Potreba tekutín dojčeného bábätka v letných horúčavách

Nastali veľké letné horúčavy a mamičky si často  kladú otázku, či bábätku skutočne dojčenie stačí, či mu treba dávať napr. vodu, čaj. Dokonca sa nájde i veľa lekárov, ktorí odporúčajú počas horúčav deťom podávať i iné tekutiny.

Isteže, pokiaľ mamička dojčí podľa intervalov a bábätku prsníky aktívne neponúka, môže byť smädné, však nepije. 🙂 No ak prsníky iniciatívne ponúka, ak reaguje na podnety bábätka, má dostatočnú tvorbu mliečka, tak nielenže plne dojčené bábätko, ale často ani staršie dieťa už prikrmované pevnou stravou iné tekutiny nepotrebuje. Napriek viac než 30 stupňovým horúčavám. Bez ohľadu na to, či sa nachádza v našom miernom pásme, alebo v tropickom podnebnom pásme. Aj africké deti či deti v Indii dojčením prijímajú dostatok tekutín.

Podávanie iných tekutín neprináša bábätku dojčenému na požiadanie žiadne výhody. Naopak, prináša so sebou riziká. Čítať viac z tohto článku

Predčasné odstavenie bábätka a ako zastaviť laktáciu

K predčasnému odstaveniu bábätka by vždy mali existovať vážne dôvody. Mali by to byť reálne dôvody, ktoré skutočne neumožňujú mamičke v dojčení pokračovať. V našej spoločnosti sa často stretávame so zbytočným odstavením bábätka napr. kvôli liekom a liečbe mamičky. Existuje len málo vzácnych  ochorení a liekov, pri ktorých dojčenie pokračovať skutočne nemôže. Ide napr. o HIV pozitívne matky, ktoré výlučne nedojčia. Väčšina bežných akútnych či chronických ochorení je s dojčením kompatibilná. Antidepresíva, lieky na ochorenie srdca, astmy, alergie môže mamička užívať i popri dojčení. Riziká pre bábätko, ktoré sú spojené s liečbou mamičky sú výrazne nižšie než riziká a negatíva, ktoré sa spájajú s odstavením bábätka. Ako postupovať v takýchto prípadoch si spomíname v článku o liekoch a prerušení dojčenia.  A čo choré bábätko? To potrebuje materské mliečko a dojčenie ešte viac než zdravé bábätko. Riziká spojené s rozhodnutím nedojčiť sú spomenuté v tomto článku.

Ak sa však mamička predsa len z nejakých dôvodov rozhodne dojčenie ukončiť, malo by to prebehnúť bez stresov, plaču či  boľavých prsníkov . Ako to dosiahnuť? Čítať viac z tohto článku

Krutý článok o krutých praktikách výrobcov umelých výživ

Tento obrázok nie je fotomontáž. Je to fotografia UNICEF, zobrazuje  mamičku dvojčiat z Pakistanu. Chlapček bol dojčený, dievčatko kŕmené fľašou. Mamičke bolo nesprávne vysvetlené, že nedokáže dojčením uživiť  obidve deti a jedno dieťa musí byť kŕmené umelou výživou. V niektorých krajinách Tretieho sveta majú prednosť chlapci. Synčeka preto musela uprednostniť. Dcérka na druhý deň po vzniku tejto fotografie umrela. Tento obrázok poukazuje na riziká kŕmenia umelou výživou . Najmä tam, kde nie sú dodržané hygienické podmienky, nie je dostupná pitná voda. Kde panuje chudoba. Ukazuje riziká, ako môže dieťa doplatiť svojim životom , ak je kŕmené umelou náhradou materského mlieka či mliekom iných zvierat. “Použite moju fotografiu, ak to pomôže ” – povedala táto už navždy nešťastná mamička.

Vplyvom globalizácie priemyslu a obchodu sa už desiatky rokov výrobcom umelej výživy a dojčeneckých potrieb darí úspešne rozvíjať kultúru kŕmenia z fľaše na úkor dojčenia. Je spochybňovaná schopnosť mamičiek dojčiť, spochybňuje sa kvalita materského mlieka, ktoré  organizmus matiek vytvára pre ich deti. Čítať viac z tohto článku

O dojčení, nosení, spaní v spoločnej posteli a strese v živote bábätka a mamičky

Prechádzam sa po tichom tatranskom chodníčku s budúcim manželom a zrazu pred nami stojí chlpatý mladý maco, celá s hrôzou stuhnem, srdce mi bije až niekde v hrdle, žalúdok sa mi stiahne, spotím sa, tlak mám hádam aj 200. Mozog funguje na plné obrátky, dávam sa na útek. Práve som zažila stresovú situáciu. Môj organizmus vylúčil stresové hormóny ako odpoveď na prežitú záťaž,  napr. adreanlín, kortizón. Mozog a svaly potrebovali na útek energiu –  glukózu. Prekrvili sa, aby sa k nim energia dostala. Na úkor v tej chvíli nepotrebného napr. tráviaceho systému, jeho činnosť sa  obmedzila na minimum. Moje telo reagovalo na situáciu tak, ako to máme geneticky naprogramované na ochranu pred nebezpečenstvom a agresorom. Išlo o krátkodobú záťaž, pozitívny stres, ktorý ma motivoval k nevídaným výkonom 🙂

Stresová reakcia sa však spúšťa aj v prípadoch, ktoré nepredstavujú skutočný boj o život. Pôvodne obranné mechanizmy začínajú organizmu škodiť. Hovoríme o distrese. Permanentná psychická záťaž na pracovisku, v škole, v rodine, smrť blízkych, finančná neistota,  nezdravý životný štýl, nedostatok spánku, príchod bábätka do rodiny, chlad, teplo,  infekcia, ochorenie atď. vyvolávajú stres.

Už malé bábätko môže byť  zaťažené distresom. Vystavenie stresu v detstve môže spôsobiť trvalú citlivosť na stres aj v dospelosti.  Trvalý stres  vyvolávajú napríklad nadmerné nároky rodičov, prísna výchova, týranie psychické či fyzické, alkoholizmus rodičov…      Pokiaľ je stres v každodennom živote permanentne prítomný, človek je nervózny, napätý, môžu sa v jeho organizme narušiť takmer všetky telesné procesy. Organizmus spúšťa neustále obranné mechanizmy, hoci v skutočnosti nejde o boj o prežitie, len naša psychika to tak chápe. Obmedzenie činností orgánov, ktoré sú v stresovej situácii menej dôležité,  ovplyvňuje imunitný systém. Výsledkom sú rôzne psychické ochorenia, úzkostné a depresívne správanie, poruchy tráviacich, reprodukčných systémov, obezita, cukrovka, ochorenia srdca, hypertenzia, zhoršenie pamäti, kožné alergie a ekzémy, astma atď. Čítať viac z tohto článku

Poradkyne pri dojčení O.z. Mamila

Poradkyňa pri dojčení je väčšinou mladá mamička, ktorá s rôznymi trampotami dojčila svoje bábätko. Skúsenosti a prekážky, ktoré musela sama prekonať, ju vedú k potrebe pomáhať iným mamičkám pri dojčení. Pozná výhody dojčenia pre dieťa  i pre mamičku. Pozná riziká, ktoré so sebou nesie rozhodnutie nedojčiť a sprostredkúva ich najmä mamičkám, ktoré dojčiť neplánujú . Takmer každá mamička by mohla svoje dieťa dojčiť, ak by dostala správnu pomoc a informácie v pravý čas.

Každá tehuľka sa koncom tehotenstva nevie dočkať svojho bábätka. Zameriava sa na deň “D”, kedy už dieťatko uvidí. Veľa mamičiek sa dôsledne zaujíma o pôrod a jeho priebeh , naštudujú si množstvo informácií, hľadajú pôrodnice, ktoré im umožnia alternatívny pôrod. Pôrod berú ako míľnik, ktorým sa  končí ťažké obdobie a otvára sa ružová budúcnosť ako z knižky o bábätkách. Pripravujú výbavičku, postieľku s baldachýnmi, kočík  s množstvom doplnkov,  hrazdičku , hrkálky, cumlíky… Mať bábätko je predsa také krásne , veď ešte si každá snáď spomenie na bábiky o ktoré sa v detstve starala.  V tehotenstve sme tak trošku sebecky zamerané na vlastné pocity, obskakuje nás manžel, rodina, sme stredobod pozornosti. A zrazu príde deň “D”, bábo je na svete a nič nie je tak, ako sme si vysnívali. To malé škvŕňa plače nech sa snažíme ako chceme. Dojčenie , ktoré malo ísť samé ( však je to pre ženu prirodzené) sa zrazu nedarí. A čo to? Sme príšerne unavené z pôrodu a  sestričky nás zháňajú z postele a nútia k aktivite, starať sa o svoje bábätko. To malé stvoreniatko je stále odkázané na nás, pôrodom sa vlastne nič nezmenilo, bez mamičky neprežije. Často plače (ktovie prečo), málo spinká , prsníky sú ako cudzie.  Toto je tá ružová vysnívaná budúcnosť? Tento balvan zodpovednosti a bezradnosti? Čítať viac z tohto článku

Zavádzanie príkrmov a lepku pred 6 mesiacom? Naozaj sa odporúčania zmenili?

V poslednej dobe sa v médiách  objavili “nové” odporúčania v súvislosti s načasovaním prikmovania  detí , osobitne zavádzania lepku – gluténu do ich jedálnička. Skutočne došlo k novým objavom na základe ktorých sa odporúčanie plne dojčiť 6 mesiacov znížilo späť už na 4 mesiace? Skutočne si nemôže mamička  či jej bábätko dovoliť sladký luxus výlučne dojčiť  6 mesiacov?

Otázka optimálneho času začiatku zavádzania príkrmov u dojčiat je veľmi často  diskutovaná medzi odborníkmi na výživu, existuje na túto problematiku množstvo štúdií s rozdielnymi výsledkami. Každá krajina má navyše svoje tradície, má prijaté vlastné odporúčania. V roku 2002 WHO vydalo celosvetové odporúčanie dojčiť plne 6 mesiacov, následne v dojčení pokračovať a popri tom zavádzať nové príkrmy do 2 rokov dieťaťa a v dojčení pokračovať aj dlhšie. Dĺžka dojčenia po 2 rokoch je  neobmedzená, závisí od  rozhodnutia mamičky a jej dieťaťa. Mnoho krajín nedokázalo doteraz do praxe uviesť plné dojčenie 6 mesiacov.

Čítať viac z tohto článku

Pozvánka o.z. Mamila: Dr. Jack Newman bude prednášať v Bratislave

V dňoch 5. – 6. júna 2010 vás pozývame do Bratislavy (Detská fakultná nemocnica, veľká poslucháreň, Limbová 1) , aby ste sa zúčastnili konferencie o dojčení, ktorú Dr. Jack Newman odprednáša. Počas konferencie bude dostatok priestoru aj na Vaše otázky pre Dr. Newmana. Na konferenciu sa môžete prihlásiť na adrese: mamila.dojcenie@gmail.com

Pár faktov o konferencii:

  • Dr. Jack Newman navštívi Slovensko už po tretíkrát, bude mať prezentácie, ktoré u nás zatiaľ nikdy neodzneli
  • Nosná prezentácia o BFHI detailne rozoberie praktickú aplikáciu jednotlivých bodov baby-friendly nemocníc
  • Celá konferencia sa bude zameriavať na to, ako by mali vyzerať baby-friendly nemocnice, ako podporiť dojčenie už od samého začiatku
  • Na konferencie sa budeme zaoberať aj týmito témami: dojčenie predčasne narodených detí; nedojčenie a pocit viny; vyvrátenie predstavy, že umelé mlieko je už dnes vysoko kvalitne; či skutočne existuje zmätenie cumlíkom a fľašou; a podobne
  • Spoluorganizátorom je po prvýkrát aj Slovenská pediatrická spoločnosť
  • Zdravotnícki pracovníci budú mať príležitosť dostať za účasť kredity za vzdelávanie
  • Uvítame účasť matiek i otcov, poradkýň pri dojčení alebo tých, ktorí sa poradkyňami chcú stať
  • Bude dostatok priestoru pre vaše otázky a pre prácu v skupinkách
  • Konferencie sa zúčastnia aj slovenskí odborníci, príďte sa zapojiť do diskusie o tom, ako zlepšiť baby-friendly nemocnice a podporovať dojčenie
  • Konferencia bude baby-friendly s detským kútikom a občerstvením
  • Čítať viac z tohto článku

    Neviem, ako mám správne dojčiť

    všimnite si, že palec mamičky je pri ušku ....

    Veľmi častá otázka mamičiek je, ako má vlastne bábätko papať. Má  pri jednom dojčení papať len z jedného prsníka alebo obidvoch? Ako dlho má byť na jednom prsníku aby sa dostalo i k zadnému mliečku? Ak mu ponúknem obidva prsníky, dostane sa k zadnému mliečku?  Ak papá len z jedného prsníka, čo s druhým? Je nutné ho odsávať? A ako často vôbec môže papať? Ak papá často, nebude mu z toho zle? Nebude sa mu miešať čerstvé mliečko s už natráveným? A ak grcká, je nutné dodržiavať viachodinový rozostup ?

    O tom, či má bábätko piť z jedného prsníka alebo obidvoch, o tom rozhoduje vždy ono samé. Rovnako by malo rozhodovať o dĺžke dojčenia či intervaloch medzi dojčeniami. Toto pravidlo platí vždy, tesne po narodení, v polroku , roku či dvoch. Hovoríme o dojčení na požiadanie. Čítať viac z tohto článku

    Cvičenie a dojčenie

    Mamička  krátko po šestonedelí už zvyčajne so svojím dieťatkom tvorí zohratý tým. Často si začne uvedomovať zmeny tehotenstva a pôrodu na svojom tele. Každodenná starostlivosť o bábätko už trošku unavuje, objavuje sa rutina každodenných dní a túžba po zmene. Určite každá z nás prvé týždne po pôrode s údivom hľadela na mamičky detí v športových kočíkoch, ako sa vyfintené a vysmiate prechádzajú  po okolí. Sú to vôbec  dojčiace mamičky? Tajný pohľad do zrkadla na strašidlo bez účesu,  ovisnuté bruško a konfekčná veľkosť o 2 čísla väčšia než pred pôrodom pôsobia veru depresívne. 🙂 Chcelo by to zmenu , ale čo keď sa pri dojčení cvičiť nesmie, musia sa jesť zapražené polievky a piť vinea na celé litre? Treba starostlivosť o seba odkladať do budúcnosti až po odstavení? Čítať viac z tohto článku

    Reflux a dojčenie

    Gastroezofagálny reflux (GER) je na vôli nezávislý návrat obsahu žalúdka späť do pažeráka. Vo svojej podstate je to fyziologický jav, ktorý nám umožňuje odgrnúť si či vracať v prípade potreby. Pri novorodencoch sa prejavuje grckaním, vracaním. Gastroezofagálna refluxná choroba (GERD) je ochorenie spôsobené patologickým refluxom. Čítať viac z tohto článku

    %d blogerom sa páči toto: