Prečo dojčiť? (alebo mýty a skutočný význam dojčenia )

prisalo sa po mesiaciAj dnešné ženy chcú rodiť a dojčiť svoje deti. Žijeme v treťom tisícročí, no stále privádzame na svet deti rovnakým spôsobom, stále sme cicavce. Moderný človek sa síce pokúša posledné desaťročia umelo zasahovať do tohto procesu, no len veľmi nedokonale. Najlepším inkubátorom zostáva maternica , najlepšou výživou dojčenie , najlepšou postieľkou mamičkina náruč.

Prečo by matka mala dojčiť? Pretože jej dieťa má právo dojčiť sa. Pretože dojčenie je prirodzené a jednoduché. Dáva mamičke voľnosť a slobodu napriek tomu, že má ešte nesamostatné bábätko. Dojčiť sa dá kdekoľvek a kedykoľvek, na prechádzke lesom, v kútiku kaviarne či na lavičke v parku.  Nie je nič jednoduchšie ako cestovať s plne dojčeným bábätkom. Mliečko je vždy okamžite k dispozícii, má správnu teplotu, je hygienické. Dojčiaca matka sa nemusí obmedzovať vo svojom životnom štýle. Môže jesť všetko, čo jej chutí. Deti zvyčajne veľmi dobre tolerujú stravu mamičky. Čím pestrejší jedálniček mamička má, tým viac budú bábätku chutiť príkrmy. Vôňa a chuť ponúkaných jedál mu už budú dávno známe. Môže bez obmedzenia športovať, formovať si postavu, starať sa o svoje telo.

V období finančnej krízy a rýchleho spôsobu života je dojčenie o to viac dôležité. Pretože dojčenie znižuje stres u matky i u bábätka a tým pozitívne vplýva na ich fyzické i psychické zdravie. Tvrdí sa, že  matka, ktorá prežíva nejaké ťažké obdobie, musí “stratiť” mlieko. Že matka, ktorá má “oslabenú imunitu” nedokáže tvoriť mlieko. Nie je to pravda, matky v koncentračných táboroch, vo vojnách, matky z hladujúcich oblastí sveta dokážu svoje deti dojčiť a vyprodukovať nutrične hodnotné mlieko.  Choroby neobchádzajú ani dojčiace mamičky, no v skutočnosti je len veľmi málo ochorení, ktoré s dojčením nie sú zlúčiteľné. Lekári ústretoví voči dojčeniu dokážu nájsť takmer vždy vhodné lieky. V dnešnom svete kultu umelej výživy je neustále spochybňovaná schopnosť matiek dojčiť, spochybňuje sa kvalita materského mlieka, ktoré  organizmus vytvára pre ich deti.

chorá mamička

matka, ktorá po pôrode prišla o maternicu, stratila veľa krvi, a predsa dojčí svoje bábätko na JIS

Materské mlieko sa státisíce rokov vyvíjalo pre potreby ľudského mláďaťa. Vznikol z neho dokonalý koktail živín, minerálov, vitamínov , rastových faktorov aj obranných látok. Bábätku chutí, dokáže ho dokonale stráviť, umožňuje mu rásť. Vďaka kontaktu pusy bábätka s bradavkou sa v priebehu niekoľkých hodín v mlieku vytvárajú protilátky na mikroorganizmy v okolí matky, čím dokáže lepšie odolávať infekciám. Bábätko vždy pije mliečko ušité presne na mieru. Neustále sa prispôsobuje jeho vnútorným potrebám. Umelé mlieko je unifikované pre každé bábätko, nedokáže sa prispôsobiť v danej chvíli potrebám konkrétneho dieťatka. Stále v ňom chýba množstvo dôležitých látok. Obsahuje to, čo nemá, napr. cudzorodú kravskú bielkovinu, ktorá je silný alergén a je veľmi ťažko stráviteľná. S umelým mliekom by sme preto mali zaobchádzať ako s liečivom, ktoré má svoje vedľajšie účinky, podávať ho len výnimočne a dočasne .

Prevláda názor, že dojčenie je oveľa ťažšie než kŕmenie z fľaše. Výrobcovia fliaš a cumlíkov nás utvrdzujú , že skĺbiť dojčenie s ich cumľami je jednoduché.  Kŕmenie z fľaše je intervenčný, neprirodzený spôsob výživy . Kŕmenie z fľaše umelým mliekom nie je náročné? Je oveľa ťažšie a náročnejšie. Matka nemôže reagovať na prvé náznaky hladu, musí sterilizovať fľaše a cumle,  ohrievať vodu a namiešať umelú výživu. Jej dieťa zatiaľ musí čakať, plakať, naučiť sa zvládať samotu. Musí sa uspokojovať umelou náhradou prsníka – cumlíkom. Dojčenie i predčasne narodeného dieťaťa sa spája s menšou desaturáciou kyslíka než kŕmenie z fľaše. Už predčasniatko môže pri prechode z výživy žalúdočnou sondou prejsť priamo na dojčenie.

Práve potreba dokrmovať istý čas bábätko a nedostatočný váhový prírastok spojený s množstvom chýb pri dojčení sú zneužívané producentami umelých výživ, fľaší a cumľov. Isteže, vzácne sa objavia i mamičky, ktoré z nejakej príčiny nedokážu vyprodukovať dosť mlieka pre svoje bábätko. Môže sa to stať napr. adoptívnym matkám, matkám s nevyvinutými prsnými žľazami. A potom sú tu matky, ktoré dokážu produkovať dostatok mliečka, no pre umelé zásahy, nesprávne postupy a nesprávnu pomoc sa ich laktácia dobre nerozvinie a bábätko neprospieva. Žiadna správna poradkyňa či lekár netúži bábätko vyhladovať a nebráni sa dokrmovaniu, ak je to ozaj nutné. Ale dojčenie nie je len kŕmenie. My dokážeme bábätko dokrmovať priamo na prsníku pomocou cievky. Bábätku i mamičke tak zabezpečíme všetky výhody dojčenia. Zároveň bábätku zabezpečíme dostatočný prísun živín, ktorý mu prúdi zo zásobníka cez cievku v puse. Bábätko neprestáva prijímať materské mlieko, dojčením a blízkym kontaktom má zabezpečené optimálne podmienky na jeho rast, vývoj, upevňuje si väzbu s mamičkou.  Matka takisto nestráca výhody dojčenia, či už zo zdravotného alebo psychologického hľadiska. Dojčenie s dokrmovaním na prsníku zvyšuje produkciu materského mlieka. Na rozdiel od kŕmenia fľašou. Videli ste na škatuli s umelým mliekom odporúčanie dokrmovať bábätko pomocou cievky? Asi nie. Cievka totiž stojí cca 1 €. Fľaša viacnásobne viac. K tomu sa nabaľujú rôzne cumle, ohrievače fliaš atd. A čo je dôležité – potreba príjmu umelého mlieka sa jeho podávaním z fľaše neustále zvyšuje až na 100%. Na rozdiel od dokrmovania na prsníku, pri ktorom sa v priebehu pár dní  laktácia v drvivej väčšine prípadov  môže naplno rozbehnúť. Budú producenti takýto postup propagovať? Nebudú, veď by išli proti svojim záujmom – predávať viac. Ak by výrobcovia odporúčali upraviť prisatie a dokrmovať cievkou, umelé mlieko by ozaj zostalo v polohe ” lieku”. Tak, ako to bolo pôvodne s umelou výživou zamýšľané. Zachrániť vo vzácnych prípadoch život, lebo materské mlieko nie je k dispozícii. Bolo by užívané dočasne, po nevyhnutný čas. Pretože najneskôr po prechode na tuhé príkrmy by už bábätko mohlo byť naplno dojčené a popritom i prikrmované zeleninou, ovocím či mäsom. Dojčenie by pokračovalo tak dlho, ako by to mamičke a bábätku vyhovovalo. Stáva sa, že bábätko sa prvé dni či týždne nevie na prsník prisávať. Existujú efektívne postupy, pomocou ktorých sa väčšinou podarí bábätko naučiť sa prisávať. Ak mu však dáme fľašu s cumľom, oberáme ho o šancu naučiť sa prisávať a dojčiť sa. Svetoznámy špičkový odborník na dojčenie Dr. Newman hovorí: ” Matka sa učí dojčiť dojčením. Dieťa sa učí dojčiť dojčením. “

Dojčenie skutočne nie je len kŕmenie, dáva bábätku i mamičke oveľa viac. Základné potreby bábätka sú zasýtiť hlad, byť v teple a bezpečí. Toto všetko nájde v náručí mamičky, na prsníku. Niekedy sa dojčí krátko od smädu, inokedy dlhšie od hladu. Chce sa dlho dojčiť, pretože sa cíti preťažené, opustené alebo mu je zima. Preto sa niekedy dojčí každú hodinu a inokedy každé 4 hodiny. Bábätko vie, že na prsníku dostane všetko, čo potrebuje. Cíti, že je mamičkou prijímané, že ho neodmieta. Dostáva jej lásku a pozornosť. Dojčenie je liek na každú boliestku. Na boľavé kolienko, na udretú hlávku, na veľkú krivdu , čo sa mu prihodila. Matka , ktorá je v tesnom fyzickom kontakte s bábätkom, reaguje na jeho potreby včas,  vie ich ľahšie rozpoznať a uspokojiť. Dojčenie ju napĺňa. Je hrdá, že dokáže živiť svoje dieťa vlastným mliečkom. Rozumie svojmu dieťatku i keď nerozpráva.

Okamihom pôrodu sú prsia matky pripravené dojčiť, prvé mliečko sa v nich začalo tvoriť už dávno pred pôrodom. Je fascinujúce sledovať, ako sa novorodeniatko nahé bez pomoci inštinktívne doplazí po hrudi mamičky až k prsníku a nájde si bradavku. Ak sa tento proces nenaruší, v priebehu 1- 2  hodín od pôrodu dôjde k samoprisatiu bábätka na prsník.  Bábätko sa začne samé dojčiť. Pohyb bábätka, masáž prsníka rúčkami bábätka pred prisatím vyvoláva u mamičky oxytocínové impulzy, bábätku po prisatí dobre tečie mliečko – kolostrum. Zvýšenie hladiny oxytocínu rozšíri kožné cievy na hrudníku, čím mamička prenáša teplo na svoje dieťa a stáva sa tak živým inkubátorom. Uvoľnený oxytocín, nazývaný i hormón lásky,  prechádza i do centrálnej nervovej sústavy matky, čo ovplyvňuje jej vzťah k bábätku. Vyvoláva v nej pravú nekonečnú materinskú lásku, pevné puto k bábätku, láskyplné materské správanie. Nikdy v živote sa v žene neuvoľní toľko oxytocínu než tesne po pôrode.  Matka, ktorá zažila prirodzený pôrod a po pôrode zažila samoprisatie bábätka, si dokáže už v prvých hodinách vytvoriť takú silnú väzbu s bábätkom a tak pevne sa utvrdiť v role matky, že otázka dojčiť – nedojčiť sa v nej nezrodí. Matka, ktorej bude umožnené prvé hodiny tráviť so svojím bábätkom najmä  kontaktom “koža na kožu”, sa bude cítiť kompetentná živiť a starať sa o bábätko tak, ako jej to hovorí materinský inštinkt. Bude chcieť podvedome dávať bábätku pocit bezpečia, zasýtiť hlad a cítiť ho živé a teplé. A ak sa aj vďaka nesprávnym zásahom vyskytnú problémy, bude pravdepodobne vyvíjať snahu prekonať ich. Pretože ony sa prekonať dajú, najmä ak má kvalifikovanú pomoc.

Žijeme v nedokonalom svete plnom nedokonalých ľudí. S dojčením je spojené množstvo mýtov.  Jeden z nich je, že dojčenie je bez príčiny niekedy ťažké, bolestivé. že mamička môže len tak stratiť mlieko. Otázka dojčenia bola vždy otázka života a smrti. Aj preto má žena dva prsníky. Ak jeden nefunguje, nahradí ho naplno druhý prsník. Jeden prsník dokáže tvoriť dostatok mlieka pre jedno ba i dve deti. Prečo teda tak veľa mamičiek neúspešne dojčí? Pretože sa počas alebo po pôrode nevhodne zasiahlo. Napríklad:

Pokiaľ počas tretej doby pôrodnej môže mať mamička nahé bábätko na svojej hrudi, vylúči dostatok oxytocínu i na bezpečné porodenie placenty.  Syntetický oxytocín, ktorý sa pri pôrode často neuvážene a rutine podáva vnútrožilovo, nepreniká do mozgu. Pôsobí iba na sťahy maternice. Blokuje jeho prirodzené a veľmi dôležité  uvoľňovanie. Prvý umelý zásah, ktorý dokáže negatívne ovplyvniť dojčenie a život s bábätkom je na svete.

Umelým zásahom do dojčenia je i zdanlivo nevinný cumlík, ktorý mamičky berú ako povinnú súčasť výbavičky. Mamičky netušia, že práve on má na svedomí často predčasné ukončenie dojčenia. Potláča hlad bábätka, matka nevie rozpoznať prvé známky hladu a potreby ísť na prsník. Stojí za boľavými bradavkami,  hryzením bábätka, ale i za typickým dojčeneckým štrajkom, keď bábätko niekoľko hodín či dní tvrdohlavo odmieta prsník. Jedna jediná skúsenosť s cumľom môže oslabiť pristie bábätka. Už nebude otvárať pusu doširoka tak, aby uchopilo čo najväčšiu časť dvorca. A tu máme ďalší mýtus o tvare bradaviek.   Mliečko do pusy nasáva bábätko stláčaním dvorca prsníka. Bradavkou mliečko len vyteká. Bábätko sa dokáže prisať na prsník s akýmkoľvek tvarom bradavky bez použitia klobúčikov. Na tvare bradavky, či je plochá alebo vpáčená vôbec nezáleží. Hovorí sa, že  najmä spočiatku musí dojčenie bolieť. Nie je to pravda. Správe prisaté bábätko môže byť na prsníku i celé hodiny a bradavky bolieť nebudú. Používanie umelých náhrad bradavky oslabuje správne prisávanie sa bábätka a snáď najviac ovplyvňuje úspešnosť dlhodobého dojčenia.  Základom úspešného dojčenia je správne prisatie.

po cisárskom reze, bude to realita i na Slovensku?

po cisárskom reze

Pre mamičku je medvedia služba, ak ju necháme po pôrode samú oddychovať a bábätko jej vezmeme na noc či na celý deň preč. Namiesto toho, aby sme jej bábätko položili na holú hruď. Vďaka čomu by sa oveľa rýchlejšie zotavila a bábätko sa dojčilo na požiadanie a tým si vytváralo a pilo dostatok mliečka. Ležať so svojím bábätkom a dojčiť v posteli  matku neunavuje. Každé odlúčenie od bábätka negatívne ovplyvňuje rozvoj laktácie, hoci ide len o pár minút či hodín.

Súčasnou praxou je potláčanie príznakov , nie odstraňovanie príčin. Nevie sa prisať na prsník? Skúsime klobúčiky namiesto toho, aby sme bábätko učili správne sa prisať a mamičku správne bábätko na prsník prikladať. Má žltačku? Vezmeme ho pod lampu namiesto toho, aby sme bábätku umožnili prijímať veľa mliečka efektívnym dojčením na požiadanie.  Bolí bruško? Nasadíme liek na koliku namiesto toho, aby sme mamičku naučili ako prsník dobre vyprázdniť. Grcká? Zahustíme mliečko, nariadime predlžovať intervaly. Namiesto toho, aby sme mamičku upokojili a naučili ju šetrne s bábätkom manipulovať a správne ho prikladať. Nepriberá? Nariadime dokrmovať fľašou namiesto toho, aby sme mamičku naučili efektívne dojčiť. Horúčky, zápaly prsníkov či vyčerpanosť z dojčenia sú následok intervencií a nesprávnych rutinných  postupov,  ktoré sa pri dojčení udiali.

Mnohé mamičky povedia, však mne to fungovalo, dávala som fľašu i cumlík a dojčila som rok. Mamičiek, ktorým sa to nepodarilo je oveľa viac. V roku 2008 bolo na Slovensku v 3 mesiacoch dojčených 61,9% detí, v polroku už len 41,1 % detí. 6 mesiacov  nie je koniec dojčenia, je to len prvý míľnik na ceste dlhodobým dojčením. Prikrmovaním nenahrádzame dojčenie, len k nemu pripájame nové jedlá či neskôr i trochu tekutín. WHO odporúča do 2 rokov zavádzanie príkrmov popri dočení, a potom v dojčení pokračovať tak dlho ako to mamičke i bábätku vyhovuje.  Dieťa má právo byť dojčené až kým sa samé dobrovoľne neodstaví. V druhom roku mu rýchlo rastie mozog a materské mlieko obsahuje práve v druhom roku faktory, ktoré rastu mozgu napomáhajú. Materské mlieko prispieva po prvom roku významne k výžive dieťaťa, niektoré imunitné faktory v materskom mlieku sú v druhom roku života prítomné vo vyšších dávkach než v prvom roku, pretože vtedy sú deti vystavené väčšiemu množstvu infekcií.

Ak dojčenie bolí a “ničí” mamičku až do takej miery, že kŕmenie z fľaše považuje za menšie zlo, resp. za oveľa výhodnejšie pre seba i dieťa, je to chyba a rozhodne to tak nemá byť. Je to tým, že mamička nedostala najmä od začiatku kvalifikovanú pomoc.  Mamička i bábätko sú tak svojím spôsobom okradnutí o krásnu a dôležitú súčasť ich života. Aby sa tak nedialo, matka by sa mala už v tehotenstve pripraviť na dojčenie. V súčasnosti sa neustále rozširuje sieť certifikovaných poradkýň pri dojčení o.z. Mamila, ktoré pomáhajú mamičkám v predpôrodoných kurzoch i neskôr pri dojčení. Je fajn vybrať si pôrodnicu i podľa toho, aká starostlivosť o bábätko bude matke umožnená. Najlepšie podmienky sú v BFHI nemocniciach (Nemocnice priateľské deťom). No nič nenahradí kvalitnú prípravu. Dobre informovaná matka bude vedieť čo má očakávať a o čo má pri a po pôrode žiadať. Zdravé dieťatko  má právo byť s mamičkou od narodenia non stop. Nepotrebuje samostatnú postieľku, v posteli (i nemocničnej) pri mamičke mu je najlepšie.

Ľudské mláďa potrebuje takmer neustálu prítomnosť matky. Len vtedy bude ozaj spokojné. Potrebuje sa dojčiť, nosiť v náručí, spať s ňou v spoločnej posteli. Normou je dojčenie. A ak sa bábätko nedojčí, aj tak má právo správať sa ako dojčené bábätko.

35 Responses to Prečo dojčiť? (alebo mýty a skutočný význam dojčenia )

  1. kili píše:

    “Umelým zásahom do dojčenia je i zdanlivo nevinný cumlík, ktorý mamičky berú ako povinnú súčasť výbavičky. Mamičky netušia, že práve on má na svedomí často predčasné ukončenie dojčenia”

    Navízení cumlíku je jedním z doporučených postupů prevence SIDS. Nejsou žádné důkazy o tom, že cumlík jakkoli nepříznivě ovlivňuje kojeni.

    • kili píše:

      oprava : nabízení cumlíku

    • kili píše:

      Článek pojednává o mýtech a sám mýty nabízí. Ohledně SIDS je to docela nezodpovědné, nicméně vybrat si musí čtenář sám. Ti, kteří nyní hodnotily¨palcem dolů evidentně neví nic o SIDS a možnostech jeho prevence. Pokud někdo z ostatních má zájem, dám tu odkaz na jeden z nejprestižnějších světových informačních zdrojů.

      • annag píše:

        killy, je možné, že cumlík , postieľka pomáhajú deťom nedojčným k prevencii voči SIDS. Ale toto je portál o dojčení a deťoch dojčených – ktoré dostávajú originál cumlíka = prsník, originál postieľky a monitoru = náruč, blízkosť svojej matky. Originál vždy zostane originálom, i preto v krajinách, kde matky tradične spávajú so svojimi deťmi v spoločnej posteli a dojčia ich, je výskyt SIDS mizivý. Mamičky na tejto stránke majú k dispozícii odkazy na stránky, kde k tejto problematike pri DOJČENÝCH deťoch, ktoré sú v TESNOM KONTAKTE so svojou matkou , nájdu viac informácií.

        Viete, materinské správanie k dieťaťu, dojčenie, spávanie v spoločnej posteli je ľudské, normálne a prirodzené – presne ako je to prirodzené pre ostatné cicavce v živočíšnej ríši. Je to norma = základ. A preto dokazovať, že dojčenie je bezpečné namiesto cumlíka alebo spanie v spoločnej posteli pri matke namiesto vzdialenej postieľky je bezpredmetné, sú normou. Chápem, že dosiahnuť rovnaké bezpečie pre deti nedojčené je zrejme náročné, ak nie priam nemožné – o čom svedčí i taká plodná niekoľkoročná diskusia v odborných kruhoch, ktorá sa touto problematikou zaoberá.

        Prosím, nemusíte sa unúvať reakciami, bol to môj jediný príspevok k Vašim poznámkam.

        • kili píše:

          – portál o kojení by neměl špatně radit v jiných ohledech, ani nepravdivě informovat. Není jediný důkaz, že cumlík ovlivňuje kojení, stejně tak nabízení cumlíku je součástí souboru opatření prevence SIDS i u kojených. Spabní ve společné posteli je jednoznačně prokázaným risikem pro SIDS. Vaše intuice v tomto ohleu jsou klamné a jako klamné jsou podané na tmto portálu rodičům, není to seriosní, je to falešné a navádějící ke zvyšování risika SIDS.

          – je možné, že se Vám nehodí, že někdo poukáže na chyby, které jsou obsahem sdělení na tomto portále. Nijak na Vás nežádám reakce, beztak nemají oporu ve skutečnosti, ale jsou Vašimi intuicemi. Ale lidé, kteří zde člou, mají ¨tu ode mne nabídku fakt.

          • kili – ešte raz, toto je stránka o dojčení a je zlé, ak mamičky , ktoré chcú dojčiť strašíte údajmi, ktoré sú tendenčné a o ktorých sa môžu aj tak bežne dočítať na mnohých slovenských i zahraničných portáloch.

            Neprinášate nám NIČ nové. Veľmi dobre viete a naschvál zamlčujete fakt, že existujú i štúdie, ktoré Vaše tvrdenia a odkazy vyvracajú. .

            Na tejto stránke prinášame matkám informácie, ktoré podporujú normálne správanie žien – matiek a ich detí. Rozhodnutie je na ich strane a prosím Vás, nechajte to na nich. Naše mamičky sú inteligentné ženy, ktoré sa vedia rozhodnúť ako budú vychovávať svoje deti.

            Milé mamičky, ak by ste si chceli prečítať, ako to s podobnými štúdiami je a nemáte čas hľadať v odkazoch, tak veľmi pekne a zrozumiteľne ich nájdete povedzme tu alebo tu:

            http://www.askdrsears.com/topics/sleep-problems/sids

            http://www.brianpalmerdds.com/Default.htm

            Veľmi sa opspravedlňujem, ale nemám viac času reagovať na kili, riešenie Vašich problémov je pre mňa dôležitejšie – pretože som tu pre Vás a pre Vaše detičky.

            • kili píše:

              Nic jiného, než že nechávám rozhodnutí na každém, nečiním. Nabízím informace a nabízím jejich nejprestižnější zdroje, nikoli nějaké intuice. Co s nimi kdo učiní, jeho věc. Vy informujete falešně, což snižuje věrohodnost stránek, založených v dobrém úmyslu, obsahujících řadu cenných informací a správných informací a pomáhajících v jiných ohledech kojícím. Je škoda, že lpíte na mýtech a odmítáte nabízené informace. Vaše věc. Moje věc je o nich napsat. Řešit problémy špatně je horší než neřešit vůbec.

              • Petra píše:

                Pan/i KIli, navrhujem Vam zalozit si vlastny blog a tam pravdivo (z Vasho pohladu) informovat nas mamicky – co a ako je dobre s detickami “stvarat”. Prajem Vam, aby mal minimalne taku popularitu ako tento, ktory teraz tak pravidelne navstevujete a horlivo komentujete.

                • kili píše:

                  K věci samotné nemáte zjevně zhola nic, Vaše návrhy a přání jsou irelevantní.

                  • Petra píše:

                    Together we can change the world🙂 Hezky vecer a mene vzteku.

                    • kili píše:

                      nebráním Vám cokoli měnit, nicméně starost o mé věčery Vám nenáleží. K samotné předmětné věci stále nemáte nic,.

          • Dida píše:

            p.Kili, som matkou dnes uz 4 rocneho syna, ktory sa narodil predcasne a bol teda rizikovy co sa SIDS tyka, pocas prveho roka mal 2x spankove apnoe, spaval v samostantnej postielke podla “normy”, naivne som pouzvivala monitor dychu s tym,ze ak by pocas spanku prestal dychat monitor to predsa zaznamena, a ano pouzivali sme aj cumlik a rozhodne ho nepovazujem za prevenciu SIDS.Monitor dychu zaznamenava kazdy pohyb nie len dychanie, nebol oprety o stenu, postielka bola zaistena proti pohybu,ziadne zbytocne deky, podusky, makke matrace, presne podla navodu od vyrobcu.Monitor nam zacal pipat az vtedy ked mal modre pery a cumlik mal v ustach.Druhy krat bol syn umrcany nechcel poriadne spat, a tak som k nemu vstavala hore-dole, po par hodinach takehoto maratonu som ho zobrala k sebe do postele a dodnes toto rozhodnutie nelutujem, zo sna ma prebralo to ze sa mi nieco nezdalo, a syn opat nedychal. Vysetrenia boli ok, nic mu nenasli, nevedeli a doteraz nevedia pricinu.Dcerka (13mes.) spava so mnou v posteli, je plne dojcena zacala som pouzivat cumlik na radu druhych,a vdaka cumliku prespala skoro celu noc a nedozadovala sa dojcenia, cez den sa zacali intervaly medzi dojcenim predlzovat, ved stacilo ked zo spanku zamrcala a dostala cumlik, a tak zasa vydrzala dlho spat, postupne zacala stagnovat na vahe, a mne sa znizila tvorba mlieka, ked uz jej netieklo tak ako bola zvyknuta odmietala prsnik, neskor aj schudla, prestala sa na prsnik spravne prisavat, a neskor sa u mna prejavila mykoza bradaviek, pretoze cumlik je zdrojom infekcie a aj zubneho kazu.Priznajme si , ktora z tych matiek ktore pouzivaju cumliky ked dietaku padne na zem, ho neobilzla ze?Zacala ma pri dojceni hryzt tak ako do cumlika.Tiez som bola nazoru, ze cumlik je neskodna pomocka. Cumlik sme vyhodili a dcera sa dozaduje castejsie dojcit, krasne pribera, a zmizla mi aj mykoza.Dost velka nahoda na to aby som si povedala, ze cumlik je neskodny. Poznam vela mamiciek vo svojom okoli, ktore vdaka cumliku dojcit nevydrzali, kazda ma svoj pribeh, ale spolocny menovatel je jednoznacne cumlik, pretoze az po jeho pouzivani sa problemy vyskytli. Ked mala dcera 8 mesiacov, spala so mnou v posteli a prestala dychat, kedze bola na prsniku vsimla som si to okamzite a prebrala som sa. Opat seria vysetreni a nic sa nezistilo.Neviem z akych vyskumov vychadzate vy, ale moja skusenost ma nikdy nepresvedci ze spanie v spolocnej posteli zyvsuje riziko SIDS. U nas prave to spolocne spanie, mozno zachranilo mojim detom zivot.

            • kili píše:

              – monitor dechu jste užívala skutztenčně naivně, nesnižuje risiko SIDS, nabízení cumlíku patří do prevence SIDS¨stejně jako spaní v samostatné postýlce v místnosti s rodiči, jak můžete zjistit na

              http://aappolicy.aappublications.org/cgi/content/full/pediatrics;116/5/1245

              Nechci debatovat k historkám či konkretním věcem, podávám obecnou informaci. Kdo ji neche přijmout, nemusí.

  2. VieraMax píše:

    Zdravim vsetkych zucastnenych… Som mamou sest tyzdnoveho babatka a bohuzial mam problem s kojenim. Po porode sa sice hned neprisal, ale uz na druhy den sa mu to podarilo, takze z porodnice sme odchadzali plne dojceni, bez nejakych problemov. Kojila som na poziadanie maleho, vychadzalo to cca kazde dve hodinky a v noci dokazal potiahnut jeden dlhsi spanok na 4-6 hodin, potom sa budil kazde 2-3 hodiny. Odsavacku som zo zaciatku nepouzivala, zdalo sa mi, ze vsetko je v poriadku a ze maly pekne papa. vahu som zacala sledovat doma este pred tym ako sme sli k lekarke, videli sme, ze nedosahujeme porodnu vahu a ze stagnujeme… preto som sa naozaj zacala este viac snazit, kojila som aj 11x za den a kojenie trvalo v priemere 40 minut. toto snazenie trvalo asi tyzden. O to vacsie prekvapenie bolo, ked v tretom tyzdni nie len, ze neprekrocil porodnu vahu, ale este k tomu aj schudol na 2960g! lekarka nas sice nestrasila, ale odporucila dokrmovat nutrilonom. kedze som si predtym dokazala odsat 30 ml, dohodli sme sa na dokrmovani 30 ml nutrilonu. maleho dokrmujem lyzickou.
    medzicasom uz pribral, ale sme len tesne nad porodnou vahou (3400g) ( v siestom tyzdni). aj po dohode s lekarkou som zatial nepridavala viac nutrilonu, zostali sme na 30ml. pri kojeni mu najprv ponuknem prsnik, ale casto sa stava, ze na nom zaspi. potom sa ho pokusam budit, co vacsinou vyjde, ale bdely sa udrzi opat len par minut. podavanie nutrilonu lyzicou ho preberie, takze potom mu opat ponuknem prsnik.
    Co ma este viac zaskocilo, je, ze druhy den mam prsia menej naliate ako predtym a odstreknem si len cca 15ml… bojim sa, ze mliecko stratim uplne! teraz som sa rozhodla opat to skusit len s MM, bez nutrilonu, chcem, aby sa mi laktacia nastartovala co najviac. rozhodla som sa budit maleho aj v noci, nech sa prisaje, aj keby len na par minut.
    skusila som aj homeopatika ricinus comunis, ale dostala som zlel instrukcie a tak som dve balenia vybrala 3granolky 5x denne, na miesto pat granoliek 3x denne. nemala som nejaky extremny pocit, ze by to velmi ucinkovalo, ale je mozne, ze to bolo sposobene nespravnym davkovanim. teraz skusam More Milk Plus, tak uvidim. Sama som zvedava… beriem ich druhy den, zhodou okolnosti sa mi v ten den ako som si ich zacala davat, objavila laktacna kriza…
    co sa tyka plienok, s tym sme nemali vobec problem, pretoze aj pre prikrmovanim mal cca osem mokrych plienok a pravidelne kakal. mokre plienky mame aj teraz, ale vyskytlo sa prvykrat, ze sa vykakal az na 6. den…
    velmi by som ocenila akukolvek dobru radu, lebo sa nebojim len o mliecko, ale hlavne o maleho, aby som mu neprivodila nejake problemy tym, ze tak malo pribera.

    • annag píše:

      Vierka – Vaše dojčenie by bolo ideálne riešiť osobne s poradkyňou

      – bábätko na prsníku zaspáva, lebo reaguje na pomalý tok mliečka. Lyžička ho preberie, lebo tok mliečka je rýchly. Aby nám bábätko na prsníku nezaspávalo, potrebuje mať teda tiež silný tok mliečka- a to sa dá dosiahnuť jednak správnym prisatím, jednak zvýšením tvorby mliečka, pretože laktácia sa nemohla dobre rozvinúť.

      Dokrmovanie lyžičkou je oveľa lepšia voľba než fľaša. Ale nie je ideálna – pretože prsníky netušia, o koľko viac mliečka majú tvoriť. Ak sa bábätko prisáva, tak by sme ho mali dokrmovať priamo na prsníku pomocou cievky – bábo sa tak dojčí a pije mliečko z prsníka a zároveň si ťahá mliečko cez cievku zo zásobníka – tým pádom prsníky aktívne stláča – vyprázdňuje oveľa dlhšie než teraz. Vypije mliečko, ktoré dnes zostáva v prsníkoch, a tým dáva organizmu impulz, aby sa mliečka tvorilo čoraz viac – je to geniálny výmysel, ktorý nezaťažuje mamičku tak ako odsávanie po dojčení . Navyše, mamička i bábätko sa pomocou neho učia dojčiť (niektorým bábätkám trvá dlhšie, než sa naučia prisávať a aj mamičkám, než sa naučia prikladať)

      https://dojcenie.wordpress.com/som-zufala/musim-dokrmovat-ako-a-cim/

      Na to, aby sa bábätko naučilo správne dojčiť sa musí naučiť správne prisávať . A aj mamička sa musí naučiť správne prikladať – lebo čím dlhšie od pôrodu ste, tým viac si upevňujete nejaký nesprávny návyk, ktorý niekde na začiatku zrejme vznikol. Toto je ideálne riešiť s poradkyňou – ale samozrejme, určite pomôže ak si dobre prezriete videá a články, fotky, ako sa bábätko prikladá a dojčí – musí mať v puse veľkú časť dvorca odspodu, aby sa dostalo k svojmu mliečku . prosím ,prezrite si to dokola , aj 20 krát trebárs🙂

      https://dojcenie.wordpress.com/ako-dojcit/spravne-prisatie-babatka/asymetricke-prilozenie-2/

      https://dojcenie.wordpress.com/ako-dojcit/spravne-prisatie-babatka/priecna-poloha/

      Okrem prisatia je veľmi dôležité naučiť sa pozorovať dojčenie – dnes som na materskej stránke tohto blogu – na http://www.dojcenie.eu pridala článok s videami, ktoré porovnávajú efektívne dojčenie s pocuckávaním na prsníku – podľa opisu, podobne ako väčšina mamičiek, zrejme ešte neviete dobre rozlíšiť kedy bábätko ozaj pije a kedy len cucká naprázdno – bábo, ktoré na prsníku nepije, alebo pije len sem tam, zostáva hladné, hoci sa bude dojčiť aj 24 hodín denne v kuse.

      http://www.dojcenie.eu/2011/04/pije-moje-dieta-pri-kojeni-dost-mlieka-video/

      https://dojcenie.wordpress.com/ako-dojcit/kedy-babo-pije/

      Preto je dôležité – pokúsiť sa bábo dobre priložiť s sledovať dojčenie – ak bábo len cucká a zaspáva, reaguje na pomalý tok mliečka – vtedy treba prsníky stláčať a ak to nefunguje, tak i striedať , možno spočiatku i viackrát .

      https://dojcenie.wordpress.com/ako-dojcit/stlacanie-prsnika/

      Vierka, maličkého si vezmite k sebe do postele, ideálne aby bo len v plienočke a Vy do pol pása odhalená – aby ste mohli byť spolu koža na kožu non stop – to ho bude motivovať hlásiť sa na dojčenie častejšie.

      – prsíčka dobre stláčajte a striedajte, je možné, že sa bude dojčiť i veľmi často – hoci i každú hodinu či častejšie

      – snažte sa zdokonaliť prisatie – je to najdôležitejší bod

      – určite sa mi prosím zajtra ozvite a veľmi by bolo fajn, ak by ste kontaktovali poradkyňu vo svojom okolí

      • VieraMax píše:

        V prvom rade, velmi pekne dakujem za naozaj vycerpavajucu odpoved. Stretnutie s laktacnou poradkynou som si dohodla este v sobotu a mali by sme sa stretnut zajtra, na co sa poriadne tesim. dufam, ze sa mi podari s jej pomocou vychytat vsetky zle navyky, ktore sme s malym ziskali…
        po precitani Vasej odpovede som to hned pocas najblizsieho kojenia skusila a cuduj sa svete maly aktivne pil celu dobu kojenia (cca hodinu). bohuzial, to co ma tak tesilo v noci, rano uz nebolo pravdou. cely den sme sa vyslovene morili s prichytenim a s “cuckanim”, ale nevzdavame sa🙂
        s manzelom sa pokusime co najskor zohnat bud suplementor alebo tak, ako bolo popisane, skusime si ho vyrobit z hadicky a flasky. uvidime, ci to bude fungovat.
        zatial velmi pekne dakujem a prajem dobru noc🙂

        • annag píše:

          Dobrý deň Vierka, poradkyne cievky majú … ale to ste už asi dostali, ak ste sa s ňou stretli, ozvite sa prosím, ako sa darí🙂

          • VieraMax píše:

            sice preslo velmi vela casu, ale neda mi nenapisat, ako to slo dalej…
            aj napriek velkej snahe sa mliecko nerozbehlo tak, aby som dojcila vylucne. priznam sa, ze ked som videla aky je maly chudy a ze nepribera, zacala som sa o neho obavat a ked zacal po nutrilone prosperovat, bola som rada. bolo mi velmi luto, ze ho musim dokrmovat😦 ale nakoniec som sa s tym trochu zmierila…
            moja snaha ale stale pokracovala, dbala som o spravne prilozenie a uchyt, dojcila som na poziadanie a UM som podavala cez cievku na prsniku, brala som homeopatika, senovku aj benedikt. maly krasne priberal a teraz sme dokonca predbehli vo vahe aj starsie deticky! ma 6,5 mesiaca a vazi 8200 g a meria 70 cm🙂 a to sme postupne davku UM nepridavali, ale nakoniec uberali (max. co dostal bolo 100 ml, ale to asi len tyzden…)
            lekarka nam uz dlhsie hovorila, ze teraz sa to priberanie spomali, ale stale priberal viac a viac. v tom mi konecne napadlo, ze to je asi mojim mlieckom🙂 ked sa clovek zmieri s nejakym stavom, tak potom ho prekvapi, ze sa to zrazu zmeni😉 UM sme teraz cez den uplne obmedzili. Dostava mensiu davku na noc a rano ked sa preberie po 9 hodinovom spanku. mozno by tu rannu davku ani nepotreboval, ale mam pocit, ze je fajn, ked mu po tak dlhom spanku doplnim viac tekutin…
            pomohlo mi aj to, ze mi kamaratka, ktora vylucne koji starsieho syna, povedala, ze pri odstriekavani tiez nedosiahne viac ako 50 ml. mne sa totiz viac pri odstrekovani nepodarilo ziskat.
            velmi sa vam chcem podakovat za Vasu ochotu a pomoc. za to, ze ste tu pre nas a pre nasich “papkacov”🙂 aj vdaka Vam som to nevzdala, napriek poznamkam okolia!🙂
            viera

            • annag píše:

              Dobrý večer Vierka, veľmi sa teším, že sa Vám podarilo takto krásne dojčiť. Vy ste neustále dojčili, možno maličký dostával počas dojčenia i dokrm, ale stále ste ho dojčili a dojčíte. Môžete si obaja vychutnávať všetky výhody dojčenia a to je nádherné. Keď bude mať rok či dva, tak si už len letmo budete pri dojčení spomínať na ťažkosti prvých mesiacov.

              Podľa opisu maličký nepotrebuje dávku ani na noc, ani na ráno🙂 – už je to len o Vašej odvahe🙂 a o tom uveriť, že neskutočné sa stalo pravdou a UM ste sa zbavili. Maličký, ak bude potrebovať po dlhom spánku viac tekutín, sa sám ozve a prsíčko si vezme jednoducho viackrát za sebou. A to platí i večer – však spí až 9 hodín v kuse – možno by sa bez dokrmu zobudil o čosi skôr, ale to by ste isto zvládli🙂 Ak sa veľmi bojíte, tak mu večer môžete dať spapať namiesto dokrmu pevný príkrm – nie je dôležité, či bábo papá prvý príkrm na raňajky , obed, či večer. Ale takto by ste sa cievky definitívne zbavili.

              Sú ženy, ktoré skutočne neodsajú ani kvapku mliečka a plne dojčia trebárs 3 roky. Odsávanie je veľmi náročné nielen na zručnosť, ale i na psychiku, tréning. Dôležité je, či si vie bábätko samé mliečko z prsníka vypiť – a Váš maličký to očividne vie. Krásne dojčenie a materstvo🙂

  3. anic1 píše:

    Dobrý deň, prosím o radu, mám mesačnú dcérku a dojčím ju každé 2 hodiny. Chcem zaviesť to, že ju budem dojčiť až každé 3 hodiny, lebo sa mi zdá, že ak ju dojčím tak skoro tak ešte nemá strávené a napríklad keď ju prebaľujem pred papaním, tak vygrcne také mliečko čo vyzerá ako keby bolo zrazené. V noci sa nám to darí, že sa zobudí až za 3 hodiny. Mliečka mám dosť, kojím ju z obidvoch pŕs.
    A ešte jedna prosba: trápi nás večerné zaspávanie. Švagrina mi poradila, aby som ju jednoducho okúpala, nakojila a dala spinkať aj keď je ešte hore. Ale mne v tej postieľke plače, tak ju zoberiem na ruky a pestujem dokedy nezaspí, a to trvá aj 3 hodiny a obyčajne zaspáva okolo 23.00 hod. Môže to byť spôsobené tým, že sa nevie uložiť a preto mi stále plače?

    • annag píše:

      Dobrý deň, bábätko mliečko trávi priebežne, resp. každý človek trávi jedlo priebežne a vždy sa vlastne v žalúdku mieša čerstvé jedlo s už natráveným. Nebolo by dobré dojčiť bábätko až keď je žalúdok úplne prázdny, to už by išlo o vyhladovanie. Navyše to, že bábo niečo vygrcká, nám nič nehovorí o jeho zasýtení. Keďže bábätká majú nezrelý zvierač pažeráka, mliečko ľahko vybehne vonku i pri zdanlivo opatrnej manipulácii. No to sa môže stať tak bábätku, ktoré prijíma veľa mliečka, ako i bábätku, ktoré pije málo mliečka. Grckanie deťom nevadí, niečo vygrckajú, vzápätí sa najedia – skôr to prekáža či vystraší mamičky. Pri prebaľovaní skúste nôžky čo najmenej stláčať k brušku, je lepšie bábätko s vystretými nôžkami otáčať z boka na bok (teda asi tak, ako sa prebaľuje nevládny dospelý) a zároveň ju môžete prebaľovať na vyvýšenej podložke, aby mala hrudník vyššie než zadoček. A je lepšie prebaľovať po dojčení (pomedzi dojčenie). Bábo síce čosi vygrcká, no ide na prsník pri prvých známkach hladu a pokojnejšie pije, lepšie mliečko trávi. Po prebalení ju opäť najlepšie a najrýchlejšie upokojí prsník.

      Základ úspešného dojčenia je dojčiť na požiadanie. Len vtedy môže dojčenie dlhodobo fungovať a bábätko môže byť spokojné a pekne prospievať. A aj bábätko, ktoré prijíma veľa mliečka môže mať potrebu piť ešte viac – preto o tom, kedy a koľko by malo bábätko papať, má rozhodovať ono, nie mamička, lekár či hocikto iný. Mamička prsník ponúkne a bábätko sa rozhodne – ak chce, tak papá, ak nie, tak nepapá.

      Večer postupujete veľmi dobre, Váš inštinkt Vám nedá bábätko vyplakať, je to správne, láskyplné, materinské správanie z Vašej strany. Dojčenie však nie je len kŕmenie, večer potrebuje bábo viac pozornosti od mamičky, len pri nej sa cíti a bezpečne a spokojne. Potrebuje sa preto dojčiť zvyčajne častejšie a dlhšie. Dojčenie je totiž tá najtesnejšia väzba s mamičkou, ktorá dokáže bábätko väčšinou okamžite upokojiť. Maličká môže byť i viac hladná, je normálne dojčiť ráno povedzme každé tri hodiny, poobede každé dve a večer každú hodinu. A aj každý deň môže byť iný . Ak cez deň nedojčíte na požiadanie, ak 2 hodiny dosahujete napr. povedzme pomocou cumlíka, ktorý hlad potláča, tak večer sa môže situácia o to viac vyhrotiť.

      Asi som Vám dala úplne iný návod, aký ste očakávali. No takto režim dojčeného bábätka vyzerá. Možno zdanlivo chaoticky, ale v skutočnosti s presnými pravidlami. Pravidlom je rešpektovanie bábätka a jeho potrieb bez toho, aby sme ich nahrádzali cumlíkom či fľašou. Pravidlom je, že nepokoj, plač bábätka riešime v prvom rade ponúknutím prsníka a až potom hľadáme iný spôsob, ako ho upokojiť. Držím palce, nech sa čo najskôr vzájomne spoznáte a zohráte🙂

  4. Monika g píše:

    Katka, dakujem za dalsi vyborny clanok, obzvlast ma potesili informacie o vyzname dojcenia v druhom roku zivota. Dojcim svojho 17-mesacneho syna a chybaju mi zdravotne argumenty v prospech dojcenia (z casu-nacas musim dojcenie tak “velkeho” dietata pred okolim obhajovat, zaroven si sama chcem urobit jasno v tom preco dojcit a ako dlho).Prosim nevies ma zotientovat kde by som nasla viac informacii? Tiez sa ta chcem spytat co si myslis o este pomerne intenzivnom dojceni v tomto veku? Na prsku pije niekolkokrat ces den aj v noci (dohromady cca 10x). Dakujem a prajem vela peknych clankov.

    • annag píše:

      Ahoj Monika,

      materské mlieko bude mliekom aj keď bude mať dieťa 5 rokov. A presne tak, ako je nenahraditeľné v prvých hodinách života, tak je nenahraditeľné i v 17 mesiacoch života. O jeho zložení sa vie veľa, ale aj tak zostáva ešte veľa objavov na odhalenie. “Náš” Dr. Newman hovorí niečo v tomto zmysle: dojčenie staršieho dieťaťa má množstvo zdravotných výhod pre dieťa i matku, ale najdôležitejší je aj tak fakt, že ak to tým dvom vyhovuje, ak ich dojčenie teší a prináša im radosť zo vzájomnej blízkosti, prečo ho ukončiť? A ja dodávam: Komu by to prinieslo prospech? Výrobcovi umelého mlieka? Svokre? Susedke? Alebo matke a dieťaťu, v čom? Píšem o čosi viac v tomto článku :https://dojcenie.wordpress.com/2010/01/20/dlhodobe-dojcenie-a-prirodzene-odstavenie-babatka/ a komentároch k tomu článku. Veľa informácií je i na stránke http://www.mamila.sk

      Tvoje otázky sú otázkami dnešnej spoločnosti, ktorá je ovplyvnená kultom umelej výživy. Tento kult zdegradoval dojčenie do roly obyčajného kŕmenia. Malý sa dojčí primerane svojmu veku. Je možné, že 17 mesačné dieťa nepotrebuje možno piť pre hlad mlieko 10 krát denne. Ale dieťaťu, ktoré dojčené nie je , určite bude mamička ponúkať tekutiny 10 krát denne. A ak jej bude dieťaťa plakať, bude unavené alebo bude chcieť spinkať, tak mu ponúkne napr. cumeľ a bude ho mať v puse celé hodiny. A čo je cumeľ? Cumeľ je náhrada prsníka , náhrada matky, ktorú dieťa potrebuje, no už ju nemôže mať tak tesne ako je to len možné. Lebo dojčenie je tá najtesnejšia forma väzby medzi matkou a dieťaťom. A keď bude veľmi zle, bude ho nosiť, hojdať , túliť k sebe, lebo jej dieťa to ešte potrebuje, napriek tomu, že už je odstavené. Čiže mamička, ktorá nedojčí, musí hľadať iné náhrady, iné spôsoby, akým aspoň čiastočne funkcie dojčenia nahradiť.

      Žiadne dieťa by sa pred druhým rokom dobrovoľne neodstavilo. Dobrovoľne sa odstaví len zdanlivo, napr. tak, že mu znížime prísun mliečka, alebo mu vytvoríme averziu k prsníkom…. No v jeho veku je dieťa ešte naplno pripútané k mamičke a jeho čas na osamostatnenie ešte len príde. Aj do škôlky deti nastupujú až okolo 3 rokov, v období, kedy sa tešia z vlastnej samostatnosti a šikovnosti. Tak, ako je dieťa hrdé , že sa naučí chodiť na nočník, tak by malo byť dieťa hrdé, že už sa odstavilo – že už je také veľké, že už prsíčko nepotrebuje. Kým sa tak nestane, malo by sa dojčiť.🙂

      • Helena píše:

        Ja by som len pridala moje pozastavenie sa nad tym, ako mi niektore mamicky hrdo hlasili, ze uz maju odstavene deti …ale ich detom ostali cumliky (lebo by inak ani na nakupovat ci varit nemohli) a cumlikove flase s tekutou kasou ci mlieckom na vecer, lebo bez toho by nezaspali🙂.
        Tak su tie deti odstavene alebo nie? Podla mna nie.

  5. lenka píše:

    Úplne perfektné napísané – ako všetky tvoje príspevky doteraz, ktoré sa dajú čítať jedným dychom. Len škoda, že tieto stránky neobjavia aj mamičky, ktoré naozaj dajú dieťaťu kvoli pohodliu a nočnému častejšiemu budeniu radšej umelé mlieko a pritom by mohli krásne dojčiť ( česť výnimkám, ktorým sa naozaj dojčiť nedá). Radšej povedia, že nemajú dostatok mlieka alebo, že mlieko stratili , bábo málo priberá………a pritom nevyvinú žiadnú námahu na to, aby mohli v dojčení pokračovať.

    • jufa píše:

      Myslis ze je to naozaj jednoduchsie vstavat v noci a tak ako annag vravi ohriat umele mliecko sterilizovat flasu a nechat babo cakat? Ze je to pohodlnejsie ako mat babo vedla seba a len mu strcit prsnicek?
      Ja som pre dojcenie spravila vsetko, aj vela rad podla tejto stranky som si vzala k srdcu, napriek tomu mam za den iba 250 milickov mliecka. A musim dokrmovat trojmesacne babo, ktore sa narodilo 4.1 kilove. Ako to len vsetci vo svojich predstavach zjednodusujete, ze je umelac jednoduchy!!!!
      Vies si predstavit pocity mamy ktora chce dojcit a nedojci? Ked vidim ako mala chce papat a nemam?
      Priznam sa, ze suplementor sme po dvoch tyzdnoch mucenia zanechali. Nedavalo mi to pocit, ze som lepsou matkou, aj tak mala dobre vedela, ze taha z hadiciek, pretoze ked som si nedala hadicky, prsko odmietala tak ci tak, 60 milickov mala tahala hodinu a potom strasne vela grckala ovela viac ako ked papa flasou. Ano, stalo sa, ze mala casom prestala chciet moje prska, pretoze to mliecko mi tecie naozaj pomalsie. Ale ziadny suplementor, homeopatika, bylinky, myslienky, caste prikladanie, caste odsavanie – nic nezvysilo moju tvorbu mliecka. Tak teraz okrem toho ze v noci 3,4 krat absolvujem maratom s ohrievanim umelaca, tak si potom pekne sadnem a dvadsat minut jej odsavam tych mojich 30 milikov, niekedy 40, co sa mi urobia za tri hodiny.
      Pretoze je mala grckavy typ, davam jej male davky umelaca, nie 150 milickov, ako je v navode, to by hned cele vygrcla. Davam jej 50 a tak papa skoro kazdu hodinu, dve cez den a 3,4 hodiny v noci ako dojcene dieta.
      Myslim, ze by ludia konecne mali zmenit pohlad na vec, nehadzat vsetkych do jednoho vreca.

      • Lukas píše:

        Suhlasim s tebou. Niekedy sa moze clovek aj zabit a jednoducho to nejde. Boli sme x-krat u laktacnych poradkyn, pouzivali cievku, ale mala aj tak mala problemy s prisatim sa. Robili sme vsetko podla ich rad, ale nepodarilo sa. Velmi mile a ochotne poradkyne nam sami pomahali, ukazovali, ale ani oni nemali uspech. Mliecka bolo vzdy malo a mala si pyta stale viac. Homeopatika a odsavanie nenahradia prisatie dietata a tak je mliecka stale menej. Vraj treba skusat a ono to prijde. Asi ano, ale nie v kazdo pripade. A este mala poznamka. Ak zena rodi cisarskym rezom (chceli sme normalny porod, ale neslo to) tak je tazke hned male k matke prilozit nech si rozvija saci instinkt. Manzelka sa den po sekcii nevedela ani pohnut, dostavala infuzie a bolelo ju cele telo. Dva dni po sekcii 10 minut stavala z postele na zachod. Aj ked si velmi chcela malu chytit, nemala na to sily. Takze tu sa pytam ako krmit dieta prvy tri dni ked matka nemoze. Jedine umelym mliekom, ktore dietatu podaju sestricky a ked to raz dietatu zachuti a zisti, ze je to pohodlnejsie, tak si vy mozete aj rozkrajat. Zelam kazdej mamicke nech jej dojcenie vyjde, ale majte na pameti, že nie vzdy sa to podari a mozete preto spravit vsetko.
        A TERAZ TO HLAVNE: Ak nedojcite nie ste preto zle matky!!! A nemajte preto vycitky svedomia!!!

        • Barborka píše:

          Ahoj Lukas, tiez som rodila sekciou, tiez som nevedela vstat, tiez mi malinkeho nedali hned a absolutne sa mi nepricucol, ked uz mi ho na prsnik prilozili… dokonca mi v nemocnici natlacili do hlavy, ze mam zle bradavky a musim kojit s klobucikom. Dovtedy som kojenie absolutne neriesila a myslela som si, ze budem kojit a hotovo. Ale tento zaciatok bol tak katastrofalne tazky, ze som ho skoro nezvladla. Maleho som v nemocnici krmila iba umelym mliekom s tym, ze som si ho stale prikladala, ale on pit nechcel a nechcel. Nevedel sa prisat. Doma to bolo to iste, kojili sme s klobucikmi, ale maly bol strasne drobny, ledva priberal, tak som donekonecna riesila otazku, ci mam dost mlieka. Asi mesiac sme to tahali s klobucikmi a maly priberal ozaj malicko. To ma iba upevnovalo v tom, ze mlieka dost nemám. Bola u nás aj laktacna poradkyna… ta ma trosku sklamala. Cakala som od nej nejake povzbudenie, ale po jej odchode som sa citila este viac frustrovana. Bol mi vytknuty cumlik, aj to, ze ho dokrmujem z flasky i ked len vlastnym mliekom. Poradkyna povedala, nech skusime cievku ked sa nevie pricucnut. Ale potom som si povedala, ze radsej budem kojit pol roka cez klobuciky alebo si budem mlieko odsavat a budem maleho krmit mojim mliekom z flase – ako sa trapit s cievkou, ci tym, ci mam alebo nemam dost mlieka. Asi dva mesiace – naozaj neprehanam, sme fungovali tak, ze ja som odsala mliecko, dala do chladnicky a kym som ja odsavala, manzel maleho krmil tym, co som odsala predtym… Takto som presne videla, kolko odsajem, kolko maly vypije… Myslim, ze takto by to pokracovalo az do momentu, kedy by som sa docista nezlblaznila. Maleho som sa ucila prisat sa, ale odmietal to. Jedneho dna sa vsak prisal. Nakratucko, ale predsa. A tak sme to skusali a skusali. Dnes ma maly devat mesiacov a iba ho kojim. Iba z prsnika. Nic ine nechce, len moj prsnik. Od toho stvrteho mesiaca absolutne neriesim, ci mam dost mlieka. Jednoducho, ak to clovek vypusti z hlavy – ten pocit “mam dost mlieka, alebo nemam dost mlieka” tak sa telo upokojí. Ja viem, lahko sa to hovori teraz. Ked mi na zaciatku vsetci hovorili “vydrz to” mala som chut sa az pobit, taka som bola zufala a nestastna z toho, ze to nejde… Ale teraz, naozaj s odsupom casu vidim, ze to ma vyznam. Ze je jedno, ci je zena po cisarskom, ci po prirodzenom porode. Dolezite je nevzdtad to a pristupovat k dojceniu ako k samozrejmosti. Neriesit to, ci mam dost mlieka. Jednoducho si treba do tej hlavy vtlct, ze “ja som mama tohto dietata, kto ho nakrmi, ak nie ja” myslim, ze s tymto pocitom to pojde. Este to dojcenie nevzdavajte… samozrejme, neodsudzujem maminky, ktore dojcit nemozu, alebo im to naozaj nejde… ale skuste to. Vsetky. Stoji to za to.

          • annag píše:

            Pridala som do článku dva obrázky , ktoré ukazujú, ako sa dá mamičke a dojčeniu pomôcť i v prípade, že príchod na svet nie je ideálny – bohužiaľ, fotky sú realita v Kanade, nie u nás.😦 Sú ukážkou toho, ako má pomoc matke a dieťaťu v kritických chvíľach vyzerať. Chorá matka, ktorá má svoje dieťa na sebe, pociťuje v danej chvíli menšiu bolesť. Dieťatko neprežíva úzkosť, stres zo separácie. Mamička neprežíva strach o svoje dieťa tak, ako by sa oň bála, ak by bolo niekde v inkubátore. Bude skôr zdravá a dosť silná na to, aby sa dokázala o svoje bábätko postarať. Šanca, že si budú dojčenie užívať veľmi dlho, je vysoká .

            Tá mamička na infúziách prišla definitívne o možnosť mať ďalšie dieťa. Ak by rodila u nás, zrejme by prišla i o jedinečnú šancu dojčiť svoje dieťa, lebo by jej dojčenie nebolo umožnené ešte niekoľko dní či týždňov. A jej dieťatko by sa nemohlo dojčiť, hoci má na to legitímne právo.

            Lukáš, Vaše bábätko mohli manželke nosiť na dojčenie a prikladať ho bez toho, aby sa čo i len pohla. Ak by bábätko bolo nedajbože napr. choré a v inkubátore, tak by jej mohla sestra pomáhať prsia odstrekovať. A čím by sa malo dokrmovať? Odstriekaným kolostrom. Ak ho je málo, môže sa zmiešať s vodou alebo glukózou. Ak ho je napriek tomu málo, tak materským mliekom z laktačnej banky. Ak bábätko prijme čo i len raz UM, tak jeho tráviaci trakt sa osídli úplne inými, cudzorodými, mikroorganizmami. Ak sa bábätko nemôže, nevie prisávať, môže sa kŕmiť alternatívne spôsobom, pri ktorom musí vyvíjať aktívny pohyb jazýčkom a ktorý sa podobá čo najviac dojčeniu. Ide o obyčajný pohárik či lyžičku alebo prst, ktorý bude sať spolu s cievkou, cez ktorú bude tiecť dokrm. V našich podmienkach je to však skôr utópia …

            Súhlasím, niekedy je to ťažké ,nemáme možnosť ovplyvniť okolie, dali ste dojčeniu šancu a to je veľmi dobre. Určite diskusia nie je otázka zlej a dobrej matky. Je to o tom, že i naše mamičky, ktoré chcú dojčiť, by nemali byť o dojčenie ukrátené a majú právo v kritických chvíľach dostať správnu pomoc. Prvé momenty po pôrode sa však veľmi podceňujú, tak ako sa podceňuje i význam dojčenia. Význam malo i pre Vašu manželku, však oň podľa opisu naplno bojovala. Prajem Vám veľa radosti s Vašim bábätkom (ako i všetkým mamičkám v diskusii🙂 )

            • Anonym píše:

              Vsak to je ten problém. Sestricky v nemocnici maju na Vas kazda iny meter. Jedna trva na tom aby male bolo v postielke sikmo, prisla druha a nakricala namanzelku preco je dieta sikmo, atd. Rovnako je to z dojcenim, ani jedna sestricka sa neobtazovala male dat prisat. druhy den po porode prisli raz na 2 minuty.
              A to bolo male vyplakane a chcelo spat a nie jest. Na treti den prisla sestricka nechala malu v postielke a nechala to na manzelku, ktora ako som spominal nevedela po sekcii poriadne vstat z postele. Odpadavalla z nizkeho tlaku a nie to este si chytit malu na roky. Pomoc nula bodov. Jak sa na 4 den dostala ako tak dokopy tak aj na dojcenie mala kazda sestricka iny nazor. Po kazdom akoze kojeni male vazily a ked sa im zdalo malo, tak malej strcily flasu, lebo vraj manzelka ma malo mlieka🙂. Druha sestricka zas prisla a zrevala na manzelku ze kto jej dal flasku, co bola na stoliku, ked povedela, ze sestricka, tak sa len zvrtla doniesla injekcnu striekacku a nakrmila malu s nou ze takto sa ma dokrmovatt.
              V takomto strese, nazorovom rozkole, sa nsla mozno jedna sestricka ktora sa mamickam venovala a ukazovala ako maju spravne kojit, ako masirovat prsia a pod. Lenze 1 normalna sestricka na cele oddelenie a ktora chodi cca kazdy druhy/treti den je malo. Podpora dojcenia v nemocnici=nula. A potom vasa vychodiskova situacia doma ked to chcete napravit je stokrat tazsia a gratulujem kazdemu komu sa to podarilo. Nam bohuzial nie a mozem povedat, ze sme bojovalo dost dlho. Male nema doteraz nervy trochu pockat ked je hladne, jendoducho hned a zaraz a bez problemov, ziadna snaha sa trocha potrapit. Asi bude nervak po mne:-) Kvitujem Vami poslane fotky. Bodaj by aj u nas isli tymto smerom. Vsak u nas chybaju aj normalne porodne stoly, ci skor stolicky na normalny porod. Tie zelezne pricne na porod su uz na hanbu. S manzelkou sme sa zhodli, ze na buduci porod si budeme vyberat uz inu nemocnicu a to podla vztahu k dojceniu a ochote sestriciek.

        • Anonym píše:

          ahoj, ja som podobneho nazoru. Vsade sa clovek stretatava s rozdielnymi informaciami, ale pravdepodobne kazda mamicka (az na male vynimky) chce krmit svoje dietatko materskym mlieckom a nie dokrmovat. Malokto si bohuzial uvedomuje aky je aj vyvyjany psychicky natlak na matku ze ak nekoji je zla matka. skutocne obcas moze mamicka robit vsetko co jej kazu, radia a snazit sa a nejde to. dietatko tento psychicky tlak pocituje takisto a kojenie nie je mozne lebo sa dietatko nie ze zle prisaje ale ho ani k bradavke nedostanete. preplacete noci. hladate na internete co robit. kontaktujete laktacne poradkyne… pri kazdom prikrme vam tecu slzy po licach a donekonecna skusate-obcas uspesne obcas bezuspesne. a citite sa ako neschopna matka… a este sa tu na vas niekto obori a povie ja som mohla kojit a takisto mozes aj ty…utvarame si nazory na zaklade par riadkov.psychika matky je poznacena.myslim ze kazdy chce mat stastne a zdrave dietatko. aby dietatko taketo mohlo byt – najprv musi byt stastna mamicka. kojenie je nielen o technike ale aj psychike. toto nie je obhajoba umelych prikrmov. ja sa kazdy vecer modlim, aby som mohla plnohodnotne a vylucne kojit. aj ked by to bolo kazdej polhodiny!

      • Janka Mich píše:

        Viem, ze rad ste uz dostali iste vela a uz sa vam nechce skusat nic – ale este jedno posledne stebielko, ktore vam znacne pomoze aj pri odstriekavani: Je to liek Costi, s ucinnou latkou Domperidon. Viem, ze je to zatial u nas velmi nepraxovany liek , ale je ako laktacne poradkyne ho mame v zalohe. Ak mi napisete, poslem viac info, ktore mozte ukazat aj lekarovi, aby vam ho mohol predpisat

    • lenka píše:

      jufa, ja som napisala, ze cest vynimkam, ktore urobili vsetko preto aby kojit mohli!! Ja si osobne velmi vazim mamicky, ktore podstupili to co ty. Sama neviem, ci by som spravila vobec tolko pre kojenie baba ako ty. Takze klobuk dole. Ja som skor reagovala na tie maminky, ktore kojit mozu, ale kvoli tomu, ze sa babo napr. casto budi si povedia, ze mlieko je slabe(aj tlakom okolia), co vobec nie je o hlade, ale to tu uz rozpisovala Katka.

  6. janka píše:

    annag, super clanok, ty uplne rozbijas koncepty nasich mam! “daj mu cumel, flasu”, “asi mas riedke mlieko” a pod. skvela praca, si clovek na pravom mieste. velmi mi pomohla tvoja stranka a uchranila nas od umeleho mlieka. drzim palce a prajem vsetko dobre! dakujeme

  7. Veronika Mihalská píše:

    Kati, ďalší skvelý článok🙂 ďakujem🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: