii, ale len odsavanim uz hned prvy den odsala 50 ml mlieka..ja som sa mohla aj na hlavu postavit, ledva som zo seba dostale par kvapiek…maleho mi nosili kazde 3 hodiny, vacsinou spal..bola som rada ked prsnik olizal, nieto este poriadne tahal..ked sa niekedy konecne prisal, uz mi ho brali prec, ze 30 min preslo a oni idu deti kupat a podobne..po 2 dnoch som si vyziadala maleho k sebe, aj ked som este ledva chodila pri bolavej jazve, ale nechcela som aby do neho pchali UM..tak to skoncilo tak, ze tretiu noc v nemocnici maly celu prevrieskal a ja preplakala, davali mi oxitocinove injekcie na spustenie mlieka, doktor mi chodil masirovat prsniky a maly stale vrieskal a ja som stale tvrdohlavo tlacila na sestricky, ze UM mu nikdy nedam..po asi 7 hodinach brutalneho revu maleho som suhlasila s glukozou, ktoru mu dali cez striekacku, kedze o flasi som tiez nechcela ani pocut..to ho upokojilo asi na 2-3 hodinky kedy som si pospala..a chudak moja spolubyvajuca…z nemocnice nas ledva pustili, lebo maly nepriberal, ale s tym, ze aj tak vsetky deti schudnu to nejako odsuhlasili.. radost bola z toho, ze ideme domov, ale hrozny pocit, ze co budem dalej robit, ked mam tak malo mlieka…doma sa na nas tesil manzel, prisla moja mama na 2 tyzdne a zacali 2 tyzdne geleji…radost z babetka sa zmenila na stres, nevyspatost, vecny plac, ja som len prikladala a prikladala, lebo vsetky rady laktacnych poradkyn boli – castejsie prikladat, to vytvori vlac mlieka..maleho som mala hadam na prsinikoch cele dni..ledva som sla na WC ci nieco zjedla….a pritom, on si pocuckal 10 minut, ked islo hustejsie zadne mliecko, tak uz zaspaval..zaspal na pol hodku a potom zas strasny plac a tak to slo dookola..vystriedali sme rozne polohy, uzdicku nemal prirastenu, budili sme ho za bradicku, za uskom, za nostek….a potom v domneni, ze ide o koliky sme ho nosili a nosili..moja mama skoro o chrbticu prisla, po 2 tyzdnoch u nas ochorela…boli sme vycerpani a zufali, moj manzel sa vyjadril, ze uz nikdy nebudeme mat viac deti…on bol prvy kto zacal do mna tlacit o UM, ja ani pocut, ze ja vydrzim, co potom ze ma bolia prsia ked sa prisaje, ze som az nohy vystierala a slzy mi tiekli ked som dojcila..co potom ze sa nevyspim, len moje dieta bude mat len MM..,a nejako divne, maly aj priberal, len stale stale vrieskal..vydrzali sme to mesiac…ked asi nastal ten prvy laktacny skok, asi v 4 tyzdnoch, maly vrieskal vkuse 2 dni a 2 noci, to neprehanam, my sme sa s muzom zacali hadat a boli sme vystresovani a nevyspati a nestastni, ze nevieme nasmu dietatu pomoct…vtedy sme zavolali doktorke a ja som povolila na UM…preplakala som potom cele dni ked som mu musela dat flasu..ale ten pohlad na najedene dieta stal za to.maly vypil vtedy asi 60 ml UM a ked dopil, bol ako nadrogovany. pozeral na mna, odfukoval…ukludnil sa..a ja som vlastne po mesiaci videla prvy krat svoje stastne dieta!!! Nechcela som miesat MM a UM..tak som to zacala robit tak, ze cez den pil moje MM a na noc sme zacali davat UM..aspon sme vedeli aj kolko vypil..zacal lepsie spavat..a ja som si v noci, ked bolo mliecka najviac odsavala..bol to boj, lebo vlastne ked sa v noci zobudil, manzel ho krmil a ja som odsavala..smiesne..ale vlastne vtedy som odsala najviac, tak cely den mohol mat MM z prsnikov, dokremny z flase mojim MM..a len v noci UM…a tak sme to robili dalej a dalej…neskor som uz len odsavala…..asi po 4 mesiacoch sme uz aj cez den jedno krmenie mali UM, potom 2…a tak dalej..vydrzali sme do pol rocka aj s materskym mlieckom..ja som si vravela, ze kazda kvapka je cenna, tak aj ked som mu 1 flasu 200 ml dala MM aj to bolo nieco..mliecka ale bolo stale menej a maly potreboval stale viac, tak ked uz to bolo zbytocne, ze som odsala len na 1x za 2 dni a musela to mat v chladnicke stale, aby sa nieco nazbieralo a maly zacal uz aj odmietat MM, akosi mu prestavalo chutit. tak som to ukoncila..
            Tym chcem ale zdoraznit to, ze moj syncek je tiez zdravy, prospievajuci chlapcek..z toho maleho neskutocne uplakaneho dietatka sa stal najlepsi chlapcek akeho som si mohla priat..prespi mi od 5 mesiaca vkuse celu noc, krasne papka prikrmy, je to maly valibuk, je velmi stastne dietatko..my sme sa s manzelom ukludnili, vyspime sa, hrame sa s malym, prestali sme v 3 mesiaci ratat tyzdne, kedy uz bude vacsi, proste dni plynu ako plynu a tesime sa s kazdeho pokroku a je to uzasne…a mam teraz mnoho kamaratok co si tymto presli, sme vzdelane inteligentne zeny, ktore sa nechali ovplyvnit clankami ako je tento, ze len dojcit a dojcit a ako uskodime detom ked dame UM..s pocitom viny ze sme zle matky…u mna zacal pocit viny uz porodom cisarskym rezom, kedy pri velkej propagacii prirodzenych porodov, ako sa dietatko privinie k matke a vytvori sa vazba , znevazuje matky ktore museli rodit cisarskym..ako je dietatko ukratene o tu vazbu a nikdy ju taku mat nebude…pokracovalo to tym, ze dam dietatu UM, uz mu zas skodim..a vrcholi to dalsimi “super” clankami o tom, ako dieta ma spat s rodicmi v posteli a celu noc na prse a podobne veci a ked mi maly od narodenia spi vo vlasnej postielke a zaspava tak, ze mu dam pusu, zhasnem svetlo a spi a tak to je celu noc. – ze tu si zas nevytvaram vazbu s dietatom…su to strasne oblbovaky, ktore mamicky vystresuju a nechavaju sa zamyslat nad hlupostami…my mame vytuzene babatko, ktoremu znesieme modre z neba, venujema sa mu plny cas a je stastny..nezalezi ci sa narodil cisarskym, ma UM alebo spi vo vlastnej posteli…

            Odpovedať
          • Margaretka says:
            12. júla 2011 o 15:24

            Neda mi nereagovat na prispevky k tomuto clanku. Stopercentne a s kludnym svedomim suhlasim s nazorom Bambulky a awalancha3. Som matka, ktora ma uz deti velke, takze tu nebudem rozoberat svoje problemy s dojcenim a nasledny prechod na UM pri obidvoch synoch. Chcem len povedat, ze tento clanok povazujem tak isto ako ine damy na tomto fore za silno propagandisticky a zavadzajuci, hlavne pre neskusene buduce mamicky. Rizika, ktore hrozia pri krmeni dietata UM predsa nemozeme aplikovat na civilizovane, rozvinute krajiny, kde sa v kazdej priemernej domacnosti dodrziavaju urcite hygienicke pravidla!
            Takisto si nemyslim, ze som horsou matkou, ak som svoje deti nedojcila do 3 az piatich rokov, co povazujem tiez za uplny nezmysel. Ved aj pri krmeni z flasky som deticky hladkala, rozpravala sa s nimi, spievala som im. A nemyslim si, ze by boli ochudobnene o nejaky kontakt so mnou a tym padom z nich vyrastli citovo vyprahnuti jedinci… Ved som ich tak isto drzala v naruci ako pri dojceni! Obdivujem mamicky, ktore dojcia svoje deticky do 1 roka, resp. do casu ked dietatko zacina same jest normalnu stravu. A fandim im. Ale nechapem matky, ktore maju svoje 3 alebo viac rocne dieta prisate na jednom prsniku a v brusku maju dalsie dietatko, ktore v tomto case potrebuje od maminky co najviac vyzivy na svoj zdravy vyvoj. A nie delit sa so svojim surodencom o vsetky dolezite latky, ktore idu aj do materskeho mlieka! V tomto pripade si myslim, ze krmenie UM je mensie zlo, ako ochudobnovat svoje nenarodene dieta o vyzivu. Vysvetli mi niekto, naco potrebuje 3-rocne dieta este pit materske mlieko?
            A este par viet k zdravotnym aspektom dojcenia. Nepochybne je materske mlieko to najlepsie, co moze dietatko dostat. Ale chcem upokojit vsetky mamicky, ktore maju s dojcenim akykolvek problem a museli prejst na flasu, ze sa vobec nemusia preto stresovat a citit sa previnilo. Ja sama mam dve zdrave, inteligentne deti, ktore okrem beznych prechladnuti, neboli vaznejsie chore a nemali ani ine zdravotne problemy. A ako som uz spominala, od 3 mesiacov boli na UM. To samozrejme neplati len v mojom pripade, ako by mohol niekto namietat. Takych pripadov ako ja su tisice. Naproti tomu tiez poznam mnozstvo pripadov, ked mamicka plne dojcila viac ako do 1 roka a deticky su neustale chore, maju alergie a dokonca boli hospitalizovane kvoli tazkym respiracnym infekciam v case, ked boli plne dojcene. Takze by som to uzavrela asi takto: Nechajme kazdu matku, nech sa rozhodne ci uz pre dojcenie alebo pre umelu vyzivy a zbytocne ich nestresujme clankami, ktore v nasich koncinach nemaju opodstatnenie a hranicia – prepcacte za vyraz – s fanatizmom!

            Odpovedať
    13. jufa says:
      31. júla 2010 o 06:28

      Aj ja sa chcem zastat mam, ktore nedojcia plne. Mala sa narodila velka 4,1 kg a mne sa mliecko netvorilo 4 dni, v nemocnici prikrmovali umelym. Skusala som iba dojcit, ale babatko chudlo. Nechceli nas pustit domov. Myslim, ze kazdy sa uz tesi domov a ked vas nechcu pustit z porodnice, tak sa podvolite aj dokrmovaniu, ved som mala sama zo seba pocit, ze ohrozujem babatko, verim lekarom.
      Nastatie mam fajn detskeho lekara, po navrate z porodnice povedal, ze kedze sa aspon trocka mliecka tvori, budeme dva dni skusat iba kojit. No babatko zase schudlo, a to som si ju prikladala kazdu hodinu. Mne mliecko nenabehlo tak ako ostatnym mamam. Nemam plne prsia, nikdy mi z nich mliecko netecie prudom, s maximalnym usilym dokazem odstriekat 20 ml, mala si ho musi pracne vydolovat, tah ma silny, aj ked niekedy len dudka, znazim sa stlacat si prsnik, aby som podporila jej tah….. Vzdy ju najprv kojim pol hodiny, dolezity je pre mna aj kontakt s babatkom, ona je totiz spava, takze ju viac krat musim prekladat, aby sa prebrala. A ked nestaci dokrmime. Moje babo je vskutku velmi spave, dokaze prespat celu noc, zobudi sa iba raz o stvrtej. Vacsinou vtedy staci kojenie. A aj v tomto sa mi postoj lekara zda prirodzeny – nebudit dietatko v noci castejsie ako sa pyta samo. A nebudim ju ani cez den, davame, ked si vypyta. Ked som ju iba kojila, pytala si samozrejme castejsie, pretoze skutocne bola hladna, lenze ani po dvoch dnoch takeho casteho prikladania, ani ziadne podporne caliky a homeopatika na mna nezaposobili.
      Ja som sa nevzdala, budem jej tu moju trosku davat, napriek tomu, ze dokrmujeme z flase, prsnik odmietla len dva krat,ked sa mi spravili zatvrdliny na bradavkach, a nebola ho schopna vzat do ustociek. Vtedy trosku odsajeme. V mojom pripade vsak nie som zastancom odsavania nejakeho prudsieho, lebo potom sa mi vzdy spravia zatvrdliny na bradavkach a mala nevie pit z prsu, musela by som si stale len odstriekazat a davat jej moje mliecko z flase.
      Chcela som sem napisat preto, ze kvoli propagacii dojcenia sa nejedna mama citi nanic mama, ak nema mliecka dost a zacne prikrmovat. Z dovodu, ze babatko z jej mliecka nepribera dost, alebo nebodaj chudne. A nejedna takato mama mi da za pravdu, ze aj my potrebujeme podporit, prave kvoli neustalemu tlaku okolia, lebo nekludna mama = este menej mliecka, este menej odhodlania vydrzat pri dojceni. Zacne sa to zamracenym pohladom spolubyvajucej s plnymi prsami v porodnici, ktora svoje odstriekane mlieko vylieva do umyvadla, tak ho ma vela, pokracuje to otazkami pribuznych a priatelov ci uz mate dost mliecka, dokonca aj nahodna babka pri kocikani sa so zaujmom spyta, ci dojcite…
      Ja neviem, dojcim?

      Odpovedať
      • annag says:
        7. augusta 2010 o 23:58

        Ahoj jufa, určite dojčíš, super 🙂

        Zameriam sa na opis , kde by asi mohla byť príčina potreby dokrmovať. Nemôžem to povedať naisto, pretože Ťa nevidím dojčiť a nemám ani dosť informácií, budú to len možnosti. Podľa opisu by mohla byť príčina:
        – spôsob prisatia – dobre hlboké asymetrické prisatie je alfa omega úspešného dojčenia
        – efektívnosť dojčenia – bábätko na prsníku zaspáva predčasne , ak mu mliečko tečie pomaly. Ak stláčanie prsníka nepomáha, pomôže výmena prsníkov. Kým z jedného prsníka dojčíš, v druhom prsníku sa presúva mliečko z hĺbky prsníka pod dvorec. Bábätko po opätovnom priložení znovu pekne pije. Niekedy je potrebné prsníky vystriedať pri jednom dojčení i viackrát – to asi robíš, ale neviem posúdiť, či ozaj v pravom čase. No spomínaš nejakú polhodinu – a to mi napovedá, že by tu mohol byť pes zakopaný. Pretože dojčenie môže byť zakaždým iné – raz 5 minút, inokedy 40, raz každú hodinu, inokedy každé 4 …

        Pri dojčení je veľmi dôležité sledovať, čo bábätko na prsníku vlastne robí – či ozaj pije, alebo sa len tvári, že pije. Ak bábätko robí len sacie pohyby naprázdno a len sem tam môžeme pozorovať “pauzu” v brade – teda stav, kedy má bábo plnú pusu mliečka, tak sa môže dojčiť i 20 hodín a bude hladné a chudnúť. Preto ak sa rozhodujeme či skúsiť iba dojčiť alebo nie, je dôležité mamičku najskôr vidieť dojčiť – bolo by fajn, ak by to robili i lekári, inak sa mamičky aj deti zbytočne trápia.

        Kedy bábätko na prsníku ozaj pije

        Takéto bábätko možno potrebuje istý čas dokrmovať – ale existuje efektívny spôsob dokrmovania – cievkou priamo na prsníku. Nemusíš pri ňom odsávať, bábätko sa pri každom dojčení zasýti a potreba UM postupne klesá až na nulu. Dokrmovanie nie je koniec sveta a nemusí byť ani koniec dojčenia, len je fajn neriskovať a zvoliť správnu formu.

        Musím dokrmovať, ako a čím ?

        Bolo by ideálne, ak by si sa skontaktovala s laktačnou poradkyňou v okolí, aby Ti pomohla. Ak takú možnosť nemáš, môžeme to riešiť i na diaľku – cez dotazník, mail, videá a fotky by sme to skúsili . Deti sa chcú dojčiť roky, nie pár týždňov, bola by škoda o dojčenie prísť, keď Ti môže prinášať radosť ešte dlho. Maličká síce zatiaľ kombináciu fľaša – prsníky toleruje, no je veľmi pravdepodobné, že sa to zmení. Deti totiž rýchlo pochopia, odkiaľ sa rýchlo a dobre zasýtia. Sú veľmi múdre, ak zistia, že z fľaše tečie rýchlo, uprednostnia ju. Najmä pár mesačné bábätká, nie novorodeniatko, ktoré si bude spokojne cuckať i hladné, hlavne že je pri mamičke.

        Odpovedať
        • jufa says:
          9. augusta 2010 o 20:49

          Ahoj annag,
          zacali sme skusat krmenie so suplementorom. Je pravda, ze nemam odvahu prejst na nizsiu davku umelaca zatial, lebo neverim, ze mi mliecko nabehne za den. No a teda to co sa nestalo pri flasi, stalo sa pri hadickovani. Mala naozaj odmieta moje prsy, hned chce hadicku. Priznam, ze nie vyzdy hadickujeme, niekedy je lepsie po ruke pouzit flasu este stale. Malej trva papanie s hadickami hodinu, tiez pri tom zaspava, a ulemac tecie aj ked sa mi zda ze len dudka. Tiez sa mi zda, ze viac vzduchu pohlta, lebo ked zaspi, prestane tahat, tak v hadicke je hned vzduch, tak potlacim flasou, aby jej slo len mliecko… … ja viem, asi je to aj o technike a trochu musime potrenovat, lebo doteraz sa mala nejedovala, a teraz veru uz zacala, ak netrafime hadicku hned pekne do pusinky, kopka ma, potvorka moja 🙂 A este som zistila, davam nezmensenu davku 90 milikov, no a ked po tej hodine dopapa, tak je hladna. Moze taketo papanie tak velmi vycerpat babo, ze je hned zase hladne? Po troch dnoch musim povedat, ze sa zlepsilo sanie, takze to hadickovanie je naozaj dobre na nacvik sania, uz menej dudka babo, viac saje. No kedze aj tak dost spi, niekedy si odsajem, a nejako sa mi zatial nezda, ze by mliecka bolo viac… Chce to velku trpezlivost :))

          Odpovedať
          • annag says:
            9. augusta 2010 o 21:31

            Jejda jufa, som nadšená , si šikulka , paráda. Jasné, je to zmena pre maličkú, chce to trochu tréningu. Tu je dôležitá ozaj technika, dosiahnuť čo najlepšie pristie, ktoré už bolo oslabené saním fľaše. Pije dosť dlho tú dávku a zaspáva, čo je znak, že technika má ešte rezervy (buď prisatie, alebo zavedenie hadičky). Postupuješ s laktačnou poradkyňou alebo na vlastnú päsť? Kontroloval malej niekto niekedy, či nemá prirastený jazýček -takú tenkú blanku pod jazykom? ak nie, skús ju prosím skontrolovať, nadvihnúť jazýček, pozrieť keď má otvorenú pusu, či nevytvára jazýček akoby tvar srdca, resp. prehmataj prstom. Pretože to by mohla byť tiež príčina dlhého sania, prirastená uzdička je jav, ktorý sa podceňuje…

            Prirastená uzdička – ankyloglossia a dojčenie


            Pri dojčení i striedaš prsníky?Ak nie, skús jej dávať dokrm z obidvoch prsníkov, polovicu z jedného a polovicu z druhého. Čo znamená, že dosť spí – koľkokrát asi papá za 24 hodín? Ak je prestávka dlhá, je fajn prsníky odsať uprostred prestávky, nemusíš zakaždým, no pomôže aspoň pár krát, hoci sa Ti podarí len pár ml. Držím palce

            Netráp sa, že dávaš stále 90 ml, najskôr zvládni techniku, zvyknite si na nový spôsob – máš čas , ak je bábo takto dokrmované, tak raz k tomu dôjde , dôležité je, aby bola malá spokojná na prsníkoch a zároveň nehladovala:-)

            Odpovedať
    14. Lenka says:
      15. júna 2010 o 13:01

      Ja som som sa svoju leušku tiez snazila kojit,ale uz v nemocnici ked mala silnejsiu zltacku tak mi ju zobrali pod svetlo a kedze mali vela zaujimenkine na nadstandardnu izbu (aj ja som tam bola) …tak mi ju ani pomaly nenosili na kojenie ,len zeby sa nas skor zbavili a tam ju iba flaskou dokrmovali a mne sa tvorilo malo mlieka…ked sme na siesty den po narodeni odchadzali z nemocnice zasli sme za jej doktorkou a ta nam povedala ze je potrebne dokrmovat a ked sme sa vratili z nemocnice uz ani prsnik pomaly nechcela chytit…proste prisla na to ze z flasky jej ide viac mliecka ako z prsnika,tak bola nervozna….mne je tak luto ze som ju nemohla plne kojit…

      Odpovedať
      • annag says:
        15. júna 2010 o 21:22

        Dobrý večer Lenka, práve pre také mamičky ako ste Vy vyvíja Mamila úsilie školiť personál v nemocniciach. Pretože je veľmi smutná vizitka nášho zdravotníctva, ak mamička dostáva “pomoc”, ktoré vedie k nedojčeniu a pocitom ľútosti či zlyhania. Podľa opisu silnejšia žltačka bola len následok nedostatočného príjmu mliečka. A to sa stalo i preto, že maličká nemohla byť dojčená na požiadanie, nemohli ste byť s ňou v úzkom kontakte. A ak sa všetko zaklincovalo fľašou namiesto toho, aby Vám pomohli so správnym priložením a tým dali šancu rozvinúť naplno laktáciu, nemohlo to inak ani dopadnúť. Nezlyhali ste Vy, ale okolie, ktoré Vám nepomohlo. Prajem Vám, aby Vám maličká prinášala veľa radosti a aby sa pri ďalšom bábätku, ak raz na svet príde, taká situácia už nezopakovala….

        Odpovedať
    15. judit says:
      31. mája 2010 o 08:51

      Nedalo mi pripojiť aj svoju skúsenosť s kojením. Mám len jedno dieťa, preto som len raz bola v situácii, či kojiť,alebo nie. Pravda je, že vždy som bola zástancom plného kojenia. V dobe keď som neplánovane otehotnela, som práve navštevovala onkologickú kliniku v Bratislave. Nakázali mi vysadiť antikoncepciu a práve vtedy sa to aj stalo.Snažili sa zistiť, prečo mám všetky uzliny zväčšené, chodila som na rôzne vyšetrenia. Brali mi vzorku uzlín z podpazušia a z podbruška (biopsia) . Nič však nezistili. Keď som im však musela oznámiť, že som tehotná, všetky vyšetrenia sa skončili a odložili na neurčito (po pôrode).Žila som v strese, čo so mnou je. Skoro všetky ženy v našej rodine mali problém s rakovinou, takže si asi viete predstaviť, čo sa mi v hlave premielalo. Okrem toho moje manželstvo nebolo ideálne, muž bol a vlastne aj teraz je alkoholik, ale tieto veci už rozoberať veľmi nechcem (som štastne rozvedená =) ) aj keď 50 % stresov som mala práve kvôli nemu. Napriek veľmi veľkej únave počas prvej polovice tehotenstva som sa veľmi tešila na bábätko a dúfala som že bude zdravé.Dcérku som porodila o mesiac skôr, no krásnu, zdravú, ani do inkubátora nemusela ísť. Od začiatku som kojila a napriek tomu že dcérka si vyžadovala papkať niekedy aj každú hodinu, mliečka som mala veľmi veľa, prsníky boli stále plné. Až som mala skôr opačný problém, že mi mlieko vytekalo aj keď som zrovna nekojila.Nastalo však obdobie keď som musela doriešiť svoj zdravotný stav. Opäť som navštevovala onkológiu, až konečne jedného múdreho človeka napadlo skúsiť ísť na endokrinológiu. Keď som tam došla, doktorka ma po vyšetrení hneď zavalila slovami: “neuveriteľné, že ešte normálne existujete, veď s vašim zdravotným stavom, ste už dávno mala ležať v nemocnici. Každú chvíľu môžete čakať, že odpadnete” No o profesionalite tejto doktorky sa radšej nebudem vyjadrovať. Ale takisto mi zakázala kojenie. Moju mamu vystrašila, že ak neprestanem kojiť, tak môžem zomrieť. Hneď v ten deň mi mama utekala kúpiť Sunar a neviem ešte aké umelé mlieka, ale ja som nechcela. Síce som skúsila dať malej miesto prsníka flašku, ale myslím si, že vycítila, že sama s týmto riešením niesom spokojná. Samozrejme s veľkým plačom odmietala a dožadovala sa prsníka. Ja som teda pokračovala v kojení, lekárka nešťastná sa s tým musela zmieriť a ja som začala akurát brať každé ráno euthyrox. Kojila som do 1roku a troch mesiacoch, potom som už skutočne strácala aj ja mliečko, no kojila som už len v noci, takže sa to asi tak samo prestalo tvoriť. Aspoň si to tak myslím. Viem, že každý má svoje problémy, osud, ktorý musí prežívať a nie vždy je to najľahšie, ale netreba sa vzdávať a utápať vo svojich problémoch. Keď sa aspoň troška dá, som za to aby bolo dieťa kojené, má to nespočetne veľa výhod o ktorých sa tu už píše. A ekonomická kríza, myslím že kojeniu len nahráva, pretože za kojenie z prníkov nemusíte platiť. Je to neuveriteľné koľko ušetríte za prvý polrok kojenia bábätka…=) Všetkým mamičkam posielam veľa sily a pozitívnej energie!!!!

      Odpovedať
      • Katarina says:
        31. mája 2010 o 11:51

        juditka moja az teraz mi doslo ze si to ty, moja juditka…..silna si a nadej ze bude raz lepsie ma zenie vred. som rada ze teraz si stastna a mas najlepsieho chlapa po svojom boku teraz!!!!!!

        Odpovedať
    16. Katarina says:
      31. mája 2010 o 07:02

      Moje vyznanie…

      priznam sa ze som zastanca plneho dojcenia, ale aj napriek tomu dokrmujem. mozte si byt iste, ze som presla neskutocnym vnutornym bojom sama so sebou ale nakoniec som uznala ze proste najdolezitejsia je spokojnost aj mojho synceka aj mna ako matky….

      nas syncek bol splodeny na krasnych plazach tepleho spanielska a spolu s nim som si doniesla sem na slovensko aj jeho tata, ktory aj napriek tomu ze sme sa
      “nepoznali” prisiel za nami aj ked nemusel. povodom som z bratislavy ale po roku bohemskeho zivota na juhu spanielska a s rastucim babatkom v brusku som v ziadnom pripade nechcela byvat v malom kamrliku a o inych nevyhodach bratislavy sa ani vyjadrovat radsej nebudem. cele leto sme hladali nejaky stary domcek na myjave, kamarti nam poskytli strechu nad hlavou, nedarilo sa nic najst. nakoniec sa nam podarilo najst stary domcek za prijatelnu cenu s velkym pozemkom ale pri hlohovci. vyhoda tohto bola ze nam majitelka pocka rok na vyplatenie. ja s rastucim bruskom a strachom ze budeme musiet byt namackany v jednoizbaku za ktory treba platit neskutocne peniaze sme isli do tohto domu. vo februari som porodila a nastalo peklo. namiesto toho aby sme si uzivali nase babatko na nas zacali padat problemy. stary dom treba poriadne vykurit. ten nas je este uplne zvlhnuty…takze jednostajne prikladanie a sekanie dreva, aj tak bola viac menej vykurena iba jedna miestnost, tuha zima, kamarati daleko, co tu byvame od oktobra tu boli pozriet len dve kamosky, v dedine ziadne spriaznene duse, muz nehovoriaci po slovensky, klaustrofobia jak vysita po dlhej zime a 24h spolu. nemal nikoho s kym sa porozpravat, a ja kebyze nie je internet tak si to asi hodim. vsetko som musela vybavovat sama, urady daleko v bratislave, lekarov, predaj bytu, nakupy…na muza sadala brutalna depresia, hadky sa diali cim dalej tym castejsie, ticha domacnost cim dalej tym dlhsie. myslim ze sme obaja dufali ze to jar zmeni….s jarou prisla trocha energie, ale zrazu muzove sily zacali slabnut….prisli dazde….dazde dazde….cim dalej tym castejsie som chodila na jednodnonocovky do ba k mame (tiez s nou nemozem dlho vydrzat) ale muz bol stale tu zavrety….nakoniec nas musel opustit a ist do svojej krajiny spanielska do nemocnice. uz sme mesiac sami a nadej ze sa skoro vrati je miziva. budeme radi ak sa zo zakernej choroby vylieci a budeme mat moznost pokracovat vsetci spolu….byt stale nepredany, dom nekupeny…ja sama s dvoma psami (jeden z toho je Doga) daleko od kamaratov, nikto absolutne nikto mi nemoze prist pomoct. aj tu mamu by som uz dako zvladla ale ma tiez zdravotne problemy….

      toto vsetko ma velmi ovplyvnuje…takze ano, dokrmujem, davam dve flasticky denne….zistila som totiz ze ked si dam cez den jednu pauzu na obed mam potom plne prsia, a na zaver dna pred spanim tak isto….inak kojim….a verte ze som bojovala vela vela sama zo sebou, s okolim dokonca aj s muzom, ktory pochadza z inej kultury a riesenie videl vo flaske…aby som sa ja netrapila a drobcek tak isto…vela krat som cez slzi moje a benjaminkove kojila a bojovala s nim….prve tri mesiace su peklo a nic absolutne nic mi nehralo do karat. odkedy mam synceka som stale na nohach….vykurit dom, zohriat vodu a ine veci…nemam absolutne ani jednu spriaznenu dusu s ktorou by som sa mohla porozpravat o veciach co ma bavia…zacala som aspon s jednou susedou chodit na kavu….je to uplne iny typ ale zblizili sme sa…

      ako veci dopadnu este neviem….vsetko sa deje pre nieco, len to pochopime az s odstupom casu….mozno sa nam podari nakoniec ist na vytuzenu myjavu…uvidime…

      ANANGSK….dakujem ze sa objavujes na diskusnych strankach pre mamicky, vela krat uz len citanie tvojich clankov ma psychicky podporilo…

      tak, dostala som to zo seba…..vsetko….(teda keby to bolo vsetko tak pisem a citate este hodinu dlhsie) 🙂 tymto chcem podporit vsetky mamicky ktore maju hodcijake problemy!!!! a vnutri duse citia ze chcu kojit ale ze to nejde….bojujte…a nenechajte sa okolitym svetom znechutit….verim ze sa to odzrkadli na zdravi a spokojnosti vasich deticiek. ja som usudila ze tie dve flasky mi davaju neskutocnu slobodu, porobit si veci okolo domu ktore su tiez potrebne pre mojho synceka…predsa nebudeme tu v neustalom prachu, zime atd…da mi to moznost nechat ho na par hodin u mojej mamy v ba a vybavit si lekarov, urady a ine veci. som neskutocne stastna ze moj syncek aj napriek dokrmovaniu z flase neodmieta prsnik…obcas bojuje ale vysvetlim mu ze ma smolu, ze mama je sylnejsia a este mu vysvetlim vyhody mojho mliecka….lebo je pravda ze sa mu obcas nechce pracovat a cucat…to si poplaceme ale nakoniec sa prisaje…
      a ked ma chce niekto za to odsudzovat alebo nesuhlasit tak mu mozem akurat odkazat ze si to moze so mnou skusit vymenit!

      benjaminko mi rastie ako z vody, ma uz 4 mesiace a dokrmujeme pomalicky postupne (najprv bola iba jedna flasticka denne) od 5 tyzdnov. teraz sa na mna uz krasne usmieva, vyska a samozrjeme chyta nervicky…ma pokom aj mama aj tato nie su svati … no krasne sa nam ten nas syncek vydaril 🙂 a len dufam, ze bude mat moznost vyrastat aj popri svojom tatovi…

      Odpovedať
      • annagsk says:
        1. júna 2010 o 12:17

        Ahoj Katarínka, krásny príspevok si napísala, ťažké životné situácie i narodenie bábätka z Teba očividne spravili zrelú ženu – matku. Aby som nenarušila Tvoj príspevok, tak len tak na okraj Ti napíšem alternatívu ako sa dá s dojčením pokračovať ďalej:

        Bábätko už má 4 mesiace. Ako píšem v príspevku o príkrmoch, v 4 mesiacoch už sú deti dostatočne pripravené na pevné príkrmy a dokážu ich dobre tolerovať a spracovávať. Hoci optimum je plne dojčiť 6 mesiacov, sú situácie, kedy je lepšia voľba zaviesť príkrmy už pred 6 mesiacom. Podľa Tvojho príspevku to je i Váš prípad. Pri prechode na pevnú dospelácku stravu je totiž ideálne každú novú potravinu zavádzať popri dojčení. Keďže dnes sú to dve fľašky, ak bude bábo na čisto mliečnej výžive až do 6 mesiacov, tak v polroku by to už mohli byť 4 fľaše, alebo i fľaša pri každom kŕmení. Je možné, že už by malý dostával nové príkrmy bez toho aby bol “krytý” materským mliečkom.

        Ak by si však už v týchto dňoch nahradila fľaše s UM pevnými príkrmami, trebárs i mliečnou kašou, mäsovo zeleninovým príkrmom a zároveň by si pokračovala v dojčení na požiadanie kedykoľvek počas dňa či noci, tak by si jednak predĺžila obdobie dojčenia a jednak by si stihla malému zaviesť veľa pevných príkrmov popri dojčení. Takto budeš môcť dojčiť možno aj 2-3 roky 🙂 a budeš si naplno vychutnávať spolu s Benjamínkom výhody dojčenia. Napr. oveľa ľahšie zvládnete prípadnú návštevu ocka v jeho krajine, prechádzky so psíkmi vonku, prácu okolo domu … Nebudeš musieť chystať a umývať fľašu s čajom či UM, ale len jednoducho vytiahneš vždy pripravené prsíčko nech budeš kdekoľvek.

        Maličký nemusí žiť v blahobyte, stredobod vesmíru si pre neho len Ty, Tvoja náruč, prsníky. On má v týchto chvíľach všetko čo potrebuje. Väzba, ktorú medzi sebou máte Vám určite pomôže prekonať prekážky, ktoré Vám život prináša. Prajem Ti, aby upršané dni nahradilo slniečko na oblohe i v Tvojom srdiečku. 🙂

        Odpovedať
        • Katarina says:
          4. júna 2010 o 19:47

          dakujem velmi za tvoje slova a za tvoje rady. moje zlaticko sa uz pozera po jedle ktore papam ja….este chcem malicku chvilocku pockat….za tyzden bude mat 4 mesiaciky….dnes sme mu s kamaratkou sa snazili dat do rucky jablcko…..len mu zatial pada na zem…. 🙂 som po miernom psychicko fyzickom kolapse….ale nastastie som sa prvy krat od narodenia maleho pocas dna vyspala….ukojila som ho proste….zamrnkal tak som mu dala hned cecun….a zabralo. vdaka panu bohu, lebo som to potrebovala ako sol. ideme v nedelu pozriet jeden domcek na myjavu, tak pevne dufam, ze je to ten nas!!!! a uz len byt predat….draheho dostat na slovensko casom a pokracovat v jeho liecbe a nevzdavat sa a bojovat a zacat sa tesit z nasho maleho drobceka…..tak naozaj….je mi ho velmi luto velakrat, ze mu nemozem dat momentalne viac lasky a casu, je toho na mna naozaj vela ale ako moj drahy hovori , BUJE DOBRE!!!!

          Odpovedať
        • Katarina says:
          20. júna 2010 o 15:43

          Annang vies mi prosim ta poradit ako postupovat pri zavadzani tuhej stravy? postupnosti….mozno nejaku dobru knizocku na tuto temu….so zdravou stravou…co by som mohla zaviest aj mne aj nasmu tatovi, ktory sa snad za par tyzdnov vrati sem k nam….rada by som uz papala aj strukoviny ale to este asi musim chvilku pockat….zacali sme s mrkvickou a bola to radsot pozerat ako si ju obracia jazickom v puske 🙂 🙂 juuuj laska moja malicka velika rastie ako z vody. velmi sa tesim ked ho opat tato uvidi!!!! a ked on bude moct mat svojho tata pri sebe!!!

          Odpovedať
          • annag says:
            20. júna 2010 o 21:56

            Ahoj Katka, cítiť z Teba pohodu a radosť, to je veľmi fajn, nech Vás šťastie neopúšťa 🙂

            – tu mám pár článkov o príkrmoch. V princípe: ak ide o dieťa dojčené, môžeš ponúkať postupne čokoľvek, na poradí a kombináciách veľmi nezáleží. Vždy si pri nejakej potravine polož otázku: Bude mať toto jedlo pre moje dieťa nejaký prínos? Ak si odpovieš kladne, tak mu to daj. Napr: Karfiol – je zdravý, je to zelenina – môže ho papať. A na druhej strane: údená šunka – je to síce mäso, ale je to skôr napodobenina mäsa, je slaná a konzervovaná – toto prínos pre moje dieťa nemá žiadny a tak mu to nedám

            – keď spomínaš strukoviny -Ty ich môžeš smelo jesť, prečo nie – vyskúšaj a sleduj reakciu. Treba jesť všetko. Ak Ťa po nich nafukuje, tak si k nim daj nejaký tráviaci enzým, napr. dostať v lekárni tablety Orenzym. A strukoviny môže i bábätko – len mu je fajn dať preč kožu, tá nafukuje, dužina je výborná.

            https://dojcenie.wordpress.com/category/zavadzanie-prikrmov/

            pozri si najmä článok Prvé príkrmy II.

            – princíp zavádzania príkrmov tkvie v tom, že ich zavádzaš popri dojčení. Teda počet dojčení neznižuješ, ponúkaš prsíčka kedykoľvek, len pridáš i nejaké jedlo. Do 6 mesiacov bude vyžadovať skôr mixovanú stravu, potom už stačí len pučiť, krájať.

            držím palce a prajem Ti veľa šťastia a veľa lásky 🙂

            Odpovedať
            • Katarina says:
              21. júna 2010 o 18:00

              velmi pekne dakujem Annang! precitam si….dnes sme zaviedli k mrkvicke zemiacik a prvy krat to naozaj ze zbodol! nie len skusal ale otvaral pusinku ze mama daaaj mi 🙂 taka som na neho hrda!!! 🙂

              Odpovedať
    17. Lucia says:
      22. mája 2010 o 00:19

      Preco odsudzovat matky,ktore nedojcia spravne? Ved kazda matka sa pre svoje dietatko snazi urobit vsetko co najlepsie. Ako ma zabranit sestrickam v nemocnici aby dieta nedokrmovali? Ako zabranit strate mlieka, ked ma matka zly imunytny system a pri zapale prsnikov,horuckach ,nech sa akokolvek snazi,strati mlieko? A co taky stres v dnesnej dobe, financna kriza a vsetko ostatne okolo nas co ovplyvnuje nas organizmus? Netreba sa starat len o reklamy ale hlavne aby si buduce mamicky mohli vychutnavat tehotenstvo a samozrejme narodenie dietatka a tym aj dojcenie a vsetko co s tym suvisi.V dobe je vela matiek,ktore urobia vsetko co mozu aby dojcili,ale v nasom uponahlanom a stresujucom svete o mlieko pridu a vtedy je naozaj velmi dobre ,ked v obchode a lekarnach natrafia na kvalitnu nahradu materskeho mlieka.A nebyt reklam tak by sa spolocnosti nepredbiehali poskytnut mamickam to najkvalitnejsie co mozu vyprodukovat.

      Odpovedať
      • annagsk says:
        22. mája 2010 o 09:09

        Lucka, nikto neodsudzuje matky, ktoré nedojčia správne. Ktorá matka by dobrovoľne dojčila nesprávne a snažila sa napr. o zápal prsníka?

        Väčšina mamičiek prežíva dlhodobo stres z toho, že sa dojčenie nepodarilo. Prechádzajú rôznymi fázami, ktoré často vedú ku glorifikácii umelej výživy. Nemôžem to zmeniť, každá matka sa s tým musí vysporiadať sama. No zároveň nemôžem mamičky falošne chlácholiť a utešovať ich, že je to fajn ak nedojčia, keď to pravda nie je. Mojím cieľom je, aby takýchto mamičiek bolo čo najmenej. Aby mamičkám dojčenie prinášalo radosť. Aby chceli svoje deti dojčiť . Aby ich bábätká dostávali to, na čo majú právo.

        Článok odsudzuje systém, ktorý neinformuje a nevzdeláva zdravotníkov ani matky. Odsudzuje systém, ktorý necháva mamičku osamotenú pri riešení problémov, resp. jej ponúkne rady, ktoré vedú k ukončeniu dojčenia. Sestričky v pôrodniciach sú tiež len ovplyvnené kultom UV. Chcú mamičkám pomáhať a snažia sa ich naučiť dojčiť. No čo z toho, ak ich pomoc je nesprávna, ak ich nikto nevyškolil a nenaučil využívať protokoly, postupy, ktoré vedú k úspešnému dojčeniu ….

        Horúčky, zápaly prsníkov, vyčerpanosť z dojčenia …. sú len následok chýb, ktoré sa pri dojčení udiali . Mamička by nemala k zápalu prsníka nikdy dospieť a ak dospeje, mala by mať dostupnú pomoc tak, aby mohla v dojčení pokračovať. Nielen predpísať antibiotiká, ale upraviť dojčenie tak, aby sa zápal už neopakoval. Je zúfalé, ak ma na diaľku požiada mamička o pomoc a keďže v okolí nie je nikto, kto by jej správne pomohol, musíme sa zhodnúť na riešení kŕmiť bábätko mimo prsníka…

        V období finančnej krízy a uponáhľaného spôsobu života je dojčenie ešte viac dôležité. Pretože dojčenie znižuje stres u matky i u bábätka a tým pozitívne vplýva aj na ich fyzické zdravie.

        Práve toto je obrovská manipulácia s názormi na dojčenie – obchodníci vsugerovali matkám i širokej verejnosti, že dojčenie je náročnejšie, že musí byť namáhavé pre matku ba i dieťa. Že matka, ktorá prežíva nejaké ťažké obdobie musí “stratiť” mlieko. Že matka, ktorá má “oslabenú imunitu”nedokáže tvoriť mliečko. Nie je to pravda, matky v koncentračných táboroch, vo vojnách, matky z hladujúcich oblastí sveta dokážu svoje deti dojčiť a vyprodukovať nutrične hodnotné mlieko.

        Producenti a výrobcovia zneužívajú situáciu a citové rozpoloženie mamičiek a vyvolávajú v nich pocit, že im svojím umelým mliekom pomáhajú.

        Je možné, že umelé mlieko výrobcu X môže byť kvalitnejšie než umelé mlieko výrobcu Y. Ale skutočne kvalitná a dokonalá náhrada materského mlieka neexistuje a nikdy existovať nebude, napr.:

        Vďaka kontaktu pusinky bábätka s prsníkom – bradavkou matky dokáže matka produkovať mlieko , ktoré obsahuje správne protilátky . Jeho zloženie sa neustále prispôsobuje potrebám bábätka. Je iné počas jedného dojčenia, počas jedného dňa, počas celého obdobia života. Mamička produkuje mlieko ušité na mieru konkrétneho bábätka tak, aby bol zabezpečený jeho optimálny rast a vývin. Črevo bábätka je osídlené úplne inými mikroorganizmami než črevo bábätka, ktoré poznalo UM. Každá dávka materského mlieka je jedinečný originál.

        Umelé mlieko je unifikované per každé bábätko, nedokáže sa prispôsobiť v danej chvíli potrebám konkrétneho bábätka. Obsahuje cudzorodú kravskú bielkovinu, ktorá je silný alergén a je veľmi ťažko stráviteľná. Predstava, že umelým mliekom podávame bábätku kvalitu je zavádzajúca. Podávame im stále nevydarenú napodobneninu,ktorá im umožní prežiť. Je to ako keď by sme prestali jesť a namiesto toho si nechali do žíl vpúšťať výživu ako v nemocnici. Prežili by sme, nič viac.

        Chápem, že to vyznieva ako radikálny názor. Je to tak preto, lebo nie sme dostatočne informovaní a osvojili sme si slogan “kvalitná náhrada materského mlieka”. Články ako tento sa objavujú u nás výnimočne, pretože médiá sú závislé od reklamy výrobcov. Lekári, nemocnice v podvyživenom zdravotníctve sú závislí od obchodníkov. Článok, ktorý vyvracia zaužívaný názor na umelú výživu si nemôžu dovoliť uverejniť. Namiesto toho sa objavujú články a publikácie v zmysle: Materské mlieko je to najlepšie pre bábätko , ale keď …(sa objaví problém) … je tu pre Vás jeho kvalitná náhrada. Články, ktoré nedávajú návody, ako prežiť bez dokrmovania, resp. len s dočasným dokrmovaním.

        Lucka, celý tento web je určený pre mamičky a ich rodiny. Najväčšia odmena pre mňa je mamička, ktorá dojčí a dojčí s radosťou. Vytvorila som ho preto, lebo mamičky majú obmedzený prísun k správnym informáciám . Pretože tisíce mamičiek zbytočne dojčenie bolí a spája sa pre ne s negatívnymi skúsenosťami. Žiadnu mamičku, ktorá “stratila ” mliečko neodsudzujem, naopak. Viem, že je to následok bezmocnosti a nesmierneho stresu a chýb, ktoré sa udiali. Články na tomto webe dávajú mamičkám návod, ako chyby nerobiť a ak vzniknú, ako ich naprávať. Zadarmo, bez akýchkoľvek reklám a nároku na odmenu. Som tu preto, aby som mamičky povzbudila ,lebo práve to je najväčší liek pri riešení problémov. No nemôžem spasiť celý svet a byť non stop pri každej mamičke . Je to len kvapka v mori, ktoré je zamorené kultom umelej výživy.

        Odpovedať
        • Petra says:
          22. mája 2010 o 10:32

          Katka, mozno je to kvapka v mori, ale kazde jedno dojcenie, ktore si svojim prispenim zachranila, sa pocita! Tvoj web a celkovo Tvoje posobenie na MK sposobilo krasnu lavinu, informacie sa siria medzi mamickami, Tvoje clanky koluju, mamicky Ta cituju napriec celym forom. Ved staci len pozriet navstevnost Tvojej stranky…Je to uzasne!
          Ked som si precitala Kruty clanok…, nemohla som neplakat od bezmocnosti. Stavias fakty do vyssich suvislosti, ako sa k nam bezne dostavaju. A ano – je kontroverzny! Viem si predstavit, ze moze vyvolat velke vycitky v zene, co nedojci a vdaka nemu sa pozrie za seba inou optikou, nez jej vnutil napr.pediater. Je napisany fakt silno, emotivne. Ale taka je realita, mam obavu, ze este tragickejsia…
          Preto dufam, ze si ho cim viac mamiciek precita vcas.

          Odpovedať
      • jana.p says:
        23. mája 2010 o 11:00

        musim povedat, ze s luciou suhlasim. myslim si, ze kazda matka, pokial moze, tak bude radsej dojcit, ale ked nemoze, tak ma aspon kvalitnu nahradu.

        Odpovedať
    18. Gabriela Kalašová says:
      20. mája 2010 o 22:46

      Súhlasím s Katkou jednoznačne.
      Ja som odchádzala z pôrodnice s inštrukciami dojčiť každé tri hodiny. Po 11 dňoch od prepustenia na prvej poradni (žiaľ z dôvodu čerpania dovolenky v ambulancii som sa tam skôr nedostala) a po 11 dňoch častého plaču mojej dcéry (dcéru som rodila sekciou a vraj je normálne, že takéto deti sú viac plačlivé)- SOM ZISTILA, že dcéra váži menej, ako keď ju prepustili, dokonca menej ako bola jej pôrodná váha.
      NAŠŤASTIE moja pediatrička nám nepredpísala fľašu, ale častejšie dojčenie, hoci aj po hodine! Hneď začala viac priberať a menej plakať. :))
      Našťastie sme sa zaobišli bez prikrmovania cez cievku a podobne. Myslím si, že naozaj všetko robí psychika, ja som veeeeľmi chcela dojčiť, priznám sa viedli ma k tomu zo začiatku absolútne prozaické a možno aj sebecké dôvody:
      1) nechcelo sa mi naťahovať s cumľami a fľašami
      2) nemala som chuť platiť za niečo, čo mám zadarmo a z prírody
      3) dojčenie bolo pre mňa relaxom, jedinou chvíľou počas dňa, kedy som mohla “vypnúť” a relaxovať, počas zhonu okolo domácich prác.
      Časom sa z toho stala radosť a potešenie z blízkosti môjho dievčatka a aj vďaka tomu, že som natrafila na Katku a jej rady, som objavila skutočné čaro dojčenia a dodnes sa neviem nabažiť jej rád a článkov. :))

      Odpovedať
    19. Anonym says:
      20. mája 2010 o 18:06

      clanok je dobry a aj verim tomu, ze je to tak. nepaci sa mi ale, ze z neho vyplyva, ze matka, ktora nedojci, nie je dobra matka a neskusila vsetko. ano, umela vyziva je draha, ale pokial na to matka ma a rozhodne sa pre nu, nech uz je jej dovod akykolvek a dieta prospieva, je zdrave a spokojne, rodicia su v pohode, nie je to pozitivne? nie je dolezite aby okrem dietata, boli v poriadku a pohodove aj matky? alebo je dolezite len blaho dietata a matka je vedlajsia?

      Odpovedať
      • annagsk says:
        20. mája 2010 o 19:44

        Janka, nikdy by som si nedovolila a ani mi neprislúcha súdiť matky, ani to nebol účel článku. Ak by sme sa na článok pozerali v tomto zmysle, išlo skôr o to vysvetliť, ako dokážu práve výrobcovia ovplyvňovať postoj ženy k dojčeniu – kľúčovej súčasti materstva.

        Moja odpoveď je teda zároveň otázka: Prečo matka vlastne zaujme takýto postoj? Prečo sa matka rozhodne nedojčiť?

        Domnievam sa, že sú za tým dve podstatné príčiny:

        – neinformovanosť a kult umelej výživy opisovaný v tomto článku
        – udalosti, ktoré sa stali pri, po pôrode a v prvých dňoch života s bábätkom

        Matka, ktorá je informovaná o rizikách s rozhodnutím nedojčiť , by sa prirodzene mala chcieť týmto rizikám vyhnúť.

        Kŕmenie z fľaše je intervenčný, neprirodzený spôsob výživy.

        Matka, ktorá zažila prirodzený pôrod a po pôrode zažila samoprisatie bábätka si dokáže už v prvých hodinách vytvoriť tak silnú väzbu s bábätkom a tak pevne sa utvrdiť v role matky, že otázka dojčiť – nedojčiť sa v nej nezrodí. Matka, ktorej bude umožnené prvé hodiny tráviť so svojím bábätkom najmä “koža na kožu”, sa bude cítiť kompetentná živiť a starať sa o bábätko tak,ako jej to hovorí materinský inštinkt. Bude chcieť podvedome dať bábätku pocit bezpečia, zasýtiť hlad a cítiť ho živé a teplé. A ak sa aj vďaka nesprávnym postupom vyskytnú problémy, bude pravdepodobne vyvíjať snahu prekonať ich. Pretože ony sa prekonať dajú, najmä ak má matka kvalifikovanú pomoc.

        S dojčením je spojené množstvo mýtov, jeden z nich je, že dojčenie najmä spočiatku musí bolieť. Nie je to pravda. Ak dojčenie bolí a “ničí” mamičku až do takej miery, že kŕmenie z fľaše považuje za menšie zlo, resp. za oveľa výhodnejšie pre seba i dieťa, je to chyba a rozhodne to tak nemá byť. Je to tým, že mamička nedostala kvalifikovanú pomoc. Mamička i bábo sú tak svojím spôsobom okradnutí o krásnu a dôležitú súčasť ich života.

        Odpovedať
    20. annagsk says:
      20. mája 2010 o 17:34

      Viaceré mamičky sa mi ozývajú s otázkou, že čo mali robiť, keď ich bábo neprospievalo a oni mali málo mliečka:

      Práve potreba dokrmovať istý čas bábätko , nedostatočný váhový prírastok spojený s množstvom chýb pri dojčení , niekedy až s ohrozením na živote bábätka, je hrubo zneužívaný producentmi UM, fľaší a cumľov:

      – vzácne sa objavia i mamičky, ktoré z nejakej príčiny nedokážu vyprodukovať dosť mlieka pre svoje bábätko. Môže sa to stať napr. adoptívnym mamičkám,mamičkám s nevyvinutými prsnými žľazami … . A potom sú tu mamičky, ktoré dokážu produkovať dostatok mliečka, no pre nesprávne postupy a pomoc sa ich laktácia dobre nerozvinie a bábätko neprospieva. Žiadna správna poradkyňa netúži bábätko vyhladovať a nebráni sa dokrmovaniu, ak je to ozaj nutné.
      ALE:
      dojčenie nie je len kŕmenie. My dokážeme bábätko predsa dokrmovať priamo na prsníku pomocou cievky. Bábätku i mamičke tak zabezpečíme všetky výhody dojčenia a zároveň bábätku zabezpečíme dostatočný prísun živín . Bábätko neprestáva prijímať materské mlieko, dojčením a blízkym kontaktom má zabezpečené optimálne podmienky na jeho rast, vývoj, upevňuje si väzbu s mamičkou… Mamička takisto nestráca výhody dojčenia, či už zo zdravotného alebo psychického hľadiska. A čo je podstatné, dokrmovanie na prsníku zvyšuje produkciu MM. Na rozdiel od kŕmenia fľašou.

      Videli ste na krabici s umelým mliekom odporúčanie dokrmovať bábätko pomocou cievky? Ja nie. Cievka totiž stojí cca 1 €. Fľaša viacnásobne viac, k tomu sa nabaľujú rôzne cumle, ohrievače fliaš, cumlíky na dudlanie atď. A čo je dôležité – potreba príjmu UM sa jeho podávaním z fľaše neustále zvyšuje, až na 100%. Na rozdiel od dokrmovania na prsníku, kde sa v priebehu pár dní – týždňov laktácia v drvivej väčšine naplno môže rozbehnúť. Budú producenti takýto postup propagovať? Nebudú, však by išli proti svojim záujmom – predávať viac. A netreba sa vlastne ani čudovať, zákony biznisu sú tvrdé, oni využívajú a zneužívajú situáciu.

      Ak by výrobcovia odporúčali dokrmovať cievkou, UM by bolo v podstate v polohe ” lieku”. Bolo by užívané dočasne, po nevyhnutný čas. Pretože najneskôr po prechode na tuhé príkrmy by už bábätko mohlo byť naplno dojčené a popritom i prikrmované zeleninou, mäsom … Dojčenie by pokračovalo tak dlho, ako by to mamičke a bábätku vyhovovalo.

      Mamičky žijú v omyle. “Však som robila maximum a nešlo to” – ak mamička okrem úpravy prisatia a zefektívnenia dojčenia nedokrmovala cievkou namiesto fľaše, ak neučila bábo prisávať sa na prsník správne, maximum neurobila. Vďaka manipulácii s informáciami a postupmi pri dojčení zo strany výrobcov a ľudí nimi ovplyvnených – napr. i lekármi.

      Dokrmovanie nie je koniec sveta. No dokrmovať sa skutočne dá tak, že dojčenie má šancu dlhodobo pokračovať.

      Odpovedať
    Newer Comments →

    Napísať odpoveď pre Katarina Zrušiť odpoveď