Dokedy odporúča dojčiť Svetová zdravotnícka organizácia?

Aj Vy si myslíte, že do dvoch rokov?

Ak sa dieťaťu umožní, aby sa samo rozhodlo tom, ako dlho sa bude dojčiť, väčšinou sa bude dojčiť ešte v treťom či štvrtom roku života, či dlhšie.

Na Slovensku rovnako ako v iných vyspelých krajinách chýbajú kultúrne, spoločenské či rodinné vzory, ktorými by sa mohli matky pri rozhodovaní sa o dĺžke dojčenia inšpirovať. Bezproblémové dojčenie nie je samozrejmosťou a dlhodobé dojčenie je výnimočné. Je to výsledok toho, ako negatívne ovplyvňujeme prirodzenosť dojčenia.

Do dojčenia zasahujeme už od momentu narodenia, kedy sa máloktorému dieťaťu umožní okamžite po pôrode zostať s matkou v súvislom kontakte pokožky na pokožku, dojčenie ovplyvňujú rôzne zásahy, ktoré možno ani s dojčením nespájame – napr. snaha naučiť dieťa od určitého veku prespať celú noc bez dojčenia, príliš rýchle zavádzanie príkrmov, ktorými sa nahrádza dojčenie, používanie cumlíka, fľaše. U nás sa za obvyklé považuje dojčiť do 1. roka života dieťaťa. Dojčiť po 2. roku života nie je bežné, hovoríme už o „dlhodobom“ dojčení. Čítať viac z tohto článku

Ako by malo vyzerať prvé dojčenie


samoprisatie Alex

Existuje postup, ako zabezpečiť, že sa dojčenie pre matku a dieťa začne čo najlepšie. Pritom o ňom málokto vie. Prečo ho nevyužiť? O význame samoprisatia píše RNDr. Viera Červená:

Ako si predstavujete prvé chvíle po pôrode? Filmy, seriály či historky od známych, ktoré už majú deti nám ukazujú, že bežný postup je, že bábätko sa po pôrode odnesie, vyšetrí, umyje, podrobí nevyhnutným procedúram, oblečie, zavinie do zavinovačky a prinesie ukázať matke. Sestrička ho vyskúša priložiť a po pár minútach ho odnesie na prehriatie.

Keby ste rozhodovali Vy sami, čo by ste chceli?

Moje“ mamičky na kurzoch prípravy na pôrod a dojčenie mi väčšinou odpovedia, že by svoje dieťa konečne po deviatich mesiacoch chceli vidieť, vziať do náručia, tešiť sa z jeho prítomnosti a priložiť ho k prsníku. Vždy sú prekvapené, keď im poviem, že tento postup, ktorý by si želali, má dokonca svoj vlastný názov – samoprisatie a že ho odporúčajú ako najvhodnejší postup pre prežitie prvých dvoch hodín po narodení dieťaťa viaceré zdravotnícke organizácie. Ešte viac sú budúce matky prekvapené, keď zistia, že tento postup okrem množstva iných výhod, ktoré prináša pre dieťa aj pre matku, je jedným zo základných predpokladov toho, aby bolo dojčenie úspešné, z krátkodobého aj z dlhodobého hľadiska.

Čítať viac z tohto článku

Neprespí celú noc – čo teraz?

„Už prespí celú noc?“ – pýtajú sa často mamičky jedna druhej pri rozhovoroch na detských ihriskách. Ak ide o malého novorodenca, časté nočné budenie sa toleruje, novorodenec má predsa malý žalúdok a potrebuje sa dojčiť (kŕmiť) každé 3 hodiny. Avšak čím je bábätko staršie, tým menej sa toleruje a chápe jeho potreba nočného dojčenia, najmä, ak je príliš časté. Pritom pri tolerancii častosti nočných prebudení ako model obvykle slúži dieťa, ktoré nie je dojčené. To spôsobuje aj mylnú predstavu, že po cca pol roku sa už v noci dieťa dojčiť nepotrebuje – veď po pol roku by už malo vydržať celú noc bez jedla. Nepochopenie toho, čo všetko dojčenie bábätku poskytuje, redukovanie dojčenia na prostriedok pre zasýtenie dieťaťa spôsobuje, že sa väčšinou v spoločnosti netoleruje, ak väčšie bábätko potrebuje dojčenie aj v noci. Nepochopenie odlišnosti spánkových cyklov bábätka a dospelého človeka spôsobuje, že si myslíme, že ani pre bábätko samotné nie je dobré sa často v noci precitať, dokonca aj v radoch niektorých odborníkov sa časté nočné precitanie považuje za spánkovú poruchu. V horšom prípade sa považuje až za rozmaznanosť. Pritom je nočný spánok, počas ktorého sa dieťa prebúdza vo forme ľahkých precitnutí, pri ktorých sa nezobudí úplne, celkom normálny.

Čítať viac z tohto článku

Novorodenencká žltačka I.

Čo sa skrýva za touto diagnózou? Prečo ju vnímame ako chorobu? Prečo by ste sa mali tešiť, ak má Vaše bábätko prvé mesiace života fyziologickú, normálnu žltačku?

V porovnaní s dospelým človekom má každý zdravý, v termíne narodený novorodenec zvýšené hladiny červeného žlčového farbiva – bilirubínu. Je to dôsledok mnohých zmien, ktoré v organizme novorodenca nastávajú počas adaptácie na život mimo maternice po pôrode a to najmä faktu, že počas vnútromaternicového života potrebovalo dieťa viac červených krviniek, ktoré sú už po narodení nadbytočné a pri ich rozpade vzniká v organizme veľa bilirubínu. Ak hladiny bilirubínu v krvi stúpnu nad približne 85 µmol/l, dieťa začne byť na pokožke viditeľne žlté a tomuto stavu hovoríme novorodenecká žltačka.

Faktorov, ktoré zvyšujú hladinu bilirubínu je viacero a preto zatiaľ čo niektorí novorodenci majú len miernu formu novorodeneckej žltačky, asi 20 % detí podľa údajov z odbornej literatúry dosiahne hladiny vyššie než 170 µmol/l. Pri asi 1 % novorodencov hladiny bilirubínu prekročia hranicu 342 µmol/l. Čítať viac z tohto článku

Novorodenecká žltačka II.

… ako súvisí s dojčením?

Ako už bolo spomenuté, dr. Jon Watchko uvádza vo svojom prehľade literatúry, že prípady jadrového ikteru, ktoré sa vyskytli za posledné dve desaťročia pri inak zdravých, donosených deťoch, boli takmer výlučne zaznamenané pri dojčených deťoch. Prečo? Dr. Watchko poukazuje na to, že viaceré štúdie uviedli, že mnoho dojčených detí malo závažné formy novorodeneckej žltačky a súčasne rôzne problémy s efektivitou dojčenia. Ďalej píše: „Značná časť dojčených detí, pri ktorých bol zaznamenaný výskyt jadrového ikteru, mala súčasne nedostatočný príjem materského mlieka, značný stupeň dehydratácie a úbytok hmotnosti.“ Čítať viac z tohto článku

Novorodenecká žltačka III.

Súčasné trendy v terapii novorodeneckej žltačky

Je veľmi dôležité jasne povedať, že tak ako neexistuje žiadny dôkaz o toxicite a škodlivosti bilirubínu, rovnako neexistuje ani jednoznačný dôkaz o tom, že by príliš vysoké hladiny bilirubínu pre zdravého, donoseného novorodenca neboli nebezpečné.       Preto do času, kým nebude jednoznačne dokázané, či bilirubín je alebo nie je schopný poškodiť zdravie novorodenca, odporúčajú odborníci uznávaní v odbornej verejnosti prinajmenšom zmierniť stratégiu terapie novorodeneckej žltačky. Z odporúčaní, ktoré v roku 1992 vydali Newman a Maisels vyplýva, že v prípade pôrodu v nemocničnom prostredí, ktorý nie je ambulantný (teda matka s dieťaťom neodchádzajú domov po pár hodinách, ale až po pár dňoch od pôrodu, počas ktorých sú pravidelne sledovaní zdravotníckym personálom), zdravých, donosených novorodencov bez podozrenia na hemolytickú chorobu nie je potrebné preventívne sledovať na novorodeneckú žltačku. V prípade, že máme pri týchto deťoch podozrenie na silnú žltačku, odporúčajú skontrolovať hladiny celkového bilirubínu a dieťa liečiť (fototerapiou) s cieľom udržať hladiny bilirubínu pod 400 – 500 µmol/l. Čítať viac z tohto článku

Novorodenencká žltačka IV.

Novorodenecká žltačka dojčeného dieťaťa – praktické odporúčania:

Ako teda postupovať pri novorodeneckej žltačke zdravého, donoseného novorodenca, ktorý je dojčený? Najdôležitejšie je ubezpečiť sa, že dieťa je skutočne dobre dojčené, teda že pri dojčení skutočne prijíma materské mlieko. Na to je nevyhnutné sledovať polohu a prisatie dieťaťa a hlavne – či pri dojčení pije dieťa aspoň niekoľko minút s pauzami v brade. Ak je to tak a prístup dieťaťa k dojčeniu nie je obmedzovaný (separáciou matky od dieťaťa, či napr. používaním cumlíka), teda dieťa je dojčené „na požiadanie“, je vysoko pravdepodobné, že dojčenie je bezproblémové. To by sa malo prejaviť dostatočným vylučovaním stolice, priberaním a prospievaním dieťaťa.

A ak je dieťa dojčené správne, môžeme pri zdravom dieťati očakávať, že hladina bilirubínu bude po pôrode stúpať a v prvom týždni po pôrode dosiahne maximálne hodnoty. Následne by už mali hladiny bilirubínu mať klesajúcu tendenciu, aj keď občas môžu mierne stúpnuť a zase poklesnúť (závisí to aj od toho, či sa krv na analýzu odoberá nalačno, či po nakŕmení dieťaťa). Môžeme očakávať, že dieťa môže byť viditeľne žlté až do 3. mesiaca života, prípadne dlhšie. Tento vývoj je úplne prirodzený a normálny a je pravdepodobne dôležitý pre lepšie zdravie dieťaťa, keďže bilirubín je dôležitým antioxidantom v bunkách. Čítať viac z tohto článku

%d bloggers like this: