Neprespí celú noc – čo teraz?

„Už prespí celú noc?“ – pýtajú sa často mamičky jedna druhej pri rozhovoroch na detských ihriskách. Ak ide o malého novorodenca, časté nočné budenie sa toleruje, novorodenec má predsa malý žalúdok a potrebuje sa dojčiť (kŕmiť) každé 3 hodiny. Avšak čím je bábätko staršie, tým menej sa toleruje a chápe jeho potreba nočného dojčenia, najmä, ak je príliš časté. Pritom pri tolerancii častosti nočných prebudení ako model obvykle slúži dieťa, ktoré nie je dojčené. To spôsobuje aj mylnú predstavu, že po cca pol roku sa už v noci dieťa dojčiť nepotrebuje – veď po pol roku by už malo vydržať celú noc bez jedla. Nepochopenie toho, čo všetko dojčenie bábätku poskytuje, redukovanie dojčenia na prostriedok pre zasýtenie dieťaťa spôsobuje, že sa väčšinou v spoločnosti netoleruje, ak väčšie bábätko potrebuje dojčenie aj v noci. Nepochopenie odlišnosti spánkových cyklov bábätka a dospelého človeka spôsobuje, že si myslíme, že ani pre bábätko samotné nie je dobré sa často v noci precitať, dokonca aj v radoch niektorých odborníkov sa časté nočné precitanie považuje za spánkovú poruchu. V horšom prípade sa považuje až za rozmaznanosť. Pritom je nočný spánok, počas ktorého sa dieťa prebúdza vo forme ľahkých precitnutí, pri ktorých sa nezobudí úplne, celkom normálny.

Keď dieťa odmieta príkrmy

Asi každé dieťa prežije obdobie, keď “zle” papá a pevné príkrmy odmieta. Sú deti, ktoré majú 8-9 mesiacov a stále zjedia lyžičku za deň. Sú deti, ktoré síce krásne s príkrmami začali, ale zrazu prišlo obdobie nechutenstva. Buď príkrmy odmietajú úplne, alebo majú veľmi monotónny  jedálniček. Pokiaľ sa bábätko dostatočne bez obmedzenia dojčí, nič sa nedeje.  Dojčené deti a ich matky majú totiž obrovskú výhodu, pretože deti zvyčajne neodmietajú prsník a napriek tomu, že niekoľko dní, týždňov či mesiacov jedia príkrmy len veľmi málo, majú z materského mlieka zabezpečený základný prísun živín potrebných na ich rast. A keď príde “ich čas”, začnú spontánne jesť oveľa viac.

Materské mlieko prispieva aj po prvom roku významne k výžive dieťaťa, pretože obsahuje podstatne viac tuku než v prvom roku. Pokrýva napríklad dennú dávku vápnika, vitamínu C, kyseliny listovej, vitamínu A alebo B12. V druhom roku rýchlo rastie bábätku mozog a materské mlieko obsahuje faktory, ktoré rastu mozgu napomáhajú. Niektoré imunitné faktory v materskom mlieku sú v druhom roku života prítomné vo vyšších dávkach než v prvom roku, pretože vtedy sú deti vystavené väčšiemu množstvu infekcií.

Ako je potom možné, že inak zdravé dieťa prestane priberať a neprospieva, dokonca chudne,  hoci je na prsníku každú chvíľku?

Pretože pravdepodobne dojčením prijíma len veľmi málo materského mlieka. Od okamihu ako si prvý krát priložíme na prsník svoje bábätko, mali by sme sledovať, či na prsníku dostatočne pije, alebo skôr  pocuckáva naprázdno a len sem tam niečo vypije. viď článok Kedy bábätko na prsníku pije Pozorovanie dojčenia nám dáva najlepšiu informáciu o tom, či bábätko dojčením prijíma veľa mlieka.

Potrebuje dieťa po dojčení grgať?

Dieťa , ktoré sa správne prisáva a na prsníku pije pokojne, zvyčajne odgrgávať vôbec nepotrebuje. Niekedy sú dokonca pokusy o grganie kontraproduktívne.  Bábätko sa kvôli manipulácii tesne po dojčení preberie natoľko, že už  nevie rýchlo zaspať.  Je celé hodiny hore, oveľa viac grcká či štikúta, pretože bruško  je rozbúrené.  Bábätko je plačlivé a unavené, málo spí. Mamička strávi celé hodiny nekonečnými pokusmi  odgrgnúť a upokojiť bábätko na pleci, na fitlopte… Pritom má po ruke najlepší nástroj na upokojenie dieťatka – prsník.

Jedna z funkcií dojčenia je uspávať. Bábätko, ktoré sa dobre nasýti efektívnym pitím na prsníku, samé po niekoľkých minútach prejde to tzv. nenutritívneho sania naprázdno. Dvorec stláča tak jemne, že mliečko mu tečie pomaly, resp. istý čas vôbec. Je uvoľnené, je mu teplo, je v bezpečí a zasýtené. Žalúdok sa upokojí, mliečko sa dobre trávi. Ľahko na prsníku zadrieme. Ak po chvíľke  vytiahneme bradavku z pusy a len veľmi opatrne ho preložíme v rovnakom uhle ako sa dojčilo na gauč, zvyčajne v spánku pokračuje. Pokiaľ sa bábätko dojčí po ležiačky, netreba urobiť nič, len sa opatrne odtiahnuť a nechať  ho ležať na boku v rovnakej polohe ako sa dojčilo. Možno mu v spánku kútikom vytečie trošku mliečka, ak to bábätku nevadí, môže spinkať ďalej.

Potreba tekutín dojčeného bábätka v letných horúčavách

Nastali veľké letné horúčavy a mamičky si často  kladú otázku, či bábätku skutočne dojčenie stačí, či mu treba dávať napr. vodu, čaj. Dokonca sa nájde i veľa lekárov, ktorí odporúčajú počas horúčav deťom podávať i iné tekutiny.

Isteže, pokiaľ mamička dojčí podľa intervalov a bábätku prsníky aktívne neponúka, môže byť smädné, však nepije. 🙂 No ak prsníky iniciatívne ponúka, ak reaguje na podnety bábätka, má dostatočnú tvorbu mliečka, tak nielenže plne dojčené bábätko, ale často ani staršie dieťa už prikrmované pevnou stravou iné tekutiny nepotrebuje. Napriek viac než 30 stupňovým horúčavám. Bez ohľadu na to, či sa nachádza v našom miernom pásme, alebo v tropickom podnebnom pásme. Aj africké deti či deti v Indii dojčením prijímajú dostatok tekutín.

Podávanie iných tekutín neprináša bábätku dojčenému na požiadanie žiadne výhody. Naopak, prináša so sebou riziká.

Reflux a dojčenie

Gastroezofagálny reflux (GER) je na vôli nezávislý návrat obsahu žalúdka späť do pažeráka. Vo svojej podstate je to fyziologický jav, ktorý nám umožňuje odgrnúť si či vracať v prípade potreby. Pri novorodencoch sa prejavuje grckaním, vracaním. Gastroezofagálna refluxná choroba (GERD) je ochorenie spôsobené patologickým refluxom.

Stolica dojčeného bábätka

Zrejme žiadna z nás si pred narodením bábätka nepomyslela, ako bude dôsledne rozoberať kakanie svojho bábätka , že to bude vďačná téma na rozhovor s inými mamičkami, oteckom či babkami …. 🙂

Našťastie, plne dojčené bábätko, ktoré je spokojné a dobre priberá, môže mať stolicu zakaždým inú. Stolica môže byť ako praženička, môže môže byť redšia, hustejšia, môžu v nej byť aj nestrávené biele kúsky, trochu hlienu, môže mať farbu horčice, môže byť zafarbená do hneda i do zelena.

Koľko má bábätko priberať

Nebudem tu udávať tabuľky z iných zdrojov. Uvediem výlučne rastové tabuľky WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie). Sú to totiž tabuľky, ktoré po prvý krát v histórii udávajú, ako by deti mohli rásť, pokiaľ majú zabezpečený optimálny štart do života – majú správnu výživu, zdravotnú starostlivosť, žijú v zdravom životnom prostredí bez ohľadu na región, odkiaľ pochádzajú.

Kľúčovým údajom je dojčenie ako norma – vzor pre deti dojčené i na umelej výžive. Všetky doterajšie grafy boli zostavené z náhodného mixu údajov deti dojčených i nedojčených. Grafy tabuliek, ktoré uvádzam, boli zostavené z detí výlučne dojčených prvých 6 mesiacov a následne dlhodobo dojčených popri zdravých príkrmoch.