Neprespí celú noc – čo teraz?

„Už prespí celú noc?“ – pýtajú sa často mamičky jedna druhej pri rozhovoroch na detských ihriskách. Ak ide o malého novorodenca, časté nočné budenie sa toleruje, novorodenec má predsa malý žalúdok a potrebuje sa dojčiť (kŕmiť) každé 3 hodiny. Avšak čím je bábätko staršie, tým menej sa toleruje a chápe jeho potreba nočného dojčenia, najmä, ak je príliš časté. Pritom pri tolerancii častosti nočných prebudení ako model obvykle slúži dieťa, ktoré nie je dojčené. To spôsobuje aj mylnú predstavu, že po cca pol roku sa už v noci dieťa dojčiť nepotrebuje – veď po pol roku by už malo vydržať celú noc bez jedla. Nepochopenie toho, čo všetko dojčenie bábätku poskytuje, redukovanie dojčenia na prostriedok pre zasýtenie dieťaťa spôsobuje, že sa väčšinou v spoločnosti netoleruje, ak väčšie bábätko potrebuje dojčenie aj v noci. Nepochopenie odlišnosti spánkových cyklov bábätka a dospelého človeka spôsobuje, že si myslíme, že ani pre bábätko samotné nie je dobré sa často v noci precitať, dokonca aj v radoch niektorých odborníkov sa časté nočné precitanie považuje za spánkovú poruchu. V horšom prípade sa považuje až za rozmaznanosť. Pritom je nočný spánok, počas ktorého sa dieťa prebúdza vo forme ľahkých precitnutí, pri ktorých sa nezobudí úplne, celkom normálny.