Neprespí celú noc – čo teraz?

„Už prespí celú noc?“ – pýtajú sa často mamičky jedna druhej pri rozhovoroch na detských ihriskách. Ak ide o malého novorodenca, časté nočné budenie sa toleruje, novorodenec má predsa malý žalúdok a potrebuje sa dojčiť (kŕmiť) každé 3 hodiny. Avšak čím je bábätko staršie, tým menej sa toleruje a chápe jeho potreba nočného dojčenia, najmä, ak je príliš časté. Pritom pri tolerancii častosti nočných prebudení ako model obvykle slúži dieťa, ktoré nie je dojčené. To spôsobuje aj mylnú predstavu, že po cca pol roku sa už v noci dieťa dojčiť nepotrebuje – veď po pol roku by už malo vydržať celú noc bez jedla. Nepochopenie toho, čo všetko dojčenie bábätku poskytuje, redukovanie dojčenia na prostriedok pre zasýtenie dieťaťa spôsobuje, že sa väčšinou v spoločnosti netoleruje, ak väčšie bábätko potrebuje dojčenie aj v noci. Nepochopenie odlišnosti spánkových cyklov bábätka a dospelého človeka spôsobuje, že si myslíme, že ani pre bábätko samotné nie je dobré sa často v noci precitať, dokonca aj v radoch niektorých odborníkov sa časté nočné precitanie považuje za spánkovú poruchu. V horšom prípade sa považuje až za rozmaznanosť. Pritom je nočný spánok, počas ktorého sa dieťa prebúdza vo forme ľahkých precitnutí, pri ktorých sa nezobudí úplne, celkom normálny.

Sú deti, ktoré večer zaspia a do rána spia bez toho, aby čo len jediný raz potrebovali pomoc rodiča s tým, aby mohli v nočnom spánku pokračovať. Aj to niekedy spôsobuje obavy mamičiek, ktoré rozmýšľajú, či dlhá pauza medzi dojčeniami v noci neohrozí tvorbu mlieka a dojčenie. Dojčenie však nočnou pauzou nie je nijako ohrozené a matka nemusí robiť žiadne preventívne opatrenia v obave o množstvo mliečka (napr. preventívne v noci odsávať či dokonca budiť dieťa), samozrejme za predpokladu, že ide o dieťa, ktoré je dojčené na požiadanie, nepoužíva cumlík, či iné pomôcky nahrádzajúce matku, ktoré znemožňujú prirodzene využívať všetky funkcie dojčenia a matka dojčenie naďalej aktívne ponúka a po 6. mesiaci zavádza príkrmy v malých množstvách popri dojčení, teda nenahrádza nimi niektoré dojčenia.

Väčšina detí však potrebuje starostlivosť svojich rodičov v noci aj po šiestom mesiaci života, či neskôr. Mnohé deti spia tak, že večer zaspia a potom sa v určitých intervaloch v noci precitnú a vtedy potrebujú, aby im rodič pomohol vrátiť sa do stavu pohody a spať ďalej. Pre dojčené dieťa je práve dojčenie najjednoduchším spôsobom, ako sa pri takomto ľahkom precitnutí dostať znova do hlbšieho spánku. Mnohí ľudia však preto sa za častým nočným budením vidia ako vinníka dojčenie a odporúčajú mamičke bábätka, ktoré sa napr. v 9. mesiaci precitá každú hodinu po celú noc, aby ho v noci prestala dojčiť, nech ho v noci uspáva manžel, prípadne babička, bábätko sa tak naučí v noci fungovať bez dojčenia a bude sa menej často budiť. Ľudia, ktorí za častým nočným dojčením vidia rozmaznanosť, zasa často odporúčajú metódu vyplakania bábätka.

Oba tieto prístupy však nemajú podporu v súčasných vedeckých poznatkoch a môžu mať závažné dôsledky pre zdravie dieťaťa z dlhodobého hľadiska, preto je dôležité zvážiť ich použitie. V prvom rade moderné poznatky z neurobiológie jednoznačne vyvrátili možnosť, že by bábätko bolo schopné manipulovať spôsobom, že si premyslí, že ak sa v noci zobudí, budú ho uspávať a keď bude plakať, donúti svojho opatrovateľa ho dojčením, či hojdaním, alebo iným spôsobom uspávať. V mozgu bábätka nie je funkčný tzv. glutamátový systém v čelových lalokoch mozgu, čo prakticky znamená, že bábätká nie sú schopné myslieť tak, ako dospelí, nieto ešte manipulovať rodičmi. Ak sa dožadujú starostlivosti rodičov, robia tak preto, že to naozaj potrebujú. Tento poznatok možno aplikovať univerzálne – bábätko, ktoré plače, môžeme smelo „rozmaznávať“ nosením na rukách či v nosiči, častým dojčením, hojdaním, či uspávaním, pretože sa skrátka rozmaznať nedá. Čelové laloky začínajú fungovať až po 12. mesiaci života dieťaťa a aj vtedy ešte nefungujú rovnako, ako pri dospelom človeku. Tým, že budeme počúvať a odpovedať na potreby svojho dieťaťa ho nerozmaznávame, ale dávate mu najavo, že jeho potreby sú pre nás dôležité.

Riešenie častého nočného precitania odstavením bábätka od nočného dojčenia znižuje tvorbu mlieka a ruší jednu z hlavných funkcií dojčenia, ktorou je práve uspávanie. Koniec nočného dojčenia preto často býva koncom dojčenia ako takého, čo prináša riziká predčasného odstavenia pre zdravie dieťaťa aj matky. Mamičky, ktoré tento problém riešia na internetových diskusiách navyše uvádzajú, že často toto riešenie nepomôže znížiť častosť nočných prebudení. Dieťa sa teda už  nedojčí, ale precitá sa rovnako často a matka musí miesto jednoduchého ponúknutia prsníka, namáhavo uspávať dieťa. Vysvetliť to možno aj tým, že dojčenie nie je len príjem mlieka, staršie bábätko možno vydrží celú noc bez jedla, nevydrží však bez dojčenia. Dojčenie reguluje jeho telesné funkcie, zmierňuje prežívanie bolesti (preto sa deti chcú častejšie dojčiť ak im rastú zúbky, či sú choré), uspáva a nesmieme zabúdať na to, že dojčenie je nástrojom, ktorým sa dieťa pripútava k matke. Ak teda dieťatko vyžaduje časté dojčenie, svojim spôsobom sa vlastne dožaduje častého a intenzívneho kontaktu s mamičkou. Riešenie častého nočného dojčenia odstavením teda v podstate pretrháva spojenie medzi matkou a dieťaťom. Preto aj ak necháme dieťa v noci manželovi, či babičke, bábätko síce neplače samo, ale ako si vysvetľuje, čo sa stalo s mamičkou, ktorá zrazu v noci nie je tam, kde býva, je otázne. Z hľadiska neurobiológie sa pri dlhotrvajúcom plači nenávratne menia systémy odpovede tela a mozgu na stres a nastavujú sa na priveľkú citlivosť. Navyše sa aktivujú obvody bolesti, bábätko dlhotrvajúci plač fyzicky bolí, je mu, ako by sa skutočne fyzicky zranilo. Dieťa sa dokáže po určitom čase prispôsobiť – svoj protest vzdá a naučí sa vystačiť si samo. Stane sa tak však násilne a v období, kedy ešte dieťa svoju matku intenzívne potrebuje. A potreba, ktorá nie je naplnená, v skutočnosti nikdy neodoznie.

A čo metóda kontrolovaného plaču? Veľmi často sa odporúča s odôvodnením, že je lepšie nechať 2-3 noci dieťa vyplakať a potom už bude spokojne spať a nebude sa v noci budiť a budú aj bábätko aj mamička cez deň odpočinutí. Pre dieťa je podľa tejto teórie lepšie odtrpieť si pár preplakaných nocí, na ktoré za chvíľu zabudne, ako tráviť dni s matkou, ktorá je permanentne nevyspatá a podráždená. Tieto argumenty skutočne znejú veľmi logicky, vždy ma však mrzí, že ľudia, ktorí ich odporúčajú, si nepreštudujú, čo táto metóda skutočne obnáša. Najskôr dieťa očividne dáva najavo, že potrebuje prítomnosť rodiča. Plače, ale na jeho plač nikto neodpovedá, prípadne, aj ak niekto príde, neberie ho na ruky, nepomôže mu zvládnuť stresovú reakciu, ktorá je odpoveďou na túto situáciu. Výsledkom tejto stresovej reakcie je nepravidelné dýchanie a tep srdiečka a vysoká hladina stresového hormónu kortizolu, ktorý priamo znižuje imunitu bábätka. Čím dlhšie dieťa plače, tým vyššie hladiny kortizolu má. To všetko by sa však dalo zvládnuť, ak by išlo skutočne len o pár dní. Po pár nociach dieťa svoj boj vzdá a naučí sa, že pomoc nepríde, preto, keď ho položia samé do postieľky, neprotestuje, neplače a po čase zaspí. Navonok sa zdá pokojné, vyzerá to, že metóda zabrala. Realita je však taká, že štúdie dokazujú, že aj v čase, keď už vonkajšie prejavy stresu (plač a protest) ustali, hladina kortizolu bola stále vysoká a dokonca ešte väčšmi stúpla. Dieťa je teda v skutočnosti dlhodobo opakovane vystavené prežívaniu úzkosti z odlúčenia a výsledkom môže byť mimoriadna citlivosť na stres. Táto metóda je teda „výhrou“ z krátkodobého hľadiska, ale dôsledky tohto nácviku samostatného spánku dieťa a jeho okolie ponesie celý svoj život.

Ako teda vyriešiť časté nočné budenie tak, aby bol vlk sýty aj ovca celá? V prvom rade je dobré pochopiť a prijať, že  ľudské mláďa nie je nastavené na samostatné zaspávanie, mnoho mesiacov po narodení je závislé na rodičovi, ktorý mu pomôže (dojčením, hojdaním, spievaním, alebo nejakým rituálom na zaspávanie) dostať sa do príjemného stavu driemania, v ktorom sa mu znížia hladiny stresových hormónov a prevládnu chemikálie navodzujúce stav pohody – oxytocín a opiody. Uspať bábätko a umožniť mu dobre sa vyspať je preto jednou z najväčších výziev rodičovstva. Tým, že bábätku pomáhame navodiť pred spánkom tento stav, mu budujeme zdravé spánkové návyky pre dospelosť, deti, ku ktorým sa pristupuje takto citlivo, málokedy mávajú v neskoršom detskom veku nočné mory, či iné problémy, ako pomočovanie, alebo potrebu mať v noci zapnutú lampičku. Je veľmi dôležité si uvedomiť aj to, že bábätko spí v porovnaní s dospelým „zle“ – v skutočnosti by bolo vhodnejšie povedať, že spí inak ako dospelý, rovnako ako sa nedá s dospelým porovnávať v iných oblastiach – napr. mu rýchlejšie bije srdiečko, rýchlejšie dýcha, či má iný pomer hlavy k telu. Spánkový cyklus dieťaťa je kratší než pri dospelom človeku, dieťa spí viac v ľahkej spánkovej fáze a mnohé deti pri prechode z hlbokého spánku do ľahkého potrebujú pomoc rodiča, aby znova prešli do hlbokej spánkovej fázy. Väčšina bábätiek máva po 6. mesiaci spánok čoraz viac prerušovaný, v noci sa precitajú čoraz častejšie, občas sa dokonca stane, že sa im ani nepodarí znova zaspať a sú nejakú dobu hore. Príčiny môžu byť rôzne – intenzívny vývoj mozgu, rast zúbkov, potreba ubezpečenia sa, že matka je nablízku… Každopádne je to stav, ktorý vidíme pri väčšine detí,  obyčajne vrcholí okolo 9. mesiaca a potom sa postupne pomaly zlepšuje. Druhý polrok života bábätka je preto pre mnohé mamičky v tomto smere veľmi náročný – po celodennej starostlivosti o dieťatko si potrebujú oddýchnuť, ale bábätko sa začína v noci čoraz častejšie budiť, čo mnohé mamičky nesmierne vyčerpáva, najmä, ak sa cez deň starajú ešte o staršie dieťa.

Dojčenie, ktoré je mylne obviňované z toho, že spôsobuje toto časté nočné budenie, v skutočnosti ponúka možnosť, ako toto náročné obdobie zvládnuť lepšie a bez toho, aby sme sa museli utiekať k násilným riešeniam. Mamička dojčeného dieťaťa má totiž jednu veľkú výhodu – väčšine detí stačí priložiť ich k prsníku a monotónny pohyb pri satí prsníka spolu s intenzívnym fyzickým kontaktom, ktoré nastávajú pri dojčení, bábätko rýchlo uspia. Dojčenie navyše uspáva aj matku. Pre jednoduchšie nočné dojčenie je však potrebné, aby matka spala v tesnej blízkosti dieťatka a aby pre dojčenie našla polohu, pri ktorej nemusí nijako dieťa pridržiavať či podopierať, skrátka, aby ho len priložila a spala ďalej. Pri spoločnom spaní matka citlivo vníma spánkové cykly svojho dieťaťa a pokiaľ nie je pod vplyvom omamných látok, či extrémne unavená, spí s dieťaťom v stave, ktorý sa označuje ako „nočná harmónia“ – to znamená, že sa budí chvíľu pred tým, než sa zobudí dieťa, bábätko sa začne precitať, mamička ho hneď priloží k prsníku a obaja spolu zaspávajú. Rozdiel medzi takýmto zobudením a zobudením sa na plač bábätka spiaceho v postieľke, či v úplne inej izbe, je zásadný – matka, ktorá spí spolu s dieťaťom sa väčšinou budí z ľahkej spánkovej fázy a po priložení bábätka rýchlo zaspáva. Ak nespí spolu so svojim dieťaťom, zobúdza sa často až na plač dieťatka, veľakrát sa budí z hlbokej spánkovej fázy, čo je pre jej organizmus veľmi náročné. Bábätko sa medzitým plne zobudilo, plače a je ťažké ho upokojiť. Uspávanie alebo dojčenie trvá dlho, bábätko nakoniec upadá do spánku, matka ho opatrne preloží naspäť do postieľky (v prípade, že sa to nepodarí a dieťa sa zobudí, musí ho znova uspávať) a odchádza do svojej postele. Od jej prebudenia uplynula pol hodina, možno aj hodina, úplne sa precitla a potrebuje nejakú dobu, aby znova zaspala. Ak sa bábätko budí často, chvíľu po tom, čo matka konečne zaspí, sa znova musí zobudiť na plač dieťaťa a celý kolotoč sa opakuje. Toto je nesmierne náročné a je samozrejmé, že takáto mamička je preťažená, podráždená, unavená a potrebuje svoju situáciu zmeniť. Jednou z možností teda je spávať spolu s bábätkom, či už v spoločnej posteli alebo s postieľkou so spustenou bočnicou, prirazenou k matkinej posteli. Popredný odborník na detský spánok, dr. James McKenna, odporúča spoločné spanie ako najbezpečnejší variant spánku pre ľudské mláďa, matka pri ňom podvedome reaguje na dieťa, vníma jeho telesné funkcie, v tomto zmysle funguje lepšie ako monitor dychu.

Matka dieťaťa, ktoré sa často v noci budí, sa nevyspí tak kvalitne, ako keď nemala žiadne dieťa, ale spoločným spaním a uspávaním dieťatka dojčením sa dá časté nočné budenie zvládnuť. Naše deti sú maličké len krátku chvíľu, ich silná naviazanosť na nás nepotrvá dlho a je to práve toto silné prepojenie a puto, ktoré nám pomôže mať s dieťaťom pekný vzťah v čase, keď už nás nebude tak intenzívne potrebovať a bude sa postupne osamostatňovať. Náročnú starostlivosť o bábätko môžeme teda vnímať ako bremeno alebo ako istú formu investície. Najskôr treba vložiť a potom budeme môcť vyberať. Je len na nás, koľko sa nám po čase z našej investície vráti.


autorka článku: RNDr. Viera Červená, poradkyňa o.z. Mamila

 

217 Responses to Neprespí celú noc – čo teraz?

  1. Anonym píše:

    mam aj ja svoju skusenost s dvomi detickami, ktore som neprestala kojit cez den ale potrebovala som prestat kojit cez noc, mali vyse roka.dieta sa budi nie preto ze je hladne alebo potrebuje rodica, ale preto ze zaspava na prsniku a ten si v noci vyzaduje.ak odstranite zapavanie na prsniku, napr ho uspite hojdanim ci akymkolvek sposobom, za tri dni sa vam to podari ze prespi celu noc, len nesmie zaspat na prsniku. teraz mam vsak mesacne babo a viem ze opat sklznem do zaspavania na prsniku, zatial mi to nevadi ale viem ze to sposobi ze ked bude mat pol roka, bude ma budit 10x za den, teraz iba cca kazde tri hodiny co je znesitelne
    a ako to dosiahnut?jednoducho si musite vsugerovat, napr ze beriete nejake lieky a nemozete mu dat prsnik, tak musite nieco vymysliet ako ho uspat. cize kludne dojcit kolko chce, a ked uz vidite ze zaspava, tak prsnik vybrat a uspat inak, ved predsa ste si spomenuli ze beriete tie lieky…a nezlostit sa na seba ani na dieta, ale na ten dovod , teda napr lieky

  2. majasles píše:

    Veľmi zaujímavý článok. Ale keďže je veda mojim povolaním, veľmi by som ocenila odkazy na konkrétne štúdie, ktoré autorka spomína. Článkov typu “psychológovia sa zhodujú” a “najnovšie štúdie ukazujú” je veľa, ale kde mám istotu, že to nie sú len ďalšie výmysly tvorivých autorov. Ďakujem.

  3. Martina píše:

    Je to krasne napisane, ale bohuzial myslim ze autorka clanku si nikdy nepresla tym o com pise. Moja 7 mesacna dcerka sa od cca piateho mesiaca zacala v noci castejsie budit, no teraz je to uz neunosne. Budi sa niekedy aj po 20 tich minutach, niekedy po hodine…Cez den mi zaspi len v kociku ak je tento permanentne v pohybe. Spime presne tak ako je v clanku uvadzane ze je idealne. No len ked mate polovicu noci na sebe prisate dieta, nemozte si lahnut na sto percent pohodlne. Vysledkom je totalne vycerpana mamina, mozno su take ktore toto vydrzia niekolko rokov, no ja sa uz vazne obavam o svoje zdravie a bezpecnost, nakolko sa mi niekolkokrat stalo ze som si uvedomila ze napriklad zaspavam pri soferovani auta!!! A ano, uvazujem ze nieco musim urobit inak. A mam to aj so skusenosti inych mamin co si toto odzili, ze rozhodne sa toto neupravi po cca roku zivota dietata, naopak pretrvava to az do tretieho roku a aj neskor. Je velmi krasne pisat o tom ze MUSITE vydrzat, ale ked mate kona co uz nevladze do kopca, podlamuju sa mu kolena, co spravite? Budete ho dalej slahat bicom a davat takejto matke najavo ze nie je dost obetava, starostliva???

    • Antony píše:

      Myslím, že autorka si touto skúsenosťou prešla, dcérku dojčí aj vo veku 3,5 roka.
      Ak by ste na nočnom spánku vašej dcérky predsa chceli niečo zmeniť, prečítajte si knihu “Každé dieťa sa vie naučiť spať” – je na internete voľne dostupná (napr. tu: http://hotfile.com/dl/109662932/2eefd68/Spanok_.pdf.html ), dá sa stiahnuť a vytlačiť. Sú v nej inšpirácie, ako postupovať, aby sa dieťa (staršie ako 6 mesiacov) naučilo večer samé zaspať a aby prespalo celú noc. Metódy sa dajú uplatniť aj pri dojčených deťoch, pričom nie je potrebné prestať s dojčením a bábätko prespí takmer celú noc. Veľa šťastia a radosti z rodičovstva prajem.

      • Viera Červená píše:

        Akákoľvek metóda hovoriaca o tom, že dieťa sa musí naučiť spať a zaspávať samo, popiera to, čo vieme o fyziológii spánku dieťaťa a o jeho prirodzenom vývoji.
        Akákoľvek metóda, ktorá sa navyše tvári, že je úplne kompatibilná s dojčením, podáva matkám klamlivé informácie, ktoré sú o to nebezpečnejšie, že po vzniku problémov s dojčením sa je k dojčeniu niekedy veľmi ťažké vrátiť. Ktokoľvek tvrdí, že spomínaná spánková metóda je kompatibilná s dojčením, v skutočnosti nerozumie dojčeniu a nevie, ako a v čom je dojčenie prepojené s rodičovstvom, nevie, že dojčenie nie je len príjem materského mlieka a vystavuje dieťa a aj matku závažným rizikám predčasného odstavenia.
        Navyše – mnohé matky dokážu nájsť riešenia, ak im niekto nevsugerováva predstavu, že dieťa je potrebné naučiť spať a ponúkne im iné riešenia. Ak však matka má skutočne pocit, že musí riešiť nočné precitnutia svojho dieťaťa, dokáže tak urobiť aj sama, nepotrebuje na to žiadnu osvedčenú metódu, ktorá nerešpektuje individualitu toho-ktorého dieťaťa.

        • Antony píše:

          Nie je mojím cieľom nikoho presviedčať, len som sa chcela podeliť o vlastnú skúsenosť.
          Mám 14-mesačného syna, ktorý zaspáva sám už vyše mesiaca. Do postieľky sa teší. Dojčím ho doteraz. Trvalo mu cca 2 dni, kým sa naučil zaspať sám, neboli žiadne veľké plače. Chvíľu sa vrtel, ale potom zaspal sám. Spáva od 20.00 cca do 5.00, kedy sa napapá a spí ešte do 7.00 až 8.00.

          • iwchvo píše:

            ako ste to dosiahli?

    • Viera Červená píše:

      Martinka, článok sa snaží vysvetliť to, že nočné precitanie bábätiek vo veku Vašej dcérky vyplýva z normálneho vývinu dieťaťa a spánkových cyklov. To neznamená, že matka má otrocky znášať niečo, čo nezvláda. O svojom živote rozhoduje človek sám. Ak matka urobí informované rozhodnutie, je to jej právo a jej rozhodnutie. Kto takejto matke dáva najavo, že nie je dosť obetavá a starostlivá, sa stará do jej súkromných záležitostí.
      Môj článok sa v žiadnom prípade nesnaží hodnotiť matky. Článok sa snažil podať informácie, aby matka mohla informované rozhodnutie urobiť. Informácie, ktoré matky dostávajú z okolia, často matku dotlačia k rozhodnutiam, ktoré by inak neurobila. Koľko ľudí Vám hovorí, že to, čo v noci zažívate nie je normálne a že to treba riešiť? Koľko ľudí Vám automaticky ponúkne rôzne osvedčené metódy, ako dieťa naučiť zaspávať a spať samé, bez ohľadu na hromadiaci sa počet dôkazov, ako veľmi toto dieťaťu môže uškodiť, a bez ohľadu na to, že presviedčať matky, že ich deti sa musia spať a zaspávať naučiť, že inak to nepôjde, je zavádzajúce, pretože prirodzený vývoj každého dieťaťa smeruje k tomu, aby sa naučilo zaspávať a spať samo, bez pomoci (hoci to nenastane v roku, ako aj sama spomínate v komentári – mimochodom – článok nikde nehovorí o tom, že by to v roku nastať malo). Aj tu ste dostali odporúčanie na metódu, ktorá sa spomína aj v mojom článku a Antony ju odporúčal aj v inom komentári, nehovoriac na dlhokánsku diskusiu k tomuto článku s propagátorkou ďalšej spánkovej metódy, ktorá skončila v momente, kedy som žiadala vysvetlenie, prečo metóda, ktorá sa propaguje ako kompatibilná s dojčením, obsahuje odporúčania priamo od autora tej metódy, ktoré pre dojčenie jednoznačne škodlivé sú – v tomto bode propagátorke argumenty “došli”.
      Situáciu, ktorú popisujete, som zažila osobne, napriek Vášmu presvedčeniu, že som si ničím podobným neprešla (a mimochodom – v rámci prirodzeného vývoja sa aj môj syn naučil zaspávať a prespať celú noc sám a dnes je z neho dieťa, ktoré sa večer samo vypýta spať a uložím ho do postele, odídem, sám zaspí a spinká do rána). To, že som zvládla náročnejšie obdobie nočného precitania, ktoré začalo cca. od 6. mesiaca bez toho, aby som musela svoje dieťa do niečoho nútiť, však zo mňa nerobí lepšiu matku. Jednoducho moja situácia bola moja situácia. Chápala som, že syn sa budí preto, že je to jeho prirodzený vývin, chápala som, že pomáhať mu s jeho precitaniami je jednou z mojich rodičovských funkcií, tak ako jeho výživa, či starostlivosť o jeho čistotu a iné a že v takom prípade mám v zásade dve možnosti – buď na opätovné uspatie používať dojčenie alebo hľadať iné spôsoby. Iné spôsoby zahŕňali činnosti, ktoré by ma unavovali omnoho viac – znamenalo by to vstať, utišovať ho nosením, spievaním, hojdaním… dojčenie v spoločnej posteli znamenalo prisunúť ho k prsníku a spať ďalej. Toto sa vzhľadom na to, že som bola schopná dojčiť v polohe, ktorá mi bola pohodlná a umožňovala mi spať počas dojčenia, znamenalo precitnutie na pár sekúnd a opätovný spánok. A tak aj časté zobudenia (a zažili sme skutočne aj takú frekvenciu, akú popisujete, väčšinou aj častejšie) v kontexte toho, že celkovo syn od momentu, kedy zaspal večerným spánkom až do rána, spal cca 11 hodín, boli pre mňa osobne zvládnuteľné. Zásadný rozdiel medzi mojou a Vašou situáciou bolo pre mňa to, čo sa dialo mimo noci – keďže som nepoužívala kočík, neuspávala som cez deň dieťa v kočíku ale v detskom nosiči alebo v posteli pri dojčení. Ak som bola unavená, pri uspávaní syna som zaspala aj ja a oddýchla som si. Neverili by ste koľko mamičiek s podobnou situáciou, ako ste popísali Vy, našlo východisko z tejto situácie v tom, že prestali cez deň 3x po hodine či dlhšie kráčať po vonku s kočíkom v pohybe, za každého počasia, aj keď mrzne či prší a fúka – tieto mamičky mi všetky popisovali, ako prídu po prechádzke domov a sú zrelé do postele, lenže je tu dieťa – vyspaté, odpočinuté a musia sa mu venovať. Ak má matka naozaj pocit, že situácia je neúnosná, veľmi často sa oplatí pozrieť sa na celý denný režim a pokúsiť sa nájsť iné riešenia a riešiť noc až, keď sa nedarí nič zmeniť čo sa týka denného režimu. Veľkrát sa situácia podstatne zlepšila, ak sa matka naučila pracovať s pohodlným detským nosičom, hoci tam spočiatku možno deti, ktoré dovtedy spávali cez deň len v kočíku, nezaspávali úplne nadšene, ale ak to bola matka, ktorá zvažovala vyplakanie dieťaťa v noci, toto bolo stále menej traumatizujúce než rôzne spánkové metódy. Mnohým matkám takisto veľmi pomôže, ak sa im vytvorí priestor pre to, aby si cez deň chvíľu pospali, pre toto je dobré využívať dojčenie na uspávanie dieťaťa aj počas dňa, pretože pri dojčení môže matka spať. Takisto – mnohé matky sa cítili lepšie, ak začali večer chodievať spávať spolu s dieťaťom a domáce práce, ktoré sa snažili večer dohnať, začali robiť počas dňa, napr. s dieťaťom v nosiči alebo im prišiel pomôcť niekto z rodiny. Jednej mojej mamičke veľmi pomohla služba, ktorú poskytuje jedna organizácia v našom meste – dobrovoľnú pomoc pre mamičky s deťmi, takáto opatrovateľka zadarmo postrážila dieťa, kým si mamička nepospala poobede pár krát do týždňa a matka potom zvládala nočné precitania tých pár mesiacov, kým sa jej dieťatko budilo naozaj často, jednoduchšie. Takúto pomoc mnohým mamičkám dokáže poskytnúť aj niekto z rodiny. Obdobie častého nočného precitania netrvá dlho a často sa dajú nájsť rôzne spôsoby, ako si oddýchnuť a zvládnuť to, ak je situácia naozaj zaťažujúca pre mamičku. Napriek tomu, ak má matka pocit, že urobila všetko, na čo dokázala prísť a potrebuje nevyhnutne zmenu, článok v žiadnom bode nehovorí, že matka nemá právo túto zmenu urobiť. Osobne Vám však veľmi odporúčam, aby zmena vychádzala z Vašej konkrétnej situácie. Aby rešpektovala to, čo viete o svojom dieťati. Toto Vám nedá žiadna spánková metóda. Jedine Vy poznáte svoje dieťa najlepšie. Zmeny, ktoré uskutočníte, urobíte správne a citlivo len vtedy, ak budú pochádzať z tohto poznania. Držím Vám palce!

    • Dida píše:

      Martinka, moja dcerka ma 2 roky, od narodenia este neprespala jednu jedinu noc. Spolocne spanie a nosenie mi tuto situaciu velmi ulahcilo, Mam dve deti, a teda si nemozem s nou lahnut kedy chcem, A tiez vozenie v kociku, kym ona zaspi, ci pohyb kocika aby sa vyspala su pre mna unavne, viem o com pisem, skusala som samozrejme aj to. Ked som mala este len jedno dieta, no povedzme, ze sa to dalo.. Pri dcere som to vyriesila nosenim, ja som sa venovala synovi, cize som bola stale v pohybe a ona kludne spala. Ano verim, ze noci su narocne, tiez kokokrat spim postojacky. Ale zaroven rozmyslam, keby ju nedojcim ako inak by som ju vedela v noci uspat? Takto sa otocim, dam jej prsnik a ona spi dalej. Nemusim vstavat a nikam chodit, hrkat ju v kociku. Okrem toho, ja spim tak ako mne je pohodlne, ona si uz prsnik vie najst sama. Rada spavam na chrbate, a ani toto pre nas nie je prekazka🙂 Ak by sa dieta nedojci, nie je to zaruka, ze celu noc prespi. Moj syn zial dojceny nebol a aj tak neprespal noc. Musela som ho hladkat, nosit na rukach, davat do kocika, zarobit mu mlieko alebo caj a vela ineho. Metoda kontrolovaneho placu, mne osobne ako matke nie je po voli. Nedokazem totiz dieta nechat plakat ani len sekundu, nie to este predlzovat intervaly.
      Nikto vsak nemoze na Vas povedat, ze ste zla matka, prave naopak. Ste ochotna to riestit, hladat kompromisy, a sama najlepsie poznate svoje dieta. Drzim Vam palce.

    • Adela píše:

      Presne, u me toto zpusobilo spankovou poruchu, 2,5 roku jsem nemohla usnout, a nakonec jsem musela brat prasky na spani. Co ze me melo dite asi nemusim rozvadet, nemeli jsme pomoc babicek ani nikoho, tak jsme ji zacali poustet pohadky protoze ja jsem nefungovala. nechodili jsme nikam, ven, nic… Fanaticke preferovani potreb ditete a vyvolavani pocitu viny u maminek ktere to nezvladaji, i podavanim informaci jak diteti ublizuje kdyz mu v jeho potrebe nevyhovi mi prije stejne tak skodlive…
      kazdy je jiny a kazdy je v jine situaci – napr. bez hlidacich babicek – a proto jednoznacne preferovani jedne cesty mi prijde jako fanatismus.
      Ja se ridim heslem – spokojena maminka, spokojene dite. a kazdy at si vzpomene na sve detstvi, jak to mel…
      dnes uz bych to resila treba pomoci metody Jiriny Prekopove – treba spanim v hacce.

  4. Emily píše:

    dobry den,
    posledny mesiac ma trapi spanie mojeje 5mesacnej dcerky. Je plne kojena, nema cumlik, krasne pribera je cula a iskovna ale to spanie..Kojime poleziacky, tak 95% mi pri kojeni zaspi aj cez den aj vecer. Problem je v tom, ze cez den sa nacucne, napapa sa a hned zaspi este s prskom v ustach, ale vzdy len pol hodinku a koniec..ja lezim cely cas pri nej, ae proste 30 min a prebudi sa, vacsinou s placom..bud len mrnci nespokojne alebo este so zavretymi ocami zacne plakat..sucha si ocka a podla mna by este spala, ale nejde to, skusala som znova ju uspat prskom, ale nic nezabera. Takto mi spinka 3xza den, ak nejdeme vom, vonku chodime v satke alebo v Ergo, tam pospinka dlhsie, hodinku hodinku a pol, ale tiez ma velmi lahky spanok, niekedy staci, ze prejde nakladne auto alebo niekto zreve a je hore..strhava sa. A to uz nehovorim, ze nemozem vobec vojst do obchodu alebo domov, lebo to je okamzite hore. Trapi ma to lebo mysim, ze nie je dostatocne vyspata a potom je hned za hodinku zase ospala. V poslenom case je to aj vecer, pred tym vzdy zaspinkala, hodinku som pri nej polezala a bolo dobre. Teraz zaspi, vyzera ze spinka tvrdo a za pol hodky plac, musim ukludnovat, zase zaspinka a niekedy sa to este zopakuje. Nechapem, preco place, cez den som stale s nou, v podstate nespi sama, v noci tiez som mnou v posteli. Doktor nam povedal, ze pol hodiny je malo, ze cyklus by mal trvat aspon 1,5 hodiny. Tiez sa mi zacala velmi casto budit v noci, niekedy aj kazdu hodinku, kope nozkami a bucha ruckami , nekludna je kym jej dam prsko, potom sa ukludni, vacsinou zaspi a potom zase dookola. ja uz som tak vycerpana niekedy, neviem, kde sa to pokazilo. Predtym mi spala pekne, vecer niekedy potiahla aj 4-5 hodin v kuse, teraz ked potiahne 3 tak to je vykon.Neviete kde by mohol byt problem, a preco sa budi s placom? dakujem

    • Mike píše:

      Mali sme niečo podobné. Spávali sme 4 x denne po 30 minút (a to výlučne vonku v kočíku a v pohybe). Teraz máme 15 mesiacov a je to už len 2 x denne po 30 minút, aj keď teraz sa už zadarí 45 minút alebo aj hodinka. A to stále len v kočíku, čo je pri -15 stupňoch ohromná zábava🙂 Keď sa kočík zastaví, náš detektor pohybu je hore do 10 sekúnd!!!🙂 V noci sa budí s plačom alebo výkrikmi – zvykli sme si.

      Skúste si prečítať knižku A.Kast-Zahn * H. Morgenroth: Každé dieťa sa vie naučiť spať. Veľa ľudí krotizuje metódy, ktoré naozaj spočiatku pôsobia drasticky, ale nám a aj viacerým iným ľuďom pomohla aspoň v niektorých veciach (večerné zaspávanie bez plaču, zbavili sme sa cumla za 3 dni – v 5. mesiaci).

      Rozoberajú tam aj nočné spanie a ako a kedy odvykať dieťa od nočného papania.

      Ale neberte tú knihu ako univerzálny návod, niečo Vám zaberie, niečo nie, niečo nebudete skúšať vôbec a na niečo si nájdete vlastný recept. My sme si zvykli na to, že problémy s denným spánkom prestanú, keď už nebudeme cez deň spať.🙂

      A ešte – zvyknite si na to, že Vás v okolí nikto – s výnimkou ľudí, čo to zažili – nebude chápať a preto je lepšie zbytočne sa nesťažovať ani nezdôverovať. Aj tak tie rady nestoja za nič, keďže išlo o deti s dobrým spánkom.

      Prajem pevné nervy a veľa šťastia!

      • Emily píše:

        Dakujem Mike za podporu:) no vselico som si uz citala, na nete travim vela casu, snazim sa nejak najst riesenie alebo aspon pochopit to. Co sa tyka okolia, nechape to,ako hovorite, vsetci sa na mna pozeraju ako na prehnane citlivu matku, ktora odmieta nechat dieta vyplakat. Dokonca doktor na mna tlaci, ale mne je to proti srsti, ja ju nechcem vystavit takemu stresu a potom si skor myslim, ze je to skor pohodlne pre rodicov, ale urcite nie dobre pre to dieta, vela som si o tom citala. Samozrejme okolie to nechape. skoro vsetci nasi znami to robili cestou vyplakania.Neviem, presne co sa pise v tej knihe, nie som na slovensku, nemam moznost si to zaobstarat v najblizsej dobe. Ale asi ako hovorite, budem musiet zmierit sa s tym a pockat, kym to neprejde, len chapem hlavne, preco sa budi s placom..je to normalne?som pri nej, nic jej nechyba, bat sa nema preco..kiez by vedela hovorit..
        Tak vela stastia aj vam a dakujem za podporu:)

        • Mike píše:

          Určite sa nenechajte do ničoho dotlačiť. Ak sa pustíte do tejto metódy, tak by to nemalo byť z donútenia, ale z vlastného rozhodnutia. Dôležité je, že ak sa do toho pustíte, vytrvajte aspoň tie 2 týždne. Väčšina detí sa do 2 týždňov naučí sama zaspať. To im pomáha aj v noci, keď sú v postieľke samé a prebudia sa. Ak chcete knihu, dajte mi Vašu mailovú adresu, pošlem Vám ju.

          Nám to vyplakávanie zabralo.Pohodlné to teda nie je, to Vám môžem povedať. A ani to nie je také jednoduché, ako si neznalí ľudia myslia. Či je to pre dieťa zlé, to nevedia ani samotní doktori. Nejakého vybudovania bariéry medzi dieťaťom a mamou sa podľa mňa nemusíte báť. Naša malá je stále zavesená na mame, rovnako ako bola aj predtým🙂

          Malá zaspávala otrasne, ale teraz po kúpaní a papaní ukazuje na perinku a teší sa do postieľky. V noci sa budí tiež s plačom, ale vie sa uložiť – čo predtým nevedela. To budenie sa s plačom je asi normálne u takýchto detí. Možno sú viac citlivejšie a vnímavejšie, preto tie problémy. Teda ak to nie je neurologického charakteru.

          • Emily píše:

            No ja verim, ze to musi byt zaberak aj pre rodicov…ja by som to nevydrzala nechat ju plakat, proste nemyslim si, ze je to cesta pre nas…snazim sa najst nejake ine riesenie. Precitajte si tento clanok:
            http://babetko.rodinka.sk/babetka/vyvin-a-spravanie-dietata/nechaj-ho-vyplakat/
            je to narocne, ale asi sa este radsej budem trapit. kam vam mam poslat email adresu?

            • Mike píše:

              Pošlite mi na miso.kascak@gmail.com.

              My máme problémy so spánkom prakticky od narodenia a nepomáhalo, ani keď si k nej niekto ľahol – ani raz takto nezaspala. Na rukách – po polhodine hojdania zaspala, nechali sme ju ešte nejakých 10 – 15 minút na rukách a po úplne pomalom a jemnom položení do postielky otvorila oči, spustila plač a už sa nechcela ani hojdať. Tiež nie je riešenie všade ju nosiť na rukách, a pri spaní už duplom nie. Táto metóda nám po dvoch týždňoch zabrala ako jediná. Nemyslím, že by jej tie dva týždne nejako psychicky uškodili. Ale každé dieťa je iné a univerzálny postup neexistuje.

              Btw, doktori majú o spánku ďaleko menej vedomostí, ako mnohí bežní ľudia. Nám doktorka na naše otázky odpovedala, že ona vozila dcéru v kočíku po byte a cez varechy, aby ju to natriasalo. Hmm…

            • iwchvo píše:

              ta kniha nie je pre teba

        • Antony píše:

          Kniha je na internete voľne dostupná (napr. tu: http://hotfile.com/dl/109662932/2eefd68/Spanok_.pdf.html ), dá sa stiahnuť a vytlačiť, alebo čítať v PC. Nie je to o metóde “nechať dieťa vyplakať sa”, to tam práve neodporúčajú. Pre lepšie pochopenie je asi lepšie si ju prečítať celú.

          • Viera Červená píše:

            Akákoľvek metóda hovoriaca o tom, že dieťa sa musí naučiť spať a zaspávať samo, popiera to, čo vieme o fyziológii spánku dieťaťa a o jeho prirodzenom vývoji.
            Akákoľvek metóda, ktorá sa navyše tvári, že je úplne kompatibilná s dojčením, podáva matkám klamlivé informácie, ktoré sú o to nebezpečnejšie, že po vzniku problémov s dojčením sa je k dojčeniu niekedy veľmi ťažké vrátiť. Ktokoľvek tvrdí, že spomínaná spánková metóda je kompatibilná s dojčením,v skutočnosti nerozumie dojčeniu a nevie, ako a v čom je dojčenie prepojené s rodičovstvom, nevie, že dojčenie nie je len príjem materského mlieka a vystavuje dieťa a aj matku závažným rizikám predčasného odstavenia.
            Navyše – mnohé matky dokážu nájsť riešenia, ak im niekto nevsugerováva predstavu, že dieťa je potrebné naučiť spať a ponúkne im iné riešenia. Ak však matka má skutočne pocit, že musí riešiť nočné precitnutia svojho dieťaťa, dokáže tak urobiť aj sama, nepotrebuje na to žiadnu osvedčenú metódu, ktorá nerešpektuje individualitu toho-ktorého dieťaťa.

        • katarina píše:

          no my sme mali nieco podobne so starsim synom a teraz prezivame to iste s dcerou. spava 30 min asi 3x denne a vzdy si sucha ocicka. teraz ma 6 mesiacov a asi posledny mesiac sa jej podarilo parkrat pospat na obed 1,5h a vtedy bolo vsetko v pohode. bohuzial len parkrat. som z toho na nervy lebo aj syn tak kratko spaval a zmenilo sa to az po roku ked som ho zacala davat 1x denne spinkat. potom sa naucil spavat aj 2-3hodky. takze mam z toho uz teraz depku ked vidim co ma caka a to som dufala ze teraz to bude ine🙂 lebo dcerka pekne spavala. metodu konttrolovaneho placu velmi neodporucam, tiez som ju v slabej chvili vyskusala na synovi zabrala ale asi tak na mesiac potom mu zacali rast zuby a uz som nemala to srdce nechat ho trpiet v bolesti a bez mamy. takze okrem inych negativ, nie je ani trvala. no a k tomu budeniu placom, moja sa tak obcas budi ked velmi chce este spinkat vtedy sa mi ju zvacsa podari uspat na prsniku na dlhsie. vzdy si to tiez pri nej odlezim, spim alebo citam. horsie je ked je doma aj syn to potom nie je cas vylihovat. a v satke mi uz nechce spavat. tak si tiez len hovorim nejak to vydrzat tesit sa z drobnych malickosti a dufat v lepsie. oni sa spat naucia, potom pridu ine krizy🙂

          • Janka Mich píše:

            Katka, pridaj sa k nam na forum, radi ta podporime pri zdielani tvojich kazdodennych radosti a starosti pri dojceni

            • iwchvo píše:

              ake forum aj ja chcem🙂

    • Viera Červená píše:

      Emily, mnohé dojčené deti spávajú v polhodinových spánkoch viackrát za deň (väčšinou v tomto veku mávajú takýchto spánkov cca 5.). Väčšina z detí, ktoré takto spávajú, nejavia počas dňa známky únavy a netreba to nijako riešiť. Ak sa zdá, že Vaša dcérka je nedospatá, máte rôzne možnosti, ako postupovať. Vždy sa nájde niekto, kto Vám odporučí rôzne metódy, ktorých podstatou je odpútanie dieťaťa od matky a ak nefunguje toto samo, ďalším krokom je vyplakanie dieťaťa. Aj v tomto článku sú popísané niektoré riziká vyplakania dieťaťa. Nebezpečné je najmä to, že tieto metódy v istom zmysle naozaj fungujú. Podstatou ich úspechu je to, že dieťa sa počas procesu vyplakania naučí, že s potrebou pomoci so zaspatím (ktorá je v tomto veku prirodzená a sama odznieva až v neskoršom veku), mu jednoducho nikto nepomôže. Väčšina detí plač po určitej dobe vzdá a prejde do stavu odpútania sa, v ktorom sa naučí si s precitnutiami a zaspávaním poradiť samo. Navyše mám z Vašej otázky pocit, že problémom je najmä to, ako dcérka spí cez deň. Z toho, čo píšete, je zrejmé, že sa snažíte o dobrú spánkovú hygienu svojej dcérky. Je dôležité, aby dcérka zaspávala už vtedy, keď javí prvé príznaky únavy, ideálne ešte v čase, kedy nie je predráždená a unavená (hoci nie je vždy možné toto docieliť). Máte cez deň určite odsledované, koľko po zobudení približne dcérka býva hore a kedy už zase potrebuje spinkať. Niekedy pomáha, ak sa podarí dieťa uspať ešte pred tým, než už je unavené. Píšete, že používate detské nosiče, bolo by skvelé pokúsiť sa ich využiť na to, aby ste dokázali dcérku uspať napr. tak, že ešte pred tým, než by už mohla zaspať, spolu s ňou v nosiči začnete robiť nejakú monotónnu činnosť – napr. vysávať, utierať prach, či iné práce, pri ktorých by ste spolu boli v pohybe. Mnohé deti takto zaspia ešte pred tým, než sú unavené a predráždené. Navyše – ak sa po tej polhodinke začne precitať, môžete ešte v čase, keď sa začína mrviť, ju buď uspať pohybom (napr. skákaním na fitlopte alebo chôdzou) alebo tým, že ju vytiahnete z nosiča a rýchlo ju dáte na prsník. Navyše je možné využiť dojčenie priamo v detskom nosiči, napr. v šatke (tu je video ako uviazať dieťa do šatky na dojčenie http://www.youtube.com/watch?v=7LIqMdFb2JE) a nosiť ju počas dojčenia – takto môže rýchlo zaspať a keď sa začne precitať, kombinácia okamžitého ponúknutia prsníka plus pohybu mnohé deti rýchlo uspí). Je možné, že sa napriek tomu zobudí, ale je možné aj to, že ešte zaspí a uvidíte, či sa bude zdať menej unavená po spánku.
      S Vašou otázkou súvisia aj témy, ktoré sú riešené v týchto odpovediach:
      http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=160, http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=244

      • Emily píše:

        dakujem za rychlu opoved Vierka, v ziadnom pripade neuvazujem nad tym, zeby som ju nechala vyplakat..vela ludi na mna tlaci a uvadzaju rozne dovody..ale ja ju vedome takemu stresu proste nevystavim, nech si kto hovori co. Len by som bola rada keby sa trosku ta situacia vylepsila, lebo cely den nemam cas nic porobit, stale len stacem okolo malej. Ja pouzivam satku aj doma, ale problem je ,ze mala sa budi na hluk, keby som zacala vsavat ako umyvat riad hned je hore..bohuzial. No skusim to, mozno si zvykne. Este otazocka, mozem ju uz nosit aj na chrbte? niekde som citala, ze az ked babatko samostatne sedi sa mozu nosit na chrbte. Co sa tyka spanku, snazim sa ju hned ukladat ked je podrazdena, ale byvalo to tak po 2 hodinkach, teraz je to skor, aj po hoinke je uz podrazdena a mrmle si. Este by ma zaujimalo to plakanie, po polhodine od zaspania sa zobudi s placom..to nikdy nerobila..dakujem

        • Viera Červená píše:

          Niektoré deti sú naozaj citlivé na hluk, keď už spia, hoci nie vždy a nie počas celého spánku. Aj tieto deti však dokážu občas alebo aj vždy zaspať tak, že matka vystihne čas, kedy ešte nie sú unavené, v šatke začne niečo robiť (hoci aj hlučné, vysávanie, či umývanie riadu) a dieťa sa pri sledovaní jej činnosti spolu s jej monotónnymi pohybmi uspí. Pri správnom nosení sa môže nosiť bábätko na chrbte už od narodenia. Dôležité sú tie isté aspekty správneho nosenia, ktoré platia aj pri nosení vpredu – bábätko musí mať podsadený zadoček a chrbátik do tvaru písmena C, nožičky rozkročené a musí byť rovno – teda nie jedna nôžka vyššie ako druhá (dobré návody na správne nosenie nájdete aj na http://www.nosenideti.cz). Ak si otvoríte video, na ktoré som Vás odkazovala v predošlom komentári, nájdete tam aj videá ako viazať šatku na chrbát, aj úväz, v ktorom môže dieťa na chrbte spať.

          • Viera Červená píše:

            Ešte som Vám chcela odporučiť spýtať sa na cenné osobné iných dojčiacich mamičiek na fóre forum.dojcenie.eu. Prípadne si skúste zistiť, či ak máte vo Vašom meste podpornú skupinu dojčiacich matiek (pozrite si zoznam poradkýň pri dojčení na http://www.mamila.sk, pri ich menách je vždy uvedené, či robia podpornú skupinu).

            • Emily píše:

              dobry vecer,
              chcela som vam podakovat za rady:) musim povedat, ze bol oto narocne, nosila som ju kazdy den, v satke, v ergu,skakali sme na fitlopte … a od siestich mesiacov sa to prelomilo..najprv zacala spavat 45 min, nie 30min a potom zrazu jeden den presla na 2denny spanok, uz nechcela spat cez obed a spal 2 hodiny poobede.,..normalne som nechapala. A tak spava doteraz, niekedy rano dve hodky aj poobede, inokedy hodinku rano a hodinku poobede, nie je to rovnake,ale skoncili 30 minutovky..no raz zacas sa podari, ale to zase dospi poobede. Ja si vzdy lahnem s nou, takze dospim to, co v noci nestihnem, takze aj pre mna je to super.
              Teraz ma 6 mesiacov a pol, idu jej zubky, takze je dost nekludna astale vyzaduje pozornost, v noci je casto na mne picucnuta..doktor mi povedal, ze ju nemam v noci kojit, ale ja stale kojim, ked si vypyta. Trosku sa bojim, aby si na to tak nezvykla, ze nebude vediet zaspat bez prska. Lebo to ju vzdy pekne uspi, ale bez prska zaspava jedine v satke alebo v kociku, alebo v aute. Co si myslite o nocnom kojemi po 6 mesiaci? dakujem za odpoved a zelam pekny vecer. Este raz dakujem za dobre rady:)

              • Viera Červená píše:

                Emily, ďakujem za cennú spätnú väzbu a teším sa, že ste spokojná aj Vy, aj dcérka.
                Spánkové cykly dieťaťa sa líšia oproti spánkovým cyklom dospelého človeka. Dieťa počas noci častejšie prechádza z hlbokej spánkovej fázy do plytkej a pri týchto prechodoch sa často precitne uplne a nedokáže zaspať samo. Niektoré deti sú schopné vyriešiť veľa z týchto precitnutí samé už vo veku 6 mesiacov, iné nie sú. A tak sa precitnú a ak im rodič nepomôže s opätovným zaspatím, plačú a dožadujú sa starostlivosti. Tieto precitnutia sú úplne normálne a po 6. mesiaci s nastupujúcim obdobím prudkého rozvoja mozgu ako aj s ďalším podnetmi, z ktorých mnohé súvisia s narastaním motorických zručností dieťaťa (lozenie, sedenie, státie, chôdza), sa počet precitnutí, s ktorými bábätko potrebuje pomôcť, môže zvýšiť, vrchol častosti precitania býva väčšinou okolo 9. mesiaca. Ešte mnoho mesiacov potom dieťa stále potrebuje pomoc so zaspatím pri nočnom precitnutí a ak mu v tejto oblasti budeme pomáhať, budujeme v ňom istotu, že noc je príjemný čas, kedy sa môžeme cítiť uvoľnene a dobre. Toto je v istom zmysle veľká investícia do zdravia dieťaťa na celý jeho život. Je typické, že dojčené dieťa sa najjednoduchšie a najrýchlejšie v noci opätovne uspí dojčením. To však neznamená, že dieťa sa budí primárne na dojčenie. Ono jednoducho len potrebuje pomoc s precitnutím. Túto jeho prirodzenú potrebu môžeme buď naplniť (a dojčenie to čo najviac uľahčuje nielen bábätku, ale aj matke) alebo sa ju snažiť upokojiť inak ako dojčením (hojdaním, nosením, spievaním… všetko to je pre väčšinu mamičiek omnoho náročnejšie, než jednoduché prisunutie dieťaťa k prsníku, po ktorom môžu obaja v spánku nerušene pokračovať) alebo ju úplne odignorovať (nechať dieťa vyplakať). Rodičmi nie sme len cez deň, ale aj v noci. Ak sa matka rozhodne, že bude napĺňať potreby dieťaťa, medzi tieto potreby patrí aj potreba pomoci s precitnutím v noci. Pre dojčiacu matku je najjednoduchšie na to použiť dojčenie. Robili to tak tisícky matiek počas evolúcie ľudského druhu a dojčenie sa tomuto správaniu prispôsobilo. Ak matka zruší dojčenie v noci, často to zasiahne do dojčenia ako takého. Je iné, ak dieťa samo, z vlastnej vôle prespí celú noc, ale ak evidentne nočné dojčenia potrebuje a vyžaduje a my ho donútime sa ich zriecť, negatívne to ovplyvňuje celé dojčenie. Dojčenie by totiž malo prebiehať “na požiadanie” a v tomto veku systémom “ponúkať a neodmietať”. Odmietanie dojčenia v noci je v rozpore s dojčením na požiadanie. Organizácie venujúce sa podpore zdravia a dojčenia zdôrazňujú dojčenie na požiadanie ako dôležitú podmienku úspešnosti dojčenia z dlhodobého hľadiska. Nočné dojčenia stimulujú tvorbu mlieka. Nie je vhodné ich odstrániť, ak ich dieťa evidentne potrebuje. Dojčenie je nesmierne dôležité aj po 6. mesiaci života (a aj v ďalších mesiacoch až do prirodzeného odstavenia, ktoré nastáva priemerne okolo 3.-4. roka života dieťaťa). Je dobré vedieť, že pri prirodzenom vývoji dojčenia sa dieťa prirodzene odstavuje väčšinou tak, že nočného dojčenia a dojčenia na zaspávanie sa zrieka až ako úplne posledného.
                K ďalšej Vašej otázke – dojčenie napĺňa rôzne funkcie, z ďaleka neuspokojuje dieťaťu len výživovú funkciu. Dojčenie je omnoho viac než len materské mlieko. Jednou z jeho dôležitých funkcií je uspávanie dieťaťa. Je úplne normálne, že dieťa na prsníku zaspí – monotónne satie na prsníku, prítomnosť matky, teplo ale aj látky v materskom mlieku, ktoré dieťa uspávajú, spôsobujú, že dojčenie je pomerne jednoduchý spôsob uspatia dieťaťa. Mnohé dojčené deti spávajú výlučne na prsníku, je to tak úplne v poriadku. Schopnosť zaspať sám a prespať celú noc sa vyvíja, podobne ako sa vyvíja schopnosť rozprávať či iné oblasti. V oblasti spánku však naše predstavy o tom, ako sa má normálne dieťa správať, pokrivila história, ktorá prerušila to, že dojčenie je normálnou súčasťou starostlivosti o dieťa. Preto je ťažké v tejto oblasti spoľahnúť sa na dieťa a tak ako mu veríme, že raz začne samo chodiť a samo rozprávať, mu dopriať čas. Ak však dieťaťu tento čas dáme, každé zdravé dieťa sa raz naučí zaspať samo a prespí celú noc aj bez dojčenia. Zatiaľ mu môžeme poskytovať to najcennejšie – pomoc, keď ju potrebuje, dojčenie, ktoré je pre jeho zdravie (aj zdravie matky) mimoriadne dôležité a ktoré upevňuje naviazanie dieťaťa na primárnu osobu, matku.

                • Emily píše:

                  Dakujem, za rychlu odpoved. Mate pravdu, som rada, ze mi to niekto potvrdil, lebo niekedy si pripadam, ze som mozno prilis citliva na dcerku. No ja sa nejak spolieham na svoju intuiciu alebo ako to nazvat..pocit, co je dobre a co nie, aj ked casto sa mozno inym ludom zda (aj mojej rodine), ze to prehanam a mala by som sa chovat inac a vychovavat ju k vacsej samostatnosti, ako to nazval nas pediater…ale nejak mi to neda. Tak budem pokracovat tak ako si bude dcerka vyzadovat a casom sa to snad upravi.
                  Este jedna otazocka. Bohuzial zijem v zahranici a maximum co si mozem zobrat ked spojim vsetky dovolenky a matersku je jeden rok. Po roku sa budem musiet vratit spat do prace..strasne mi je to luto, stale vymyslam ako to spravit, aby so mmohla ostat dlhsie..no uvidime,zatial som si vsak aspon vybavila polovicny uvazok. Chcela by so m a poradit, ako postupovat,aby som jej to co najviac ulahcila, aby z toho nemala stres. Rozmyslam, ako si to rozdelit. Ci pol tyzdna robit a pol tyzdna byt doma alebo robit kazdy den pol dna. Myslim, ze mozno ta druha moznost by bola pre nu prijatelnejsia, zeby nemusela byt tak dlho bezomna, aj ked sice kazdy den ..ale predsa 4 hodinky je lepsie ako 8. Co myslite? dakujem este raz za vase vzacne rady.

                  • Viera Červená píše:

                    Silná vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom je prirodzená, vzťahová výchova je prirodzeným spôsobom starostlivosti o dieťa. Ak chápeme, že dojčenie je normou, je dôležité vedieť, že silné naviazanie dieťaťa na matku a naopak je dôležitou podmienkou úspešnosti dojčenia z dlhodobého hľadiska. Aj preto mnohým mamičkám v našej spoločnosti dojčenie z dlhodobého hľadiska nefunguje, pretože starostlivosť o dieťa nám diktuje kult kŕmenia umelou výživou fľašou a je veľmi ťažké spojiť starostlivosť o dieťa, ktorá nezahŕňa intenzívnu väzbu medzi matkou a dieťaťom s úspešným dojčením do prirodzeného odstavenia. “Dobré” dieťa je “samostatné” dieťa – ak niekto hovorí, že jeho bábätko je dobré, väčšinou myslí na to, že “samo zaspí”, “samo spinká”, “samo sa naje”, “samo sa zahrá” – všetko samo, svojimi potrebami obťažuje matku čo najmenej. Dojčenie je opakom tejto predstavy. Dojčenie je nástrojom vzťahovej výchovy. Je niečím, čo spolu s ostatnými nástrojmi vzťahovej výchovy (spoločné spanie, nosenie, reagovanie na plač dieťaťa atď.), upevňuje naviazanie dieťaťa na matku a naopak. Aj takéto dieťa raz bude samostatné. Nebude to však v 6. mesiacoch! Deti, ktoré v tomto veku sú samostatné, nedosiahnu tejto samostatnosti tým, že sa dostali do vývojového štádia, v ktorom sa cítia sebavedomé a sebaisté. Dosiahli to preto, že sme ich k tomu dotlačili. Síce protestovali, ale naša vôľa bola pevnejšia a jednoducho sme dieťaťu dali jasne na vedomie, že si s niektorými svojimi potrebami musí poradiť samo. Toto nie je výchova. To je nátlak, použitie sily. Výchova k samostatnosti rešpektuje to, na čo je dieťa pripravené. To, čo popisujete – pocit, že viete, čo je dobre a čo zle – to je presne to, čo spôsobuje vzťahová výchova a intenzívne naviazanie matky na dieťa. Naviazaná matka svoje dieťa pozná najlepšie zo všetkých ľudí a je najviac schopná mu rozumieť. Nepotrebuje rôzne zložité knihy a návody, ako sa o svoje dieťa stará. Naviazanosť ju nepustí. Ak je dieťa nešťastné, cíti to, vníma jeho potreby a snaží sa ich napĺňať. Takáto matka cíti, že jej dieťa trpí, aj keď ju ostatní upozorňujú, že ak mu vyhovie, rozmazná ho. Celý vývoj dieťaťa smeruje k samostatnosti. Dieťa bytostne túži po samostatnosti. Celé jeho správanie to ukazuje. Stále napodobňuje správanie starších ľudí vo svojej prítomnosti – napodobňuje sociálne interakcie, napodobňuje to, čo dospelí robia s jedlom a pitím, postupne skúša loziť, sedieť, stáť – s jediným cieľom – chodiť tak, ako chodia dospelí. Všetko však má svoj čas. Očakávať od 6. mesačného dieťaťa samostatnosť je ako očakávať od 3-mesačného dieťaťa, že začne chodiť. Prirodzeným vývojom sa postupne dostane do štádií, v ktorých bude skúšať riešiť ďalšie životné situácie bez pomoci matky. Postupne sa naučí samo si poradiť v náročných situáciách, naučí sa samo zaspať, samo spať, prespať celú noc, naučí sa fungovať bez dojčenia. Naša “výchova” k samostatnosti by mala zahŕňať to, že dieťaťu poskytneme priestor, čas a istotu, že ak sa ešte nebude cítiť pripravené na samostatnosť, sme tu pre neho, môže sa oprieť o matku a rodinné zázemie. Takéto dieťa nie je k samostatnosti dotlačené. Jeho samostatnosť nenastala preto, že sa muselo prispôsobiť nátlaku. Rozhodlo sa pre ňu samo, keď na to bolo pripravené. Toto je skutočná samostatnosť, skutočná nezávislosť. Dieťa z nej bude čerpať po celý svoj život. A mimochodom, pre toto sa v Bibli píše “bol šťastný ako odstavené dieťa”. Pretože v tých časoch sa všetky deti rozhodovali pre odstavenie samé, v čase, keď na to boli pripravené a na svoju nadobudnutú nezávislosť boli právom hrdé a okrem toho – okolie ich závažné životné rozhodnutie s úctou a pýchou rešpektovalo. Preto boli šťastné. Ako dieťa, ktoré sa odstavilo z vlastnej vôle.

                    • Viera Červená píše:

                      K otázke nástupu do práce: Skúste si prečítať tento komentár https://dojcenie.wordpress.com/2010/01/20/dlhodobe-dojcenie-a-prirodzene-odstavenie-babatka/comment-page-4/#comment-2559. V akom časovom pláne budete chodiť do práce, si myslím, že záleží od toho, ako to bude Vy vnímať. Je možné, že bude lepší systém chodiť do práce na 4. hodiny denne, ale myslím, že toto naozaj môžete zhodnotiť len Vy. Dojčenie Vám v tom celom môže výrazne pomôcť uľahčiť si život. Odporúčam Vám pozrieť si aj túto tému v diskusii na fóre, kde nájdete mnohé mamičky s inšpirujúcimi skúsenosťami s návratom do práce v takomto skorom veku dieťatka http://forum.dojcenie.eu/viewtopic.php?f=12&t=155&hilit=pracuj%C3%BAce+doj%C4%8Diace Keďže ste zo zahraničia, ak viete po anglicky, dám Vám aj link na leták dr Jacka Newmana o tejto téme http://www.breastfeedingonline.com/17pdf.pdf

        • Dida píše:

          Emily, ano mozete ju nosit aj na chrbate, ak dodrzite pravidla spravneho nosenia, o ktroych uz pisala Viera.Viac o ergonomickom noseni a tiez obrazkove navody, fotogaleriu a vieda najdete aj na http://www.nosmesa.eu. Tiez ak mate otazky, ohladom vyberu satky a nosica, mozete sa na mna obratit.
          K nocnemu vstavaniu, moja dcera ma 2 roky, este neprespala celu noc. Budi sa niekolkokrat za noc a ja uz som to prestala riesit. Dojcenie ma vela funckii, a jednou z nich je aj uspat dieta, spolocne spanie, nam toto velmi ulahcilo. Kazde dieta sa “nauci” spat, ked bude na to pripravene. Metoda kontrolovaneho placu, je mne osobne proti materinskemu instinktu. Na webe najdete aj clanok o spolocnom spani, ktore je podlozene renomovanym detskym psychologom. A odporucam Vam precitat si ho.

  5. katrina píše:

    Dobry den, patrim medzi mamicky,ktore respektuju vnutorne pocity a instinkty potrieb dietata. Napriek tomu ,ze po cisar. Reze som mala pomerne malo mieka pokracovala som v dojceni az doposial i ked mlieka mam stale malo. Maly um odmietal a chcel len odo mna i ked viem,ze cast toho dojcenia bolo skor nie len o hlade ale i o laske mojho syna ku mne. Nikdy som sa nepkusala o metodu vyplakania i ked od mala spime spolu manzelskej posteli abudi sa casto na podudlavanie i teraz ako 11mesacny. Proste som unavena ale viem,ze to asi potrebuje,citit ,ze som s nim a ze ma najde. Mam vsak take trapenie o 6 tyzdnov ma ist ako rocny do jasli rodinneho typu, viem .ze bude plakat a rada by som mu to ulahcila. Nechcem ho prestt kojit,ale budeme od seba 10-12hod. Chcem sa poradit, ako mu ulahcit ten prechod ,stres bezo mna,nenajde v tom osamelom zialiy ani moju dudu tak si neviem predstavit co mu mozem ponuknut este teraz aby to lahsie zvladol. Viem ,ze detsky kolektiv ma rad ale nebude tam mama,nie je lepsie babobuplne odstavit ? Mam mu dat adaptaciu dlhsie? Budem rada za akykolvek nazor,

    • Anonym píše:

      Katrina, iste ste dôkladne zvážili dôvody, pre ktoré musí takéto malé dieťatko byť od Vás vzdialené na takú dlhú dobu, pravdepodobne nemáte na výber a jednoducho to takto musí byť. Otázka, ktorú ste položili rieši problém, či by to pre synčeka nebolo ľahšie, keby sa nedojčil vôbec. Myslím, že úplne pravdivé sú Vaše pocity v tom, že dieťa v tomto veku je ešte veľmi intenzívne naviazané na matku (a dojčenie túto naviazanosť podporuje a prehlbuje na normálnu, správnu úroveň) a že takéto dlhé odlúčenie dieťatko môže zvládať komplikovane. Dôvodom, pre ktorý dieťa v takomto odlúčení plače však nie je to, že sa chce dojčiť a nemôže sa. Ono plače za matkou, za jej prítomnosťou. Keď sa matka vráti, určite sa bude chcieť dojčiť, ale to neznamená, že plakalo pre dojčenie, ale že dojčenie po strese najľahšie navodzuje pocit pohody.
      Odstavením dieťaťa môžete docieliť, že sa zníži miera naviazania na Vás a bude v jasliach menej plakať, pretože sa bude musieť naučiť existovať bez Vás v čase, kedy budete dieťa odstavovať. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý niektoré detské jasle vyžadujú ako podmienku prijatia dieťaťa, že už nie je dojčené. Presunú tak časť nespokojnosti či plaču dieťaťa zo svojich starostí na rodinu dieťaťa. To však neznamená, že dieťa trpí menej. Práve naopak, okrem riešenie toho, že musí časť dňa tráviť bez matky, musí zvládať aj to, že už nie je dojčené – teda nedostáva pomoc a podporu od matky ani v čase, kedy s ňou byť môže.
      V tejto situácii v podstate platí to, čo riešia mamičky, ktoré sa chcú vrátiť do práce pred 3. rokom života dieťaťa – najvhodnejším riešením pre mnohé tieto mamičky je v dojčení pokračovať, najmä využívať to, že dojčenie dieťa jednoducho nasýti, napojí, upokojí a uspí – mnohé tieto mamičky dieťa výlučne dojčia v čase, kedy s ním môžu byť a v ostatnom čase dieťa je normálnu tuhú stravu a tekutiny, ktoré zase nekonzumuje, keď je s matkou. Nie je potom treba dieťaťu špeciálne variť a kŕmiť ho, či ho náročne uspávať… plus dieťa dostáva napriek tomu, že časť dňa trávi bez matky naďalej aspoň časť dňa ubezpečenie, že všetko je v poriadku a nepodstupuje riziká predčasného odstavenia, ktoré je takisto dôležité zvážiť. Môžete si pozrieť diskusiu v tejto téme, kde nájdete mnohé podnetné skúsenosti pracujúcich dojčiacich mamičiek http://www.forum.dojcenie.eu/viewtopic.php?f=12&t=155&hilit=pracuj%C3%BAce
      Mnohé deti zvládajú separáciu od matky lepšie, keď sa najskôr dobre oboznámia s prostredím a osobami, kde budú tráviť čas bez matky s tým, že matka ich nejaký čas v tomto prostredí sprevádza. Osobne by som Vám odporúčala pokúsiť sa dohodnúť s jaslami, že by ste tam začali, ideálne už teraz, chodiť spolu so synom, aby po 6. tyždňoch, kedy už tam bude musieť byť sám, bol zvyknutý na opatrovateľky a prípadne sa tam aj tešil, pretože detský kolektív mu bude určite veľmi vyhovovať, aj aktivity, ktoré doma nezažije. Držím palce, aby to celé prebiehalo čo najhladšie.

  6. Anonym píše:

    Dobry den,

    isty cas, asi tak mesiac, niekedy medzi 4-5 mesiacom som mojho synceka uspavala metodou kontrolovaneho placu. po mesiaci som to prestala praktizovat, kedze nocne budenie sa tym absolutne neobmedzilo, a nakoniec som to povazovala za trapenie pre obidvoch, tak sme sa vratili k uspavaniu na prsniku a takto fungujeme dodnes. Teraz ma 7 mesiacov.
    Dlho trvalo, kym som k tejto metode pristupila. Islo mi predovsetkym o to aby som ho aspon cez den ako tak uspala, kedze v noci spaval zle a cez den takmer vobec. predtym kazde uspsvanie trvalo aj dve hodiny, takpovediac bol schopny spat len na prsniku….bola som presvedcena ze preto sa tak casto budi aj v noci (hocikedy aj kazdu hodinu) a mali sme problem s tym, ze sa vzdy uplne prebral a bol problem ho znova uspat. Spolocne spanie tiez nebolo mozne, zobudi ho najmensi suchot a ked sa prebudi a vie ze som vedla neho, chce sa hrat, niekedy tak vydri aj tri hodiny🙂
    metodu kontrolovaneho placu mi odporucila aj pediatricka a rehabilitacna sestra. Pediatricka ma len utvrdila v tom ze take caste budenie sa, nie je normalne. Az postupne som zistovala, ze rodicov ktorych deticky sa stale budia je naozaj vela. Teraz sa obavam, ci som touto metodou mojmu syncekovi nejak neublizila. Mam strasne vycitky, keby som mohla, vzala by som to hned spat😦 aj ked som uz bola psychicky aj fyzicky na dne….Myslite ze to moze mat nejake nasledky??
    Okrem tohto jedneho mesiaca, kedy sme metodu praktizovali, ho stale dojcim na poziadanie, prospieva, je velmi aktivny a sikovny. Dakujem.

    Tak ako pise Katarina vyssie, fakt som mala obavy ci nemam chronicky unavene dieta….som presvedcena ze pre zdravy vyvoj dietata je pokojny spanok velmi dolezity. To co tu Katarina spomina je presne moje dieta. po rannom prebudeni je uz po dvoch hodinach unaveny, sucha si oci a je mrzuty, musi si opat chvilku pospat. A takto to funguje cely den, cca 2-3 hodiny po prebudeni je mrzuty a unaveny a ked si nepospi, ide to do extremu. Kazdy jeden vecer ho musime stimulovat aby nemrncal, je uz tak unaveny, ze kade lozi, chodi, pada…a takto je to uz od siestej. musim ho normalne prinutit si pospat aj neskoro poobede, o tej piatej, aby vydrzal do vecera, aspon do tej siedmej. V noci sa hocikedy prebudi aj na 3 hodky a vyzera byt uplne fresh, na rozdiel odo mna. Dzavoce, lozi, chce sa hrat…podla niektorych je to uplne ok, podla dalsich vobec. Clovek uz naozaj nevie, co je spravne. Akosi vsak ako matka intuitivne citim, ze je to tak v poriadku, ako teraz fungujeme. ovela horsie pocity som mala, ked som ho nechavala plakat😦 aj ked aj manzel ma v tom podporoval, lebo videl ze uz fakt nevladzem.
    Niekedy je tazke najst kompromis. A idealne riesenie v takomto pripade neexistuje. Takto je aspon maly spokojny (snad) a ja to tych par mesiacov uz nejak vydrim :-))

    • Mike píše:

      Ak tá metóda cca. do dvoch týždňov zaberie, je to ok. Ak nie, treba si dať pauzu a vyskúšať neskôr. Nám zabrala na večerné zaspávanie – uložíme a odídeme. Ale malá od narodenia cez deň nevie zaspať doma, iba v kočiari (už má rok) a ani táto metóda nepomohla. Dokázala hodinu hysákovať a celá sa spotila. Zaspala možno 2 – 3 razy za tie dva týždne. Aj to spala max. pol hodiny. Inak máme celkovo so spaním problémy. Keď spí v kočíku, tak ju zobudí aj ľudský hlas na vzdialenosť 20 metrov. Podľa mňa ju to prejde jedine vtedy, keď už nebude musieť cez deň spávať.

  7. Janka píše:

    Dobry vecer,

    chcela by som sa poradit ohladne spavania v spolocnej posteli.Dcerka ma 5 mesiacov,spava v postielke sama,nechcela doteraz s nami spavat,ked som sa snou snazila polozit,len tam vrieskala,ale nastal nejaky zlom a ona zaspava so mnou aj cez den v nasej posteli,tam spava okrem noci,to ju prekladam do postielky (nemame miesto,aby som jej prisunula postielku k nasej posteli),budi sa velakrat za noc a na posledne kojenie nad ranom ju davam spat k nam.Lenze problem je taky,ze mala sa budi pri kazdom nasom pohmyreni sa,takze musime lezat bez pohybu,ak chceme aby spala dalej.Mate nejaku radu na toto?A dalsia vec je,ze keby aj spi s nami v noci,tak ona sa neviem kojit po leziacky z boku,ked si ju prisuniem,aby sa nakojila stale sa otaca s hlavou hore a rozculuje sa,az dokym si nesadnem a nekojim ju po sediacky,len tak sa chce nakojit,ak tak poleziacky,to musi ona na mojom bruchu lezat,no to je v noci pre mna urcite zlozitejsie nez sa posadit.To ako mam kojit zboku poleziacky spravne? Dakujem🙂

    • Viera Červená píše:

      Myslím si, že na toto neexistuje univerzálne riešenie, ak sa nevyspíte dobre spolu a dcérka prespí lepšie v postieľke, asi to takto má byť. Nepríjemné však pre Vás musí byť to, že Vy sa počas dojčení v noci takto nevyspíte dobre… Možno, keby ste prišli na nejaké dočasné riešenie ako postieľku predsalen priraziť k manželskej posteli (napr. posunúť manželskú posteľ úplne k stene, hoci sa napr. potom manžel nedostane do postele pohodlne zboku, ale z konca postele, potom by mozno vzniklo dosť miesta na postieľku.
      Ideálne by bolo dojčiť v noci poležiačky, práve preto, že je dobré, keď môže počas nočných dojčení spať aj matka. Niektorým ženám sa dojčí poležiačky náročne, zvlášť ženám s pomerne malými prsníkmi. Mnoho sa dá zlepšiť po praktickej ukážke skúsenou poradkyňou pri dojčení, alebo sa dá dojčiť aj na chrbte, s dieťatkom cez brucho matky, so správnou podporou hlavičky lakťom a dobrým vypodložením lakťa vankúšom, sa to dá uskutočniť. Problém môže byť aj v tom, že dcérka je už staršia a navyknutá na polohu posediačky a môže byť ťažšie ju presvedčiť na inú polohu, toto zažívajú často aj mamičky, ktoré riešia opačný problém, po ťažkom pôrode nemôžu sedieť a prvé týždne dojčia len poležiačky a potom majú problém kdekoľvek ísť, lebo vonku sa poležiačky dojčiť väčšinou nedá. Myslím, že trpezlivým skúšaním sa to môže časom podariť. Z hľadiska techniky dojčenia je aj pri dojčení poležiačky, ale aj v iných polohách dôležité pomáhať bábätku správne sa prisať tesným telesným kontaktom s telom matky, ideálne nemať bábätko len pri prsníku hlavičkou a zvyšok tela vytočený preč, dobré je tiež dbať o záklon hlavičky, ktorým sa do prsníka dostáva najmä brada bábätka a tak je bradavka chránená v hornom podnebí bábätka a neodiera sa.

      • Janka píše:

        Dakujem.

        Dnes v noci sme skusali spat spolu,no nakoniec som ju o 2 rano musela datdo postielky,kedze sa stale budila s placom,ja som sa ani pohnut nemohla,co sa prevracla na bok stale blizsie a blizsie a manzel z druhej strany,kojit sa po leziacky nechela,len plakala pri tom,tak som ju dala do postielky a tam pekne potiahla do 6rano.Mame malu izbu a nie je ziadna najmensia moznost dat postielku k posteli,jedine na koniec,kde mame nohy a to by nedavalo zmysel😀 Takze ostavame pri vstavani aj kazdu hodinku,ide jej zub,tak mozno aj kvoli tomu vstava tak casto a mame problemy s prdikmi od narodenia a to ju vlastne budi zakazdym. Len dufam,ze sa ten spanok nezhorsi este po pol roku,ked teraz asopn spi do tej 2hej rana,len potom je kazdu hodku hore.

        • Viera Červená píše:

          Jani, držím palce! Verím, že sa Vám podarí zariadiť si spoločné spanie tak, aby ste to zvádli, či už so spoločným spaním alebo s postieľkou.

          • Janka píše:

            Dobry den Vierka,

            tak sme nakoniec pridali postielku vedla nasej postele,len tak tak otvorime dvere do spalne vecer,lebo postielka zabera cely vchod,ale nejak to prezijeme😀 Je mi to vlemi pohodlne mat malu vedla seba,kedze sa budi kazdu hodinku,no s cim mam teraz preoblem je to,ze od narodenia ma problem s bruskom,pri kadom prdiku strasne place,v noci predtym to bolo tak,ze prdik ju zobudil,no ona sa kojenim ukludnila,pukla si a spala dalej,no teraz je to tak,ze sa len puci,odmieta prso,place strasne,ked si pukne,tak sa potom prisaje,no zle samozerjme,mi hryzie bradavku,az sa ukludni a zaspava,no ja jej uz nemenim prisatie,lebo som rada,ze sa vobec ukludnila,takto to funguje kazdu hodinu tak 4-5 hodin kazdu noc,vzdy v inom case,vacsinou po pol noci.Ideme znova na vysetrenia do nemocnice,lebo uz sme boli v 1,5 mesiaci,no nic nenasli,tak ideme v piatok znova,odbery stolic,sono bruska…… No a taky isty problem s dojcenim je aj cez den,z prsa sa odtahuj,ak sa nedojci dlhsie(kvoli spnaku napr)ako 2 hodky,tak ako tak este papa,inokedy 5 minut s neustalym odtrhavanim – tam kontrolujem prisatie,je dobre prisata v asimetrickej priecnej polohe bruskom ku mne,ci je oblecena,alebo koza,na kozu,situaciu nemeni,nemam ani nadprodukciu ani malo mlieka,ze by sa hnevala na tok,no proste sa mi ju velmi zle koji,ma 5 mesiacov aj 3tt a je iba kojena,o jedlo vobec nejavi zaujem,iba o tekutiny,ale to by som skor povedala,ze javi zaujem o pohar,ci flasku s vodou.Samozrejme je kojena na poziadanie,zatial pribera a to len vdaka nocnemu kojeniu kazdu hodinku,inak moc toho veru nenaje.Uz som kontaktovala via laktacnych poradkyn a nic mi nevedeli poradit,ze len musim vydrzat kym z toho vyrastie,je mi jasne,ze niekdey z toho vyrastie,ale ci sa neda nejak zlepsit kojenie bez cakania kym vyrastie?Naposledy mi jedna laktacna poradila specialne baby masaze pri kazdom prebalovani proti boleniu bruska,no ani to nepomohlo,ani nezmiernilo bolesti.Dakujem za odpoved,ak si najdete cas🙂

          • Janka píše:

            A este mi napadlo,ze co sa tyka uspavania dojcenim,tak vecer na nocny spanok sa uspava dojcenim(aj to vacsinou tak,ze sa dojci,zacne sa rozculovat,polozim ju,zaspava,znova sa zacne rozculovat,tak ju vezmem,trochu sa nakoji a znova ju polozim a takto dookola dokym nezaspi…),ale cez den nam to vychadza vselijako,ze ked ide spinkat,tak sa nechce kojit,lebo jedla predtym,dudkat si uz vonkoncom nechce,kedze akonahle ju dam do polohy dojcenia sa,tak sa jej spusti peristaltika a ona sa zacina vyhybat do luku,potom si bud pukne,alebo sa jej neda a sa rozculuje a len vo vzpriamenej polohe sa ukludni.Zatial mava 3 spanky denne,ale dufam,ze ked prejde na 2,tak by sa nam mohol ustalit rezim a kojenim sa uspat,velmi by som chcela,aby tak zaspavala,bolo by to pre mna omnoho lahsie,nez ju bez kojenia uhojdavat.

  8. Andy píše:

    Dobrý deň Viera,
    v čase, keď na tejto výbornej stránke pribudol tento článok, poskytol mi uspokojivé vysvetlenie, prečo sa moja dcérka môže tak často budiť, no teraz mám pocit, že potrebujem poradiť, nakoľko to nočné budenie sa stále neustáva, hoci už sme oslávili jej druhé narodeniny pred pár týždňami. Priblížim Vám viac našu situáciu:
    cca od jej 6eho mesiaca spáva som mnou na posteli, nakoľko sa začala často budiť v noci (aj 6x niekedy) – pripisovala som to hlavne zúbkom, ktoré sa jej začali prerezávať. Bežne ma teraz v noci zobudí 3-4x a zakaždým vyžaduje uspanie dojčením (je dojčená na požiadanie, umelé mlieka ani kaše nepozná a inak je zdravá). Dosť ju potrápili zuby, najmä očné, kedy mala aj horúčky a teraz sa jej na etapy prerezávajú posledné štyri stoličky – trvá im to už asi 4 mesiace. Momentálne je s nimi obdobie kľudu, ale napriek tomu sa dcérka budí 3-5x a túto noc tuším až 6x, a to buď s plačom/mrnčaním alebo povie: “mliečko”🙂 Už by som ju chcela odnaučiť od nočného dojčenia, ale neviem ako a nemám ani veľmi odvahu pri takom častom budení. Viem, že by určite bol v noci veľký plač. Dcérka je totiž dosť citlivé dieťa a tak pomaly nadobúdam dojem, či to budenie sa nie je spôsobené zlými snami. Občas na mňa pôsobí akoby v danej chvíli precitania sama nevedela, kde je a čo sa deje. Cez deň alebo večer sú tiež sem-tam chvíle, kedy mám pocit, že ma mierne “terorizuje” potrebou dojčenia a občas aj odmietnem, ak napr. pred 20-30 minútami dopila (spravidla si to dá vysvetliť, je inak bystré, dobré a rozumné dieťa), ale niekedy sa odmietnuť nedá – hneď jej idú do očí slzy a začína plakať. Dojčiť by som ju chcela, kým sa sama neodstaví, ale to nočné dojčenie a nekvalitný spánok mi občas už “lezú na nervy”🙂
    Poradíte, ako to vyriešiť, aby som zbytočne nestresovala ju ani seba? Ďakujem pekne za skorú odpoveď.

    • Viera Červená píše:

      Dobrý deň, Andy!
      Ako som aj v článku spomínala, to, že sa dieťa niekoľkokrát v noci precitne a potrebuje znova pomôcť so spánkom, je bežné, normálne. Častejšie nočné precitanie pozorujeme pri bábätkách po cca. 6. mesiaci, kedy sa začína intenzívnejší vývoj mozgu a okrem toho s tým pravdepodobne súvisí aj obdobie nadobúdania motorických zručností, dieťa sa niekedy častejšie precitá v nociach, ktoré nasledujú po dni, kedy sa im niečo nové podarilo – začali štvornožkovať, postavili sa atď. Tento intenzívny rozvoj mozgu pokračuje až do 2. roku. Medzičasom sa väčšinou postupne počet nočných precitaní oproti tomu, čo bolo bežné okolo cca. 9. mesiaca, znižuje, preto ,že dieťa sa postupne učí niektoré tieto precitnutia zvládnuť samo, bez pomoci matky a aj preto, že spánok sa postupne pomaly mení viac na spánok dospelého človeka. Tento vývoj je však pomalý. Vy sama vidíte, že dcérka sa postupne (až na niektoré noci) budí menej často, tento trend bude pokračovať, ale nepôjde to tak rýchlo, ako by sme si priali/predstavovali. Pri dojčených deťoch je typické, že nočné dojčenie je v drvivej väčšine prípadov to posledné, ktorého sa dieťa zrieka. Prirodzene sa odstavujúce dieťa sa neodstaví skôr ako po 2,5 roku života, väčšina detí sa dojčí ešte v 3.-4. roku života, niektoré aj dlhšie. A z toho vyplýva, že pomoc pri zaspávaní a nočnom precitaní vo forme dojčenia je pre tieto deti potrebná ešte aj v tomto veku. Postupne sa však dieťa takmer všetky až nakoniec úplne všetky precitnutia dokáže riešiť samo a dojčenie v noci prestáva potrebovať úplne. Ak dieťa dojčenie v noci potrebuje a matka plánje dojčiť, až kým sa dieťa samo neodstaví, je dôležité mu tieto nočné dojčenia umožniť a tak, ako píšem v článku, posnažiť sa o to, aby bola takáto starostlivosť o dieťa pre matku maximálne pohodlná – čo sa najjednoduchšie dá pri spoločnom spaní. Takisto sa mnohé nočné precitnutia podarí zredukovať, keď dieťa prestane používať plienky, pretože mnohé deti, ktoré majú plienky sa v noci budia na cikanie a matka ich uspí dojčením, lenže o chvíľu sa zobudia znova, pretože potrebujú cikať a hoci sú navyknutné na plienky, môžu sa na to budiť.
      Ďalšia oblasť, ktorá sa zdá, že Vás trápi, je časté denné dojčenie. Dcérka je vo veku, kedy sa dojčenie konečne ukotvilo. To znamená, že úlohou matky už nie je dojčenie strážiť a aktívne ho ponúkať, ako tomu bolo posledné dva roky, kedy je riziko, že ak to matka nerobí, dieťa sa môže odstaviť predčasne. Prejavom “ukotvenia” dojčenia je, že dieťa akoby znovu objavilo, našlo dojčenie – z dojčenia má veľkú radosť, len náznak prsníka vníma ako podnet na to, aby sa prisalo, dojčí sa často, dlho, niekedy častejšie, než keď malo dva mesiace. Je to normálne a bežné. Aj dvojročné dieťa sa môže dojčiť v detskom nosiči (babyvaku, šatke či inom nosiči), ktorý môže matke poskytnúť voľné ruky a možnosť dojčiť pri svojich aktivitách tak, aby ju častejšia potreba dojčenia neobmedzovala. Postupne prídu zase obdobia, kedy dcérka bude potrebovať cez deň dojčenie menej a budú sa striedať s obdobiami, kedy zase bude potrebovať dojčenie viac. Bolo by podľa mňa pre Vás veľmi prínosné, keby ste vo svojom okolí videli viac takýchto väčších detí, ktoré by ešte boli dojčené. Bohužiaľ norma na Slovensku nie je dlhodobé dojčenie a preto matky majú veľmi málo možností odpozorovať podobné správanie na iných dojčených deťoch v tomto veku. Aj preto by Vám mohlo pomôcť navštevovať s dcérkou podporné skupiny dojčiacich matiek, ktoré mnohé poradkyne Mamily organizujú a vidieť dlhodobé dojčenie tam priamo na deťoch iných mamičiek alebo sa o ňom aspoň rozprávať s poradkyňou pri dojčení, ktorá skupinu vedie a často má aj sama skúsenosť s dlhodobým dojčením a prípadne vie do skupiny pozvať mamičky s dlhodobo dojčenými deťmi, ktoré pozná. Osobne vo svojej skupine vidím, že toto veľmi ovplyvní mamičky s menšími deťmi, ktoré by možno aj rady dlhodobo dojčili, ale jednoducho nemajú predstavu, čo to obnáša, ako to vyzerá a práve napr. táto fáza ukotvovania dojčenia je im neznáma, matky potom často majú pocit, že dieťa je na prsníku čoraz viac a viac závislé a okolie ich varuje, že už mali dávno odstaviť, lebo teraz to už nepôjde a dieťa začína byť psychicky narušené, keď potrebuje také časté dojčenia. Na podpornej skupine vidia, ako to pokračuje ďalej a čo všetko dlhodobé dojčenie obnáša. Myslím, že to môže veľmi pomôcť.

  9. Anci píše:

    Ahojte! chcela by som poprosit o radu.. s rocnou dcerou sme mali dlllhy cas “ritual”-prsnik nam fungoval ako jedine uspavadlo a to tak, ze hned ako sa zacala kojit, od unavy (niekedy aj behom par minut) zaspala.. v noci sa ustalilo jej budenie na dva razy, ktore zvladame tiez pomocou prsnika..
    V poslednom case sa nam vsak zmenilo zaspavanie pri prsniku.. Mala sa prisaje, niekedy taha viac inokedy menej, niekedy bradavku len drzi (a uziva si chvilu so mnou?). Potom od prsnika oddide(tento odchod, to je vlastne uplne nove spravanie, ktore doteraz vobec nerobila-ako ho pochopit?) a namiesto toho, aby si teda pekne lahla vedla mna a zaspala (pri mojom spievani alebo rozpravani rozpravky), kedze od prsnika sa odvracia napoly uspata, zacne vymyslat. Zacne sa na posteli hrat, vsetko ju zrazu zaujima. Akykolvek moj pokus k tomu, aby si lahla je skoro zbytocny. Podari sa to tak po pol hodine, co je uz maximalne unavena a zaspat sama samozrejme ze uz nevie. Uz je nervozna a preto zacne hovorit iba “pa-pa-pa”, co znamena ze chce pit mliecko. Vacsinou sa vsak prisaje, ale nepije. .. potom sa sama odvrati a zase sa pokusa sama zaspat, ale zase jej to uz nejde.. no a takto sa to zopakuje niekolkokrat.. az kym nie je uplne vysilena a nervozna.. place.. a nakoniec aj tak skonci na prsniku a zaspava s nim..

    Netrapi ma ani tak to, co robi nam tom prsniku-ci pije, alebo ho len drzi. Moja otazka je, ci je v roku spravne, aby som ju podporovala v nauceni sa samostatne zaspavat (pricom samozrejme, ze jej predtym dam moznost nadojcenia), alebo ci, ked sa uz raz od toho prsnika “odtrhne”, trvat na tom, aby sa pokusila zaspat sama.
    Dakujem

    • Viera Červená píše:

      Anci, z hľadiska mojej odbornosti, ktorou je poradenstvo pri dojčení, tu ja v podstate nemám čo riešiť – dojčenie prebieha na požiadanie, ak sa ním dieťa neuspí, zahráte sa a keď potrebuje uspať či upokojiť, dojčí sa zase – toto je OK. Problém, ktorý popisuješ nesúvisí s dojčením a môžem Ti pre to na to, čo si napísala, odpovedať len svojim osobným názorom – myslím si, že toto dokážeš aj tak najlepšie vyriešiť Ty ako matka. Ak sa dieťa dojčí a potom odvráti a samo si ľahne vedľa, zdá sa, že sa snaží zaspať, tak ho samozrejme treba nechať, ak ho do samostatného zaspávania netlačíš, je toto predsa v poriadku. Mňa skôr pri čítaní Tvojho komentára napadlo, či sa Vám nejako nezmenil denný režim (napr. dieťa nevypustilo jeden denný spánok) a teda obvyklý čas spania nie je časom, kedy teraz dieťa skutočne už je unavené, má ešte energiu a jednoducho nezaspí. Takže skôr s týmto by som asi experimentovala, pozornejšie teraz sledovať a snažiť sa odhadnúť, kedy je dieťa už naozaj pripravené na nočný spánok a uspávať ho vtedy, keď už to zaberie na prvý krát… držím palce!

      • Anci píše:

        Vdaka za odpoved.. nieco na tom spanku asi predsa len bude, aj mna to napadlo.. teraz mame take prechodne obdobie, kedy jeden denny spanok nam je malo a dva vela..takze vecer je naozaj tazke najst ten idealny spaci cas.. Aj ked, nemozem sa ubranit pocitu, ze ked ide k prsniku, ona uz unavena je.. len proste z nejakeho dovodu tam nevydrzi tak dlho ako predtym..
        Este ma napadlo, ci to nemoze suvisiet s tym, ze by bola az prilis napapana. Teda tolko, ze jej nechuti kojit sa az tak vela (aj ked toho prikrmu ona teda vela nespapa).. Aj ked, predtym som mala pocit, ze ona ma na to mlieko daky pridavny zaludok:))-papala ho casto a vo velkej miere..Ako teda plnost zaludka ovplyvnuje mnozstvo vypiteho mlieka? je mozne, ze sa dieta “napchava” mliekom, aj ked je uz syte prikrmom?
        dakujem

        • Anonym píše:

          Tieto obdobia, kedy dieťa vypúšťa jeden spánok, boli aj pre mňa osobne náročné, je to skutočne ťažké odhadnúť, ale práve intenzívne naviazanie matky na dieťa v tomto dokáže dobre pomôcť, pretože matka, ktorá svoje dieťa dobre pozná, dokáže lepšie čítať jeho príznaky únavy a tak jeden deň môže dieťa spať ešte 2x a ďalší deň je vidieť, že to snáď zvládne aj s jedným spánkom a možno potom pôjde spať skôr večer… myslím, že takto to robíš aj Ty a nemám Ti k tomu viac čo povedať, skrátka to spolu zvládnete, hoci pár dní sa možno nevydarí úplne dokonale😦
          To správanie na prsníku s tým môže súvisieť, jednoducho ak sa ju snažíš uspať v čase, kedy by ona ešte možno pol hodinku potrebovala byť hore a vybíjať baterky, tak ju dojčením neuspíš, alebo práve naopak, dobiješ jej baterky, lebo si tam poležká, napije sa trošku mliečka, oddýchne si a potom vydrží hore viac, ale končí sa to väčšinou plačom, pretože sa skrátka nepodarilo vystihnúť ten pravý čas a dieťa už je predráždené a unavené príliš…
          Na druhú časť Tvojej otázky Ti bez toho, aby som videla Vaše dojčenie môžem odpovedať len teoreticky. Dieťa sa nedojčí len preto, aby sa napilo mlieka. Ak sledujeme, čo na prsníku robí, pre človeka, ktorý vie rozlíšiť, kedy dieťa pije a kedy “len” cucká naprázdno, je zrejmé, že dieťa na prsníku trávi veľmi málo času pitím, normálne prirodzené dojčenie na požiadanie zahŕňa to, že dieťa na prsníku strávi väčšinu času satím naprázdno. Aj to je dojčenie, preto hovoríme, že dojčenie je omnoho viac než len príjem mlieka, pretože toto satie naprázdno je mimoriadne dôležité. Reguluje telesnú teplotu, dýchanie, srdcovú činnosť, zmierňuje prežívanie bolesti, znižuje hladinu stresových hormónov, výrazne napomáha rozvoju mozgu a je kľúčové pre správny rozvoj ústnej dutiny dieťaťa, vďaka tomuto satiu sa vymieňajú medzi matkou a dieťaťom imunologické informácie a materské mlieko sa nastavuje presne podľa potrieb a konkrétneho veku dieťaťa. A jednou z najdôležitejších funkcií satia naprázdno je, že je to monotónna činnosť, ktorá dieťa upokojuje a pomáha mu dostať sa do stavu pohody, v ktorej jednoducho zaspí. Preto je jednou z hlavných funkcií dojčenia uspávanie dieťaťa. Preto môže dieťa, ktoré zjedlo aj skutočne veľké množstvo príkrmu chcieť ísť zasa na prsník, pretože tam vôbec nemusí piť mlieko. Môže si len chcieť pocuckať. Niektoré deti sa pri spustení mlieka matkou dokonca zhnusene odťahujú a plačú🙂, ak mali práve predstavu, že teraz nechcú piť, len sať naprázdno. Takže ťažko Ti na toto odpovedať, je asi lepšie, ak dieťa nejde spať naládované príkrmom, rovnako ako dospelý človek. Ale s dojčením toto takto nefunguje, dojčenie netreba obmedzovať ani časovať, aby dieťa nešlo spať s “plným bruchom” mlieka, takto dojčenie skrátka nefunguje.
          Trošku ma zarazili iné vety z Tvojho komentáru, v ktorých spomínaš, že nespapá veľa príkrmu a k tomu sa jej “nechutí kojiť tak veľa”, znamená to, že sa začína dojčiť menej a menej často? Priberá dobre?

          • Anci píše:

            Dakujem velmi pekne za obsiahlu odpoved..skoro vo vsetkych veciach sme sa nasli:) A ta veta o tom, ze “dieta sa zhnusene odtahuje a place, ked sa spusti mlieko” je myslim, ze najviac vystihujuca a popisujuca vlastne tie situacie, ktore som uvadzala v prvom prispevku.. ona vecer, ked sa x-krat odtiahne a x-krat tam znova chce ist, je medzicasom zlostna, ze jej to este tecie, resp. ze uz malo tecie…
            Co sa tyka toho zhodnotenie, ze nespapa vela, ono to je tak.. asi pred dvoma mesiacmi nam nastalo take obdobie (podla mna spustene chorobou, potom rastom zubou, pobytom mimo domu), ked odmietala prikrmy uplne.. teraz jej jedenie prikrmov je take, ze si vybera-co chce a co nie, akou lyzickou, ktora babika musi byt pri tom krmena.. atd.. proste uz nie je automaticke, ze ked pred nu postavim misku s prikrmom, tak ju celu spapa.. spapa niekedy len par lyziciek, inokedy viac (celu misku ani nepamatam kedy)..
            A kojit sa sice chce, ale zacala dojcenie obmedzovat prevazne na spanok (preto pisem, ze jej nechuti kojit sa tak vela).. da si pred spankom, po nom, a pri poobednajsom spanku aj pocas neho, ked trochu precitne.. k tomu, rano, vecer, v noci.. ale medzitym, ked sme napriklad aj vonku a ona mi naznaci, ze chce ist k prsniku, ledva vycka, kym sa jej spusti mlieko a hned uteka prec.. proste vsetko ju rozptyluje a zamestnava.. a pritom viem, ze o tom case uz musi byt hladna, kedze napr. uz dve-tri hodiny predtym nejedla (ten prikrm, co mala).. a niekedy si neda, ani ked uz prideme domov a mala by byt v klude. Len chyti ten prsnik a drzi, netaha. Ale za par minut, hned ako ju uz medzicasom okupem, si hned da-lebo vie, ze uz ide spinkat..
            Proste cez ten den, mimo spanku prsnik bud odmietne, alebo pri nom len vegeti…
            Ale co sa tyka hmotnosti, myslim, ze nemame straty.. skor naopak.. vyzera az velmi dobre zivena:)).. nastastie..
            Ak mozem, predsa len sa este opytam na jednu vec. Ked vychadzam z vety: “Preto je jednou z hlavných funkcií dojčenia uspávanie dieťaťa”-znamena to, ze je uplne v pohode, ked rocne dieta nevie zaspavat same a iba pri dojceni? Ked dojcenie funguje ako jediny ukludnujuci prostriedok?..
            Ak ano, aky nazor si vytvorit na tieto zavery vyskumov, ktore tvrdia: “ze neustalym ponukanim prsnika dieta ucime vyzadovat potravu v situaciach, ked je rozculene-nech uz z akehokolvek dovodu.”..?
            Dakujem velmi pekne

            • Viera Červená píše:

              Anci, začnem tam, kde si skončila, pretože od toho sa odvíja všetko ostatné, čo chcem povedať. Po prvé – ktoré výskumy toto hovoria? Naozaj by som si to rada prečítala. A čo na to povedať? Snáď len toľko, že ak človek sleduje dojčiace sa dieťa a vie rozlíšiť, čo na tom prsníku robí, musí mu byť zrejmé, že výživová funkcia dojčenia zďaleka nie jedinou vecou, ktorú dojčenie dieťaťu poskytuje. Čo všeličo iné dieťaťu dojčenie poskytuje som už obšírnejšie rozpísala v minulom komentári. Ja som sa dokonca stretla s názorom ešte extrémenjším, ako spomínaš Ty, že ak matka používa dojčenie na riešenie stresových situácií, napr. keď sa dieťa udrie alebo je nešťastné, či vystrašené, môže dieťa mať v dospievaní poruchy príjmu potravy, pretože “jedlom bude riešiť svoj stres”. Toto môže povedať len človek, ktorý nevie o dojčení takmer nič. Človek, ktorý dojčenie obmedzil na výživu, na pitie mlieka. Dojčenie je však omnoho omnoho viac. K Tvojej otázke – aký si vytvoriť názor na to, či teda ponúkať alebo neponúkať prsník v situáciách, kedy je dieťa niečím stresované – čo potrebujeme docieliť utíšením dieťaťa, ktoré sa udrelo alebo je rozčúlené, nešťastné? Potrebujeme mu navodiť pocit bezpečia, fyzickú blízkosť, znížiť prežívanie stresu, bolesti, znížiť hladiny stresových hormónov – toto všetko poskytuje dieťaťu dojčenie. Nie je preto nič zlé na tom, využívať túto regulérnu a normálnu funkciu dojčenia a práve z toho, že toto dojčenie poskytuje, ťažiť, pretože toto nesmierne uľahčuje život aj matke, ktorá má poruke jednoduchý a účinný spôsob ako stíšiť svoje dieťa vždy, keď sa to vymkne spod kontroly. Čo je jednoduchšie? Je nádherné sledovať prirodzene sa odstavujúce väčšie dieťa ako postupne pomaličky začína samo túto funkciu dojčenia opúšťať, pretože dorastá a postupne sa cítiť byť dostatočne zrelé na to, aby tieto situácie začalo riešiť samo. Tak ako postupne dozreje na všetko, čo mu dovtedy poskytovalo dojčenie a samo sa bude cítiť dosť veľké a zrelé na to, aby tieto veci zvládalo samo.
              Toto by zároveň mohlo byť aj odpoveďou na to, čo vlastne robí Tvoje dieťa na prsníku – všetky tie dojčenia, kedy si tam len tak vegetí a veľa toho nepopije, sú normálne regulérne dojčenia a je skvelé, že ich dieťa môže dostať. Ak pri takomto dojčení dobre priberá a prospieva, to je to, čo potrebujeme, materské mlieko aj v druhom roku života pokrýva takmer všetky nutričné nároky dieťaťa, do dvoch rokov sa stále ešte len PRIkrmuje, to znamená ponúka sa jedlo s cieľom nie nakŕmiť ale naučiť dieťa jesť. To robíš a to, že sa dieťa občas vráti k výlučnému dojčeniu alebo papá málo, je úplne v poriadku, za predpokladu, že pije dostatok materského mlieka, čo ak by nepila, tak by prestala priberať. To sa nedeje, takže je všetko v poriadku a treba v tom takto pokračovať.
              K zaspávaniu na prsníku – je fajn mať viac spôsobov, ako uspať dieťa, ale ono toto v podstate závisí na tom, čo matke vyhovuje alebo nevyhovuje. Ak výlučné uspávanie na prsníku matku obťažuje, dá sa nájsť viacero rôznych možností – napr. naučiť sa pracovať s pohodlným detským nosičom, v ktorom sa dá dojčiť a matka môže pri spánku dieťaťa na prsníku robiť rôzne veci, ktoré potrebuje robiť, alebo niektoré spánky poriešiť v kolíske či kočíku, ak to dieťa neodmietne atď.. Potreba pomoci zaspať je v tomto veku úplne normálna. Ak dieťa vyžaduje pomoc rodiča so zaspatím, je správne mu ju poskytnúť. Časom sa naučí zaspávať samo, tak ako všetko.

              • Anci píše:

                Neskutocne dakujem za vsetko, co pisete.. je to balzamom na moju niekedy naozaj zmatenu dusu (ci mysel)..niekedy mam pocit, ze moje dieta dozrieva (a meni svoje ritualy) rychlejsie, nez ja stihnem ocakavat.. tak som naozaj rada, ze vsetko to, co sa nam deje je v podstate OK:)
                Rada by som sa vsak opytala este jednu vec, aj ked si uvedomujem, ze ta otazka uz bude mimo povodnej temy (a nie som si ista, ci nie je aj trochu mimo lakt. poradenstva). Ale ked som tu uz tak obsirne popisala nase kojenie, asi mate dost dobru predstavu, ako to u nas funguje, resp. ako by to fungovat malo. Ide o to, ze mala velmi malo kaka. Nasou normou je kazdy treti alebo stvrty den. Teraz vsak mame rekord, zajtra bude tyzden, co uz nekakala. Ked je situacia taka aka je (tzn. ze pije aj tak viac materskeho mlieka, ktore je koniec koncov bezzbytkove)nakolko sa mam sa tymto dlhodobym stavom znepokojovat (kedze sa vsade pise o potrebe pravidelneho vyprazdnovania)? Zatial neplace, ze by ju nieco bolelo, celkovo je rovnako aktivna ako inokedy, akurat pri prsniku (myslim, ze ked sanie nastartuje gastrokolicky reflex) je trochu nepokojnejsia.. probiotika uziva uz treti den, zatial vsak ziadna stolica.. Akym sposobom by sa jej dalo pomoct? Resp. aku prevenciu zvolit?
                Co sa tych spominanych vyskumov tyka, rada vam poskytnem podklad.. ale ak je to mozne, skuste uviest nejaku vasu emailovu adresu.. nerada by som takto verejne..
                dakujem este raz
                zelam vsetko dobre!

                • Viera Červená píše:

                  Anci, niet za čo🙂
                  Dieta, ktoré má jeden rok, je ešte strašne maličké a ešte stále potrebuje dojčenie na požiadanie plus aktívne ponúkanie prsníka matkou. Medzi rokom a pol až dvoma rokmi prichádza obdobie ukotvenia dojčenia, po ktorom už dieťa matkinu pomoc s dojčením nepotrebuje, reguluje si dojčenia samo. Až potom nastupuje obdobie dojčenia, kedy už matka dojčí spôsobom “neponúkať, neodmietať” a po istej dobe sa dieťa pomaličky, v priebehu mnohých mesiacov učí zvládať niektoré situácie, ktoré dovtedy väčšinou riešilo dojčením, nejako inak, samostatnejšie. V bode, kedy to zvláda a cíti sa byť dostatočne zrelé sa dojčenia celkom zrieka a odstaví sa. Teda to, že Vaše dieťa teraz mení rituály s režim, neznamená, že už sa prirodzene odstavuje, na dojčení treba naďalej pracovať tak, ako ste popísali vo vyšších komentároch.
                  Oblasť dlhodobého dojčenia a prirodzeného odstavenia je veľmi neznáma, matky, ktoré takto dlho dojčia, nemajú vzor, nevidia to okolo seba, nevedia, čo je normálne, čo nie. Aj preto považujem za veľmi dobré navštevovať podpornú skupinu dojčiacich matiek, ktoré mnohé naše poradkyne vedú a tam dostať potrebnú podporu a najmä predstavu, ako to v skutočnosti funguje, pretože mýtov v tejto oblasti je veľmi veľa.
                  S tým vylučovaním naozaj nemám kompetenciu pomôcť. Čo sa týka probiotík, v materskom mlieku sú probiotické baktérie, takže pridávať ich zvonku má zmysel len v prípade, že očakávame, že črevná flóra dieťaťa má nejaké problémy, napr. dieťa užíva antibiotiká. Ak dieťa má obvyklú frekvenciu kakania 3-4 dni, myslím, že nie je nič neobvyklé, ak občas urobí väčšiu pauzu, najmä, ak sa to križuje s tým, že nejako zmenenou formou papá, čo teraz práve zažívate. Pokiaľ nevyzerá nespokojná, odchádzajú vetry a doteraz bola zdravá, priberala a prospievala, pravdepodobne je to úplne v poriadku. Toto však skutočne nenahrádza návštevu lekára, ak budete mať obavy, je lepšie sa poradiť s odborníkom.
                  Mailík som poslala🙂

  10. Zorka píše:

    Ahojte, ani nestiham čitať všetky komentare, ale v “skratke” moj postreh… asi je to dvojsečná zbraň, spávať s dieťaťom a kojiť ho na požiadanie. Kym je malinke, je to samozrejme, ale neskôr je to už podľa mna na zvaženie…
    Ja som z mojej situacie uz zufala. Maly ma 15 mesiacov a este sme sa s muzom nevyspali. Kedze nemame izbu navyse, ani ho nemam kam poslat, aby sa vyspal aspon on. Poviem vam, ked sa maly budi kazdu chvilu a takmer nespi, rano sme obaja nervozni a neraz sa pre to aj pohadame.
    Maly spi s nami. Su noci, ked sa zobudi len trikrat, ale napr. vcera bol hore asi tri a pol hodiny a nevedel zaspat, plakal. Jedna vec je, ze mu idu aj zubky, druhy fakt je ale ten, ze este nikdy nespal poriadne… nevadilo by mi, ze spi s nami. Ale posledne mesiace nam uz doslova skace po hlavach, nevie sa poriadne ulozit, lozi po celej posteli, po nas, kope… uz som naozaj nestastna z toho, lebo mam pocit, ze aj on by sa rad vyspal, len sme nejako asi nenasli system. Cez den spi iba raz. S tym spankom nema problem. Ale samozrejme, znova, az kym uplne tvrdo nespi, musim byt pri nom a on musi cucat prso… vela toho mlieka uz nevypije, ale z principu, ked si prsnik schovam, tak sa budi, place jeduje…
    Ja viem, mozno to vyznieva, ze sa stazujem, ale uz som naozaj naozaj strasne strasne strasne unavena… a neda sa mi napr. chodit spat s malym cez den. Kto ma male dieta vie, ze treba aj varit, upratovat, resp. udrziavat chod domacnosti ako taky.. a ten cas, co cez den spi je jediny na nieco…
    Vecer chodi spavat okolo 19,30 vacsinou sa tak po troch hodinach zobudi – to je najviac, co prespi vkuse, a potom sa budi naozaj aj kazdu hodinu.
    Co robim zle? Uz mam naozaj zo seba pocit, ze som nemozna mama. Ano, na jednej strane ho kojim kedy chce, no na druhej uz ozaj nevladzem… /od juna mam ist robit a naozaj si neviem predstavit takto “spavat”… a je mi luto aj tych hadok s muzom… pomaha mi ako sa da, ale mam pocit, ze nam to uz naozaj prerasta cez hlavu.”

    • Viera Červená píše:

      Zorka, Vaša situácia je náročná ale netýka sa len dojčenia, nie je v mojich silách zázračne zlepšiť Vaše problémy😦, preto budem na Váš komentár reagovať z pozície toho, čo som v tomto článku chcela napísať. Cieľom tohto článku bolo zodpovedať dve základné otázky – budí sa (precitá sa) dieťa preto, že je závislé na dojčení, že sa príliš navyklo na dojčenie, že sa v oblasti dojčenia posunulo niekam, kde už to nie je prirodzené? A druhá otázka – pomôže, ak odstavím dieťa? A na obe tieto otázky podľa môjho názoru znie odpoveď nie. Dieťa sa nebudí na dojčenie, ale dojčenie je pri dojčenom dieťati najjednoduchší spôsob ako ho v noci znova jednoducho a rýchlo uviesť do spánku pri precitnutí. Aj deti, ktoré nie sú dojčené, sa v noci precitajú. Len sa potom nedojčia, ale matka musí zareagovať iným spôsobom. Dojčené dieťa sa v zásade budí na to, že potrebuje znova pomoc rodiča s prechodom do ďalšej spánkovej fázy. To, že dojčenie väčšinou pomôže vyriešiť jeho precitnutie, neznamená, že sa dieťa budí na dojčenie, ale že dojčenie je najjednoduchším prostriedkom pre opätovné uspatie dojčeného dieťaťa. Ak sa rozhodneme s týmto stavom niečo robiť, postupovať by sme mali veľmi opatrne a citlivo, pretože nie je jedno, či sa pár nocí dieťa vyplače alebo nie. Sú deti, ktoré pri odstavení v tejto situácii sa skutočne prestanú v noci často precitať. Násilné rušenie dojčení, zvlášť nočných, však v prípade, že ich dieťa vyžaduje a my mu ich odopierame, prináša so sebou riziko predčasného odstavenia, ktoré tiež treba zvážiť. Odstavenie dieťaťa, hoci len v nočných hodinách je často za cenu toho, že pár nocí sa dieťa dojčenia (=uspávania, teda pomoci rodiča) dovoláva a keď sa pomoci nedočká, naučí sa poradiť si samo. Ak sa tak stane, Vaša situácia sa zlepší, cena, ktorú však dieťa za to zaplatí, je podľa môjho názoru privysoká, nenaplnená potreba neodoznie, môžeme ju len násilne potlačiť za cenu istých rizík. Ale navyše je možné, že sa dieťa nenaučí poradiť si samo a bude naďalej potrebovať pomoc so zaspatím a v takom prípade budete mať doma naďalej náročnú situáciu, pretože ako píšete, nemáte možnosť spávať v oddelených izbách a kým dieťa uspíte, budete musieť vykonávať nejakú činnosť, ak nebudete chcieť v noci dojčiť (dať fľašu s čajíkom, mliekom, alebo nosiť, hojdať – aj to bude manžela rušiť a Vás to bude vyčerpávať pravdepodobne viac, ako priloženie dieťaťa k prsníku na Vašej posteli).
      Ťažko z jedného komentára vyvodiť všetky potrebné podrobnosti. Ideálne by bolo, keby ste v noci mohli riešiť precitnutia dieťaťa dojčením, ktoré by prebiehalo tak, že sa dieťa priloží hneď ako sa začína precitať a zaspí ďalej. Pri tom by nemal vzniknúť hluk, ktorý by rušil manžela a navyše aj Vy by ste sa mohli cítiť menej unavená, pretože sa nemusíte prebrať naplno a pri dojčení, ktoré prirodzene uspáva nielen dieťa ale aj matku, znova zaspať. Pri všetkých deťoch, či sú dojčené alebo nie sú, sa vyskytujú náročnejšie noci, kedy dieťa napriek uspávaniu sa v noci zobudí a už nezaspí a je hodinu – dve, či dlhšie hore. Často sú na príčine boľavé zúbky, alebo dosiahnutie nejakého životného míľnika – dieťa začína chodiť samostatne, má cez deň veľa vzrušujúcich zážitkov, ktoré nevie spracovať… Pokiaľ by sa často opakovali takéto noci, kedy býva dieťa často hore v zmysle, že je skutočne hore nejaký čas, nejde len o precitnutie, je potrebné toto individuálne zvážiť a možno riešiť celý denný režim, či dieťa nie je predráždené, či denný a nočný spánok nenastáva až po vyčerpaní a prílišnej únave dieťaťa a prípadne sa poradiť s pediatrom.
      Vždy budú noci, ktoré budú náročné a vyčerpávajúce. Bežné nočné precitnutia však dojčenie väčšine matiek pomáha naopak jednoduchšie prekonať. Ak sa Vám zdá, že to takto ďalej nejde, je treba zvážiť, čo sa dá zmeniť. Riešenie, ktoré by zahŕňalo zrušenie nočných dojčení, by som však veľmi dôkladne zvážila, prináša nezanedbateľné riziká a situáciu nemusí vôbec zlepšiť, práve naopak, môže byť ešte horšia. Ak by Vám pomohlo, aby ste skúsili párkrát dieťa uspať v noci iným spôsobom než dojčením, vyskúšajte to. Možnosti sú aj čo sa týka dennej starostlivosti – napr. používať pohodlný detský nosič, v ktorom môžete dieťa nosiť, kým neupracete alebo niečo nenavaríte, alebo sa zorganizovať s nejakou kamarátkou, s ktorou by ste sa mohli navštevovať a navzájom si postrážiť deti, kým jedna alebo druhá neurobí v domácnosti to, čo potrebuje, v meste, kde žijem, napr. jedna organizácia ponúka bezplatnú službu študentov dobrovoľníkov, ktorí chodia na pár hodín týždenne do rodín pomáhať matkám s deťmi a mamička si zatiaľ môže porobiť, čo potrebuje… všetko to by Vám mohlo poskytnúť šancu spať cez deň v čase ,kedy spí Vaše dieťa a nabrať novú energiu.
      To, že Vaše dieťa nedokáže prespať celú noc bez Vašej pomoci nie je dôkaz, že ste nemožná matka a že niečo robíte zle. Naopak, je to dôkaz toho, že spoločným spaním a dojčením (a asi aj inými prostriedkami, ktoré v komentári nespomínate) posilňujete intenzívne naviazanie medzi Vami a Vašim dieťaťom, Vaše dieťa je zvyknuté, že jeho mamička citlivo napĺňa jeho potreby a že je hodné starostlivosti, čo je nesmierne dôležité pre jeho sebavedomie a vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby, tak dôležitej pre jeho budúce vzťahy s ľuďmi, na ktorých sa naviaže.

    • Katarína píše:

      Zorka, posuňte nočné ukladanie tak, aby zaspával 17.30, najneskôr 18.30. Toto nebude fungovať zázračne za 1 deň, treba s týmto režimom vydržať dlhšie.

  11. Martina píše:

    Nádherný článok, veľmi zaň ďakujem. Môj synček spáva so mnou a je to tá najkrajšia vec akú som kedy zažila, je to úžasné a neviem si to vynachváliť. Je to neuveriteľný pocit, keď sa v noci drobček ku mne pritúli a ja ho stále cítim pri sebe. Som šťastná, vyspatá a čo je najdôležitejšie, môj anjelik tiež. Som rada, že som nepočúvala moje okolie, že si ho nemám naučiť do postele a ako som si ho to zle naučila, že ešte v noci papá. Odkedy sme začali takto fungovať, neviem čo je to plač dieťaťa. Obaja sme šťastní. Po prečítaní článku som bez problémov pochopila o čo v ňom ide a nemala som ani problém rozlíšiť, či sa myslí precitnutie alebo zobudenie, myslím že sa na ňom nedá nič zle pochopiť.

    • Viera Červená píše:

      Ďakujem🙂
      Aby som bola objektívna, v pôvodnej verzii článku nebol kladený taký dôraz na to, že tento článok hovorí o budení=precitaní a že teda nemyslím kompletné zobudenie dieťaťa s bdením v trvaní 2-3 hodiny počas noci. V pôvodnej verzii článku bolo iba toto:
      Spánkový cyklus dieťaťa je kratší než pri dospelom človeku, dieťa spí viac v ľahkej spánkovej fáze a mnohé deti pri prechode z hlbokého spánku do ľahkého potrebujú pomoc rodiča, aby znova prešli do hlbokej spánkovej fázy.
      a
      Pri spoločnom spaní matka citlivo vníma spánkové cykly svojho dieťaťa a pokiaľ nie je pod vplyvom omamných látok, či extrémne unavená, spí s dieťaťom v stave, ktorý sa označuje ako „nočná harmónia“ – to znamená, že sa budí chvíľu pred tým, než sa zobudí dieťa, bábätko sa začne precitať, mamička ho hneď priloží k prsníku a obaja spolu zaspávajú.
      Niektorí kritici však zdôrazňovali, že takto článok môže byť pochopený zle a že tak môže falošne ubezpečiť matky, ktorých deti majú reálnu spánkovú poruchu, čím môže ohroziť zdravie týchto detí. Teší ma preto, že píšete, že je zrozumiteľné, že jeho obsahom toto nie je. Spoločné spanie, uspávanie dieťaťa dojčením na požiadanie aj v noci a reagovanie na potreby dieťaťa podporujú vzťahovú väzbu s matkou, ktorá je dôležitá z rôznych aspektov, okrem iného aj z hľadiska úspešnosti dojčenia. Rôzne metódy pre dosiahnutie zdravého spánku (aj weissbluthova metóda) sú ťažko zlúčitelné s úspešným dojčením a navyše mamičky, ktoré sa rozhodujú pre tieto metódy, na túto skutočnosť nie sú dopredu upozornené, aby mali šancu tento aspekt zvážiť… Predčasné odstavenie pritom prináša reálne zdokumentované riziká poškodenia zdravia pre dieťa ale aj jeho matku…

      • Martina píše:

        Ešte raz ďakujem krásne a urobím všetko pre to aby som dojčila čo najdlhšie. Užívam si to a prajem všetkým mamičkám, aby počúvali svoj inštinkt a vždy boli pre svoje dieťa oporou a strážcom jeho spánku :))

  12. Katarína píše:

    Aby sme zostali objektívni a skutočne ukázali mamičkám obe stránky spoločného spania. Ak niekto nemá dôveru k vede a k výskumom, toto sú veci z praxe, štatistiky, nič viac, nič menej… Kto viete po anglicky:

    http://www.lvrj.com/news/some-parents-at-odds-with-experts-about-sharing-beds-with-infants-111745839.html?ref=839

  13. Ľubomíra Račková píše:

    dobrý den dievcata….som s velkym zaujmom citala vase komentare…mam sedemmesačného syna, ktorý sa budi v noci asi tak šesťkrát….skušali sme rôzneMETODY, aby sme tomu predisli, ale bohuzial, nase dieta je od narodenia take….museli sme sa s tym zmierit….okrem toho spi cez den najviac trikrat polhodinu…ked ma lepsi den, vie spat aj hodinu a pol…ale doteraz som neprisla na to, prečo. Prečo vie jeden den spat aj hodinu dve a dalsich päť dni len po polhodine….krmime sa rovnako, hrame sa rovnako, vsetko je priblizne rovnake ako kazdy den…proste je taky a s manzelom nam nepomôže nič len to vydrzat….a pravdaze nam trosku vadi ze sa nevyspime…ale musime to vydrzat. Toto obdobie je len kusok nasho zivota a to co dietatu dame nam raz urcite vráti….v noci spíme spolu, lebo som bohuzial nevladala k nemu vstavat šesťsedemkrat…a uspavanie na fitlopte???no neviem…..ak vam dieta nezaspi inak iba na nej tak preco nie???ono o tretej rano vam jej jedno ako zaspi hlavne ze zaspi….skusali sme vela metod ako to zmenit ale nedosiahli sme bohuzial nic…a to som si pred pôrodom povedala ze sa budem snazit nenaucit nase dieta takymto moresom…ale toto nie su moresy…toto je nase dieta ktore si to nevymyslelo…proste je take…bol taky uz v prvy den v nemocnici…touto cestou dakujem katarine ktora nam velmivelmi pomohla v tazkych chvilach a doteraz aj pomaha…a vsetkym mamickam aj oteckom zelam vela trpezlivosti a hlavne zdrave detičky…

  14. Petra píše:

    Dakujem za krasny clanok, utvrdila som sa zase raz, ze materinske instinkty sa oplati pocuvat🙂
    Obsiahlu diskusiu k nemu sa neda nevsimnut, ale z citania niektorych pasazi mi bolo jedine tak uzko. Ak uz niekto zacne operovat slovom metoda, ked sa bavime o babatkach, tak to nezavana nicim dobrym. Neviem si predstavit, ze by som na svojho syna uplatnovala nejake cielene metody za ucelom toho, aby som sa JA vyspala a mala pokoj. Ved on sa na tento svet nepytal, priviedla som ho sem ja, tak prenho urobim vsetko, nebudem svoje potreby povysovat nad jeho a uz vobec nie, ked je este malinky, bezbranny.
    Ja si uzivam to, ze spi so mnou v posteli, ze ho dojcim a som rada, ze ho mozem vdaka tej blizkosti spoznavat – aky je, ake ma rytmy spanku, co ho ukludni, co potrebuje. Je to fakt krasne obdobie nasho zivota a dojcenie to vsetko len umocnuje. Priznam sa, ze ma nikdy ani len nanapadlo, ze by mal spat vo svojej postielke, dokonca niekde vo vedlajsiej izbe, ta predstava ma dost desi. Asi by som bez neho ani oka nezazmurila…
    Zelam vsetkym mamickam krasny zivot s babatkom po boku (nielen v noci)🙂

    • jana píše:

      mila petra, suhlasim s vami, ze dieta sa na svet nepytalo, ze sme ho doviedli my. ale ono ak sa vy nevyspite tak sa moze stat, ze jedneho dna budete vlastnemu dietatku na nic. podla mna nic nie je horsie ako unavena mama a vystavena mama. staci napriklad taka cesta autom k lekarovi, kde vdaka unave dostanete mirkospanok – nasledky mozu byt daleko horsie ako akakolvek “metoda’, ktoru pouzijete na upravenie spanku dietata.
      obe moje deti spavaju od narodenia v postielkach – moj materinsky instinkt mi napovedal, ze to tak bude najlepsie pre vsetkych clenov rodiny. obe mi spali v noci narodenia dobre, az velmi dobre. starsiemu to ostalo doteraz, mladsiemu sa to pokazilo pocas zapalu prsnika, kde som ho budila na dojcenie. spal v tej dobe dokonca so mnou v posteli, aby som sa “vyspala”. nic z toho sa nestalo – budila som sa na to, ze prsnik ostal vonku a je mi zima a musim sa zapnut. ked som potom zaspala, budil sa maly na jedenie. nic som neriesila, pretoze som si povedala, ved vela matiek to takto robi. a jedine k comu sme sa dopracovali boli dve unavene osoby – ja a mladsi syn a starsi, ktory si celu tu moju unavu odnasal – nebola som v stave patricne reagovat, vytacali ma malickosti. nakoniec som bola nutena to riesit, pretoze sa stavali presne vyssie uvedene veci – skratka som sa nesustredila na podstatne veci – nechala som zapnuty sporak (nastastie elektricky), nedavala som pozor pri soferovani – uz obycajna cesta do potravin bola riskantna. vyriesila som to k spokojnosti vsetkych.
      takze ak mi niekto tvrdi, ze jeho dieta je vyspate a spokojne, hoci mrnci, je zlostne a potrebuje na vecer stimulaciu – tak klame sam seba. nie je to spokojne a uz vobec nie vyspate dieta.
      a tiez pre mna vztah s dietom nevytvara to, kolko casu s nim stravim, ale ako ho stravim. pre mna je dolezite, aby sa do vsetkeho zapojil aj otec deti – moze im dat jest, postarat sa o ne, ponosit ich ak treba – nepotrebuju len mna. nielen ja musim byt pre deti dolezita, ale aj ich otec. cely tento clanok a aj jemu podobne pre mna stavaju ulohu otca mimo. akoby ani neexistoval. osobne si neviem predstavit spat s dvoma detmi a manzelom v jednej posteli – neexistuje, ze sa vsetci vyspia. s jednym dietatom by som povedala – ok, moze byt. ale pri dvoch a nebodaj troch – prepacte neverim tomu.

      a este jedna poznamka na margo clanku a diskusie – neviem uz presne, kde to stalo – ak niekto odporuca rozne “metody” uspavania, mal by maminky aj varovat, ze taketo uspavanie mozu deticky vyzadovat nielen kym su male, ale aj do neskorsieho veku. potom by mali maminky, ktore cakaju babatko a citaju takyto clanok moznost sa zamysliet, ci su pripravene hopsat/nosit/uspavat na prsniku dlhodobo. to by podla mna bolo minimalne fer. pretoze potom sa necudujem, ze sa na vselijakych forach otvaraju otazky na temu: pomoc moje dieta zaspava len fit lopte ci inak a zial to dieta ma uz viac ako tych sladkych 5-6kg.

      este ku katarine – myslim, ze nikto z vas nepochopil, ze sa nesnazi propagovat nejaku metodu. ide podla mna skor o to, vsimat si spravne dieta. nejde o nic ine, len o vystihnutie spravneho momentu, kedy ma ist dieta spat. tyka sa to deti tak kojenych ako nekojenych. my to volame spaci vlacik. ten prichadza na stanicu v urcitom case. ak sa ten cas prepasie a vlacik ujde, je zle. problem spacieho vlacika je vsak ten, ze nikto nevie, kedy pride dalsi. moze prist za 5min ale aj za 5 hodin. a to potom sposobuje detom problemy – vsetko sa to nabaluje. hlavne ked su starsie – tam uz potom nestaci ponosit, pohojdat ci nakojit. dieta je podrazdene, nervozne, zlostne a nakoniec sa dostava do nekontrolovatelneho stavu, ktore samo nie je v stave zvladnut. a je to nasa vina – pretoze my sme prepasli vlak. my sme rodicia, my sme za dieta zodpovedni. a ak stihneme vlak, tak dieta spi skutocne dobre a naozaj sa ako pise katarina nepotrebue x-krat budit aby ho niekto alebo nieco uspalo.

      co sa metody vyplakania tyka – nikdy som ju nepouzila a nie som jej zastanca. ale dodnes som presvedcena, ze v urcitom momente skodi menej ako nevyspata a unavena matka, ktora je v stave dietatu ublizit.

      • Petra píše:

        janka, mrzi ma, ze ste sa nevyspali, ja si to prave naopak pochvalujem. vyspim sa lepsie ako kedykolvek v poslednych mesiacoch pred tehotenstvom. ked som pracovne lietala medzi casovymi pasmami a bola som nutena pracovat casto po nociach.
        teraz som na rodicovskej dovolenke, mam dieta, co krasne v noci aj cez den spinka. tie nocne dojcenia ani neviem poriadne zratat, len odhadom 2-3. uz asi pol roka je stale viac noci, ktore prespi cele, inokedy sa zobudi. ja som tam prenho. obaja sme spokojni, usmievavi. ja si materstvo uzivam, venujem sa domacnosti, citam, stretavam sa s ludmi, hram golf. ziadna troska ani nevyspata mumia nehrozi😉

        • Katarína píše:

          Tak to je správne a tak to má byť. Kým sú všetci spokojní a oddýchnutí, niet čo riešiť – načo aj? Takže len tak ďalej. Len nevravte, že ak sa niektorá mamička rozhodne riešiť problémy so spánkom svojho dieťatka, že to sebecky robí preto, aby sa ONA sama dobre vyspala. To jediné mi na vašom príspevku prekážalo. Inak je váš systém spinkania úplne v súlade s metódou, ktorú vy nemáte rada len preto, lebo sa volá metóda, aj keď je to vlastne to isté.. nechcem vás sklamať, ale to, čo opisujete sa tiež, žiaľ, volá metóda. Metód je totiž strašne veľa a tamto je jedna z nich. A správna, teda vo vašom prípade určite, a ostatné mamičky a detičky môžu potrebovať nejakú inú.

          • Petra píše:

            Katka, ale pre niektoru mamicku moze byt “problem” aj to, ze sa dieta zobudi 1x za noc a na mojom mieste by to uz riesila metodou, ktoru propagujete vy. takze sa asi nezhodneme.
            ja totiz nevidim nic patologickeho na mojom dietati, ani keby sa zobudilo viackrat za noc. nerobim z neho hned pacienta, nevidim tam ten problem, ktory treba riesit, lebo viem, ze to k detom patri. moj syn ma teraz obdobie zubkov. vcera spal 11 hodin vkuse, ale predvcerom sa zobudil 3x. napriek tomu rano vstaval v oboch pripadoch s usmevom.
            o vasej metode neviem zase tolko, aby som ju mohla dopodrobna rozobrat a odsudit, ale nie je mi vobec sympaticka.

            • jana píše:

              petra, ale ved to je super, ze vam dobre spi a vy ste spokojna. nikto predsa nechce riesit problem, tam kde nie je. ale su deti, ktore tak ako vase vstane 2-3x za noc, rano vstane s usmevom, ale na obed je uz unavene, po obede uz umrncane napriek obednemu a doobednemu spanku. mamicka sa nestretava s inymi ludmi, nehra golf (ani len na citanie nema cas) a len sa venuje dietatu, ktore je umrncane a nevie preco. dieta ma rok, stale je v noci viac a viac hore. o tom je rec. nie o mamickach, ktore su ako vy. ze sa skratka ta unava u toho dietata nabaluje a hroti sa to viac a viac. a mamicka, ktora mozno vidi problem, ho odmietne riesit, lebo ved naco, ved sa pise, ze je to normalne.
              a takisto je rozdiel, ci dieta vstane 1x za noc len aby si potiahlo z prsnika a spalo dalej, alebo vstane a je hodinu alebo dve hore. je to stale len 1x za noc, ale rozdiely tam predsa len su.
              ano problemy k detom patria – aj moje spia inak, ked su chore, ci im isli alebo idu zuby, ale to su vynimocne situacie. tie trvaju urcity cas a stratia sa tak, ako prisli. ale ak dieta nevie spat ci ma problem zaspat. treba to podla mna riesit. aj dospely ak nemoze spat, ci zaspavat ide k lekarovi. a riesi to. tak preco to odmietame riesit u deti a berieme to ako normalne?

              • Viera Cervena píše:

                Jani, ja s týmto Vašim komentárom úplne súhlasím a trúfam si povedať, že Katarína rovnako. Článok, ku ktorému sa tu táto diskusia rozbehla, však tiež nehovorí o niečom inom, čo by bolo v rozpore s týmto Vašim komentárom, napokon, ku koncu diskusie to uznala aj samotná Katarína, veď aj dr. Weissbluth uznáva, že dieťa spiace v noci štýlom, aký tu popísali Zuzana, či Petra, je v poriadku a nie je čo riešiť.
                Myslím, že z Kataríniných príspevkov je možné si odniesť dôležitú informáciu, že treba sledovať svoje dieťa, aby nebolo chronicky unavené a nevyspaté, verím, že sú rodičia, ktorí toto netušia. Ja však nesúhlasím s Katarínou v tom, že sa to v dnešnej dobe dá dosiahnuť len weissbluthovou metódou a poukazujem na to, že táto metóda má aj svoje riziká.
                Myslím, že sa tu všetci zhodujeme na tom, že časté nočné prebúdzanie detí, ktoré inak spia zdravo a v noci sú ich prebudenia len precitnutiami, napr. na dojčenie, tak, ako to tu opísali napr. Petra a Zuzana, sú v poriadku. Napriek tomu sa matky ako Zuzana a Petra môžu stretnúť s tým, že toto niekto nebude považovať za nenormálne. Mnohé mamičky potom začnú uvažovať nad tým, či nie je čas niečo s tým urobiť. Metódy, ktoré na to používajú, často bývajú drastické a často zasahujú do dojčenia. Toto bol primárny dôvod, pre ktorý tento článok vznikol. Nie je pravda, že každé dobre spiace a dobre vyspaté dieťa sa už po 9. mesiaci prestáva v noci precitať – na viacerých miestach to, že j to v poriadku predsa potvrdila aj Katarína – a že nie je vhodné mu znova pomôcť do hlbšieho spánku (na čo dojčiace matky môžu využiť najpohodlnejšiu formu – dojčenie – pri ktorom aj ony samé môžu spať ďalej a nebudú sa cítiť z nočnej starostlivosti o dieťa také vyčerpané). A som veľmi rada, že ohlasy na tento článok prevažne také, v aké som dúfala – že povzbudí niektoré mamičky v tom, aby neodstavovali dieťa od nočného dojčenia, či sa nesnažili vyplakaním dieťa dontútiť prespať celú noc, ale aby sa skôr pokúsili využiť dojčenie na to, aby ani ony nevnímali tieto precitnutia ako záťať a boli sa schopné popri tom slušne vyspať.

                • Petra píše:

                  Vierka, dakujem. Vy – poradkyna viete omnoho lepsie vystihnut to, co som chcela povedat ja. Odhliadnuc od vsetkych detailov, metoda – nemetoda, kazdemu musi byt jasne, ze odstavenie od nocneho dojcenia ma velke rizika, vedie k predcasnemu odstaveniu. Najma – nedeje sa tak z vole dietata, ide o nasilne odstavenie. To by som neriskla. A k vyplakavaniu sa ani nejdem vyjadrovat.

              • Petra píše:

                janka, moj syn ma 14 mesiacov a uz neraz sme zazili noc, kedy bol 1-2 hodiny hore. no a? urcite to nebol pre mna dovod “zacat s tym nieco robit” a nebodaj ho odstavit od nocneho dojcenia. podla mna spi fakt velmi pekne a tie divoke noci beriem tak ako prichadzaju. on to dospi vzdy podla svojej potreby a ja to dospim, ked sa da. ved unavu riesia miliony rodicov na svete a ten sa toci dalej. jednoducho – nevidim v tom ziaden problem. a nocim ho doteraz v satke, haci ma 11,5kg, aj tam si rad pospinka. mozno mi niekto povie, ze si znicim krize a ze on sa v satke nemoze dobre vyspat. ale to uz sa asi zasmejem🙂

                • Viera Cervena píše:

                  Petra, ďakujem za ten predchádzajúci komentár – k tomuto len, že myslím, že je normálne aj to, ak sa občas stane, že dieťa má zlú noc, že sa zobudí a je hodinu-dve hore, aj nám, dospelým sa to predsa občas stane, ak sme príliš rozrušení. Ak je napr. dieťa choré alebo ho niečo bolí, napr. zúbky, môže sa stať, že bude hore aj v noci – zobudí sa a pri dojčení skrátka nezaspí, naopak, úplne sa rozoberie a je nejakú dobu hore – samozrejme, že to nie je nič príjemné, ale ani to nie je nič patologické a rozhodne tu treba byť pre dieťa aj v tomto stave.

                • jana píše:

                  petra, ale ved ja som napisala, ze sa to stava a pokial to nie je pravidlom niet co riesit. aj moje deti su obcas v noci hore – ked su chore, ci idu zuby, to nie je problem. ale to mi chcete naozaj povedat, ze keby ste videli, ze vase dieta je nevyspate, nepokojne a uplakane cele dni, tak to nechate bez povsimnutia a nebudete sa tym zaobereat, hoci by ste tusili v com moze byt problem? a verim tomu, ze sa mozete dospat – pri jednom som sa dospavala aj ja, pri dvoch to zial nie je mozne.

                  “Myslím, že sa tu všetci zhodujeme na tom, že časté nočné prebúdzanie detí, ktoré inak spia zdravo a v noci sú ich prebudenia len precitnutiami, napr. na dojčenie, tak, ako to tu opísali napr. Petra a Zuzana, sú v poriadku.” naprosto suhlasim s touto vetou z vierinho komentara. cize skutocne nikto neriesi problem, ktory nie je problemom. vy problem nemate, ale pozrite si niekedy forum na mk a tam zistite, ze kopec mamiciek problem ma. dostali sa do zacarovaneho kruhu a nevedia z neho von. pre vas mozno banalita, ale pre danu mamicku urcite nie. tak ako deti su rozne aj mamicky su rozne, pre kazdu je zataz ina, jedna zvladne vstavat 10x za noc a ani si to nevsimne a jednej staci vstat 1x a ma to nasledky.

                  co sa tyka nocneho kojenia – pokial dieta spi a nepyta sa jest – bude ho matka v noci budit, aby neriskla, ze sa odstavi? ide v tomto pripade skutocne o blaho dietata alebo o dobry pocit matky, ze este koji? ak si spravne pamatam vsetky clanky o kojeni, tak dopyt ovplyvnuje ponuku, cize ak si dieta v noci nepyta jest, tak by sa produkcia mlieka logicky mala upravit podla poziadaviek dietata. u nas to tak bolo u oboch. skratka prespali noc jeden od 6 tyzdnov, druhy od 4 mesiacov. od 11. mesiaca som kojila uz len rano a vecer. a kojila by som este dalej, ale ma 8 zubov a priznam sa, je mi to neprijemne, takze ho “predcasne” odstavujem. (ale to som ja, nehovorim, ze musi aj niekto iny, alebo. ze je to ta spravna cesta. je to spravne pre nas.)

                  co sa nosenia tyka – je to vase rozhodnutie, vam a synovi to vyhovuje. ak si znicite krize, co zisitite az vekom, budete si to mozno vytykat, ale je to len a len na vas. syn si urcite v satke pospi, ci sa vyspi to uz je druha vec, ktoru ja osobne posudit neviem. viem, ze moje deti sa v nosici nevyspali, hoci si pospali. jednak spali kratko a jednak sa po prebudeni chovali akoby vobec nespali. ale to sme my, u vas to moze byt inak.😉

                  to, ze nosite dieta, ktore je tazke – je cisto vasa zalezitost. rozhodli ste sa, vyhovuje vam to, nikto vas nemoze kritizovat. ale su mamicku, ktore neuvazene naucia spat dietatko hopsanim na fitlotpe, ci nosenim na rukach a neskor zrazu zistia, ale ja uz nevladzem. lenze ked sa rozhodovali, ako uspavat dieta, nikto ich neupozonril, ze to moze dlho trvat. mozno keby to vedeli, rozhodli by sa inak. mozno by si povedali, tak skusim inu cestu, lebo na toto sa necitim. mna hneva to, ze mamicke niekto povie, to je skvele takto uspavat dieta, u nas to pomohlo. len uz jej trebars nepovie, ze takto uspavali do 3 rokov dietata. a potom tato druha mamicka unavena a ubolena hlada pomoc na roznom fore, ako ho odnaucit a niekedy to skutocne skocni metodou vyplakania, ktora by vobec nebola nutna, keby mamicka mala spravne informacie. pretoze by dieta tento pre nu “zlozvyk” nenaucila.

                  • jana píše:

                    trochu sa mi ten komentar zmotal, ale dufam, ze je jasne, co som chcela povedat😉

                  • Viera Cervena píše:

                    “ale to mi chcete naozaj povedat, ze keby ste videli, ze vase dieta je nevyspate, nepokojne a uplakane cele dni, tak to nechate bez povsimnutia a nebudete sa tym zaobereat, hoci by ste tusili v com moze byt problem?”
                    Jani – chcem veľmi poďakovať za túto vetu – PRESNE – toto je ono, tento článok nemal za cieľ riešiť patológiu, mám dôveru v schopnosti mamičiek, ktoré by podľa môjho názoru tiež mali byť schopné rozpoznať, či ich dieťa je nevyspaté a nepokojné alebo je to v poriadku. Článok primárne mal za cieľ venovať sa mamičkám, ktorých deti nemajú nijaký problém so spánkom, napriek tomu ich okolie presvedčí, že 9-mesačné dieťa alebo ročné dieťa už musí prespať celú noc bez jediného precitnutia, že ak sa budí a dojčí pre uspatie, matka ho rozmaznáva alebo že ho dojčí zbytočne, pretože dieťa už po určitom veku dojčenie v noci nepotrebuje, alebo ho už musí nechať vyplakať, pretože musí dieťa učiť samostatnosti aj v oblasti spánku, pretože potom sa na to nikdy nenaučí.
                    “co sa tyka nocneho kojenia – pokial dieta spi a nepyta sa jest – bude ho matka v noci budit, aby neriskla, ze sa odstavi?” – odpoveď na túto otázku som detailne rozpísala do komentáru pre Terezu v starších komentároch – nie je úplne bežné, aby dojčené dieťa prespalo noc bez precitnutia a bez dojčenia, za predpokladu, že toto nie je dôsledok odpútania sa od matky, či rôznych neprirodzených zásahov do dojčenia – stručne povedané, ak dieťa využíva všetky funkcie dojčenia, ktoré sú prirodzene pre dojčenie určené a napriek tomu v noci nepotrebuje dojčenie, je to úplne v poriadku a netreba to vôbec nijako riešiť, preventívne odsávanie v noci či dokonca budenie dieťaťa sú úplne zbytočné.

                    • katarína píše:

                      “– nie je úplne bežné, aby dojčené dieťa prespalo noc bez precitnutia a bez dojčenia, za predpokladu, že toto nie je dôsledok odpútania sa od matky, či rôznych neprirodzených zásahov do dojčenia”

                      Nedáte si povedať. Toto mi prekáža na vašom článku a radách! Práveže, ak dieťa spí v súlade so svojím rytmom odmalička, je to nie len bežné, ale normálne a zdravé, že sa zrazu samo prestane v noci budiť – normálne do 9 mesiaca bez toho, aby sme mu odmietli akúkoľvek požiadavku na dojčenie, či neprirodzene ho odpútavali od matky. Terezino dieťa nie je výnimkou.

                      Všetky deti sa samé prestali budiť do 9 mesiaca – ak ich rodičia SPRÁVNE sledovali a rešpektovali ich spánkové rytmy – a to stále hovorím o dojčených deťoch, ktoré neboli ani vyplakané, ani im nebolo upreté nijaké dojčenie. nebola na nich skúšaná nijaká iná metóda ako len sledovanie prvotných náznakov únavy (nie znakov pokročilej únavy ako trenie si očí a mrnčanie, ktoré mnohí rodičia pokladajú za prvé znaky únavy) a ich stopercentné rešpektovanie.
                      Veď Jana potvrdzuje to isté u oboch svojich detí, a moje mamičky, ktoré som učila spánku, tiež. Žeby to všetko boli výnimky? Zrovna “moje” mamičky sú všetky výnimky? Veď všetky dojčia na požiadanie, mnohé z nich spia spolu so svojimi deťmi a nikdy nenechali svoje dieťa vyplakať sa!
                      Nuž ale podľa vás toto nie je bežné…

                      ja vám vravím, že je bežné, ak dieťa spí tak ako Terezino. tak ako moje. Tak ako Janine dve deti. Teda, ak spí v súlade s vlastným biorytmom, čo mnoho rodičov, žiaľ, nevie odhadnúť.

                    • katarína píše:

                      Och, ešte doplním, aby sme zase neslovíčkarili: ak sa to stane raz za čas, nie je to nič zlé, aj môj malý máva noci, najmä ak je spln, že sa v noci zobudí a je aj hodinu hore, občas dokonca dve, kým sa mu podarí znova zaspať. Stáva sa to aj mne, najmä pri splne a pri nove mesiaca, ale toto predsa nemôže nabúrať celkový rytmus spánku. Kým to nie je často, kým to zostáva výnimkou, tak to dieťa ľahko dospí. To isté ľahučké precitnutia – to je v spánku prirodzené, každý sa v noci budíme niekoľkokrát, občas sa trebárs pri tom aj posadíme, ale na druhý deň ráno si nič nepamätáme, lebo sme precitli iba do akéhosi polospánku. toto je tiež normálne a nevolám to nočné budenie sa.

                      Len aby ste ma zase nechytali za slovíčka, lebo nechcem hovoriť ja o koze a vy o voze.

                      No ja stále hovorím o nočnom budení! Nie o nočnom precitaní, a ani nie o príležitostnom nočnom zobudení, ktoré zostáva a je výnimkou.

                    • Janka píše:

                      Katarina, nerozumiem celkom Vasim dvom poslednym komentarom. Najprv reagujete na Vierkine slova, ze je normalne, ked dieta v noci precita a ziada si dojcenie, akoze s tym nesuhlasite a razne proti tomu protestujete. V nasledujucom komentari upresnite, ze je normalne sa zlahka prebudit, len to takeho polospanku, a pokracovat dalej. Ale ved Vierka pise o tom istom – nejde o to, ze sa dieta chce hrat, dieta sa len zlahka prebudi a v takom rannom veku ma problem upadnut naspat do hlbokeho spanku, tak mu matka pomoze dojcenim. Takze co ste vlastne chceli povedat? Proti comu sa tak ohradzujete?

                    • katarína píše:

                      Janka: nedá sa mi reagovať priamo na Váš príspevok, tak aspoň takto:

                      Vierka vyhlasuje, že ak sa dieťa nebudí vôbec, nie je to bežné. ja tvrdím, že ak má dobrý spánkový režim, tak to je nie len bežné, ale normálne a zdravé. Že nie je pravda, čo hovorí článok, že dieťa má celkom iný spánok ako dospelý. Lebo tento článok nerozlišuje vôbec vek dieťaťa. Dieťa má rovnaký spánok ako dospelý človek už po niekoľkých mesiacoch života, prepáčte, teraz si presne nespomeniem cca vek, ale môžem vám ho zistiť. Myslím, že je to od 4 mesiacov do pol roka, kedy sa definitívne detský mozog vyvinie do takého štádia, že spí rovnako, ako dospelý. Článok hovorí, že dieťa v porovnaní s dospelým spí proste zle (spomína sa tam povrchnejší, kratší spánok, častejšie budenie)- čo môže byť pravda pre veľmi malé miminká, ale nie pre ročné deti!!! článok nepoužíva len slová precitnutie, ale aj slová budenie sa – a to je už iný pojem a je to nesmierne zavádzajúce.

                      Nesmierne zavádzajúce je aj to, ak sa dojčené deti, ktoré dobre spia (ako Terezino) označia za výnimky a nie veľmi bežnú vec. Preto som citovala práve tú časť Vierinho komentára.

                      A ešte: ona vraví “nie je bežné…. bez precitnutia a bez dojčenia” – ja tvrdím, že to bežné je, najmä len s veľmi slabým precitnutím 2-3x za noc a veľmi bežne aj bez dojčenia – ak má dieťa dobrý režim spánku.

                    • jana píše:

                      janka, nie som sice katarina, ale myslim, ze rozumiem, co sa snazi katartina povedat. teda dufam, ze som to spravne pochopila🙂
                      ide v podstate o to, ze ak niekto povie, ze je normalne, ak sa dieta v noci casto budi, moze sa stat. ze mamicka, ktorej dieta sa v noci casto budi (nielen precita, ale naozaj sa budi) si precita takyto clanok a nebude problem riesit, pretoze to je “normalne”. ale dietatko zacne mat problemy – bude placlive, nervozne, neskor zlostne az agresivne. a kedze vsade sa pise, ze ved nocne budenie je u deti “normalne”, tak dotycna mamicka vinu v spanku hladat ani nebude.
                      a tiez sa pravdepodobne nezhodne s vierou v tom, ze kojene dieta dokaze prespat noc – podla viery to nie je prirodzene, podla katariny – a v tomto s nou suhlasim – je to prirodzene aj pre kojene dieta, ak mamicka vystihne spravny moment ulozenia dietata do postielky ci do velkej postele k sebe (na tom nezalezi). nehovorime, ze sa dieta z nejakeho dovodu nebude budit, ale ze to bude skor vynimka ako pravidlo. kazdy to vnima zo svojho pohladu – viera z pohladu laktacnej poradkyne (dufam, ze sa nemylim) a katarina z pohladu niekoho, kto sa uz dlhsie zaobera detskym spankom.

                      problem je podla mna v tom, ze dnes delime deti na kojene a nekojene (nielen pri spanku) – ale deti by mali byt stale rovnake, bez ohaldu na to, aku maju potravu. pretoze ak budeme brat ako normu kojene deti – potom bude problemom to, na co poukazuje katarina, ked budeme brat ako normu nekojene deti tak potom ani precitanie zo spanku nebude povazovane za normalne. v tomto priade si myslim, ze meritkom by mala byt kvalita spanku jednotliveho dietata a celkove posobenie dietata pocas dna. ak je vsetko ok, niet co riesit, ale ak je dieta unavene, mrnci pre nic za nic (nie place) a je nervozne, niekde sa stala chyba.

                      vela krat, ked citam rozne fora tak si vsimam, ze deti chodia spat neuveritelne neskoro a mamicky sa obhajuju tym, ked ono skor nechce. ono chce, len mamicka si to nevsimne a zmeska tu spravnu chvilu a potom ked ho chce dat spat, tak dieta je prestimulovane a naozaj “nechce”. potom sa v noci budi, pripadne je aj dlhsie hore. a takto to ide stale dokola. v tom lepsom pripade si to cez den dieta aj mamicka dospia – toto nesie riziko, ze sa moze potom stat, ze dieta si zameni den s nocou. v tom horsom, sa to zacykluje a cela rodina tym trpi a je to len preto, ze vsetci su nevyspati.

                    • katarína píše:

                      K Janinmu poslednému komentáru z 13.12. o 15.27 niet čo dodať. Snáď len – ďakujem a klobúk dolu. Vystihla si to úplne presne.

                    • Viera Cervena píše:

                      Janka, Katka, točíme sa stále okolo toho istého. Všetky tri sa zhodujeme na tom, že zdravý spánok je dôležitý, že dieťa by malo zaspať pri prvých miernych príznakoch únavy, veď aj ako poradkyňe pri dojčení sa snažíme mamičkám pri osobnej návšteve pomôcť aj v tejto oblasti a apelujeme na to, že dôležité je, aby bábätká boli dobre vyspaté cez deň aj v noci, ukazujeme mamičkám, ako rozpoznať, že bábätko začína byť unavené.

                      V oblasti nočného spánku – celá táto diskusia vznikla najmä preto, že si nerozumieme terminologicky a Katka po prečítaní môjho článku nadobudla dojem, že tu tvrdím, že je normálne, aby sa dieťa v noci často budilo s tým, že sa úplne rozoberie a treba sa s ním napr. v noci hrať a zase po čase spať. Je to však presne naopak – to, čo píše Katarína: „ľahučké precitnutia – to je v spánku prirodzené, každý sa v noci budíme niekoľkokrát, občas sa trebárs pri tom aj posadíme, ale na druhý deň ráno si nič nepamätáme, lebo sme precitli iba do akéhosi polospánku. toto je tiež normálne a nevolám to nočné budenie sa.“ – toto presne je obsahom tohto článku. Žiadna patológia, normálne ľahučké precitnutia. Tieto precitnutia však mamičky, s ktorými riešime tieto problémy, bežne označujú ako „budenie“ alebo povedia „dieťa má 8 mesiacov a neprespí celú noc“ – pričom myslia, že noc neprebieha tak, že o večer o siedmej dieťa zaspí a nevedia o ňom až ráno do napr. šiestej – pretože medzičasom sa dieťa pár krát ľahučko precitne a potrebuje znova pomoc s uspatím (a v tomto sa skutočne dieťa líši v spánku od dospelého – dospelý sa vie uspať sám, pre dieťa je ale prirodzené, ak po precitnutí potrebuje pomoc dospelého a ak mu tento nepomôže, práve vtedy sa úplne rozoberie a začne plakať, aby sa dovolalo pomoci), najjednoduchšie ide dojčené dieťa uspať v noci dojčením, takže mamičky hovoria „budí sa na dojčenie“. Ja som do tohto článku preto použila takéto termíny, pričom ale ak si ho poriadne prečítate, tak je tam súčasne aj presne popísané, že myslím skutočne len precitnutie, tak, ako ho tu zadefinovala Katka a k tomu dodala, že toto je normálne, teda nemyslím to, že sa dieťa úplne rozoberie a je napr. bežne každú noc dve hodiny hore.
                      „No ja stále hovorím o nočnom budení! Nie o nočnom precitaní, a ani nie o príležitostnom nočnom zobudení, ktoré zostáva a je výnimkou.“ – píše Katka – presne, ďakujem, ja VIEM, že píšete stále o niečom, čo v tom článku vôbec nie je a dúfam, že teraz si už konečne rozumieme – tento článok naozaj nehovorí o nočnom budení v takom zmysle, v akom ho chápete Vy.

                      Janka, ďakujem v prvom rade za to, že Vaše príspevky ponúkajú konštruktívnu a ľudskú kritiku, bez arogantnej prezentácie svojho postoja, takto môžeme normálne diskutovať – takže, ak môžem, najskôr napíšete: “ale to mi chcete naozaj povedat, ze keby ste videli, ze vase dieta je nevyspate, nepokojne a uplakane cele dni, tak to nechate bez povsimnutia a nebudete sa tym zaobereat, hoci by ste tusili v com moze byt problem?”
                      Ale potom článku vyčítate toto: „ide v podstate o to, ze ak niekto povie, ze je normalne, ak sa dieta v noci casto budi, moze sa stat. ze mamicka, ktorej dieta sa v noci casto budi (nielen precita, ale naozaj sa budi) si precita takyto clanok a nebude problem riesit, pretoze to je “normalne”. ale dietatko zacne mat problemy – bude placlive, nervozne, neskor zlostne az agresivne. a kedze vsade sa pise, ze ved nocne budenie je u deti “normalne”, tak dotycna mamicka vinu v spanku hladat ani nebude.“
                      Ako sa tieto dva názory dajú skĺbiť? Navyše – napíšem to pre istotu znova – článok jasne hovorí o precitaní, či ako si to tu my pracovne nazveme, mamička, ktorá si prečíta tento článok, by nemala mať pocit, že hovorím, že je normálne, aby sa dieťa v noci úplne zobudilo (tak, ako to chápe a definuje Katarína). Ak ten pocit mamička získa, nemôžem za to, že si článok neprečíta poriadne, je to v jeho závere úplne jasne definované, prečítajte si komentár pre Katarínu, ktorý som tu nedávno písala, presne som tam kopírovala vety, ktoré o tom hovoria, skutočne nemôžem za to, ak si to niekto vysvetlí presne naopak.
                      Navyše – ja som nepovedala, že to, aby dojčené dieťa prespalo skutočne celú noc bez toho, aby jediný raz potrebovalo pomoc rodiča s uspatím, tak ako napr. Terezino dieťa, nie je prirodzené, ja hovorím, že to nie je bežné, hoci sa to Kataríne nepáči. To, že to nie je bežné, neznamená, že je to nesprávne, nenormálne a že s tým treba niečo robiť. Prirodzená akcelerácia vývoja mozgu, ktorá sa začína cca. po 9. mesiaci života spôsobuje, že dieťa sa v noci môže a často sa aj naozaj častejšie precitá (a zase – hovorím o precitnutiach!). Niektoré deti tieto precitnutia prejdú s tým, že sa pomrvia, možno niečo zamrnkajú ale spia ďalej – toto je napr. prípad Terezy, ktorá tu písala a skúste prosím poriadne prečítať moju odpoveď – hovorím jej, že to nie je prirodzené a že s tým má niečo robiť?! Niektoré deti niektoré precitnutia prejdú tiež samé, ale iné precitnutia potrebujú riešiť s pomocou rodiča, napr. sa dojčia 1-2x za noc. Ale sú deti, ktoré tieto precitnutia takmer každé jedno potrebujú riešiť s pomocou rodiča, napr. dojčením, tak ako to napr. píše v starších komentároch Zuzana či Petra a Vy samé ste napísali (a zhodujete sa v tom so mnou), že aj toto je v poriadku a normálne. Na každú z nás sa obracajú mamičky s inými otázkami a okruhmi problémov. Katka rieši spánok, ja riešim problémy mamičiek súvisiace s dojčením a mamičky sa na mňa obracajú často, keď ich bábätko má viac ako 6 mesiacov s tým, že mi popíšu svoj denný a nočný režim a dieťa, ktoré je inak zdravé, cez deň veselé, spokojné, dobre priberá a prospieva, sa skrátka po tom šiestom mesiaci začne v noci častejšie „ľahučko precitať“ a potrebuje sa miesto napr. dvoch dojčení v noci zrazu dojčiť napr. 6x. Tieto mamičky sa na mňa obracajú preto, že pri konzultácii s okolím dostanú jednoznačnú odpoveď – toto nie je normálne, treba s tým niečo robiť, dieťa si zvyklo, že ho v noci kojíš, teraz tebou manipuluje, v noci už by si ho kojiť nemala, veď má pol roka, už musí vydržať v noci bez jedla, kazíš mu trávenie, kazíš mu zuby, treba aby sa už konečne naučilo spať celú noc – bez jediného prebudenia („ľahučkého precitnutia“), musíš ho nechať vyplakať, keď sa v noci precitne a začne plakať, keď mu nedáš prsník… Keď som písala tento článok, riešila som v jednom mesiaci 5 takýchto mamičiek súčasne, pričom všetky ich deti spali normálnym zdravým spôsobom, matky sa snažili ich uspávať ešte pred tým, než „odišiel spací vláčik“, deti cez deň neboli unavené, umrnčané – jediný problém bol, že sa v noci dojčili a to niekoľkokrát za noc – každá táto mamička sa na mňa obrátila s tým, či skutočne nočné dojčenie už jej dieťa nepotrebuje a či ho má nechať vyplakať. A toto nie je ojedinelé – takéto mamičky sa na mňa a mnohé ďalšie naše poradkyne bežne obracajú. Toto je tiež problém a treba sa vyjadriť aj k nemu. Článok jasne definuje, že sa týka nočného precitnutia, že nehovorí o úplnom zobudení. Nemal by teda falošne ubezpečiť mamičky, ktorých deti majú problémy so spánkom a ktorých deti sú celodenne umrnčané, chodia spávať, až keď ich únava úplne zloží, spia potom nepokojne, zobudia sa, sú hore, nevedia znova zaspať a sú chronicky predráždené a unavené. Navyše – plne súhlasím s Jankou v tom, čo napísala ona sama – toto by si matka mala všimnúť, matka, ktorá celodenne je so svojim dieťaťom, vie často podľa prejavov únavy už deň dopredu povedať, že na druhý deň jej dieťa bude napr. choré, pretože bolo umrnčané a nespokojné, často sa dojčili, lebo bolo stále za niečo uplakané a prípadne spalo viac, ako je pri ňom bežné, alebo ho uspala napr. o hodinu skôr, než je bežné – vie, čo je normálny režim jej dieťaťa a vie odpozorovať, že niečo nie je v poriadku! Janka tu argumentuje rizikami, že falošne ubezpečím matky detí, ktoré majú spánkový problém, že je všetko v poriadku – znova zdôrazňujem, že článok o ničom takom nehovorí. Ale riziká, ktoré prináša riešenie ľahučkého nočného precitania tým, že dieťa odučíme od dojčenia v noci (ak ho potrebuje – nie pri deťoch ako napísala Tereza, ktoré sa samé, spontánne, na dojčenie neprecitnú, ale pri deťoch, ktoré to dojčenie chcú a potrebujú), alebo tým, že ho necháme vyplakať, sú jasne zdokumentované a tiež ich netreba podceňovať. Povedomie v spoločnosti je také, že dieťa by malo od určitého času prespať celú noc. A tým sa myslí skutočne prespať – večer uložiť dieťa a do rána o ňom nevedieť nič. Preto dilemu, či s tým, že sa dieťa v noci dojčí napr. 6x a má už rok, rieši mnoho mamičiek. Ak sme sa všetky tri zhodli, že je toto pritom úplne normálne, tak je sa snáď zhodneme aj na tom, že naozaj je rizikové riešiť ničo normálne a prirodzené, čo v skutočnosti riešiť netreba. Najmä ak tie riešenia prinášajú so sebou závažné riziká.

                    • jana píše:

                      Viera, myslim, ze ste ma trocha nepochopili. tieto moje myslienky si neodporuju. ta prva bola konkretna otazka pre petru. kym ta posledna odpoved bola snaha objasnit o co ide katarine v jej komentaroch a preco s vami nesuhlasi.citujem:
                      „ide v podstate o to, ze ak niekto povie, ze je normalne, ak sa dieta v noci casto budi, moze sa stat. ze mamicka, ktorej dieta sa v noci casto budi (nielen precita, ale naozaj sa budi) si precita takyto clanok a nebude problem riesit, pretoze to je “normalne”. ale dietatko zacne mat problemy – bude placlive, nervozne, neskor zlostne az agresivne. a kedze vsade sa pise, ze ved nocne budenie je u deti “normalne”, tak dotycna mamicka vinu v spanku hladat ani nebude.“
                      to iste sa deje aj na forach, kde problemy riesia mamicky, ktore maju skutocny problem, ale su ucicikane mamickami, ktore im povedia, ze ved nocne budenie (nie precitanie) je normalne, pretoze sa o tom niekde docitali. ze nemusia nic riesit, ze im deti z toho vyrastu. ale deti im z toho nevyrastu, len sa to cele zhorsi.

                      ja som konkretne vas clanok citala viac nez jeden krat, kym som sa do diskusie pustila. taktiez vsetky vase odpovede, komentare katariny a ostatnych mamiciek. este raz som si ho precitala pred touto odpovedou. a skutocne az okrem jednej vety rozpravate stale sa o nocnom budeni – co podla mna je to, na co sa snazi katarina poukazat ako na zavadzajuce a co moze sposobit vyssie citovane problemy. jedine, kde sa zmienujete o precitnuti je tato veta: “Pri spoločnom spaní matka citlivo vníma spánkové cykly svojho dieťaťa a pokiaľ nie je pod vplyvom omamných látok, či extrémne unavená, spí s dieťaťom v stave, ktorý sa označuje ako „nočná harmónia“ – to znamená, že sa budí chvíľu pred tým, než sa zobudí dieťa, bábätko sa začne precitať, mamička ho hneď priloží k prsníku a obaja spolu zaspávajú.”
                      nerada sa taham o slovicka, ale myslim si, ze v tomto pripade su to prave slovicka, ktore su kamenom urazu medzi vami a katarinou, pretoze nie kazdy ma chut citat zaroven s clankom tuto siahodlhu diskusiu, v ktorej by sa potom vlastne dopatral, ze myslite precitnutie a nie budenie sa.

                      preto s vami suhlasim, ze sa vsetci tocime okolo toho isteho a ide nam o to iste – o kvalitny detsky spanok. len to kazda piseme inak a zjavne nie vzdy zrozumitelne.

                    • Viera Cervena píše:

                      Jani, OK, je to fakt o slovíčkach, takže to nemá zmysel ďalej rozoberať, všetky sme sa nakoniec pochopili a ide nám o ten istý cieľ, hoci v prostriedkoch, ako ho dosiahnuť sa, s Katkou nezhodneme.
                      Áno, hovorím v článku o budení, ale preto, že osobne som mala pocit, že používať terminológiu, ktorú mamičky samotné používajú pri popisovaní tejto problematiky, je vhodné, keďže ide o článok určený pre mamičky. A aby to bolo jasné už pri čítaní článku, v jednej časti článku detailne popisujem, čo pod tým budením myslím, podľa mňa je z toho zrejmé, že myslím precitnutie, tak, ako ho tu definovala Katka. Myslím, že reakcie mnohých mamičiek aj v tejto samotnej diskusii, ale aj na iných fórach, potvrdili, že článok pochopili tak, ako mal byť pochopený – tak, ako je to presne a jasne v samotnej jeho časti vysvetlené – že hovorí o nočnom budení štýlom, že sa dieťa precitne a znova sa uspí, najľahšie dojčením.
                      „na forach, kde problemy riesia mamicky, ktore maju skutocny problem, ale su ucicikane mamickami, ktore im povedia, ze ved nocne budenie (nie precitanie) je normalne“ – ak môj článok jasne definuje, že hovorím o precitaní, tak sa skutočne necítim byť vinná za to, že si to niektorá mamička vysvetlí zle. Každopádne, ak máte pocit, že je to v článku nejasne a nezrozumiteľne definované a že to naopak väčšina matiek pochopí nesprávne, nie je pre mňa problém poprosiť Katku, autorku tohto blogu, aby tam doplnila nejakú vetu, ktorá to detailne vysvetlí, či doplní, možno skúste napísať, čo by ste si tam predstavovali a ja to tam dám. Veď aj mne ide o to, aby sa článok chápal správne, tak, ako som to zamýšľala.

                    • jana píše:

                      Viera, dali ste mi nelakhu ulohu, ale skusim napisat, co podla mna v clanku chyba aby nedoslo k nejasnostiam. ci to doplnite alebo nie, je skutocne len na vas, je to vas clanok.

                      1. jasna definicia co si pod pojmom “nocneho budenia” myslite. skratka, ze nie je nocne budenie ako nocne budenie. presne tak ako ste to neskor pisali v komentaroch.ze ide o precitanie zo spanku a nie o to, ze dieta stravi v noci 1 ci 2 hodiny hranim.

                      2.aspon ako poznamka na okraj by nebolo na skodu uviest to, co ste napisali tereze, ze aj kojene dieta moze prespat noc bez kojenia a ze je to v poriadku, pokial k tomu nedoslo umelo.

                      inak prepacte ak ste nadobudli dojem, ze sa snazim vo vas vzbudit pocit viny, ak nejaka mamicka zle pochopi vas clanok. to nebolo mojim umyslom. to, ze ho mamicky chapu rozne vidite aj na tejto siahodlhej diskusii.

                      myslim, ze to je z mojej strany vsetko. prajem vam pekny advent a cas straveny s rodinou.

                    • Viera Cervena píše:

                      Skvelé, Janka, pokúsim sa toto v článku upresniť, aby to bolo fakt úplne zrejmé a nedošlo k zbytočným omylom. Ďakujem za pomoc a prajem pekný advent aj Vám a rodinke🙂

    • Katarína píše:

      Inak, nesnažíme sa o zdravý spánok, aby sme sa MY matky sebecké dobre vyspali, ale preto, že je zdravý!
      To je ako keby niekto obvinil matku, že je sebecká, keď nedá dieťaťu čokoládu na večeru – veď kvôli tomu plače! Sebecká matka, iste ju chce zjesť sama (a keby ju aj zjedla, tak stále tvrdím, že nebola sebecká, len vie, čo je pre jej dieťa dobré a čo škodí). Takéto absurdné sú vaše úvahy o tom, že deti majú zdravo spať len pre to, aby sme sa MY matky vyspali! Aj keď, Jana má úplnú pravdu, že musíme byť oddýchnutí všetci – a jej argumenty, myslím, stačia.

      Zdravý spánok je pre detský organizmus rovnako potrebný a dôležitý ako zdravá strava – asi väčšina z vás netuší, že len za dostatočného prísunu kvalitného, zdravého spánku (plus dostatok kyslíka) je mozog schopný správne pracovať a rozvíjať sa, regulovať všetky telesné činnosti. Spánok je potravou pre mozog, tak ako vitamíny a bielkoviny sú potravou pre telo. Telo môže žiť len na hamburgeroch, ale či bude aj správne fungovať, a či bude zdravé, to je otázne. Mozog môže žiť aj na nekvalitnom spánku, ale či bude aj zdravo a správne fungovať, to je tiež otázne.. Mozog rastie a naplno pracuje počas spánku, povedané laicky. Ak tento spánok absentuje, alebo je roztrieštený či povrchný a nekvalitný, prejavuje sa to (u detí aj u rodičov) na celkovej nálade (iste viete, že keď sa nevyspíte, ste podráždenejšie, nervóznejšie…), na schopnosti sústrediť sa, učiť sa, vnímať podnety, dokonca aj na celkovej imunite, ktorá býva oslabená následkom nedostatku kvalitného spánku. Unavené deti sú preukázateľne náchylnejšie ku všetkým bežným chorobám a s únavou rapídne vzrastá aj úrazovosť. Ak neveríte, urobte si výskum vo vlastnom okolí. Robila som v horskej službe a aj tam bolo najviac úrazov na konci dňa, keď je telo lyžiara po celom dni unavené a preto oveľa náchylnejšie k úrazom. Nepíšem vám tu nijaké novinky, ak otvoríte oči, budete to vidieť v okolí aj vy.

      Zdravý a kvalitný spánok je jedine taký, ktorý je v súlade s prirodzeným rytmom dieťaťa, jedine taký, po ktorom sa dieťa budí oddýchnuté a vydrží také až do ďalšieho spánku, bez toho, aby na ňom bolo badať znaky nejakej únavy, či vo večerných hodinách bolo treba ho neustále stimulovať, aby nemrnčalo a vydržalo ešte nejako dokým pôjde spať. Ak musíte všemožne počas dňa (a najmä večer) zabávať a stimulovať svoje dieťa, aby vám nebolo mrzuté a umrnčané a ak nebodaj má k tomu ešte očividné problémy so zaspávaním, jeho spánok nie je dostatočne kvalitný a jeho mozog nedostáva šancu pracovať tak, ako by mal.

      Takže ja nevidím opodstatnenie v tvrdení, že navykať dieťa zdravým spánkovým návykom je sebecké, lebo matka sa chce vyspať a nie je ochotná ku nemu spávať. Mamičky, uvedomte si, že nekvalitný, povrchný a roztrieštený spánok, ktorý nie je v súlade s vlastným rytmom organizmu, vašim deťom škodí rovnako ako nekvalitná strava.

      • Katarína píše:

        V poslednom odstavci sa opravujem: ….nie je ochotná ku nemu vstávať (nie spávať) – znak, že treba ísť spať, už je neskoro…

    • Silvi Blahovská píše:

      krásne napísané…🙂

    • Silvi Blahovská píše:

      pre Petru: krásne napísané…🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: