Prvé príkrmy I.

Materské mliečko je optimálna , prirodzená výživa po narodení, pretože je druhovo špecifickou stravou, ktorá sa vytvárala počas evolúcie človeka stovky tisíc rokov. Tak ako je pre teliatko optimálne jedlo kravské mlieko, pre kozu kozie, je pre človeka najlepšia , jedinečná voľba materské mlieko svojej matky.

Plné dojčenie bez príkrmov môže byť pre mamičku a bábätko veľmi krásna časť života. Ak sa bábätko správne dojčí, dostáva perfektné jedlo, ktoré mu nespôsobuje žiadne tráviace problémy. Je ľahko a dokonale stráviteľné, nezaťažuje si organizmus – pečeň, obličky, celý tráviaci systém. Nezrelé orgány pomaly dozrievajú a pripravujú sa na svoju celoživotnú úlohu – tráviť jedlo, ktoré nie je vždy ideálne. Naše telo musí zvládať spracovať rôzne výstrelky, ktoré mu občas  dávame . Niekedy je ťažké odolať fajnej klobáske , krémešu či poháriku borovičky … :-). Pri plnom dojčení nás nemusí trápiť vzhľad stolice, plne dojčené bábo nikdy nemá formovanú stolicu, ktorú by nemohlo vykakať. Stolica bábätka sa líši od riedkej po sekanú praženičku, občas má možno hlien, biele hrudky, občas je zelená . Nevadí, pokiaľ sa bábätko dobre cíti, dobre prospieva, vzhľad stolice nás nemusí trápiť.

Všetko má však svoj koniec, aj plné dojčenie bez akýchkoľvek príkrmov a iných tekutín. Okolo 6 mesiacov prichádza obdobie , kedy bábätko prechádza na zmiešanú stravu, ktorá sa postupne bude podobať (zdravému) jedlu dospelých. Materské mliečko  však stále zostáva jednou z najdôležitejších  súčastí jedálnička malého bábätka minimálne do 12 mesiacov. Veľa mamičiek si dáva úlohu dojčiť iba 6 mesiacov. Materské mlieko však bábätko potrebuje rovnako i naďalej, len si ho musí dopĺňať aj inou stravou. Odporúča sa dojčiť počas prvých dvoch rokov života a dlhšie. Pokiaľ je bábätko dostatočne dojčené na požiadanie, nepotrebuje žiadne iné mlieko – ani kravské, ani umelú výživu.

Najvhodnejší čas na zavádzanie príkrmov je ukončený 6. mesiac veku dieťatka. 6 mesiacov sa myslí deň polročných narodenín, je to 26.týždeň, 180 dní od pôrodu. U detí, ktoré sa narodili predčasne, sa myslí korigovaný – upravený vek dieťaťa.

Skoršie zavádzanie príkrmu pre dieťatko nemá žiadnu výhodu. Naopak, zvyšuje záťaž obličiek  i riziko potravinových alergií. Na rozdiel od dojčenia, je každé jedlo i potenciálny zdroj infekcie, ktorý vystavuje bábätko zvýšenému riziku hnačiek a črevných infekcií. Medzi deťmi, ktoré sú na umelej výžive, sa črevné ochorenia a s tým spojené neprospievanie, podvýživa .. , ďaleko častejšie.

Obdobie výhradne mliečnej výživy bez príkrmov či už u detí dojčených alebo nedojčených sú 4 mesiace . Po tomto období sa po dôslednom zvážení vo výnimočných prípadoch môže zaviesť i iný príkrm. Skutočne by však malo ísť o výnimky, bola by škoda bezdôvodne bábätku vziať možnosť dojčiť sa plných 6 mesiacov.

Naopak, príliš  oneskorené zavádzanie príkrmu by mohlo pre bábätko znamenať spomalý rast a vývoj. Ak sa príkrm zavádza oneskorene, bábätko si horšie osvojuje nové chute i konzistenciu jedla. Aby si bábätko vyvíjalo orálnu motoriku, potrebuje žuvať , hrýzť.

Bábätko sa rodí so sacím a prehĺtacím reflexom. Prvé mesiace je schopné preto iba piť , nedokáže hrýzť, žuvať, ani si posúvať a prehĺtať stravu, ktorá nie je tekutá. Až okolo 5 mesiaca je schopné prežúvať a prehĺtať tuhý príkrm z lyžičky. Na to, aby bábätko mohlo prejsť na príkrmy, musí  sedieť s oporou, udržať si hlavičku. A čo je veľmi dôležité, musí i psychicky dozrieť. Veľa mamičiek sa trápi, má 7 mesiacov, nechce nič papať … Je dôležité brať do úvahy jeho individualitu, tak ako je jedno bábätko pripravené behať v 10 mesiacoch a iné v 15 mesiacoch, tak môže byť jedno pripravené na príkrm v polroku , iné až vo  8 mesiacoch. Drvivá väčšina detí sa okolo 8 mesiacov rozpapá, pokiaľ mamička nerobí chyby. Najčastejšou chybou je nútenie do jedla, ktoré môže viesť k odmietaniu akéhokoľvek jedla, hrozí  podvýživa.

Od začiatku príkrmov, od  cca 7. mesiaca, už je bábätko postupne schopné obliznúť lyžičku, posúvať si jedlo k ďasienkám a zúbkom, hrýzť, žuvať . Postupne si dokáže  rúčkami brať kúsky jedla a samé sa kŕmiť, neskôr sa do pusy trafí i lyžičkou. Takéto bábätko nepotrebuje rozmixovanú stravu, už by malo zvládnuť len popučenú, roztlačenú potravu.

V časti o dokrmovaní píšem, že už novorodenec je schopný piť tekutinu z pohárika či lyžičky – vysunie jazýček a saje  mliečko ako mačiatko. Po 7. mesiaci už dokáže hornou a dolnou perou zlízať jedlo z lyžičky. Do cca 8 mesiacov by už bábo malo mať vyvinutú schopnosť ohýbať jazýček tak, že bude schopné vziať si do pusinky väčší kúsok a ten rozžuť na ďasienkach a prehĺtať. V závere roka by už bábätko mohlo vedieť i samé piť z pohárika a napapať sa rukami či lyžičkou.  Okolo 12 mesiacov by už malo pekne stolovať s celou rodinou, papať to isté jedlo čo ostatní, len mierne upravené (bez korenín, soli, nadrobno nakrájané …)

Príkrmom by sa mali pokryť zvýšené požiadavky bábätka na energiu, železo, zinok, potrebu vlákniny. To, či príkrm bábätko dobre zasýti a pokryje jeho výživové potreby, o tom rozhoduje počet príkrmov, objem príkrmu a jeho zloženie. Bábätko do 8. mesiaca by malo papať cca 2-3 krát denne. Medzi 9-12 mesiacom asi 3-4 krát za deň. O d roka asi 5-6 krát, rovnako ako dospelí.

Okolo 6 mesiacov sa objavuje potreba doplniť železo. Príčinou anémie u detí zapríčinenou nedostatkom železa je nerovnováha medzi zásobami železa a príjmom železa na jednej strane a jeho potrebou na rast na druhej strane. Napríklad obsah železa v materskom mlieku i neupravenom kravskom mlieku je rovnaký. No kým z kravského mlieka je využiteľnosť len okolo 10%, z materského mlieka je to 50-80%, podobný rozdiel je i so železom v iných potravinách. Preto pri prechode na príkrmy treba zabezpečiť veľmi dobrý prísun železa. Potrebu železa podmieňuje rýchlosť rastu bábätka. Keďže bábätko si robí zásobu železa až v posledných týždňoch pred pôrodom,  deti narodené skôr, deti s nízkou pôrodnou váhou pod cca 3kg alebo deti , ktoré rýchlo rastú, si potrebujú doplniť železo už pred 6 mesiacom. Stačí, ak sa zásoba železa doplní kvapkami, plné dojčenie môže pokračovať. Veľa mamičiek je vystrašených, ak im pediater povie o anémii, nedostatku železa. Je to však bežný jav, ktorým si prejde väčšina detí v období medzi 6-24 mesiacom, ale i neskôr, v obdobiach ďalších rastových špurtov, napr. v puberte. Množstvo železa v materskom mlieku neovplyvňuje  množstvo železa, ktoré prijíma mamička. Ak teda bábätku železo chýba, musí sa dopĺňať priamo nemu kvapkami.

Často sa nad predčasným zavedením príkrmu uvažuje, ak bábätko málo priberá tesne pred ukončeným šiestym mesiacom. Avšak, zavedením príkrmov do 6 mesiacov väčšinou nedokážeme zvýšiť energetický príjem ani tempo rastu, naopak, zníži sa prísun mlieka a ochranných zložiek , ktoré bábätko cez materské mlieko dostáva. Práve preto je vždy dôležité hľadať príčinu pomalého tempa rastu a skúsiť napraviť chyby v dojčení. Napr. stačí naučiť mamičku vyprázdniť prsník až do dna, aby bábätko prijímalo veľa mliečka bohatého na tuk … Niektorí lekári odporúčajú ako prvú voľbu pre deti, ktoré menej priberajú, často sa budia predčasné zavedenie kaše, resp. zriedenej obilninovej mliečnej kaše. Kupovaná mliečna instantná kaša je však skrytá forma zavedenia umelej výživy plne dojčenému bábätku. Lepšia voľba je mäsovo zeleninový príkrm.

To, ako  bábätko prijme príkrmy, ovplyvňuje napr. vzhľad jedla, jeho konzistencia, vôňa a chuť. Chuťové poháriky bábätka sa rozvíjajú, v druhom polroku je schopné si ľahko zvyknúť na nové chute. Rozoznávame 4 základné chute – sladkú, slanú, horkú a kyslú. Vrodená je len preferencia sladkej chute, materské mlieko je tiež samé osobe veľmi sladké. Aj novorodenec bude ochotne piť všetko, čo je sladké, sladký čaj nikdy neodmietne. Aby bolo bábätko vnímavé voči iným chutiam, je dôležité sa vyvarovať sladkostiam, cukru. Inak sa môže stať, že bábätku nebude chutiť prirodzená chuť ovocia a zeleniny. Deti, ktorým ponúkame pestrú stravu, si na príkrmy väčšinou zvyknú skôr než deti, ktoré jedia viacmenej to isté.

Odmietanie nového príkrmu je normálne. Bábätko musí niekedy ochutnať nové jedlo asi 8-10 krát kým si na novú chuť zvykne. A až po cca 12-15 razoch si na nové jedlo definitívne zvykne. Takže nás nemusí odradiť neúspech,  bábätko si na nový, zdravý príkrm zvykne v priebehu niekoľkých dní – týždňov, ak mu ho budeme ponúkať. Dojčenie má výhodu i v tom, že do mliečka prestupuje vôňa a chuť z jedla, ktoré jedáva mamička. Preto si dojčené deti môžu ľahšie na nové chute privyknúť. Možno sa to tak na prvý pohľad nezdá, možno nedojčené bábätko od susedov už dávno všetko pekne papá. No nedojčené deti sa začínajú prikrmovať skôr, majú istý náskok pred deťmi dojčenými.

pokračovanie v ďalšom článku , spracované podľa dokumentu Európskej komisie: výživa dojčiat a batoliat : Štandardné odporúčania pre EU