Keď dieťa odmieta príkrmy

Asi každé dieťa prežije obdobie, keď “zle” papá a pevné príkrmy odmieta. Sú deti, ktoré majú 8-9 mesiacov a stále zjedia lyžičku za deň. Sú deti, ktoré síce krásne s príkrmami začali, ale zrazu prišlo obdobie nechutenstva. Buď príkrmy odmietajú úplne, alebo majú veľmi monotónny  jedálniček. Pokiaľ sa bábätko dostatočne bez obmedzenia dojčí, nič sa nedeje.  Dojčené deti a ich matky majú totiž obrovskú výhodu, pretože deti zvyčajne neodmietajú prsník a napriek tomu, že niekoľko dní, týždňov či mesiacov jedia príkrmy len veľmi málo, majú z materského mlieka zabezpečený základný prísun živín potrebných na ich rast. A keď príde “ich čas”, začnú spontánne jesť oveľa viac.

Materské mlieko prispieva aj po prvom roku významne k výžive dieťaťa, pretože obsahuje podstatne viac tuku než v prvom roku. Pokrýva napríklad dennú dávku vápnika, vitamínu C, kyseliny listovej, vitamínu A alebo B12. V druhom roku rýchlo rastie bábätku mozog a materské mlieko obsahuje faktory, ktoré rastu mozgu napomáhajú. Niektoré imunitné faktory v materskom mlieku sú v druhom roku života prítomné vo vyšších dávkach než v prvom roku, pretože vtedy sú deti vystavené väčšiemu množstvu infekcií.

Ako je potom možné, že inak zdravé dieťa prestane priberať a neprospieva, dokonca chudne,  hoci je na prsníku každú chvíľku?

Pretože pravdepodobne dojčením prijíma len veľmi málo materského mlieka. Od okamihu ako si prvý krát priložíme na prsník svoje bábätko, mali by sme sledovať, či na prsníku dostatočne pije, alebo skôr  pocuckáva naprázdno a len sem tam niečo vypije. viď článok Kedy bábätko na prsníku pije Pozorovanie dojčenia nám dáva najlepšiu informáciu o tom, či bábätko dojčením prijíma veľa mlieka.

Prečo dojčiť? (alebo mýty a skutočný význam dojčenia )

Aj dnešné ženy chcú rodiť a dojčiť svoje deti. Žijeme v treťom tisícročí, no stále privádzame na svet deti rovnakým spôsobom, stále sme cicavce. Moderný človek sa síce pokúša posledné desaťročia umelo zasahovať do tohto procesu, no len veľmi nedokonale. Najlepším inkubátorom zostáva maternica , najlepšou výživou dojčenie , najlepšou postieľkou mamičkina náruč.

Prečo by matka mala dojčiť? Pretože jej dieťa má právo dojčiť sa. Pretože dojčenie je prirodzené a jednoduché. Dáva mamičke voľnosť a slobodu napriek tomu, že má ešte nesamostatné bábätko. Dojčiť sa dá kdekoľvek a kedykoľvek, na prechádzke lesom, v kútiku kaviarne či na lavičke v parku.  Nie je nič jednoduchšie ako cestovať s plne dojčeným bábätkom. Mliečko je vždy okamžite k dispozícii, má správnu teplotu, je hygienické. Dojčiaca matka sa nemusí obmedzovať vo svojom životnom štýle. Môže jesť všetko, čo jej chutí. Deti zvyčajne veľmi dobre tolerujú stravu mamičky. Čím pestrejší jedálniček mamička má, tým viac budú bábätku chutiť príkrmy. Vôňa a chuť ponúkaných jedál mu už budú dávno známe. Môže bez obmedzenia športovať, formovať si postavu, starať sa o svoje telo.

Potrebuje dieťa po dojčení grgať?

Dieťa , ktoré sa správne prisáva a na prsníku pije pokojne, zvyčajne odgrgávať vôbec nepotrebuje. Niekedy sú dokonca pokusy o grganie kontraproduktívne.  Bábätko sa kvôli manipulácii tesne po dojčení preberie natoľko, že už  nevie rýchlo zaspať.  Je celé hodiny hore, oveľa viac grcká či štikúta, pretože bruško  je rozbúrené.  Bábätko je plačlivé a unavené, málo spí. Mamička strávi celé hodiny nekonečnými pokusmi  odgrgnúť a upokojiť bábätko na pleci, na fitlopte… Pritom má po ruke najlepší nástroj na upokojenie dieťatka – prsník.

Jedna z funkcií dojčenia je uspávať. Bábätko, ktoré sa dobre nasýti efektívnym pitím na prsníku, samé po niekoľkých minútach prejde to tzv. nenutritívneho sania naprázdno. Dvorec stláča tak jemne, že mliečko mu tečie pomaly, resp. istý čas vôbec. Je uvoľnené, je mu teplo, je v bezpečí a zasýtené. Žalúdok sa upokojí, mliečko sa dobre trávi. Ľahko na prsníku zadrieme. Ak po chvíľke  vytiahneme bradavku z pusy a len veľmi opatrne ho preložíme v rovnakom uhle ako sa dojčilo na gauč, zvyčajne v spánku pokračuje. Pokiaľ sa bábätko dojčí po ležiačky, netreba urobiť nič, len sa opatrne odtiahnuť a nechať  ho ležať na boku v rovnakej polohe ako sa dojčilo. Možno mu v spánku kútikom vytečie trošku mliečka, ak to bábätku nevadí, môže spinkať ďalej.

Potreba tekutín dojčeného bábätka v letných horúčavách

Nastali veľké letné horúčavy a mamičky si často  kladú otázku, či bábätku skutočne dojčenie stačí, či mu treba dávať napr. vodu, čaj. Dokonca sa nájde i veľa lekárov, ktorí odporúčajú počas horúčav deťom podávať i iné tekutiny.

Isteže, pokiaľ mamička dojčí podľa intervalov a bábätku prsníky aktívne neponúka, môže byť smädné, však nepije. 🙂 No ak prsníky iniciatívne ponúka, ak reaguje na podnety bábätka, má dostatočnú tvorbu mliečka, tak nielenže plne dojčené bábätko, ale často ani staršie dieťa už prikrmované pevnou stravou iné tekutiny nepotrebuje. Napriek viac než 30 stupňovým horúčavám. Bez ohľadu na to, či sa nachádza v našom miernom pásme, alebo v tropickom podnebnom pásme. Aj africké deti či deti v Indii dojčením prijímajú dostatok tekutín.

Podávanie iných tekutín neprináša bábätku dojčenému na požiadanie žiadne výhody. Naopak, prináša so sebou riziká.

Predčasné odstavenie bábätka a ako zastaviť laktáciu

K predčasnému odstaveniu bábätka by vždy mali existovať vážne dôvody. Mali by to byť reálne dôvody, ktoré skutočne neumožňujú mamičke v dojčení pokračovať. V našej spoločnosti sa často stretávame so zbytočným odstavením bábätka napr. kvôli liekom a liečbe mamičky. Existuje len málo vzácnych  ochorení a liekov, pri ktorých dojčenie pokračovať skutočne nemôže. Ide napr. o HIV pozitívne matky, ktoré výlučne nedojčia. Väčšina bežných akútnych či chronických ochorení je s dojčením kompatibilná. Antidepresíva, lieky na ochorenie srdca, astmy, alergie môže mamička užívať i popri dojčení. Riziká pre bábätko, ktoré sú spojené s liečbou mamičky sú výrazne nižšie než riziká a negatíva, ktoré sa spájajú s odstavením bábätka. Ako postupovať v takýchto prípadoch si spomíname v článku o liekoch a prerušení dojčenia.  A čo choré bábätko? To potrebuje materské mliečko a dojčenie ešte viac než zdravé bábätko. Riziká spojené s rozhodnutím nedojčiť sú spomenuté v tomto článku.

Ak sa však mamička predsa len z nejakých dôvodov rozhodne dojčenie ukončiť, malo by to prebehnúť bez stresov, plaču či  boľavých prsníkov . Ako to dosiahnuť?

Krutý článok o krutých praktikách výrobcov umelých výživ

Tento obrázok nie je fotomontáž. Je to fotografia UNICEF, zobrazuje  mamičku dvojčiat z Pakistanu. Chlapček bol dojčený, dievčatko kŕmené fľašou. Mamičke bolo nesprávne vysvetlené, že nedokáže dojčením uživiť  obidve deti a jedno dieťa musí byť kŕmené umelou výživou. V niektorých krajinách Tretieho sveta majú prednosť chlapci. Synčeka preto musela uprednostniť. Dcérka na druhý deň po vzniku tejto fotografie umrela. Tento obrázok poukazuje na riziká kŕmenia umelou výživou . Najmä tam, kde nie sú dodržané hygienické podmienky, nie je dostupná pitná voda. Kde panuje chudoba. Ukazuje riziká, ako môže dieťa doplatiť svojim životom , ak je kŕmené umelou náhradou materského mlieka či mliekom iných zvierat. “Použite moju fotografiu, ak to pomôže ” – povedala táto už navždy nešťastná mamička.

Vplyvom globalizácie priemyslu a obchodu sa už desiatky rokov výrobcom umelej výživy a dojčeneckých potrieb darí úspešne rozvíjať kultúru kŕmenia z fľaše na úkor dojčenia. Je spochybňovaná schopnosť mamičiek dojčiť, spochybňuje sa kvalita materského mlieka, ktoré  organizmus matiek vytvára pre ich deti.

O dojčení, nosení, spaní v spoločnej posteli a strese v živote bábätka a mamičky

Prechádzam sa po tichom tatranskom chodníčku s budúcim manželom a zrazu pred nami stojí chlpatý mladý maco, celá s hrôzou stuhnem, srdce mi bije až niekde v hrdle, žalúdok sa mi stiahne, spotím sa, tlak mám hádam aj 200. Mozog funguje na plné obrátky, dávam sa na útek. Práve som zažila stresovú situáciu. Môj organizmus vylúčil stresové hormóny ako odpoveď na prežitú záťaž,  napr. adreanlín, kortizón. Mozog a svaly potrebovali na útek energiu –  glukózu. Prekrvili sa, aby sa k nim energia dostala. Na úkor v tej chvíli nepotrebného napr. tráviaceho systému, jeho činnosť sa  obmedzila na minimum. Moje telo reagovalo na situáciu tak, ako to máme geneticky naprogramované na ochranu pred nebezpečenstvom a agresorom. Išlo o krátkodobú záťaž, pozitívny stres, ktorý ma motivoval k nevídaným výkonom 🙂

Stresová reakcia sa však spúšťa aj v prípadoch, ktoré nepredstavujú skutočný boj o život. Pôvodne obranné mechanizmy začínajú organizmu škodiť. Hovoríme o distrese. Permanentná psychická záťaž na pracovisku, v škole, v rodine, smrť blízkych, finančná neistota,  nezdravý životný štýl, nedostatok spánku, príchod bábätka do rodiny, chlad, teplo,  infekcia, ochorenie atď. vyvolávajú stres.

Už malé bábätko môže byť  zaťažené distresom. Vystavenie stresu v detstve môže spôsobiť trvalú citlivosť na stres aj v dospelosti.  Trvalý stres  vyvolávajú napríklad nadmerné nároky rodičov, prísna výchova, týranie psychické či fyzické, alkoholizmus rodičov…      Pokiaľ je stres v každodennom živote permanentne prítomný, človek je nervózny, napätý, môžu sa v jeho organizme narušiť takmer všetky telesné procesy. Organizmus spúšťa neustále obranné mechanizmy, hoci v skutočnosti nejde o boj o prežitie, len naša psychika to tak chápe. Obmedzenie činností orgánov, ktoré sú v stresovej situácii menej dôležité,  ovplyvňuje imunitný systém. Výsledkom sú rôzne psychické ochorenia, úzkostné a depresívne správanie, poruchy tráviacich, reprodukčných systémov, obezita, cukrovka, ochorenia srdca, hypertenzia, zhoršenie pamäti, kožné alergie a ekzémy, astma atď.

Poradkyne pri dojčení O.z. Mamila

Poradkyňa pri dojčení je väčšinou mladá mamička, ktorá s rôznymi trampotami dojčila svoje bábätko. Skúsenosti a prekážky, ktoré musela sama prekonať, ju vedú k potrebe pomáhať iným mamičkám pri dojčení. Pozná výhody dojčenia pre dieťa  i pre mamičku. Pozná riziká, ktoré so sebou nesie rozhodnutie nedojčiť a sprostredkúva ich najmä mamičkám, ktoré dojčiť neplánujú . Takmer každá mamička by mohla svoje dieťa dojčiť, ak by dostala správnu pomoc a informácie v pravý čas.

Každá tehuľka sa koncom tehotenstva nevie dočkať svojho bábätka. Zameriava sa na deň “D”, kedy už dieťatko uvidí. Veľa mamičiek sa dôsledne zaujíma o pôrod a jeho priebeh , naštudujú si množstvo informácií, hľadajú pôrodnice, ktoré im umožnia alternatívny pôrod. Pôrod berú ako míľnik, ktorým sa  končí ťažké obdobie a otvára sa ružová budúcnosť ako z knižky o bábätkách. Pripravujú výbavičku, postieľku s baldachýnmi, kočík  s množstvom doplnkov,  hrazdičku , hrkálky, cumlíky… Mať bábätko je predsa také krásne , veď ešte si každá snáď spomenie na bábiky o ktoré sa v detstve starala.  V tehotenstve sme tak trošku sebecky zamerané na vlastné pocity, obskakuje nás manžel, rodina, sme stredobod pozornosti. A zrazu príde deň “D”, bábo je na svete a nič nie je tak, ako sme si vysnívali. To malé škvŕňa plače nech sa snažíme ako chceme. Dojčenie , ktoré malo ísť samé ( však je to pre ženu prirodzené) sa zrazu nedarí. A čo to? Sme príšerne unavené z pôrodu a  sestričky nás zháňajú z postele a nútia k aktivite, starať sa o svoje bábätko. To malé stvoreniatko je stále odkázané na nás, pôrodom sa vlastne nič nezmenilo, bez mamičky neprežije. Často plače (ktovie prečo), málo spinká , prsníky sú ako cudzie.  Toto je tá ružová vysnívaná budúcnosť? Tento balvan zodpovednosti a bezradnosti?

Zavádzanie príkrmov a lepku pred 6 mesiacom? Naozaj sa odporúčania zmenili?

V poslednej dobe sa v médiách  objavili “nové” odporúčania v súvislosti s načasovaním prikmovania  detí , osobitne zavádzania lepku – gluténu do ich jedálnička. Skutočne došlo k novým objavom na základe ktorých sa odporúčanie plne dojčiť 6 mesiacov znížilo späť už na 4 mesiace? Skutočne si nemôže mamička  či jej bábätko dovoliť sladký luxus výlučne dojčiť  6 mesiacov?

Otázka optimálneho času začiatku zavádzania príkrmov u dojčiat je veľmi často  diskutovaná medzi odborníkmi na výživu, existuje na túto problematiku množstvo štúdií s rozdielnymi výsledkami. Každá krajina má navyše svoje tradície, má prijaté vlastné odporúčania. V roku 2002 WHO vydalo celosvetové odporúčanie dojčiť plne 6 mesiacov, následne v dojčení pokračovať a popri tom zavádzať nové príkrmy do 2 rokov dieťaťa a v dojčení pokračovať aj dlhšie. Dĺžka dojčenia po 2 rokoch je  neobmedzená, závisí od  rozhodnutia mamičky a jej dieťaťa. Mnoho krajín nedokázalo doteraz do praxe uviesť plné dojčenie 6 mesiacov.

Pozvánka o.z. Mamila: Dr. Jack Newman bude prednášať v Bratislave

V dňoch 5. – 6. júna 2010 vás pozývame do Bratislavy (Detská fakultná nemocnica, veľká poslucháreň, Limbová 1) , aby ste sa zúčastnili konferencie o dojčení, ktorú Dr. Jack Newman odprednáša. Počas konferencie bude dostatok priestoru aj na Vaše otázky pre Dr. Newmana. Na konferenciu sa môžete prihlásiť na adrese: mamila.dojcenie@gmail.com

Pár faktov o konferencii:

Dr. Jack Newman navštívi Slovensko už po tretíkrát, bude mať prezentácie, ktoré u nás zatiaľ nikdy neodzneli

Nosná prezentácia o BFHI detailne rozoberie praktickú aplikáciu jednotlivých bodov baby-friendly nemocníc

Celá konferencia sa bude zameriavať na to, ako by mali vyzerať baby-friendly nemocnice, ako podporiť dojčenie už od samého začiatku

Na konferencie sa budeme zaoberať aj týmito témami: dojčenie predčasne narodených detí; nedojčenie a pocit viny; vyvrátenie predstavy, že umelé mlieko je už dnes vysoko kvalitne; či skutočne existuje zmätenie cumlíkom a fľašou; a podobne

Spoluorganizátorom je po prvýkrát aj Slovenská pediatrická spoločnosť

Zdravotnícki pracovníci budú mať príležitosť dostať za účasť kredity za vzdelávanie

Uvítame účasť matiek i otcov, poradkýň pri dojčení alebo tých, ktorí sa poradkyňami chcú stať

Bude dostatok priestoru pre vaše otázky a pre prácu v skupinkách

Konferencie sa zúčastnia aj slovenskí odborníci, príďte sa zapojiť do diskusie o tom, ako zlepšiť baby-friendly nemocnice a podporovať dojčenie

Konferencia bude baby-friendly s detským kútikom a občerstvením