Neviem, ako mám správne dojčiť

všimnite si, že palec mamičky je pri ušku ....

Veľmi častá otázka mamičiek je, ako má vlastne bábätko papať. Má  pri jednom dojčení papať len z jedného prsníka alebo obidvoch? Ako dlho má byť na jednom prsníku aby sa dostalo i k zadnému mliečku? Ak mu ponúknem obidva prsníky, dostane sa k zadnému mliečku?  Ak papá len z jedného prsníka, čo s druhým? Je nutné ho odsávať? A ako často vôbec môže papať? Ak papá často, nebude mu z toho zle? Nebude sa mu miešať čerstvé mliečko s už natráveným? A ak grcká, je nutné dodržiavať viachodinový rozostup ?

O tom, či má bábätko piť z jedného prsníka alebo obidvoch, o tom rozhoduje vždy ono samé. Rovnako by malo rozhodovať o dĺžke dojčenia či intervaloch medzi dojčeniami. Toto pravidlo platí vždy, tesne po narodení, v polroku , roku či dvoch. Hovoríme o dojčení na požiadanie. Čítať viac z tohto článku

Cvičenie a dojčenie

Mamička  krátko po šestonedelí už zvyčajne so svojím dieťatkom tvorí zohratý tým. Často si začne uvedomovať zmeny tehotenstva a pôrodu na svojom tele. Každodenná starostlivosť o bábätko už trošku unavuje, objavuje sa rutina každodenných dní a túžba po zmene. Určite každá z nás prvé týždne po pôrode s údivom hľadela na mamičky detí v športových kočíkoch, ako sa vyfintené a vysmiate prechádzajú  po okolí. Sú to vôbec  dojčiace mamičky? Tajný pohľad do zrkadla na strašidlo bez účesu,  ovisnuté bruško a konfekčná veľkosť o 2 čísla väčšia než pred pôrodom pôsobia veru depresívne. 🙂 Chcelo by to zmenu , ale čo keď sa pri dojčení cvičiť nesmie, musia sa jesť zapražené polievky a piť vinea na celé litre? Treba starostlivosť o seba odkladať do budúcnosti až po odstavení? Čítať viac z tohto článku

Reflux a dojčenie

Gastroezofagálny reflux (GER) je na vôli nezávislý návrat obsahu žalúdka späť do pažeráka. Vo svojej podstate je to fyziologický jav, ktorý nám umožňuje odgrnúť si či vracať v prípade potreby. Pri novorodencoch sa prejavuje grckaním, vracaním. Gastroezofagálna refluxná choroba (GERD) je ochorenie spôsobené patologickým refluxom. Čítať viac z tohto článku

Prirastená uzdička – ankyloglossia a dojčenie

Prirastená podjazyková uzdička (frenulum linguae breve), tzv.ankyloglossia, je vrodená odchýlka, ktorá sa vyskytuje pomerne zriedkavo (udáva sa počet medzi  0.02-4.8 %) . Je to biela blanka pod jazykom, u starších detí dokáže zhrubnúť.  Extrémne prirastená uzdička, ktorá dosahuje u detí až špičku jazyka,  môže pôsobovať zníženú pohyblivosť jazyka. Následkom je nesprávne prisávanie bábätka, ktoré môže spôsobovať bolesť pri dojčení – ragády. Ale niekedy mamičku nebolí nič, len bábätko napriek dobrej produkcii mliečka slabo priberá, dojčenie je dlhé a časté, bábätko akoby stále pocuckáva, prsníky sa zle vyprázdňujú. Často sú to deti, ktoré mamičky či lekári označujú za  deti lenivé, ktoré si nechcú mliečko vytiahnuť.  Čítať viac z tohto článku

Dojčenie a menštruácia

Obdobie dojčenia sa však spája s tzv. laktačnou amenoreou . Mamička isté obdobie nemusí mať menštruáciu, jej plodnosť je prirodzene potlačená. Menštruačný cyklus sa teda neobjavuje vôbec, ak sa objaví, krvácanie môže byť menšie, kratšie či nepravidelné. To, kedy sa menštruácia po pôrode objaví prvý krát, závisí od toho, ako často mamička dojčí, či dojčí cez deň i v noci, či bábätko nepozná fľašu alebo cumlík, ktoré by mohli neprirodzene predlžovať intervaly.   Takisto zavádzanie tuhej stravy a iných tekutín, ak bábätko už prespí celú noc. Ovplyvňuje ju samozrejme  i to, ako organizmus matky reaguje na hormonálne výkyvy v súvislosti s dojčením. Niektoré mamičky nemajú menštruáciu i viac rokov, niektorým sa vráti už po niekoľkých týždňoch od pôrodu. Krvácanie do 6 týždňov nie je považované za menštruáciu. Čítať viac z tohto článku

Dojčenie dvojčiat

Dvojčatá obe klasická

Každé dieťa má právo byť dojčené a nič na tom nemení skutočnosť, že sa do rodiny narodilo naraz  s jedným či viacerými súrodencami. Správa o tom, že v brušku je namiesto jedného bábätka viac detí, prekvapí určite každú mamičku i celú jej rodinu. Mať dvojčatá i vďaka hormonálnej liečbe a asistovanej reprodukcii nie je v dnešnej dobe nič nezvyčajné. Takúto mamičku čakajú náročné dni tehotenstva i materstva. Je normálne, že mamička dvojčiat potrebuje pomoc najbližších, najmä manžela. Nie je hanba mať prvé týždne či mesiace neustále pri sebe pomoc aspoň jednej osoby. Celé generácie to tak platilo aj naše prababky mali zvyčajne pomoc okolia, svojich sestier, mám , svokier, starších dcér … Rovnako i dnešná mamička napriek vymoženostiam doby pomoc potrebuje. Čítať viac z tohto článku

Novorodenencká žltačka I.

Čo sa skrýva za touto diagnózou? Prečo ju vnímame ako chorobu? Prečo by ste sa mali tešiť, ak má Vaše bábätko prvé mesiace života fyziologickú, normálnu žltačku?

V porovnaní s dospelým človekom má každý zdravý, v termíne narodený novorodenec zvýšené hladiny červeného žlčového farbiva – bilirubínu. Je to dôsledok mnohých zmien, ktoré v organizme novorodenca nastávajú počas adaptácie na život mimo maternice po pôrode a to najmä faktu, že počas vnútromaternicového života potrebovalo dieťa viac červených krviniek, ktoré sú už po narodení nadbytočné a pri ich rozpade vzniká v organizme veľa bilirubínu. Ak hladiny bilirubínu v krvi stúpnu nad približne 85 µmol/l, dieťa začne byť na pokožke viditeľne žlté a tomuto stavu hovoríme novorodenecká žltačka.

Faktorov, ktoré zvyšujú hladinu bilirubínu je viacero a preto zatiaľ čo niektorí novorodenci majú len miernu formu novorodeneckej žltačky, asi 20 % detí podľa údajov z odbornej literatúry dosiahne hladiny vyššie než 170 µmol/l. Pri asi 1 % novorodencov hladiny bilirubínu prekročia hranicu 342 µmol/l. Čítať viac z tohto článku

Novorodenecká žltačka II.

… ako súvisí s dojčením?

Ako už bolo spomenuté, dr. Jon Watchko uvádza vo svojom prehľade literatúry, že prípady jadrového ikteru, ktoré sa vyskytli za posledné dve desaťročia pri inak zdravých, donosených deťoch, boli takmer výlučne zaznamenané pri dojčených deťoch. Prečo? Dr. Watchko poukazuje na to, že viaceré štúdie uviedli, že mnoho dojčených detí malo závažné formy novorodeneckej žltačky a súčasne rôzne problémy s efektivitou dojčenia. Ďalej píše: „Značná časť dojčených detí, pri ktorých bol zaznamenaný výskyt jadrového ikteru, mala súčasne nedostatočný príjem materského mlieka, značný stupeň dehydratácie a úbytok hmotnosti.“ Čítať viac z tohto článku

Novorodenecká žltačka III.

Súčasné trendy v terapii novorodeneckej žltačky

Je veľmi dôležité jasne povedať, že tak ako neexistuje žiadny dôkaz o toxicite a škodlivosti bilirubínu, rovnako neexistuje ani jednoznačný dôkaz o tom, že by príliš vysoké hladiny bilirubínu pre zdravého, donoseného novorodenca neboli nebezpečné.       Preto do času, kým nebude jednoznačne dokázané, či bilirubín je alebo nie je schopný poškodiť zdravie novorodenca, odporúčajú odborníci uznávaní v odbornej verejnosti prinajmenšom zmierniť stratégiu terapie novorodeneckej žltačky. Z odporúčaní, ktoré v roku 1992 vydali Newman a Maisels vyplýva, že v prípade pôrodu v nemocničnom prostredí, ktorý nie je ambulantný (teda matka s dieťaťom neodchádzajú domov po pár hodinách, ale až po pár dňoch od pôrodu, počas ktorých sú pravidelne sledovaní zdravotníckym personálom), zdravých, donosených novorodencov bez podozrenia na hemolytickú chorobu nie je potrebné preventívne sledovať na novorodeneckú žltačku. V prípade, že máme pri týchto deťoch podozrenie na silnú žltačku, odporúčajú skontrolovať hladiny celkového bilirubínu a dieťa liečiť (fototerapiou) s cieľom udržať hladiny bilirubínu pod 400 – 500 µmol/l. Čítať viac z tohto článku

Novorodenencká žltačka IV.

Novorodenecká žltačka dojčeného dieťaťa – praktické odporúčania:

Ako teda postupovať pri novorodeneckej žltačke zdravého, donoseného novorodenca, ktorý je dojčený? Najdôležitejšie je ubezpečiť sa, že dieťa je skutočne dobre dojčené, teda že pri dojčení skutočne prijíma materské mlieko. Na to je nevyhnutné sledovať polohu a prisatie dieťaťa a hlavne – či pri dojčení pije dieťa aspoň niekoľko minút s pauzami v brade. Ak je to tak a prístup dieťaťa k dojčeniu nie je obmedzovaný (separáciou matky od dieťaťa, či napr. používaním cumlíka), teda dieťa je dojčené „na požiadanie“, je vysoko pravdepodobné, že dojčenie je bezproblémové. To by sa malo prejaviť dostatočným vylučovaním stolice, priberaním a prospievaním dieťaťa.

A ak je dieťa dojčené správne, môžeme pri zdravom dieťati očakávať, že hladina bilirubínu bude po pôrode stúpať a v prvom týždni po pôrode dosiahne maximálne hodnoty. Následne by už mali hladiny bilirubínu mať klesajúcu tendenciu, aj keď občas môžu mierne stúpnuť a zase poklesnúť (závisí to aj od toho, či sa krv na analýzu odoberá nalačno, či po nakŕmení dieťaťa). Môžeme očakávať, že dieťa môže byť viditeľne žlté až do 3. mesiaca života, prípadne dlhšie. Tento vývoj je úplne prirodzený a normálny a je pravdepodobne dôležitý pre lepšie zdravie dieťaťa, keďže bilirubín je dôležitým antioxidantom v bunkách. Čítať viac z tohto článku

%d blogerom sa páči toto: