Ako by malo vyzerať prvé dojčenie


samoprisatie Alex

Existuje postup, ako zabezpečiť, že sa dojčenie pre matku a dieťa začne čo najlepšie. Pritom o ňom málokto vie. Prečo ho nevyužiť? O význame samoprisatia píše RNDr. Viera Červená:

Ako si predstavujete prvé chvíle po pôrode? Filmy, seriály či historky od známych, ktoré už majú deti nám ukazujú, že bežný postup je, že bábätko sa po pôrode odnesie, vyšetrí, umyje, podrobí nevyhnutným procedúram, oblečie, zavinie do zavinovačky a prinesie ukázať matke. Sestrička ho vyskúša priložiť a po pár minútach ho odnesie na prehriatie.

Keby ste rozhodovali Vy sami, čo by ste chceli?

Moje“ mamičky na kurzoch prípravy na pôrod a dojčenie mi väčšinou odpovedia, že by svoje dieťa konečne po deviatich mesiacoch chceli vidieť, vziať do náručia, tešiť sa z jeho prítomnosti a priložiť ho k prsníku. Vždy sú prekvapené, keď im poviem, že tento postup, ktorý by si želali, má dokonca svoj vlastný názov – samoprisatie a že ho odporúčajú ako najvhodnejší postup pre prežitie prvých dvoch hodín po narodení dieťaťa viaceré zdravotnícke organizácie. Ešte viac sú budúce matky prekvapené, keď zistia, že tento postup okrem množstva iných výhod, ktoré prináša pre dieťa aj pre matku, je jedným zo základných predpokladov toho, aby bolo dojčenie úspešné, z krátkodobého aj z dlhodobého hľadiska.

Ako na to?

Bábätko sa okamžite po pôrode položí bruškom na telo matky, kde si ho matka osuší (okrem ručičiek bábätka) a  potom nahé leží hlavičkou približne na úrovni bradaviek matky. Môže sa prikryť prikrývkou. Väčšina detí sa v prvých hodinách života správa rovnako a predpovedateľným spôsobom, čo naznačuje, že ich správanie je inštinktívne.

Prvých 15 minút väčšinou dieťa leží na bruchu matky. Intenzívne hľadá tvár rodiča – vzory podobné tvári uprednostňuje pred inými vzormi podobnej svetlosti. Dieťa sa naučí rozpoznať vôňu a tiež tvár matky. Potom začína robiť pohyby, ktoré vrcholia v približne 45. minúte po pôrode. Pohybuje ústami, cmuká, sliní. Počas pobytu v maternici si cvičilo pohyby, ktoré teraz využije – kráčací reflex – končatinami sa zapiera do brucha matky. Tým pomáha matke pri urýchľovaní zavinovania maternice, vylúčení placenty a redukcii krvných strát. Dieťa sa posúva na lakťoch a saje si ručičku – chuť a vôňa plodovej vody na rukách mu pomáhajú hľadať bradavku, keďže dvorec bradavky vylučuje chemikáliu podobnej vône a chuti. Preto je dôležité ručičky neosúšať. Dieťa sa načahuje za prsníkom a tým masíruje bradavku, ktorá reaguje predlžovaním, vztyčuje sa (je potom ľahšie uchopiteľná) a každý dotyk tiež spôsobuje vylučovanie oxytocínu u matky. To pomáha prvému dojčeniu. Okrem toho sa tým upravuje aj vylučovanie prolaktínu, hormónu dôležitého pre tvorbu mlieka. Trvá v priemere 30-60 minút, kým sa dieťa na bruchu doplazí k prsníku. V 55. minúte je už väčšina detí prisatá k bradavke. Takmer všetky deti sa pri takto uskutočnenom prvom dojčení prisajú správne – s doširoka otvorenými ústami. To je základ úspešného dojčenia. Správne prisatie je nevyhnutné pre to, aby dieťa získalo mlieko dostupné v prsníku, regulovalo jeho tok a súčasne nepoškodzovalo bradavku matky.

Dieťa sa potom dojčí a prvé dojčenie by malo skončiť samo – tým, že samo pustí bradavku. Dieťa vydrží byť bdelé najviac 150 minút po pôrode. Potom už všetky deti upadajú do prvého spánku. Ak sa nevyužije táto doba bdelosti po pôrode na nácvik správneho dojčenia, novorodenec zaspí bez toho, aby sa naučil správnej technike dojčenia a prvé dojčenie sa môže oneskoriť o niekoľko hodín. To dieťaťu berie všetky výhody, ktoré by mohlo využiť a zbytočne ho vystavuje riziku, že dojčenie bude problematické či neúspešné.

Zistilo sa, že nielen deti, ale aj matky sa správajú podobne a predpovedateľne, keď sú prvýkrát v kontakte so svojim novonarodeným dieťaťom. Najskôr opatrne končekmi prstom prechádzajú dieťaťu po končatinách. Počas ďalších štyroch-piatich minút začínajú dlaňou ruky hladiť chrbát dieťaťa, do deviatich minút sa úplne prestanú dotýkať dieťaťa končekmi prstov, zdvojnásobí sa počet dotykov dlaňou ruky a  dotýkajú sa viac tela dieťaťa než končatín.

Je vhodné nechať dieťa dojčiť sa dovtedy, kým samo nepustí bradavku. Potom je možné ho priamo na tele matky vyšetriť, zvážiť, matka ho môže obliecť a spolu s dieťaťom sa približne po dvoch hodinách premiestniť na oddelenie šestonedelia. Rooming-in sa teda začína už na pôrodnej sále a znamená neprerušený kontakt matky a dieťaťa.

Ak bude následne matka dojčiť na požiadanie a nebude sa do dojčenia negatívne zasahovať (oddelením matky od dieťaťa, napr. na noc, používaním cumlíka, klobúčikov, či dokrmovaním fľašou), je vysoko pravdepodobné, že matka a dieťa nebudú musieť trpieť žiadnymi problémami s dojčením. Aby bola prevencia problémov pri dojčení kompletná, je výborné, ak sa matka dopredu naučí od poradkyne pri dojčení, ako zistiť, kedy dieťa pri dojčení skutočne pije mlieko a ak prvé dni po pôrode dojčí v takzvanej priečnej polohe, v ktorej je pre dieťa najjednoduchšie sa naďalej správne prisávať na prsník – s doširoka otvorenými ústami a asymetricky (dieťa pokrýva spodnou perou dvorec bradavky pod bradavkou a nad hornou perou je dvorec bradavky vidieť).

chce to čas, prisalo sa až po takmer 2 hodinách

Je postup samoprisatia bezpečný?

Viaceré zdravotnícke organizácie (WHO, UNICEF) či organizácie podporujúce dojčenie odporúčajú matke a dieťaťu samoprisatie ako najvhodnejší spôsob pre prežitie minimálne prvých dvoch hodín po pôrode.

Samoprisatie odporúča aj Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat a v minulom roku sa svojím odborným usmernením k týmto odporúčaniam pridalo aj Ministerstvo zdravotníctva . Pri rozhodovaní sa o tomto odporúčaní iste všetky tieto organizácie zvážili aj otázku toho, či nie je vhodnejšie najskôr dieťa vyšetriť a až potom ho položiť na hrudník matky. Samoprisatie je dôležitejšie. Ak sa dieťa najskôr odnesie a vráti sa matke (hoci aj v kontakte pokožky na pokožku) po napr. 20 minútach od pôrodu, stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu. Štúdie dokazujú, že pri takomto zásahu do procesu samoprisatia výrazne klesajú šance, že sa dieťa prisaje správnym spôsobom. A ak sa naučí prisávať nesprávne, je ohrozená úspešnosť dojčenia – matka môže mať v dôsledku nesprávneho prisávania bolesti bradaviek, môže mať bolestivo naliate prsníky na 3. – 4. deň po pôrode a najmä – dieťa napriek tomu, že sa bude prisávať často a na dlhú bodu, nevypije dostatok mlieka, čo sa prejaví napr. úbytkom hmotnosti, dehydratáciou dieťaťa či silnou novorodeneckou žltačkou.

nezadusí sa🙂

Nebude dieťaťu lepšie na výhrevnom lôžku alebo aspoň v zavinovačke, čo ak sa podchladí?

Matkino telo vníma teplotu dieťaťa a reguláciou vlastnej telesnej teploty matka citlivo reguluje teplotu svojho dieťaťa. Obavy o to, že by dieťa prechladlo, či sa podchladilo, sú neopodstatnené. Vedecké štúdie jednoznačne dokazujú, že telesná teplota dieťaťa je regulovaná lepšie v kontakte s pokožkou matky, než v prípade, že je dieťa oblečené a zavinuté v zavinovačke. Prehriatie dieťaťa v inkubátore či na výhrevnom lôžku je neopodstatnený zásah, ktorý neprináša dieťaťu žiadne výhody a má viaceré riziká. Matkino telo je pre dieťa lepšie než inkubátor, pretože pomáha udržiavať v stabilnom stave nielen teplotu, ale aj ďalšie dôležité fyziologické funkcie dieťaťa, napr. dýchanie či srdcovú činnosť.  Z tohto dôvodu je kontakt pokožky na pokožku výhodný nielen pre zdravé, donosené deti, ale aj pre predčasne narodené deti, či deti, ktorých zdravotný stav nie je stabilný.

Apgarovej skóre rovnako ako zbežnú prehliadku dieťaťa je možné uskutočniť aj popri samoprisatí dieťaťa. Zdravý donosený novorodenec nepotrebuje odsávanie nosa a hltana. Všetky ostatné procedúry je možné odložiť na dobu, keď sa dieťa zoznámi s matkou a novým prostredím a nadojčí sa.

S ohľadom na všetky výhody, ktoré dieťa získava pri samoprisávaní a najmä v kontexte toho, že takéto deti majú omnoho vyššiu šancu, že budú dojčené výlučne do 6. mesiaca a že budú dojčené dlhodobo, je skôr vhodné otázku položiť opačne – neohrozím dieťa, ak sa uprednostní váženie, aplikácia vitamínu K, či ošetrenie očí a ďalšie procedúry pred možnosťou naučiť ho správne sa dojčiť, zabezpečiť mu dostatočný prísun materského mlieka od prvých chvíľ po narodení a bezproblémový začiatok dojčenia?

Čo ak bude matka po pôrode unavená, nemá právo si oddýchnuť a až potom sa o svoje dieťa starať?

Matka pri samoprisatí dieťaťa nemusí vyvíjať žiadnu aktivitu. Svoje dieťa môže (a pravdepodobne bude) hladkať a inak sa mu nemusí nijako špeciálne venovať. Dieťa takmer neplače, nie je nutné ho tíšiť alebo sa oňho inak starať.

Prečo sa oplatí dohodnúť si uskutočnenie samoprisatia s personálom nemocnice?

Väčšina detí sa v kontakte pokožka na pokožku prisaje sama, bez akejkoľvek pomoci. Je to jednoduchý, replikovateľný postup, ktorý si nevyžaduje zložité zaškoľovanie zdravotného personálu. Tento postup by mal vzhľadom jeho jednoduchosť a najmä vzhľadom na množstvo výhod, ktoré prináša matke a najmä dieťaťu, byť bežnou rutinou v každej našej pôrodnici.

po cisárskom reze

Pôrodnice s plaketou baby-friendly sa zaviazali, že budú tento postup dodržiavať pri každom dieťati. Platí to aj pre deti narodené cisárskym rezom, kde však samozrejme dieťa nemôže byť položené na brucho matky, ale na miesta, kde nebude lekárovi prekážať v dokončení operácie – teda priečne cez prsníky matky alebo bruškom na rameno matky hlavou smerom k prsníku. Samoprisatie je možné využiť aj pri predčasne narodených deťoch, či deťoch s nízkou pôrodnou hmotnosťou, pokiaľ sú v stabilnom stave. Ich fyziologické funkcie sú v kontakte s pokožkou matky udržiavané omnoho lepšie než v inkubátore.

Výhody pre matku:

–       rýchlejší pôrod placenty, rýchlejšie zavinovanie maternice, menšie krvné straty, menšia pravdepodobnosť anémie po pôrode

–       tvorba oxytocínu (u matky aj dieťaťa) – to aktivuje tvorbu prolaktínu, tvorbu až 19. špeciálnych hormónov tráviacej sústavy, niektoré z nich sú rastové hormóny (inzulín, cholecystokinín a gastrín), ktoré uľahčujú absorpciu potravy. Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, spôsobuje pocit ospalosti, spája ich, keďže je to hormón lásky, dotykov, prispieva k pociťovaniu lásky voči dieťaťu.

–       jednoduchší začiatok dojčenia, podporuje dlhodobé dojčenie

–       zlepšuje naviazanie páru matka- dieťa

–       dieťa takmer vôbec neplače – to výrazne posilňuje matkin pocit, že je schopná sa postarať o svoje dieťa a že je dobrá matka. Čím viac spoločného času sa dopraje matke a dieťaťu a čím viac dieťa saje na prsníku, tým sa viac zlepšuje schopnosť matky starať sa o dieťa.

Výhody pre dieťa:

–       prechod z prostredia maternice do vonkajšieho sveta podľa očakávaného vzorca (keďže sa v tejto situácii správajú rovnako takmer všetky deti, môžeme predpokladať, že ide o inštinktívne správanie)

–       dieťa je optimálne zahriate a jeho telesná teplota sa udržiava lepšie než v inkubátore/výhrevnom lôžku

–       urýchľuje metabolickú adaptáciu dieťaťa – vyššie hladiny krvného cukru a a iné biochemické parametre v prvých hodinách života, napr. rovnováhy kyslého a zásaditého prostredia

–       úspešné dojčenie z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska

–       dieťa sa rýchlejšie a účinnejšie učí správnej technike dojčenia

–       dieťa získava dostatok kolostra (s vysokým obsahom protilátok) okamžite po pôrode  (kolostrum je v matkiných prsníkoch prítomné už od 16. týždňa tehotenstva a po pôrode ho je pre dostatok pre pokrytie potrieb dieťaťa, rozhodne to nie je len pár kvapiek)

–      jeho pokožka sa kolonizuje mikroflórou matky

–      kolostrum a správna mikroflóra kože napomáhajú zníženiu pravdepodobnosti infekcie dieťaťa, čím sa zlepšujú jeho šance na prežitie

–       príjem kolostra urýchľuje odchod smolky, čo zabraňuje, aby sa normálna novorodenecká žltačka zhoršila na úroveň, keď sa už preventívne zasahuje

–       lepšie naviazanie páru matka-dieťa

–       môže zlepšovať vývoj nervového systému dieťaťa

–       dieťa menej plače (v prvých 30. minútach v priemere 60 sekúnd a v ďalšej hodine asi 10 sekúnd, v porovnaní s deťmi, ktoré nie sú v kontakte s matkou, tie prvú polhodinu života preplačú asi 18 minút a v ďalšej hodine preplačú asi 29 minút)

A čo ďalej? Unavuje takéto dojčenie ?

Je jednoduchšie problémom pri dojčení predchádzať ako ich riešiť. Samoprisatie ponúka úžasnú možnosť využiť čas, v ktorom je dieťa najlepšie pripravené na to, aby sa naučilo správnej technike dojčenia. Umožnime našim deťom, ale aj nám, matkám, využiť ju!

 

 

 

RNDr. Viera Červená, poradkyňa pre dojčenie o.z. Mamila

18 Responses to Ako by malo vyzerať prvé dojčenie

  1. Katarina píše:

    Dobry den,

    mna takisto velmi zaujal tento clanok, a je fajn o tom vediet, no som v tomto pripade velmi skepticka, som sice prvorodicka, a neviem presne ako porody chodia, ale pochybujem, ze sa da takato prosba vykonat hlavne ohladne nemocnicneho personalu, porodnika…. Ziadny nebude chciet cakat na vas 2h. kym sa spriatelite s babatkom, a ak po vas budu musiet ist rodit dalsie zeny, tak sa porodna sala musi uvolnit, a bez vysetrenia dietatka, ockovania, atd.. pochybujem ze vas odvezu na 2h. na izbu s dietatkom a potom naspat privezu aby vsetko dokoncili….. Je v tom velmi vela organizacie, a treba na to aj ochotu, informovanost velmi vela ludi o tejto prosbe…. v den porodu nemusi byt v nemocnici prave ten doktor s ktorym chcete rodit, takisto aj informovane sestricky a ako ste spominali informovat personal o tejto prosbe v den porodu moze uplne skomplikovat situaciu…

    Keby to bolo uzakonene ministerstvom zdravotnictva, ze sa to takto musi robit, a iba zena ktora nechce tak to nemusi robit, to by bola najlepsia cesta k uskutocneniu vsetkeho, ale inak si skutocne nemyslim ze bude existovat co i len jeden porodnik ktory bude na vas cakat 2h. aby potom mohol dokoncit vsetko – vysetrenie dietatka, ockovanie… takisto sestricky, tie uz urcite nebudu ochotne… robit take nieco zadarmo…

    Prip. dalsie riesenie by mohlo byt ze by tato sluzba bola spoplatnena, to by vsetkych motivovalo, a boli by povinni vsetko zabezpecit ako to tak bolo. No takisto to chce informovat nemocnice o tomto, zaskolit lekarov, sestricky, spravit tomu poriadok…. potrebuje to vacsiu osvetu v nemocniciach…..

    Inak skutocne myslim ze to nikto nebude ochotny robit…….

    Keby som sa mylila, urcite budem rada🙂

    • Viera Červená píše:

      Katka, chápem čo píšete, ale aj tak si dovolím nesúhlasiť. V článku sú uvedené závažné zdravotné dôvody, pre ktoré by samoprisatie malo byť rutinou. Naše ministerstvo zdravotníctva nariadilo tento postup pôrodniciam odborným usmernením. To samozrejme nemá právnu platnosť, ale záväzné by malo byť.
      Toto je jediný spôsob, ako zachovať stabilný fyziologický stav pre novorodenca. Všetko ostatné so sebou prináša riziká. Toto je najlepší spôsob ako začať dojčenie. A dojčenie je dôležité. A to nielen pár týždňov alebo mesiacov, ale dlhodobo. Početné výhody tohto postupu sú skutočne závažnými dôvodmi pre trvanie na tom, aby dieťa strávilo prvé dve hodiny a ideálne aj ďalšie dni po pôrode v kontakte koža na kožu so svojou matkou. Výnimkou by mali byť iba odôvodnené lekárske dôvody. Rutina alebo neochota vzhľadom na fakty uvedené v tomto článku by skutočne mali byť druhoradé.
      Okrem toho – UNICEF zdôrazňuje to, že tento postup je jednoduchý, nevyžaduje si žiadne špeciálne materiálne či personálne vybavenie, dokonca ani špeciálne zaškolenie personálu.
      K Vašim obavám – bábätko musí byť s matkou – je úplne jedno kde – či na pôrodnej sále, na chodbe pred pôrodnou sálou alebo na šestonedelí. Z tohto hľadiska je potrebné, aby matka mala kde ležať a to stačí. Navyše pokiaľ viem, rutinný postup je, že matka po pôrode zostáva ležať na pôrodnej sále, alebo v prípade full stavu na chodbe pred pôrodnou sálou na nejakej posteli – a všade tam s ňou môže byť dieťa bez akýchkoľvek obmedzení.
      Zbežné vyšetrenia je možné uskutočniť aj pri samoprisatí na bruchu matky. Špeciálne vyšetrenia či ošetrenia je možné uskutočniť neskôr, kedykoľvek to bude personálu vyhovovať. Nikoho netreba nikam špeciálne voziť – matka môže s dieťaťom prísť, keď to bude personálu vyhovovať, stačí, aby ju niekto zavolal z izby na šestonedelí.
      Dieťa sa okamžite po pôrode neočkuje. Pokiaľ viem, prvé očkovanie proti TBC sa odporúča najskôr po 72 hodinách. Väčšinou sa proti TBC očkuje na 4. deň po pôrode alebo kedykoľvek do 6. týždnov života.
      Vzhľadom na to, že tento postup skutočne nie je rutinou v slovenských pôrodniciach, je myslím úplne férové oboznámiť s Vašim prianím personál ešte pred pôrodom a pri pôrode sa už len pripomenúť. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že to nie je až také komplikované. Mnohé príklady mamičiek, ktorým sa samoprisatie úspešne podarilo dohodnúť, svedčia o tom, že kde je ochota, tam je aj cesta. Držím palce aj Vám!

      • Katarina píše:

        Tak ak by to fakt nebol taky problem, tak to by som bola urcite rada, som este len v 5.mes. tt. tak este som nestudovala ako to chodi pred a po porode, na co vsetko sa dieta vysetruje, kedy a na co ockuje… co vsetko kontroluju ked sa narodi – co vsetko obsahuje to bezne vysetrenie po porode, co mozu urobit aj ked dieta lezi na matke?
        Vedeli by ste mi tak v skratke povedat vsetky tie vysetrenia postupy co sa dietatu musia robit hned po porode? to by ma zaujimalo…. aj ked mam na to este cas….

        Najdolezitejsie je Akym Sposobom ministerstvo zdravotnictva nariadilo tento postup – v akom sirokom spektre to bolo prezentovane nemocnici, akemu mnozstvu personalu, ci to malo nejaky doprovod so studijnym materialom, alebo to bolo len nejaky patminutovy telefonat s riaditelom kde povedali o tomto informujte lekarov, a riaditel to len ustne nejako povedal par doktorom, bez vacsieho zaujmu….. Viem ze to mozno rozoberam prilis podrobne, a detailne, ale toto su prave tie detaily, ktore mozu zneprijemnit konecny vysledok rodicky, alebo naopak stretnut sa s pochopenim a ustretovostou personalu….

        co hovori Unicef je jedna vec, co hovori a robi nase min. zdravot. je druha vec, a ako sa to dostane do usi a povedomia samotnym lekarom a sestrickam je tretia vec a uplny chvost vsetkeho…..

        Verim a dufam, ze mate pravdu, ze to nie je take zlozite…

        Urcite by pomohla nejaka medializacia, maly prieskum v niektorych nemocniciach, ci skutocne boli o tom porodnici informovani… a tym by sa vytvoril trosku tlak a posun k lepsiemu……

        Kazdopadne uz teraz viem ze aj toto je jeden z velkych dovodov bolestnych a neuspesnych kojeni mojich kamaratok, ktore takisto mali problemy na zaciatku…..

        • Viera Červená píše:

          Katka, myslím, že odpovede na Vaše otázky by boli na veľmi dlhé lakte a osobne by som na Vašom mieste zvážila navštevovanie kvalitného kurzu prípravy na dojčenie a oblasti materstva súvisiace s nosením, ktorý v mieste Vášho bydliska organizuje certifikovaná poradkyňa pri dojčení (zoznam nájdete na http://www.mamila.sk). Tam sa môžete dozvedieť podrobnosti, ktoré Vás zaujímajú a pripraviť sa dôkladne na dojčenie, pretože samotné samoprisatie nestačí, ak dojčeniu nahádžeme ďalšie polená v nasledujúcich dňoch (dokrmovanie fľašou s cumlíkom, cumlík na upokojenie dieťaťa, nedostatok kontaktu koža na kožu v ďalších dňoch a rôzne mýty o dojčení).

    • Janka Mich píše:

      Ja ešte doplním ku Vierke – každá jedna mamička, ktorá požiada o samoprisatie, zvyšuje tlak na pôrodnice, aby sa samoprisatie považovalo za niečo normálne. Pred dvadsiatimi rokmi bola iná osoba ako zdravotník pri pôrode nepredstaviteľná a dnes je to štandard (i keď sa zaň bohužiaľ platí).

      • Katarina píše:

        Ano, to je tiez pravda, ze zvysovanie tlaku aj od rodiciek, napomoze tuto situaciu zmenit, len to je prave ta najtazsia cesta, rodicky su obycajni ludia, laici, a lekari a sestricky su kvalifikovani pracovnici, ktori si neradi nechavaju strkat nos do svojho remesla, lepsie posluchnu ak im to nariadi nadriadeni, nez obycajny clovek…..

        No verim, ze ak nie teraz, casom sa to skutocne zmeni a bude to uplna samozrejmost🙂.

        • Janka Mich píše:

          Klobuk dolu, mate velmi dobry postreh vo vsetkom, co ste pisali. Osobne by som vam odporucala pozriet si tuto stranku:http://vnimavetehotenstvo.sk/rodili-sme-doma-10-pribehov-planovaneho-domaceho-porodu-slovenskych-rodin/ . Je to sice o domacich porodoch, co je u nas temer tabu tema, ale kazdopadne na zaciatku najdete info o rutinnych postupoch v porodnici a myslim, ze tam najdete odpoved na vela vasich otazok.
          Ak mate zaujem o samoprisatie, odporucam kontaktovat najblizsiu poradkynu pri dojceni alebo dulu, mali by mat vacsi prehlad o porodniciach v okoli a samozrejme o priprave na dojcenie. Je to rozhodne lepsie ako vybrat si lekara k porodu – takyto vyber len zvysi pravdepobnost rutinnych zasahov. Lekar v sluzbe je dostatocne kvalifikovany, ale nepotrebuje nic urychlovat a moze vas prenechat bez obav svojmu kolegovi, ked mu skonci sluzba.
          Ak vam zanietenie pre dojcenie zostane, skuste zvazit, ci sa neskor nepridate aj vy ku poradkyniam. Budete moct tak aktivnejsie vplyvat na svoje okolie, ktore, ako ste dobre postrehli, potrebuje viac stimulov, aby dojcenie bola bezna zalezitost.

          • Katarina píše:

            Janka, dakujem za link, citala som len zaciatok a vyzera to velmi dobre🙂, tak si to tam urcite vsetko precitam…..

            To co ma trapi asi najviac, je skor otazka – preco ked je toto najvhodnejsie pre dieta a matku, nie je to praktizovane, uzakonene statom… viem ze to potrebuje cas, ale aj tak akonahle min.zdravotnictva vie o niecom takom, treba z toho spravit pravidlo a aplikovat to.

            A co je najhorsie na celej veci, ze ako o niecom takom rozpravam so svojim manzelom, tak len na mna kruti hlavou, ze zasa si musim vymyslat specialne veci, preco len jednoducho nedoverujem lekarom co robia a nenecham to tak, preco musim vsetko komplikovat a pritom chcem vzdy tie najjednoduchsie veci, prirodzene, no tento svet je uz tak civilizovany, ze ak ma niekto nejaku prirodzenu prosbu ako to samoprisatie, alebo ako je pisane v tom pribehu o Alexovi – ze mamicka ho chcela az neskor vysetrit, atd… tak potom vyzera ako nezodpovedna matka zo strany lekara, a bohuzial ak si tieto veci rovnako nenastuduje aj manzel, tak priamo aj od blizkej osoby…. A v case porodu – co je najvacsia zataz pre telo zeny nielen fyzicka, ale aj psychicka, mat este dalsie tlaky zo vsetkych stran…. Po tom netuzi ziadna zena, a skutocne obdivujem Veroniku z toho predosleho clanku – ako sa nenechala odbit ako odmeranou lekarkou, tak aj sestrickami……. No je to skutocne dalsi stres navyse, aj ked je to pre tu najlepsiu vec dietata…..

            Ja ako prvorodicka si ale musim podrobne vsetko nastudovat, aby som vedela co sa ako ma robit spravne, a akymsi sposobom kontrolovat ukony lekara, sestriciek, aby som vobec mala dostatok sebavedomia na to povedat lekarom co maju a nemaju robit, pretoze ako vravim aj moj manzel viac doveruje vystudovanemu lekarovi s diplomom, co robi ako robi, nez mne laicke, co si precitala zasa tie najbocnejsie clanky a chce veci komplikovat……

            A velmi tazko sa pred manzelom viem obhajit – ked mi da otazku – preco ked je to take zdrave a dobre pre dieta, sa to v nemocniciach nerobi, a lekari to nerobia???
            Ked mu poviem, ze treba na to cas aby sa to rozvinulo, tak si len pomysli – vyhovorky…..

            Takze nielen ze je potrebne byt si ista tymto rozhodnutim ze je spravne, presvedcit o tom samu seba /co je pre mna ako prvorodicku tazke, lebo neviem ako to chodi/, ale presvedcit aj manzela, a potom prikazovat lekarom a sestrickam – to je cela kolona ludi, ktori su proti a polozia ma do skatulky – blazniva, nezodpovedna…..

            Pani Vierka, ten clanok o Veronike som si precitala, je to skutocne obdivuhodna mamina, no ako pisete dalo sa to spravit v tej topolcianskej nemocnici – ale s akymi neskutocnymi problemami – ze lekarka bola urazena, ze si mamicka diktuje co robit s dietatom a kedy, takisto sestricky v soku ze videli nieco co nikdy predtym….. takze nebolo to vobec “hladke”…
            a vsetko su to neprijemne stresy, kedy zena skutocne rozhoduje ako to bude vsetko, no musi mat vsetko detailne nastudovane ako lekar, inak ak by doslo k nejakym komplikaciam, musi sa vediet rozhodnut co je spravne…..

            Kazdopadne pre lekarov, ktory o samoprisatiu nemaju nic podrobne nastudovane, je to akasi urazka ich osobnosti, ze im zena nedoveruje, a rozhoduje si sama co chce a co nechce robit, to vyvolava v lekaroch odpor a ziadnu ochotu, dalsie problemy ktore mozu nastat a da ich za vinu prave tej mamicke……

            Takze ako odpovedat mojmu manzelovi na otazku: Ked je to take zdrave a dobre, preco to neaplikuju v nemocniciach???

            • Viera Červená píše:

              Vaše otázky a znepokojenia sú síce pochopiteľné, ale osobne by som Vám odporúčala pozerať sa na túto problematiku z iného uhla. Ničomu nepomôže, ak budete premýšľať kto kde a prečo robí niečo tak alebo onak. Nepopierateľná je jedna jediná vec – pacient by mal dostať zdravotnú starostlivosť v súlade so súčasnými vedeckými poznatkami. Nenájdete jedinú štúdiu, ktorá by kontakt koža na kožu okamžite po pôrode a potom aj v nasledujúcich dňoch vyhodnotila z akéhokoľvek aspektu ako nevhodný pre zdravé, donosené dieťa a jeho matku. Naopak, štúdie venujúce sa tejto problematike dokumentujú rôzne aspekty, v ktorých kontakt koža na kožu okamžite po pôrode a aj potom, zabezpečuje stabilnejší stav novorodenca a v ktorých prospieva jeho zdraviu. V tomto článku nájdete zhrnutie len tých najdôležitejších výhod. Každá z nich sama o sebe stojí za to, aby malo zdravé dieťa šancu získať tieto výhody. Je len na Vás a Vašom manželovi, či Vám budú tieto výhody stáť za to, aby ste sa snažili ich pre svoje dieťa získať. Hoci si to vyžaduje asertivitu a odhodlanie. Oplatí sa to!

              • Katarina píše:

                Dakujem za link, pokusim sa co najviac pre to urobit, nastudovat, a budem rada ak sa mi podari uspesne vsetko doviest do konca🙂. Ja vam verim ze je to zdrave a vsetko vynikajuce, dolezite je aby som o tom presvedcila aj ostatnych…
                Dakujem za vsetky info🙂.

                • Katarina píše:

                  Pani Vierka,
                  a este som sa chcela spytat na tu knizku:
                  http://sites.google.com/site/vasamamila/Home/kniha-prakticky-navod-na-dojcenie

                  Da sa nejako este kupit? alebo ziskat? Neskoro som prisla na tuto stranku, tak som sa nestihla registrovat ze mam o nu zaujem, prip. keby ste ju mohli naskenovat a poslat na mail, ja by som si ju doma vytlacila, velmi by mi pomohla tiez mat prehlad v dojceni….
                  Dakujem za odpoved.

                  • Viera Červená píše:

                    Katka, knižka momentálne nie je dostupná, nemám zatiaľ bližšie informácie, ale verím, že bude dotlač, keďže je o ňu veľký záujem. Myslím, že toto je ďalší dobrý dôvod pre navštevovanie kurzu prípravy na dojčenie certifikovanou poradkyňou pri dojčení, pretože poradkyne túto knihu majú a myslím, že by určite boli ochotné ju na pár dní požičať, aby ste si ju mohli prečítať. Čo je ešte dôležité – najlepšie je to všetko vidieť v praktických ukážkach a v podstate celý obsah knihy by Vám mala dobrá poradkyňa povedať na kurze prípravy na dojčenie.

            • Janka Mich píše:

              Este mozno odpoved pre vasho manzela – samoprisatie by sa automaticky malo aplikovat v nemocniciach s titulom BFHI, ktore standardy stanovil UNICEF pre cely svet. Tu je link na presne postupy: http://tensteps.org/step-4-successful-breastfeeding.shtml Takze odpoved znie – V BFHI nemocniciach sa samoprisatie aplikuje, i ked BFHI slovenske nemocnice su s nabiehanim na svetovy standard pozadu. Dobra sprava je, ze vo vacsine porodnic, i bez titulu BFHI, sa da na porodnom plane dohodnut.
              Ak potrebuje manzel na presvedcenie lekara, vyhladajte si poradkynu s titulom Mudr. Napr. Mudr. Ivana Kusnierova z Kosic je porodnicka, ktora sa tieto postupy snazi uplatnovat v praxi.

              • Katarina píše:

                Perfektne Janka!!! :-)) Presne take dokazy som potrebovala!!! :-))) Dakujem velmi pekne!!!
                Mam to ulozene! Ste zlata!!!

  2. veron píše:

    Ďakujem za tento krásny a povzbudzujúci článok🙂
    Čakám svoje druhé dieťatko a ľutujem, že som sa pri prvom nezaujímala dostatočne o dojčenie a nevedela som o existencii podobných stránok ako je táto. Myslela som, že dojčenie je prirodzené a že sa ho proste naučím sama – o samoprisatí som samozrejme ani netušila… Našťastie som nakoniec dojčila vyše roka, ale tie začiatky boli neskutočne ťažké. Po pôrode mi malú vzali a doniesli na prisatie už v perinke a priloženie trvalo pár sekúnd z každého prsníka, takže nič moc. Potom mi nikto neukázal ako dojčiť, takže som sa to naozaj musela nakoniec “naučiť” sama – a domov som odchádzala s bolestivým chrbátom a bradavkami.
    Teraz budem rodiť v inej nemocnici, ktorá má síce štatút baby friendly, ale zo skúseností mamičiek viem, že tu sa samoprisatie nerealizuje… Poraďte mi, prosím, ako mám docieliť, aby mi vyšli v ústrety? S kým mám túto požiadavku prebrať? So sestrou z novorodeneckého tesne pred pôrodom, s pôrodníkom alebo ešte skôr na predpôrodných poradniach? Ak by nechceli napriek mojej snahe vyjsť v ústrety, mám sa odvolať na usmernenie ministerstva alebo dokonca nejako pohroziť, že nedodržiavajú zásady baby friendly? Nechcem byť nepríjemná, teším sa na príchod bábätka a nechcem si znepríjemniť pôrod hádkami s personálom… ale veľmi by som chcela byť s malinkým už od začiatku. Ak máte skúsenosti s takýmto “vyjednávaním” , poraďte mi, budem Vám veľmi vďačná🙂
    Pekný deň! veron

    • Viera Červená píše:

      Veron, ďakujem🙂
      K realizácii samoprisatia – bolo by určite vhodné a férové toto prianie prediskutovať s personálom vopred, nepostaviť ho až pri pôrode pred Vašu voľbu, ktorá nie je zhodná so štandardným postupom v pôrodnici (hoci by štandardom malo byť samoprisatie). Ideálne by bolo napísať toto prianie do pôrodného plánu v prípade pôrodu zdravého, donoseného novorodenca – veľmi konkrétne popísať, čo si predstavujete – teda presne sa vyjadriť, že bábätko by malo byť na Vaše brucho položené bezodkladne, hneď, nie až po prvom vyšetrení a nie len na pár minút, ale minimálne na tie dve hodiny, počas ktorých rodička leží, väčšinou ešte na pôrodnej sále, počas toho času môže byť na Vašom bruchu zbežne vyšetrené, nácvik dojčenia by malo byť uprednostnený pred podrobnejšími vyšetreniami, ktoré možno uskutočniť aj potom. Tento pôrodný plán potom treba predložiť na schválenie primárom gyn.-pôrodníckeho oddelenia a oddelenia šestonedelia, ideálne je prediskutovať ho aj s personálom, ktorý bude priamo prítomný pri Vašom pôrode – ešte raz povedať, ako si to predstavujete – toto môže napr. urobiť manžel, keď Vás príjmu na pôrodnici.
      Myslím, že hádky s personálom ani vyhrážanie sa, nie sú potrebné a ani vhodné. Zdravotníkom ide tiež o to, aby Vaše bábätko bolo zdravé a spokojné. A keďže zo zdravotného hľadiska skutočne neexistuje jediný opodstatnený dôvod, pre ktorý by samoprisatie nebolo vhodné pre zdravé dieťa, naopak, ako spomínam v článku, toto je v podstate jediný bezpečný spôsob starostlivosti o čerstvo narodené bábätko z hľadiska stability jeho zdravotného stavu a každá separácia od matky je riziková a navyše toto je jeden zo základných krokov v prevencii problémov s dojčením, mali by pochopiť Vaše prianie prežiť prvé dve hodiny po pôrode v nerušenom kontakte s bábätkom. Argumenty vedeckých štúdií, zdravotníckych organizácií, Európskej únie, organizácií podporujúcich dojčenie aj nášho Ministerstva zdravotníctva stoja jednoznačne za samoprisatím. Nie je teda dôvod odoprieť svojmu dieťaťu najlepší spôsob prežitia obdobia tesne po pôrode. Je zrejmé, že vyžadovať tento postup, ktorý bohužiaľ stále nie je štandardom v našich pôrodniciach, ani v baby-friendly, si vyžaduje dávku asertivity a odhodlania. Je pochopiteľné, že keďže personál na tento postup nie je zvyknutý a zmeniť rutinné postupy nie je príjemné pre nikoho, môžete sa stretnúť s neochotou. Osobne mám skúsenosť, že pri odovzdaní pôrodného plánu vopred a prediskutovaní možností realizácie tohto môjho priania s personálom vopred, nebol s týmto postupom prakticky problém v nemocnici, ktorá ani nie je baby-friendly. Rovnako predchádzajúci článok tohto blogu popisuje samoprisatie malého Alexa v topoľčianskej pôrodnici.

      • veron píše:

        Ďakujem za odpoveď🙂
        Povzbudili ste ma a uvidím, čo sa mi nakoniec podarí dohodnúť… Našťastie sa u nás chodí posledné týždne do pôrodnice na kontroly, takže budem v kontakte s personálom.
        Dám potom niekedy v apríli vedieť, či som bola úspešná🙂
        Prajem Vám veľa chuti do práce a len samé spokojné mamičky a bábätká!
        veron

        • Viera Červená píše:

          Držím palce! Mať hneď po pôrode svoje vytúžené bábätko v takomto kontakte a môcť s ním nadviazať vzťah týmto spôsobom, stojí sa to. Veľmi Vám prajem, aby sa Vám to podarilo a bude skvelé, ak sa potom o túto skúsenosť s nami podelíte a tak povzbudíte ďalšie mamičky.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: