Prečo nikdy bábätku nedať fľašu?

Kŕmenie z fľaše je prvý krok k úspešnému predčasnému odstaveniu.

Podmienkou správneho prisatia sa bábätka sú doširoka otvorené ústa. Pri kŕmení z fľaše bábätku stačí otvoriť pusu len trošku a okamžite dostane odmenu –  mlieko, umelú výživu,  čaj.  Odmena mu tečie na rozdiel od prsníka okamžite, plynulým tokom od začiatku pitia až do konca. Pri saní z prsníka tečie mliečko väčšinou s istým oneskorením – po vyvolaní spúšťacieho reflexu . Rýchlejší tok mliečka sa strieda s pomalším tokom. Cumeľ z fľaše bábo dokáže uchopiť ľahšie než uchopiť správne prsník. Bábätko môžeme prinútiť uchopiť cumeľ, ale nedokážeme ho prinútiť prisať sa a sať prsník. Pri saní z fľaše používa bábo úplne iné tvárové svaly a techniku než pri saní z prsníka.

Veľa mamičiek sa chváli – moje dieťa bez problémov pije fľašu i prsník. Odpoveď  – áno,  zatiaľ – riziko, že sa to v priebehu nasledujúcich dní, týždňov, mesiacov zmení, je vysoké. Bábo začne preferovať fľašu v tom okamihu, ako zistí, že pitie z fľaše je pre neho jednoduchšie – ak sa mliečka začne tvoriť menej, ak bude tiecť oneskorene a pomalším tokom. Každé dieťa sa totiž chce napapať rýchlo a jednoducho.  Niekedy sa preferovanie odrazí v úplnom odmietnutí prsníkov, niekedy  dočasne prsníky prsníky fungujú na uspokojovanie iných potrieb  a kŕmenie umelou výživou z fľaše bude skutočné jedlo.

Neexistuje cumeľ, ktorý je taký istý ako bradavka a neexistuje fľaša, z ktorej tečie mliečko ako z prsníka. Záver Dr. Newmana je – dávať dieťatku umelú náhradu prsníka nie je prirodzené a fyziologické, je to je to intervenčná technika. Zasahovať do prirodzeného  kŕmenia dieťatka je posledná voľba v nevyhnutných prípadoch.

Kŕmenie z fľaše je spojené s vysokým rizikom infekcie. Nezrelý imunitný systém i tráviaci trakt dieťatka nedokáže dobre odolávať infekciám. Pri dojčení sa mliečko bábätka nemá kde kontaminovať.

Kŕmenie z fľaše ohrozuje dojčenie, pretože prispieva k poklesu laktácie. Kým je bábätko dokŕmené z fľaše, prsníky stoja plné a nevyprázdnené, hromadí sa v nich inhibítor, ktorý laktáciu tlmí. Keďže z fľaše majú mamičky tendenciu dokŕmiť oveľa väčšou dávkou než by si bábo vypilo z prsníka, bábätko sa na nasledujúce kŕmenie prihlási oveľa neskôr. Intervaly medzi kŕmením sa predlžujú – dochádza k poklesu tvorby, mliečko tečie pomalšie, spúšťa sa oneskorene, reflexné vypudzovacie  fázy sú zriedkavejšie. Bábätko zareaguje a začne fľašu preferovať doslova z hodiny na hodinu. Preto je i kŕmenie z fľaše , hoci vlastným odsatým  mliečkom , nebezpečné a rizikové.

Kombinovanie dojčenia s kŕmením fľašou sa štatisticky  spája s vysokým rizikom predčasného odstavenia a rovnako i dokázateľne zvyšuje riziko rôznych infekčných infekcií u bábätka. Zápal uší, črevné infekcie, kvasinkových infekcií atď.  Nevieme predpovedať, či sa spomínané riziká skutočne aj naplnia, no pravdepodobnosť, že dojčenie sa ukončí predčasne je vysoká. O predčasnom odstavení hovoríme, pokiaľ sa bábätko odstaví pred druhým rokom života. Ak teda argumentuje mamička, ktorá používa s úspechom fľašu u polročného či ročného dieťatka, je to isto predčasný záver.

Kŕmenie z fľaše okrem zasýtenia  nedáva bábätku vôbec nič. Na rozdiel od dojčenia. Dojčenie nie je len kŕmenie, je nádherný akt lásky, umocnený blízkym fyzickým kontaktom. Každým jedným dojčením si dieťa v sebe umocňuje celoživotný postoj voči sebe – “Som milovaný a prijímaný”. Fyzický kontakt a naviazanie na mamičku – vytvorenie vzťahovej väzby – pripútanie sa, má pozitívny vplyv na fyzický i mentálny vývoj dieťaťa. Dojčenie, nosenie a spanie v spoločnej posteli je preto legitímna potreba každého dieťaťa a každé dieťa sa raz, o niekoľko rokov, sa dobrovoľne týchto potrieb vzdá. Deti, ktoré si v detstve nevytvoria s mamičkou bezpečnú vzťahovú väzbu majú v dospelosti neisté, narušené a komplikované medziľudské vzťahy.

zlé prisatie – zmätenie cumľom

správne prisatie