Dokedy odporúča dojčiť Svetová zdravotnícka organizácia?

Aj Vy si myslíte, že do dvoch rokov?

Ak sa dieťaťu umožní, aby sa samo rozhodlo tom, ako dlho sa bude dojčiť, väčšinou sa bude dojčiť ešte v treťom či štvrtom roku života, či dlhšie.

Na Slovensku rovnako ako v iných vyspelých krajinách chýbajú kultúrne, spoločenské či rodinné vzory, ktorými by sa mohli matky pri rozhodovaní sa o dĺžke dojčenia inšpirovať. Bezproblémové dojčenie nie je samozrejmosťou a dlhodobé dojčenie je výnimočné. Je to výsledok toho, ako negatívne ovplyvňujeme prirodzenosť dojčenia.

Do dojčenia zasahujeme už od momentu narodenia, kedy sa máloktorému dieťaťu umožní okamžite po pôrode zostať s matkou v súvislom kontakte pokožky na pokožku, dojčenie ovplyvňujú rôzne zásahy, ktoré možno ani s dojčením nespájame – napr. snaha naučiť dieťa od určitého veku prespať celú noc bez dojčenia, príliš rýchle zavádzanie príkrmov, ktorými sa nahrádza dojčenie, používanie cumlíka, fľaše. U nás sa za obvyklé považuje dojčiť do 1. roka života dieťaťa. Dojčiť po 2. roku života nie je bežné, hovoríme už o „dlhodobom“ dojčení.

Cieľom tohto článku nie je argumentovať, prečo má zmysel dojčenie aj po 2. roku  veku dieťaťa. Dojčenie je prirodzené, organizmus dieťaťa aj matky je uspôsobený na dojčenie. Dlhodobé dojčenie (v zmysle rokov, nie mesiacov) zlepšuje psychické a fyzické zdravie dieťaťa aj matky. Nie je dôvod dokazovať, prečo by sa v ňom nemalo pokračovať do času, kým sa dieťa samo nerozhodne, že sa chce vo svojom živote posunúť bližšie k nezávislosti a samostatnosti. Tí, ktorí navrhujú alternatívu či zásah, musia znášať aj bremeno dokazovania, že ich návrhy sú pre dieťa alebo pre matku prospešnejšie.

Ak sa matkám podarí úspešne dojčiť, ako sa teda majú rozhodnúť, dokedy to ešte má zmysel? Kedy je to už nevhodné, len „zo zvyku“, či dokonca škodlivé (jeden z mýtov o dojčení je, že zabraňuje dieťaťu v rozvoji vlastnej imunity)? Pomoc pri hľadaní odporúčaného priebehu dojčenia ponúka Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá po zvážení dostupných vedeckých dôkazov vydala odporúčanie nasledujúceho znenia: „Odporúčame výlučné dojčenie do 6. mesiacov a potom s postupným zavádzaním príkrmov do 2. rokov a potom ďalej tak, ako to matke a dieťaťu vyhovuje.“

Toto odporúčanie sa však často mylne interpretuje tak, že Svetová zdravotnícka organizácia stanovila 2 roky života dieťaťa ako minimálnu hranicu pre odporúčanú dĺžku dojčenia. Niektorí toto odporúčanie dokonca chápu tak, že 2 roky je optimum a potom už je to vlastne jedno, všetko ostatné je už len akýsi bonus. Extrémna interpretácia tohto odporúčania je taká, že 2 roky je maximum.

Prečo vlastne SZO hovorí o 2 rokoch?

Ako to teda je? Skúsme si rozobrať odporúčanie po jednotlivých častiach:

Odporúčame výlučné dojčenie do 6. mesiacov…

Výlučné dojčenie znamená, že dieťa okrem materského mlieka neprijíma žiadne iné tekutiny či inú potravu. Do približne šiesteho mesiaca by teda dieťa malo byť len dojčené. Nepotrebuje nič iné, ani pár lyžičiek čaju, či vody a to ani v najhorúcejších letných mesiacoch. Dieťa však musí byť dojčené „na požiadanie“, v horúcich mesiacoch napr. pri pobyte vonku naozaj nestačí dieťa nadojčiť každé 2 hodiny a spoliehať sa, že nebude dehydrované, pretože by mu výlučné dojčenie malo stačiť.

Potom prichádza čas približne šiesteho mesiaca života dieťaťa, kedy dieťa začne prejavovať záujem o potravu. Uprene hľadí na dospelého človeka, ktorý si naberá sústo do úst, snaží sa niečo uchmatnúť z jeho taniera. Je pripravené. Je čas zoznámiť ho s tuhou stravou, posunúť ho zase o kúsok bližšie k jeho samostatnému životu. Ako na to? Svetová zdravotnícka organizácia pokračuje –

… a potom s postupným zavádzaním príkrmov do 2. rokov…

Tu je kameň úrazu. Táto časť vety totiž vôbec nehovorí o dĺžke dojčenia. Hovorí o „zavádzaní príkrmov do 2. rokov“. Hovorí o tom, že obdobie od približne 6. mesiaca veku života je obdobím, kedy dieťa začína prejavovať záujem o tuhú stravu a mali by sme ho začať zoznamovať s novými chuťami, konzistenciou a vôňou potravy, aby sa postupne naučilo jesť. Dieťa sa postupne učí ovládať pohyby jazyka, posúvať potravu do hltana, prežúvať, prehĺtať. Tieto zručnosti nie sú vrodené, dieťa sa ich postupne učí. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o tom, že obdobie, kedy sa dieťa učí prijímať tuhú potravu, trvá približne do 2 rokov. Toto je obdobie, kedy zavádzame príkrmy. Po 2. roku života už môžeme príkrmy považovať za niečo, čo je bežnou súčasťou života dieťaťa a s prijímaním potravy by po tomto veku už nemal byť problém.

Kde sa v tejto časti odporúčania hovorí o dojčení? Treba si prečítať ešte raz začiatok odporúčania – najskôr sa odporúča výlučné dojčenie a  po 6. mesiaci dojčenie s postupným zavádzaním príkrmov. A ak hovoríme PRÍkrmy, myslí sa tým, že k dojčeniu v takej frekvencii, v akej sa ponúkalo v šiestom mesiaci života, sa pokračuje rovnako a k tomu sa PRIdá tuhá strava.

Pritom je dôležité si uvedomiť, že toto odporúčanie tiež hovorí o tom, že do 2. rokov sa ukotvuje ako zavádzanie príkrmov, tak rovnako dojčenie. Do približne 2. roku života je totiž úlohou matky aktívne ponúkať dojčenie. Až po 2. roku života môžeme povedať, že dieťa má ukotvené ako dojčenie, tak prijímanie tuhej stravy. Potom už v dojčení platí zásada „neponúkať, neodmietať“ a nemusíme sa báť predčasného odstavenia dieťaťa. Ak pred touto hranicou dojčenie obmedzujeme alebo ho dieťaťu neponúkame v čase, kedy je napr. príliš zamestnané hrou, môže sa stať, že sa dieťa odstaví predčasne.

V tejto súvislosti je vhodné spomenúť aj ďalší mýtus o dojčení – očakáva sa, že dieťa postupne, ako začne viac jesť, zníži častosť dojčenia, že postupne sa bude dojčiť menej a menej. 2-ročné dieťa sa už predsa nemôže dojčiť tak často ako 2-mesačné. Veď už zje veľa jedla. Čo teda robiť s dieťaťom, ktoré sa dojčí často, možno častejšie ako keď malo 2 mesiace? Po celú dobu dojčenia platí zásada – dojčiť na požiadanie. Ak dieťa dojčenie vyžaduje, je vhodné mu vyhovieť. Dieťa môže dojčenie vyžadovať, aby si naplnilo rôzne potreby – dojčenie totiž poskytuje ďaleko viac než len príjem materského mlieka. Preto si ho môže pýtať často, bez ohľadu na to, či je hladné alebo nie.

Obdobie od 6. mesiacov do 2. rokov života dieťaťa je teda obdobím, kedy sa k dojčeniu, tak ako prebiehalo do 6. mesiaca, pridáva iná potrava. Čo potom?

…a potom ďalej tak, ako to matke a dieťaťu vyhovuje.“

A potom ďalej. Teda ďalej dojčiť na požiadanie a k tomu ponúkať dieťaťu tuhú potravu. Tak ako to matke a dieťaťu vyhovuje.

Ak matke dojčenie nevyhovuje, je na nej, ako sa ďalej rozhodne. Situácia je v podstate rovnaká, či sa o ukončení dojčenia rozhodne, keď má jej dieťa 3-týždne alebo 3 roky. Dieťa dojčenie potrebuje aj v ranom veku, aj v staršom detskom veku.

V období výlučného dojčenia však neexistuje žiadna bezpečná alternatíva k materskému mlieku. Aj v tomto období môžeme síce materské mlieko nahradiť, najčastejšie umelým mliekom, avšak za cenu určitého rizika a s tým, že dieťa stratí všetky ďalšie výhody dojčenia ako takého.

Ak odstavíme dieťa, ktoré už bez problémov prijíma dostatočne pestrú a vyváženú stravu, ochudobníme ho o mnohé dôležité aspekty dojčenia a o materské mlieko, ale organizmus dieťaťa to zvládne lepšie, než keď to spravíme v čase, kedy by ešte nemalo prijímať nič iné než materské mlieko. Toto je logické, neznamená to však ani najmenej, že existuje akási minimálna hranica, po ktorej je už každý ďalší deň dojčenia len akýmsi bonusom, alebo dokonca niečím, čo v podstate ani nie je veľmi dôležité.

Preto je dôležité, na základe čoho sa matka rozhoduje, či si je vedomá výhod dojčenia pre ňu aj pre jej dieťa a rizík predčasného ukončenia dojčenia. Svoje dôvody môže prekonzultovať s poradkyňou pri dojčení. Mnohé obavy, pre ktoré matky zvažujú odstavenie, sú v skutočnosti len obavami z mýtov o dojčení, ktoré sa nezakladajú na pravde. Mnohé matky si myslia, že „musia“ prestať dojčiť, pretože musia užívať lieky, podstúpiť ošetrenie u lekára či zákrok, sú dlhodobo choré, alebo sa musia vrátiť po pár mesiacov po pôrode do práce, či dokonca fakt, že dieťa začne navštevovať škôlku..

Bohužiaľ ani mnohí zdravotníci, nevedia, že existuje skutočne veľmi malé množstvo situácií, kedy je nutné prestať dojčiť zo zdravotného dôvodu, ktorý sa týka matky. Väčšina liekov sa smie užívať popri dojčení, lekárske ošetrenia (napr. zákrok, pri ktorom je nutná anestéza, rôzne druhy vyšetrení, napr. rentgen) môže dojčiaca matka podstúpiť rovnako bez obáv, ako v čase, keď nedojčila. Rovnako návrat do práce nie je prekážkou, dokonca dojčenie môže výrazne pomôcť tento proces jednoduchšie prestáť.

Výskumy dokazujú, že ak by si mohlo vybrať dieťa, vyberie si prsník a dojčenie a ďalej, že ak ponecháme rozhodnutie o dĺžke dojčenia na dieťati a nezasahujeme do dojčenia rušivo, dojčí sa obvykle 2,5 – 7 rokov, najčastejšia dĺžka dojčenia je 3 až 4 roky.Dieťaťu teda s najväčšou pravdepodobnosťou bude dojčenie vyhovovať aj po 2. roku života. Ak táto situácia vyhovuje aj matke, dlhodobé dojčenie posilní aj jej duševné a fyzické zdravie a nie je dôvod v ňom nepokračovať. Odporúča to aj Svetová zdravotnícka organizácia.

45 Responses to Dokedy odporúča dojčiť Svetová zdravotnícka organizácia?

  1. Oksi píše:

    Pekny clanok. Skoda, ze okolie, rodina, znamy skor dojciace matky odsudzuju.😦
    Ja dojcim uz 20 mesže je v priamom vzťahu k vývoju mozgu. Rozvoj jemnej motoriky lego http://semilton.sk/toys/kit/lego/

    • Jana píše:

      Je dôležité riadiť sa intuíciou, a nevšímať si druhých. Dojčenie je výlučne vec medzi matkou a dieťaťom a druhých do toho nič. Ja som dojčila dcérku do piatich rokov na požiadanie a teraz bude mať šesť. Mlieko stále mám a občas si dcérka spomenie tak si ako sa hovorí cucne. Je to úžasný pocit. Odsudzovanie druhých si nevšímam a ani sa už o tom s nikým nebavím. Je to naša súkromná vec. Držím palce všetkým mamičkám. J

  2. Nina píše:

    Ja si myslím že tu rozhoduje veľmi veľa faktorov ako dlho dojčiť, ale vo všeobecnosti je lepšie dlhšie ako kratšie. Síce osobne s tým skúsenosti zatiaľ nemám ale trošku sa obávam.. no uvidíme

  3. Ivana S. píše:

    Je veľmi povzbudzujúce čítať tento článok i komentáre. Stále kojím svojho dvojročného syna, necítim že je čas dojčenie ukončiť a preto som tak zatiaľ neurobila. Syn je od prsa závislý, dojčenie na požiadanie mi už bolo nepríjemné, syn sa dožadoval prsa ‘stále’ a ‘všade’, nedala som na (nevyžiadané) rady okolia že je potrebné ho odstaviť. Kojím ho pri zaspávaní a prebudení, tak nám to vyhovuje. Každá matka to cíti najlepšie, predsa len si ale potrebuje z času na čas prečítať článok ktorý ju podporí v tom že nie je až tak nenormálna ako sa okoliu zdá🙂

    • Jana píše:

      Dobrý deň, len robte tak ďalej ako to cítite, ja dojčím dcéru už 4 roky a 2 mesiace a nemáme s tým problém, až na okolie ale to už neriešim. A to dcérka bez dojčenia vydrží aj keď som pár dní preč. Držím palce. Jana

  4. Helena píše:

    p.Cervena velmi pekne dakujem za povzbudivy clanok. Som rada, ze som sa k nemu dostala. Mam 11 mesacnu dcerku , kojim ju a uvazovala som nad tym, ze ju odstavim. Pediater nam tvrdi, ze uz mam prestat s kojenim, ze mala nema co jest uz po 20:00. Mame problem so spanim. Casto sa nam v noci budi a jedine co ju dokaze upokojit a dostat opat do spanku je prsnik. Byvam z toho dost unavena. Spominala som to pred pediatrom a povedal,ze to vyriesi ,ked prestanem kojit, mam vydrzat 4 dni nechat ju vyplakat a ze potom budeme mat pokoj. Neviem sa nejak ztotoznit z tymto riesenim. Prosim vas o nazor.
    Vopred dakujem

    s pozdravom Helena

    • Viera Červená píše:

      Milá p. Helena, určite je dôležité pokračovať v dojčení, aj pre zdravie vašej dcérky aj pre Vaše zdravie. Každé dieťa sa raz naučí zaspať samo a prespať celú noc, nie je potrebné ho to učiť, odporúčam Vám pozrieť si aj tieto články, ktoré by Vám mohli pomôcť lepšie sa rozhodnúť ako ďalej a nájsť spôsoby, ako riešiť túto situáciu tak, aby ste mohli pokračovať v dojčení a súčasne nájsť riešenie aj pre svoju situáciu:
      http://www.mamila.sk/post/dlhodobe-dojcenie-sa-u-nas-stale-nepovazuje-za-normalne-1182/
      http://www.mamila.sk/post/ako-dlho-ma-dieta-byt-dojcene-1133/
      http://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/nocne-dojcenie/
      https://sites.google.com/site/blogodojceni/casto-sa-budi-v-noci—mam-odstavit
      Súčasne Vám odporúčam začať navštevovať podpornú skupinu dojčiacich matiek, ktoré v súčasnosti nájdete v 60tich slovenských mestách, pozrite si v zozname poradkýň vo vašom mieste bydliska, ktorá poradkyňa robí podporné skupiny a zapojte sa, aby ste získali pomoc a podporu: http://www.mamila.sk/pre-matky/poradkyne-pri-dojceni/

    • Anonym píše:

      Vážená p. Helena. Ja som mamičkou už skoro trojročnej dcérky a stále ju kojím na požiadanie. Veľmi mi pomohla stránka www. mamila.sk S tým, že mám prestať kojiť a na čo kojím tak veľké dieťa sa stretávam denne, nielen od lekárov, či cudzích ale aj od najbližšej rodiny. Mala som obdobie kedy som sa rozhodovala, ako ďalej, ale nakoniec po prečítaní článkov od mamičiek na mamile,ale aj na základe materinského inštinktu kojím aj naďalej A vôbec neľutujem. Všetky nepríjemnosti či choroby, úrazy, smútky ale aj radostné chvíle zvládame super. Stále sa kojí aj v noci, a verte, že keď ju odstavíte, neprestane sa v noci budiť, moja najlepšie kamarátka to tiež riešila. Dcérka je veľmi múdra, samostatná, aktívna, ale stále potrebuje mamu. Teší sa do škôlky, a to aj napriek tomu, že ju stále kojím a plánujem ju kojiť. Keď nemôžem byť cez deň s ňou tak si to potom vynahradíme. A keď mi niekto povie, že si ani nevie predstaviť tak dlho kojiť tak ja zase, že si neviem prestaviť, že by som ju tak dlho nekojila. Schudla som všetky kilá navyše a aj niečo viac.Dlhodobé kojenie, chráni mamičku, pred osteoporózou, rakovinou prsníkov, aj vaječníkov, a tiež funguje ako upokojujúci prostriedok nielen pre dieťa ale aj pre mamičku. Od kedy sa netrápim či kojiť alebo nekojiť, ako často tak s mliekom vôbec nemám problém. Kritiku a pripomienky púšťam, jedným uchom dnu a druhým von. Tiež si musíte uvedomiť že materské mlieko je nenahraditeľné a čím ho chcete potom nahradiť, umelým kravským mliekom, plným chémie. MM je stále čerstvé, a vždy pripravené. Tiež som sa dočítala, že dlhodobo kojené deti sú veľmi múdre, pretože mm prispieva k rozvoju mozgu. A vôbec nieje pravda, že nemá žiadny význam pre dieťa. Má význam a to do konca do 6 r. života.Vete, že ak dieťa necháte vyplakať, tak mu to môže vážne ohroziť zdravie. Bude zažívať stres, vďaka ktorému, môže byť náchylnejšie na rôzne ochorenia. A tá istota, ktorú doteraz malo, stratí ju. Mne sa vyplatilo, počúvať materinský inštinkt a srdce. S kojením nemám problém ani na ulici, a tie pohľady si nevšímam, predsa najdôležitejšie je moje dieťa, a ten pohľad na kojace sa šťastné dieťa, by som nevymenila, za nič na svete. Ak sa podarí aj ďalšie dieťa, tak plánujem kojiť tandemovo. A tie fámy, že vám budú ovísať prsia, nehovoria o tom, že áno budú ak prestanete kojiť naraz keď máte produkciu mlieka rozbehnutú, organizmus sa neprispôsobí. Avšak keď budete kojiť dlhodobo, prsia sa vám budú prispôsobovať podľa množstva mlieka a to sa postupne bude znižovať, až nakoniec nebudete musieť brať žiadne dne hormony, aby ste zastavili laktáciu.

      Veľa šťastia prajem. Jana

      • Anonym píše:

        Uzasny clanok! Citim to uplne rovnako. Prave dnes mi bolo vytknute, ze stale kojim svojho 19mes.syna, nakolko v mm uz nie je tolko pre neho vyznamnych latok,ako v pokracovacom mlieku.
        Ale neplanujem ho zatial odstavit, aj ked tiez pocuvam rozne poznamky. Riadim sa materinskym instinktom a nedokazem ho proste odstavit. A naozaj, ten pohlad dietata, ktore je stastne pri kojeni a po nom, je nieco uzasne! Urcite to ma pre dieta a aj matku obrovsky vyznam…😉

        • Jana píše:

          Dobrý deň, ďakujem, dcérka bude mať už 4 roky a ešte stále sa dojčíme. To by ste mali vidieť výrazy ľudí keď na to občas príde reč poprípade počuť ich komentáre,, doktorov nevynímajúc, ale nám je to jedno. Nech si hovorí kto chce čo chce, hlavne že je dcérka spokojná. Už som bola bez nej aj na víkend preč a bolo to úplne v poriadku, pokračujeme ďalej. Prajem Vám veľa pohody a trpezlivosti. Jana

  5. jojko píše:

    Mám dvoch synov mladší má rok a toho stále dojčím a starší má 6 rokov.Keď mál mladší 3 mesiace, tak som začala mlieko odstriekavať, lebo som ho mala veľa a bolo mi ho ľúto vylievať, tak som ho dávala tomu staršiemu a robím to dodnes. Chcem sa Vás opýtať, či má význam takéto odstiekane mlieko dávať 6 ročnému dieťaťu, či to nie je zbytočné?

    • Viera Červená píše:

      Na túto otázku neexistujú jednoznačné odpovede. Je zrejmé, že materské mlieko obsahuje cenné látky a je aj výživovo bohaté, môže obohatiť jedálniček 6-ročného dieťaťa, ak toto je ochotné piť Vaše odstriekané mlieko. Na druhej strane odstrekovanie je práca navyše, ktorá nemusí byť príjemnou činnosťou, je skutočne len na Vás, či sa Vám v tomto chce pokračovať a ako dlho. Je skutočne na Vás, ako sa rozhodnete ďalej.

    • najwa píše:

      pisem sice oneskorene, lebo len teraz som sa dostala k tomuto clanku. Podla mna je to len dobre, ked aj vasemu starsiemu synovi davate vase mlieko. ked budem v podobnej situacii, tiez by som to tak robila.

  6. Maria Chladna píše:

    Dobry den,
    som v situacii, ked som zacala uvazovat o tom, ze prestanem kojit svoje dietatko, ale je mi luto ho prestat kojit. V septembri sa budem musiet vratit do prace a mojho maleho chcem na tri tyzdne nechat u starych rodicov na Slovensku (zijem v zahranici a chcem oddialit cas, ked bude musiet maly byt u opatrovatelky, hlavne z dovodu, ze si myslim, ze bude lepsie, ked stravi cas s mojou rodinou ako s cudzou opatrovatelkou a aj z toho dovodu, ze si usetrim nejaku dovolenku, ktoru mozem vyuzit neskor na to, ze stravim viac casu s nim a moj zamestnavatel je bohuzial neochotny mi poskytnut take hodiny ake potrebujem, tak to musim riesit takto :(). Neviem, ci ho mam zacat ucit na umele mlieko, alebo kojit stale dokym sa budeme musiet rozlucit na tri tyzdne a potom mu stari rodicia zavedu umely prikrm a je to vobec potrebne ( za predpokladu, ze by sa kojenie obnovilo)? Takisto by som rada vedela, ze ci ked sa maly vrati ku mne, sa vrati naspat aj ku kojeniu? Nechala som ho par krat doma s pribuznymi na par hodin a nemal s tym ziaden problem (neplakal a mliecko nevyzadoval), len ked som sa vratila si po par hodinach vypytal mliecko, ale neviem ako to bude, ked to bude az tri tyzdne. Maly pije len 3-4 krat denne, v noci vacsinou nie, ked tak si pyta len 1x za noc. Dakujem pekne za radu🙂

    • Maria Chladna píše:

      Zabudla som dodat, ze v tom case bude mat 11 mesiacov.

      • Viera Červená píše:

        Milá Maria, odpoveď na Vaše otázky nie je jednoduchá. Celú situáciu ste pravdepodobne dôkladne zvážili a v prípade, že nevidíte žiadne riešenie, ako by synček mohol byť v mieste Vašej práce s Vami aspoň v čase, keď sa z práce vrátite, teda nie je možné situáciu riešiť inak, len trojtýždňovým odlúčením, je skutočne nemožné predpovedať, ako sa bude dieťa správať po Vašom návrate. Z poradenských skúseností poznáme prípady, kedy sa tieto deti po príchode matky bez problémov dojčili ďalej, ale aj deti, ktoré zareagovali štrajkom v dojčení, ktorý sa dá riešiť, ale samozrejme, je lepšie sa tejto situácii úplne vyhnúť… Je dôležité počas Vášho odlúčenia zachovať tvorbu mlieka odsávaním a po návrate k dieťatku využiť aj ďalšie spôsoby, ako zintenzívniť vzťahovú väzbu, ktorá iste pri odlúčení prejde istou zmenou. Ďalšími nástrojmi vzťahovej väzby, naviazania dieťaťa na matku, sú okrem dojčenia nosenie dieťaťa v detskom nosiči, spoločné spanie, fyzický kontakt, ideálne koža na kožu. Toto môže pomôcť tomu, aby sa synček chcel po Vašom návrate znova prisávať.
        Z hľadiska dieťatka – v prípade, že bude od Vás odlúčený a teda nebude dojčený, je dobré vedieť, že dieťa v jeho veku už nepotrebuje umelé mlieko, je možné mu ponúkať tuhú stravu, nepotrebuje žiadne umelé mlieko, už vôbec nie fľašku (ktorá môže spôsobiť problémy s prisávaním po Vašom návrate – a je dobré vedieť, že fľašou nie je len klasická dojčenská fľaša s cumlíkom, ale aj rôzne poháriky s náustkom, či mäkkým alebo tvrdým, rôzne iné nádoby so sosáčikom, či slamkou, je ideálne dieťaťu podávať tekutiny klasickým otvoreným pohárikom). Akú tuhú stravu mu podávať už spadá do kompetencie odborníka na zdravú výživu, v skratke – dieťa, rovnako ako dospelý človek potrebuje pestrú a nutrične vyváženú stravu.
        Držím Vám palce, budem rada, keď dáte vedieť, ako pokračujete.

  7. Andy píše:

    Dobrý deň prajem,
    moje otázky možno celkom úplne nezapadnú do tejto témy, ale každopádne sa jej dosť dotýkajú. Takže skúsim stručne opísať svoj problém, resp. obavy🙂 Dcérka bude mať o pár týždňov 3 roky a ja nastúpim opäť do zamestnania, o ňu sa budú starať starí rodičia a potom ide do materskej školy – navyše sa budeme sťahovať do domu, takže do MŠ nastúpi cca o 1 mesiac neskôr. Dcérka je stále dojčená na požiadanie (cez deň si vypýta aj 7-10 x a v noci 1-3x) a hoci sa ju už dlhšie snažím pripraviť na obdobie, kedy nebudeme spolu ako doteraz (takmer od rána do večera🙂, chcela by som, aby to prebehlo čo najmenej stresujúco. Viem, že plaču sa nevyhneme (je dosť citlivá a dosť naviazaná na mňa), ale zas nechcem dopadnúť tak, že by nejaká situácia “donútila” starích rodičov k tomu, aby oni alebo manžel priviezli dcérku za mnou do práce kvôli dojčeniu a upokojeniu (manžel by k tomu bol náchylný) – nezdá sa mi to byť múdre riešenie. Ona zaspáva pri dojčení večer aj poobede, no poobedný spánok už pomaličky nepotrebuje – poobede zaspí asi tak 1-2x v týždni.
    Každopádne s dojčením nechcem prestať, chcem to rozhodnutie nechať hlavne na ňu, no teraz bude vlastne nútená okolnosťami nemať to, na čo je zvyknutá a mám obavy ako to všetci zvládneme. Inak je zdravá, dobre prospieva, aj už celkom dobre papá, len to mliečko (určite nielen kvôli nemu samotnému, ona sa aj rada mazná a túli, hladká ma . .) pýta, myslím, stále dosť často.
    Ďakujem za odpoveď a pekné leto želám. Andy

    • Viera Červená píše:

      Dojčenie je prostriedkom, ktorý vytvára prirodzenú silnú väzbu dieťaťa na matku a naopak. Je možné, že 3-ročné dieťa nie je pripravené na to, aby trávilo niekoľko hodín denne bez matky, ale pravdepodobne nemáte inú možnosť a jednoducho potrebujete zariadiť okolnosti tak, aby celý tento proces prebiehal čo najmenej stresujúco. Niektoré mamičky v tejto situácii dúfajú, že ukončenie dojčenia pomôže, aby dieťa menej plakalo po nástupe do práce, avšak práve pokračovanie v dojčení môže celú túto situáciu zjednodušiť. Kľúčom k úspechu je naviazanosť dcérky na ľudí, ktorí sa o ňu budú starať v čase, keď budete v práci. Čím bližší vzťah k nim bude mať, tým viac sa bude cítiť uvoľnená a spokojná a bude o to lepšie tolerovať, že situácie, s ktorými si ešte nedokáže poradiť sama, a ktoré v čase Vašej prítomnosti logicky rieši dojčením (náročné sociálne situácie, fyzické či psychické boľačky), jej pomôžu s láskou zvládnuť jej opatrovatelia iným spôsobom než dojčením. Samozrejme, že najmä kým sa ustanoví určitý stereotyp v tejto novej situácii, sa možno vyskytnú situácie, v ktorých bude Vaša dcérka vyžadovať Vašu prítomnosť. Ale tento fakt nezmiernite tým, že by ste nedojčili. Dojčenie znamená pre takéto dieťa to isté, čo pojem matka. Jednoducho je toto celé pevne prepojené, a tak to má byť, toto je normálne a dôležité pre správny vývoj dieťaťa. Dojčenie bude pre ňu predstavovať prístav istoty, keď nebudete v práci a budete môcť tráviť čas spoločne. Toto je mimoriadne dôležité a pomôže to k tomu, aby celú novú situáciu zvládala jednoduchšie a aby jej čo najmenej celá situácia ublížila. Dojčenie uľahčí situáciu aj Vám, po príchode z práce sa s dcérkou zvítate aj fyzicky – dojčením a ľahšie sa Vám prepne do režimu matky, môžete si prvé chvíle po príchode z práce užiť oddychom pri dojčení a načerpaním síl. Takisto nočné precitnutia sa omnoho jednoduchšie riešia priložením k prsníku a pokračovaním v spánku. Nehovoriac o tom, že odstavenie dieťaťa, ktoré sa chce dojčiť, prináša riziká, ktoré je dobré zvážiť a že dojčenie je aj pre takéto dieťa mimoriadne dôležité pre jeho správny normálny vývin – samotné materské mlieko naďalej poskytuje výživovo cenný doplnok k ostatnej strave, naďalej obsahuje dôležité zložky, ktoré sa inde v potrave nenachádzajú a ktoré podporujú správny vývin dieťaťa. Satie na prsníku ako také je nesmierne dôležité aj pre takéto väčšie dieťa z hľadiska rozvoja mozgu, správneho vývoja ústnej dutiny, regulácie rôznych fyziologických funkcií atď. Viac napr. v týchto článkoch http://www.mamila.sk/post/ako-dlho-ma-dieta-byt-dojcene-412/, http://www.mamila.sk/domain/flox/files/pribehy-matiek/dlhodobe-dojcenie-a-prirodzene-odstavenie-vc.pdf.
      Čaká Vás náročné obdobie, verím však, že ho zvládnete jednoduchšie práve vďaka tomu, že dojčíte na požiadanie (a mimochodom – frekvencia dojčenia akú uvádzate, je v tomto veku úplne normálna, deti v tomto veku sa môžu dojčiť a často a aj dojčia ešte častejšie, dôležité v tomto veku je, že dieťaťu už prsník netreba ponúkať a je dobré ho neodmietať, ak prejaví o dojčenie záujem). Dcérke môžete vysvetliť, čo sa bude diať, ale pripravovať ju už teraz na to, že o pár týždňov s ňou nebudete, nemá veľmi zmysel, niektoré deti toto práve vystresuje a na matke ešte viac lipnú, skúšať dopredu, ako bude túto situáciu zvládať, nemusí vôbec dopadnúť podľa Vašich predstáv a môže Vás to všetkých ešte viac vystresovať, naproti tomu, keď príde reálne čas, kedy budete v práci, aj dieťa bude vnímať, že situácia sa zmenila a môže sa správať prekvapivo v pohode. Za najdôležitejšie považujem upevniť väzbu Vašej dcérky so starkými, aby sa s nimi cítila dobre a tešila sa na čas strávený s ními. Držím Vám palce!

      • Andy píše:

        Ďakujem z krásnu a obsiahlu odpoveď a za linky – Váš príbeh dojčenia sa mi páči🙂

      • Katarína píše:

        Ďakujem za krásny článok o dlhodobom dojčení a prirodzenom odstavení. Povzbudili ma a potešili (aj ten v 2. linku). Dojčím dcérku, ktorá má 3 roky aj 2 mesiace, v podstate už len pred a po poludňajšom spánku, večer a ráno. V noci už dojčenie takmer nepotrebuje. Dcérka sa dojčí večer a potom už do postieľky ide bezo mňa, samostatne. Ale keďže na obed mám možnosť si pri nej trochu oddýchnuť, ešte zaspáva na prsníku. V septembri nastupuje do škôlky, dúfam, že to dobre zvládne. Aj som už uvažovala nad odstavením (hoci okolie mi nič nevyčíta, to skôr vzdialenejší ľudia sa pozerajú divne). Doteraz nebývala chorá, a zatiaľ ju neodstavujem, lebo dúfam, že MM by ju mohlo aspoň trošku ochrániť pred chorobami, ktoré sú po nástupe do MŠ veľmi bežné. Človek zažíva pri takomto dlhodobom dojčení aj smiešne situácie.. (ako keď mi dcéra jedno ráno pri odchode do práce kričala z okna: “Mamka, ešte by som si dala didku” :-)) na ktoré určite budem s láskou ešte dlho spomínať.
        Ďakujem Vám za podporu dlhodobo dojčiacich matiek.. Katarína

  8. Martina Lehocká píše:

    Velmi sa mi páči a uznavam vaše slova na základe WHO a výkladu vo vašom podaní! Ja kojim 2.dieta na požiadanie uz 2,7roka a pod tlakom okolia a lekárov uz 1/2roka má vedu k ukončeniu v zmysle mojej chorobnosti.ja si ale myslím že stres pre moje telo nie je v skratke povedane(keď výživu spánok pohyb mám pestre a vyvážené) frekvencia(asi kazde2hodiny),ale stres z novej práce popri rodičovskej dovolenke s2malymi deťmi ..i ked som tam len1xtyzdenne uz 1/2roka..uz som razantne obmedzili asi týždeň cez deň kojenie na1raz a v noci na požiadanie ..

  9. Soňa píše:

    Minulý týždeň som bola hospitalizovaná so svojim ani nie 2,5 ročným dojčeným synom v nemocnici. Neprajem žiadnej matke zažiť ten pocit! “Vy ho stále ešte dojčíte?” otázka položená s údivom v hlase smerujúcim ak nahnevanosti, že nie som dieťa schopná odstaviť – zasa dáka bio matka! Otázka pokračovala “ale je aj dačo iné!!!!” s takmer výhražným podtextom smerom k môjmu 15 kg ťažkému dieťaťu. Táto otázka mi tromi rôznymi zdravotníckymi zamestnancami (sestry a lekárka)! Zamestnancami, ktorí liečia a opatrujú deti – profesionáli!
    Neverila som vlastným ušiam. Vierka, túto by mohla začať osveta! Nie pri matkách.

    • Viera Červená píše:

      Nedojčí matka. Dojčí alebo nedojčí celá spoločnosť. Naša spoločnosť nie je spoločnosťou, kde je dojčenie normou (a dlhodobé dojčenie už vôbec nie). Zmeniť to nie je jednoduché. Verím však, že postupne sa bude situácia v tejto oblasti meniť k lepšiemu a to nielen v zdravotníctve ale v celej spoločnosti. V oblasti dlhodobého dojčenia potrebujeme robiť osvetu aj medzi matkami, aby deti neboli predčasne odstavené pre dôvody, ktoré by možno matka, keby vedela, že môže v dojčení pokračovať, nevyhodnotila ako dôvod na odstavenie dieťaťa.
      Mimochodom aj Vy, Soňa, ovplyvňujete to, ako sa spoločnosť bude pozerať na dojčenie, čím bude častejšie u nás vidieť deti, ktoré sú dojčené dlhodobo (=normálne dlho), tým skôr sa začne dlhodobé dojčenie považovať za niečo, čo je bežné, normálne.

    • Jana píše:

      MIlá Soňa, to chce len trpezlivosť a nevšímať si a nedať na reči druhých. Ja som bola dnes na vyšetrení s chrbticou a na dôvod odmietnutia farmakologickej liečby – stále kojím svoju 17 mesačnú dcérku a čo najdlhšie chcem – som si od lekárky vypočula – a načo, veď to už nie je zdravé a tiež to už nieje kojenie len také cickanie – som pokojným hlasom som odpovedala – nechajte to tak, je to moje rozhodnutie a manžel ma podporuje – veď áno. JA aj keď prídem do lekárne a pýtam sa na možný prechod liekov do mlieka sa stále stretávam s reakciou – vy ešte kojíte?. Rodina sa k tomu stavia takto – už by si ju mala prestať kojiť, úplne ťa zničí, už je veľká, už má zuby nemala by sa kojiť, kedy ju konečne odstavíš, už to nie je pre ňu zdravé, preto na tebe tak visí. Na začiatku sme bojovali za to aby som mohla kojiť, a teraz keď to ide samé to tak nenechám. Dcérku chcem kojiť tak dlho ako to bude možné. Do teraz bola chorá len raz a to teraz. Ale sú aj výnimky, moja obvodná a obvodná gynekologička ma veľmi podporujú, tak ako aj môj manžel a moja kamarátka, ktorá tiež kojí už druhé dieťa tiež má 17 mesiacov a to prvé kojila do 3 rokov. Jedna známa mi povedala, že jej kamoška kojila svojho syna no 5 rokov. Mala mlieko, tak prečo nie a teraz má 14 a je dravý ako buk. Najťažšie sa znáša od najbližších. Ale dá sa to nevšímať. Jedným uchom dnu druhým von, to najdôležitejšie je moja dcéra. Veľa šťastia

      • Viera Červená píše:

        Janka, súhlasím, ale je dôležité pre Vás vedieť, že dojčenie nie je dôvod pre odmietnutie farmakologickej liečby problémov s chrbticou. Dojčiaca matka má právo na svoju liečbu a na to, aby nezanedbávala svoj zdravotný stav kvôli dojčeniu. Drvivá väčšina liekov do materského mlieka prechádza v zanedbateľných stopových množstvách a ak máte zdravotné problémy s víziou odkladania ich liečby kvôli dojčeniu ďalšie roky, riziko, ktoré podstupujete je zbytočne vysoké. O konkrétnych liekoch sa môžete poradiť v poradni dojčenia na stránkach http://www.mamila.sk. Základné princípy pri liečbe dojčiacej matky nájdete tu https://sites.google.com/site/blogodojceni/dojcenie-a-liecba-matky

        • Jana píše:

          Dobrý deň p. Viera. Ďakujem za odpoveď, bohužiaľ som sa stretla s prístupom, že si musím vybrať, buď dojčenie alebo lieky, zatiaľ mi lekár žiadne lieky nenapísal. A dokonca keď som bola akútne ošetrená na pohotovosti, tam som lieky dostala, boli mi aj naďalej odporučené, tak na druhý deň, keď som išla na ďalšie infúzie, môj lekár nerobil a navyše stratil licenciu, ma odmietli ošetriť dvaja neurológovia, jeden vraj mal veľa pacientov a druhý si vraj nezoberie na zodpovednosť to, že kojím a nebol presvedčený o tom, že infúzia je bezpečná. A to aj napriek tomu, že mi ju iný lekár podal, a aj odporučil so slovami, že je to v poriadku. Takže som zostala bezmocná s veľkými bolesťami, neschopná vtedy chodiť,a postarať o svoje dieťa. Nepochodila som ani na úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ani vo svojej poisťovni. Tam mi odporučili, obrátiť sa na niekoho v inom meste, že vraj nemôžu nič spraviť. Zostala som na tak a hľadala som niekoho, kto sa v ten deň doslova zľutuje. Našťastie sa ma ujala lekárka z pohotovosti a touto cestou jej za to ďakujem. Keď som na na túto situáciu pýtala, čo môžem v takom prípade robiť, bolo mi povedané, že aj odmietnutie zdravotnej starostlivosti je poskytnutie zdravotnej starostilivosti, takže sam môžem v podstate sťažovať na lampárni. Neviem, kto by zobral zodpovednosť za to, keby sa vtedy bolo niečo stalo môjmu dieťaťu. Nikomu túto situáciu neprajem. Pekný deň.

          • Viera Červená píše:

            Janka, odporúčam Vám zistiť si, aké lieky by ste potrebovali užívať a obrátiť sa na poradňu Mamily, či sú kompatibilné s dojčením. Existuje databáza informácií o kompatibilite konkrétnych liekov s dojčením, ku ktorej máme prístup, dostanete vedecky podložené informácie o zhodnotení toho, či môžete alebo nemôžete tieto lieky užívať s odbornou garanciou lekára a farmaceuta Thomasa Halea, ktorý je svetovo uznávaným odborníkom v tejto oblasti.

  10. jana píše:

    Prepáčte mi tie preklepy, ale dokončila som text s dcérkou v nosiči, lebo dnes je extrémne ubolená. Jana

  11. jana píše:

    Ahojte, moja dcérka má 16 mesiacov a stále ju dojčím na požiadanie. Cez deň 3 až 5 krát a viac a v noci od tretieho mesiaca každé 2 hodiny, podľa zdravotného stavu. Teraz keď nám rastú stoličky tak aj viackrát. Vôbec to nevnímam ako niečo neprirodzené, môj vnútorný inštinkt mi hovorí, prečo by som jej mala brániť. Papá tuhú stravu, ľúbi kravské mlieko, čaj aj vodu. Papáme po menej ale často, mali sme reflux a tak jej to zostalo. Keď jej občas nedám hneď ako pýta, je z toho zmetená a smutná, trvá na svojom. Prečo by som jej teda mala brániť, keď po cicim tak túži. S manželom nemáme, žiadny problém, šetríme čas a tiež peniažky. Dcérka navyše trpí aj separačnou úzkosťou, keď som bola chorá s chrbtom a nemohla som ju brať na ruky cca mesiac, tak to zle znášala a pripútala sa ku mne ešte viac. Môže s ňou zostať len manžel, s druhými ľuďmi len som mnou alebo s manželom. Ja sa však nemôžem vzdialiť, na dlhšie ako dve hodinky. Dcérka má od narodenia problém so menou prostredia. Tak jednoducho nikam necestujeme, ak niekam, iba blízko a nie nadlho. Spáva už len doma aj to nie v postieľke, od kedy sa dojčí každé dve hodiny. Zaspí sama, ak som pri nej ja. Uspať ju môžem len ja. S manželom sme sa dohodli, že všetko budeme a teda robíme spolu, ak to inak nejde, tak manžel sám, ale väčšinou chodíme všade traja, aj k lekárovi. Nemáme s tým najmenší problém. Dcérka je poslušná, múdra, učenlivá, je popredu pred je rovesníkmi, veľmi vnímavá, citlivá, a veľmi nás ľúbi. Nemáme s ňou najmenší problém. Keď prvé tri mesiace spávala len na rukách a v kočíku, všetci vraveli, to nie je dobre, rozmaznáte ju. A dôvodom bol reflux. Všetky mamičky sa chcú postarať to svoje deti čo najlepšie, nie je to vôbec ľahké. Je to mojé prvé dieťa, mala som po pôrode veľké zdravotné problémy a aj depresie z toho, že sa nedokážem bez pomoci postarať o dcérku. Ale keď sa vyriešili zdravotné problémy, tak to už išlo. Ale všetko som sa učila a hlavne porozumieť svojmu dieťaťu, teraz si rozumieme aj bez slov. Chcem povedať hlavne to, že sa netreba vzdať, a to najdôležitešie, nedať sa vôbec ovplyvniť okolím. To teda vie uštedriť v dobrom poznámky. Momentálne počúvame a to aj od najbližších kojenie po roku ie je zdravé, keď má zuby to už musí prijímať len tuhú stravu, budeš mať vyťahané prsia, mala by si ju učiť bez seba byť dlhšie, daj ju niekomu. Pre boha ty ešte dojčíš a chceš aj do troch rokov. Pred tým mala by jesť len po troch hodínách, nechaj ju vyrevať, aby sa naučila spať sama…. Uršite ste sa s tým stretli. Nášnajlepší kamarát je od tretieho mesiaca ergonomický nosič. Tak ako dcérka na otázku pred dvomi mesiacmi, či nejde robiť čuri ee na záchodík povedla áno svojím spôsobom a od tedy cíkáme a občas kakáme na wx tak to necháme všetko na ňu, kedy a ako bude chcieť. A ešte preboha tvoja dcéra je ešte aj o desiatej večer hore. Ano dcerka rozhoduje od isteho casu sama kedy ide spat, lebo na silu to bolo trapenie. Ona vie ze ma spat, ale vzdy ma vazny dvôvod ked nehce, ako ked neskoro kaka, casto grga, a hlavne zle znasa zubky. Nic na ne nepomaha, len sa vtedy ked je to najhorsie prehrat. To aj tak spava potom dvanast hodin. Takze môj odkaz je, nevzdavajte to a robte ako vam srdce kaze, to je to najlepsie co môzete sprait pre dieta, pocuvat dieta a nie okolie. S pozdravom Jana

  12. kili píše:

    “Odporúčame výlučné dojčenie do 6. mesiacov…
    Výlučné dojčenie znamená, že dieťa okrem materského mlieka neprijíma žiadne iné tekutiny či inú potravu ”

    Vhodný věk pro zařazení příkrmů je nejdříve 4 měsíce nejpozdějií 6 měsíců, Doporučení výlučného kojení do 6 měsíců věku nemá oporu v současných poznatních vědy.

  13. “Dojčiace matky totiž dnes potrebujú veľa informácií. Je to spôsobené tým, že spoločnosť nevníma dojčenie (a už vôbec nie dlhodobé) ako normu.” <- toto je podla mna presne povedane, kde je problem.

    Tu je este jeden velmi zaujimavy clanok z La Leche League na danu temu:
    http://www.llli.org/ba/aug94.html

    • Veronika Mihalská píše:

      Zaujímavý článok tej laktačnej ligy
      Mimochodom, je celkom zvláštne, že spoločnosť toľko rieši dokedy je vhodné dieťa dojčiť, kedy je ten správny čas na odstavenie, pričom ostatné oblasti vývoja dieťatka nechávame prirodzene na dieťa – neriešime dokedy je vhodné nechať bábätko ležať, netlačíme ho nasilu do pretáčania, plazenia, lozenia či sedenia, takisto nechávame naňho kedy je pripravené začať samo chodiť, nechávame ho spať toľkokrát denne koľko potrebuje, prečo si teda myslíme, že práve dojčenie je niečo, o čom máme rozhodovať my a nie dieťa samo?

      • Viera Červená píše:

        Veroni, súhlasím s pointou, nesúhlasím celkom s detailami🙂 – vo všetkom takí benevolentní nie sme – koľké deti dávame sedieť s podperou v čase, kedy to ešte nechcú, dvíhame za ruky na nôžky a učíme ich tak chodiť, nútime ich jesť v čase, keď na to nie sú pripravené a schémou o prikrmovaní, ktorá vôbec nezodpovedá prirodzenému učeniu sa jedeniu tak, ako by to dieťa robilo, ak by sme mu to umožnili a spánok – pozri sa na spánkové metódy, ktorými sa dnes hemží web.

  14. Dia píše:

    Moja dcerka ma 13 mesiacov a planujem ju dojcit dokedy to bude ona chciet. Doprajem si aj pohar vinka, v jedle sa neobmedzujem. Verim, ze si vyskusam aj tandemove dojcenie. Bohuzial neznesie pri dojceni zakrytu hlavu, tak ju dojcim v plnej parade aj na verejnosti. Mne to problem nerobi.
    Odkedy sa narodila, bol manzel kazdy mesiac chory, kedze ma znizenu imunitu a ja som to skoro vzdy od neho chytila. Dcera nebola chora ani raz. Pripisujem to dojceniu, kedze cez mlieko dostava protilatky. Uz len to mi staci ako dovod, preco dojcit dlhodobo a nie len rok ako mi to odporucila pediatricka.

    • Viera Červená píše:

      Dia, ďakujem za komentár.
      Len malý doplnok – dojčiaca matka si môže bez problémov dať pohár vínka🙂 a takisto čokoľvek jesť.
      Pre diskrétne dojčenie na verejnosti sa dajú zohnať tričká na dojčenie, kde nevidieť z prsníka nič, dieťa sa dojčí “cez tričko”, alebo dojčiť v šatke či inom nosiči, kde nie je vidieť vôbec nič.

  15. Misa píše:

    Sama som dojciaca matka a je pravda ze kazda matka a dieta by sa mali rozhodnut ako dlho chcu dojcit. To aby sa dala ovplynit okolim je nezmysel. Nerobilo mi problem maleho dojcit na letisku, v nakupnom stredisku ci v parku. Samozrejme diskretne, ved nie kazdemu je prijemne odhalene poprise zeny aj ked je to najprirodzenejsia vec na svete. Treba mat ohlad aj na tie matky ktore dojcit nemozu i ked velmi chcu , ci tie zeny ktore deti mat nemozu vobec. Ci by som syna dojcila do 4,5, 6 rokov? Osobne nie. Priroda si to zariadila krasne sama. Preto nam dala zuby az po case, do vtedy by sa malo dojcit, raz ked ma dieta plny chrup moze prijimat vsetku stravu, dojcenie ako dojcenie straca vyznam, je to len bezpecna zona pre dieta, miesto kde sa dieta utieka ked mu je zle, je unavene, chce pozornost.. cokolvek ine no nie je hladne. Tiez je tu faktor sebectva matky byt potrebovana a niecim specialna pre dieta. Nie je na tom nic zle ale je to tak. Preto si treba pozorne uvedomit potrebu dojcenia po 3 roku. Dieta sa zacina osamostatnovat, ide do skolky, dojcenie moze byt skor prekazka vo vyjovi byt samostatne a uvedomit si ze tym ze nabehne matke na prsko veci nevyriesi. Zakladat si putu dietata len na dojceni je podla mna hlupost, ved potom by ani jeden otec nemal dobry vztah so svojimi detmi. Moj manzel nemoze mat blizsie k nasmu synovi a nedojci.

    • Viera Červená píše:

      Misa, vyjadriť sa komplexne k otázke dlhodobého dojčenia je veľmi časovo náročné, napr. združenie poradkýň Mamila má napr. na túto tému zaujímavú prednášku na takmer dve hodiny (vypočuť sa dá z ich stránok v sekcii Pre poradkyne).
      Preto sa vyjadrím len v kontexte tohto článku – Svetová zdravotnícka organizácia nestanovila žiadnu hornú hranicu odporúčanej dĺžky dojčenia a už vôbec sa nevyjadrila v zmysle, že po 3. roku si už na dojčenie treba dať pozor. A má na to dobré dôvody.
      Výskumy jednoznačne dokazujú to, čo je logické – keďže matke sa tvorí mlieko aj po 3. roku života dieťaťa a keďže väčšina detí, ak sa im ponechá možnosť sa dojčiť, sa dojčí omnoho dlhšie než tri roky – dlhodobé dojčenie je pre dieťa dôležité, rovnako dôležité, ako dojčenie novorodenca, samotné materské mlieko je z hľadiska zloženia naďalej najkvalitnejším mliekom, aké môže dieťa piť, ale dojčenie je ďaleko viac než len príjem mlieka, naďalej sa významne podieľa na rozvoji mozgu, ústnej dutiny a tváre, podporuje vývoj imunitného systému, naďalej poskytuje rôzne funkcie, ktoré sú pre dieťa dôležité a z ktorých mnohé práve naopak podporujú rozvoj nezávislosti a samostatnosti u dieťaťa. Mnohé z argumentov, ktoré tu zazneli, boli v skutočnosti mýtami. Stačí sa s touto problematikou skutočne detailne oboznámiť, napr. otázka zubov – väčšina cicavcov sa dojčí až do prerezania prvého trvalého zuba, nie keď je kompletný mliečny chrup. Mliečny chrup pri našich deťoch sa prerezáva do cca. 2,5 roka života. To znamená, že každé dieťa sa má dojčiť maximálne 2,5 roka? Z antropologických štúdií jednoznačne vyplýva, že 2,5 roka je hranica, do ktorej sa naopak neprestane samo od seba dojčiť takmer žiadne dieťa. Až od 2,5 roka hovoríme o prirodzenom odstavovaní, pričom v tomto veku sa odstaví samo od seba minimum detí, väčšina detí sa odstaví po 3. až 4. roku života.

      • Misa píše:

        Viera, osobne nie som proti dojceniu. Ved aj sama dojcim 2x, a to som naspat v praci od 6 mesiaca. Je to uzasny pocit. Vela som studovala, navstevovala laktacne poradkine, oboznamila sa s problematiou dost na to aby som si urobila vlastny nazor. Co sa tyka logiky, zaradujeme sa medzi cicavce, a pokial by zena kojila aj 8 rokov tak sa bude mlieko tvorit. To sa neda odopriet no to neznamena ze by sme mali kojit 8 rokov. Je pravda ze proti gustu ziaden disputat a kazda zena by sa mala sama rozhodnut ako dlho bude dojcit.
        Co sa tyka kvality mlieka a ako velmi je vhodne je tiez otazne. Mam nejednu skusenost ked matka dojcila ako blazniva a dieta bolo stale chorlave. Preco, matka ktora je: chora, nevhodne sa stravujuca, v strese, a pod. nemoze vyprodukovat kvalitne mlieko nech robi co robi. Tym padom moze dojcit aj 7 rokov no nebude to vhodne pre dieta. Faktor vyhody dojcenia zo zdravotneho hladiska je neodskriepitalny a s tym aj suhlasim. Za normalnych okolnosti je velmi dolezite dojcit. No s pokrocilim vekom sa dolezitost dojcenia – prijimania mlieka, meni na dolezitost dojcenia – pocit istoty a v tom je zasadny rozdiel. Treba si uvedomit ktoru cast dojcenia chcete prediskutovat.
        Ja som zacreala do toho druheho bodu dojcenie ako pocit istoty.
        Studie mozu dokazovat nieco len na mensiej vzorke obyvatelstva. Preco? Lebo je uz len malo krajin kde si zena moze dovolit byt na materskej 3 roky a dojcit dieta viac ako dva krat denne. Ak zena nastupi do roboty po 6 -12 mesiacoch tak je dojcenie obmedzene na 2 x za den, no neznamena ze dieta ma znevyhodnene podmienky vyvoja. Dieta sa rozhodne odstavit same vtedy ked mu to bude vyhovovat, no z psychologickeho hladiska je to vtedy ked je pripravene odputat sa od matky. No toto odputanie je podmienene spravanim sa matky vo vseobecnosti. Priklad je, ked matka panikari ked dieta je v rukach ineho cloveka, dieta to city a je neiste. Tym sa tazsie odputava od matky. Mnoho matiek, hlavne tych ktore sa na materskej upnu len na dieta mozu mat velky problem s odstavovanim dietata. Toto moze mat vplyv aj na buduci vyvoj. Ako kolvek z jedneho mi vypliva ze dieta si vyjadri potrebu podla potrieb matky. A teraz sa vraciame k budu ked som povedala ze dlhodobe dojcenie je svojim sposobom sebectvo od matky, ktora chce byt potrebovana, niecim viac pre to dieta, byt specialna. Skutocne umenie nie je dojcit 7 rokov ale vytvorit si plnohodnotny vztah s dietom zalozeny na niecom viac ako na pomynutelnom dojceni.

        • Viera Červená píše:

          Misa, na Váš názor máte plné právo, hoci ja nemôžem s niektorými časťami tohto komentáru súhlasiť, mnohé z predpokladov, z ktorých vychádzate, sú v skutočnosti mýtmi a vedecké poznatky hovoria niečo iné. To, že predpokladáte niečo iné, formuje Váš názor iným smerom.
          Napr. Vy predpokladáte, že „s pokrocilim vekom sa dolezitost dojcenia – prijimania mlieka, meni na dolezitost dojcenia – pocit istoty“ – výskumy dokazujú, že dieťa aj napr. v 2,5 roku pije stále pomerne dosť mlieka – asi toľko, ako keď malo 1 mesiac, či 5 mesiacov, pretože matke sa stále tvorí približne rovnaké množstvo mlieka (mení sa samozrejme jeho zloženie). Ďalej výskumy nepotvrdili, že by materské mlieko žien, ktoré sú napr. podvyživené, nebolo kvalitné, matka by mala počas dojčenia žiť aj stravovať sa zdravo, ale nie kvôli dojčeniu alebo kvalite mlieka, ale kvôli tomu, že toto je dôležité pre jej zdravie, tak ako pre zdravie každého človeka. K materskému mlieku konkrétnej matky konkrétneho dieťaťa neexistuje rovnocenná alternatíva, ani ak by išlo o iné materské mlieko, od ženy, ktorá by sa napr. príkladne stravovala a nestresovala sa. Po prvé mlieko matky každého konkrétneho dieťaťa je uspôsobené presne na jeho potreby a požiadavky, jeho zloženie sa mení podľa konkrétnych potrieb a potom – hovoríte o rozdelení dojčenia na prijímanie mlieka a dojčenie ako „istotu“ – v tom vôbec nie je zásadný rozdiel, nemôžete časti dojčenia oddeliť – dojčenie sa nedá zredukovať buď na pitie mlieka alebo na ostatné funkcie dojčenia (ktorých je mimochodom omnoho omnoho viac než len „pocit istoty“ a mnohé z nich trvajú počas celej doby dojčenia a sú mimoriadne dôležité pre samotné fyzické zdravie dieťaťa, napr. správny rozvoj ústnej dutiny či mozgu satím na prsníku a pod.). Proste to nejde, ak to urobíte a napr. všetky funkcie iné ako pitie mlieka preberie napr. cumlík, často dojčenie nevydrží ani 3 mesiace. Potreba dlhodobého dojčenia nie je u dieťaťa výrazom potreby jeho matky dojčiť svoje dieťa, pretože je naňho príliš upnutá počas dlhej rodičovskej dovolenky. V spoločnostiach, kde je dlhodobé dojčenie normou, matky žijú úplne inak, ako naše mamičky, o dieťa sa aktívne starajú omnoho menej a aj jeho potreby napĺňajú väčšinou bez toho, aby sa naňho aktívne sústredili, pretože pri dojčení, či spánku dieťaťa pokračujú vo svojej práci. Napriek tomu sa tu tieto deti dojčia rovnako dlho ako v našej spoločnosti, ak našim deťom umožníme dlhodobé dojčenie.
          Dlhodobé dojčenie je normou. Norma znamená, že toto je prirodzené, normálne a správne. Čokoľvek iné predstavuje riziká. Tieto riziká si WHO dobre uvedomuje a preto pre svoje odporúčanie nedalo žiadnu hornú hranicu dojčenia, ani žiadnu optimálnu dĺžku dojčenia, po ktorej je pokračovanie v dojčení už len bonusom. Tento článok ani WHO nijako nenúti matky dlhodobo dojčiť, ani nevyzdvihuje dojčenie ako jedinú súčasť vzťahu matku s dieťaťom, na ktorú ak sa matka zameria, nemusí už nič riešiť a bude mať spokojné dieťa a šťastné materstvo s plnohodnotným vzťahom s dieťaťom. Dojčenie samotné pre plnohodnotný vzťah matky s dieťaťom nestačí. Dojčenie je len nástrojom tzv. vzťahovej väzby, ktorá môže podporiť a posilniť budovanie plnhodnotného vzťahu, ale samo o sebe samozrejme nestačí. Tento článok mal za cieľ vysvetliť, že nie dva roky dojčenia sú želateľný cieľ, že neplatí, že po dvoch rokoch už dojčenie nie je dôležité – pretože toto je to, čo si mnohí ľudia, bohužiaľ aj odborníci, mylne zo stanoviska WHO odnesú a potom tvrdia, že po dvoch rokoch už je jedno, ako to bude s dojčením ďalej. Ale jedno to nie je, ak dojčenie vyhovuje matke aj dieťaťu, je vhodné v ňom pokračovať ďalej a to znova – nehovorím ja, ale WHO a majú na to pádne dôvody – dôkazov o dôležitosti dlhodobého dojčenia je už dnes dostupných toľko, že organizácia, ktorej cieľom je zdravie ľudí tohto sveta, vydala odporúčanie, v ktorom zdôrazňuje, že dlhodobé dojčenie je skutočne dôležité.
          Cieľom tohto článku bolo teda podporiť v pokračovaní dojčenia mamičky, ktoré sa dostali do situácie, kedy ich dieťa má okolo 2 rokov a okolie ich presviedča, že to už stačí, že majú už pomaly odstaviť a často ich o tomto presviedčajú lekári, odborníci a pri argumentácii sa opakovane stretávam s tým, že sa opierajú práve o toto stanovisko WHO, kde si nesprávne vysvetlia tie 2 roky.

          • Misa píše:

            Ja neodsudzujem clanok a je dolezite o dojceni hovorit. Je medzinarodny tyzden dojcenia a je nesmierne dolezite aby osveta dojcenia prenikla do beznych domacnosti. Hlavne po 70-80 rokoch kde tzv. Umeliny boli ‘ovela lepsie’ ako materske mlieko. U mnohych tento nazor stale pretrvava. No Viera plne nesuhlasim s vyjadrenim ze nezdrava matka stale vyprodukuje plnohodnotne mlieko. Tak preco sa potom nedoporucaju mnohe potraviny, alcohol, fajcenie, drogy pocas dojcenia? Preco ked matka nie je v pohode po dojceni dieta moze vykazovat zvysenu nervozitu, koliku a podobne. Dojcenie je nesmierne dolezite, ci uz len na 6 mesiacov ci 3-4 roky, no stav matky tiez.
            Samozrejme ze dojcenie nie je len fyzicka potreba, uhasit smad, napapat sa, ale aj potreba psychickeho uspokojenia. Toto je samozrejme. Problem je ked sa mat snazi umelo udrazat dietatko na dojceni, i ked produkcia mlieka je masivne znizena a pouziva dojcenie ako sposob riesenie na problemy (to iste ked mnohy rodicia riesia nespokojnost dietata s dudlom, sup ho do ust aby bol/a ticho).
            Vas clanok vyjadruje podporu dojcenia aj po druhom roku a ziskanie porozumenia od sirokej spolocnosti. Jedno je iste osveta je potrebna, no sme to v prvom rade my, bezne matky ktore dojcia ci uz par dni alebo par rokov aby sme z toho nerobili taku strasnu vedu. Prestat sa stazovat, ze to ludia neakceptuju. Kto su ludia? Rodina? Priatelia? Hey ked nevieme vysvetlit vlastnej rodine a priatelom aby nas podporovali v nasom rozhodnuti dojcit do 4 rokov tak ako chceme presvedcit spolocnost? Cudzi ludia? Nikto otvorene nebude protestovat, a ak ano treba to pekne vysvetlit. Osobne som sedela na zemi na letisku pred dvomi tyzdnami, prikryla maleho satkou a veselo som ho dojcila. Jedna pani presla okolo a povedala:’’ Nesuhlasim s dojcenim na verejnosti, no vy vyzerata tak prirodzene a spokojne, je na vas radost pozerat. A pri tom ste velmi diskretna.’’ Dami, poviem vam to mi spravilo naladu na cely den. Ked sa my necitime prirodzene pri dojceni na verejnosti tak to podvedome davame najavo. Ked je nam cudzie sa otvorene o tom rozpravat ako mozeme ocakavat ze nas verejnost prijme. Vela ‘nevzdelanych ludi’ ani sami nevedie preco dosudzuju dojcenie, mnohokrat to je preto ze nemaju v okoli dojciacu matku a nevidia ake je to dolezite a nadherne. No ohanat sa ze WHO to doporucuje tiez a stazovat sa ako nam to spolocnost robit tazke situaciu nezmeni. My same musime znemit pristup a pristup ostatnych sa zacne menit s tym, pomaly ale iste.
            Viera prajem vam vsetko a je velmi dolezite aby ludia o dojceni hovorili. Diskusia je velmi dobra, lebo kolko hlav tolko nazorov a tymto si kazdy moze vytvrit ten vlastny alebo ten vlastny trosku pozmenit.

            • Viera Červená píše:

              Misa, v zásade súhlasím s druhou časťou tohto komentára. Treba mať správne informácie (napr. aj tú, že WHO odporúča dojčiť aj po druhom roku života) a k tomu postupne zmeniť normu spoločnosti, pretože matkám sa naozaj u nás nedojčí staršie dieťa jednoducho, či už na verejnosti, alebo aj v domácich podmienkach, ak si majú dlhodobé dojčenie obhájiť pred rodinou. Jednou z možností je aj to, čo robíte Vy – bez problémov dojčiť dieťa kdekoľvek, toto bol mimochodom aj odkaz Svetového týždňa dojčenia, ktorý ste tu spomenuli – prezentovať dojčenie ako normu dojčením kdekoľvek. Najmä dorastajúca generácia potrebuje vidieť dojčiace matky a to, ako dojčenie funguje so staroslivosťou o dieťa. Teším sa veľmi, že na Slovensku je postupne čoraz viac poradkýň pri dojčení a mnohé z nich organizujú podporné skupiny dojčiacich matiek, v ktorých matky majú možnosť vidieť ako iné ženy fungujú s dojčením a aj dlhodobé dojčenia. Osobne som veľmi nadšená z toho, ako mamičky v mojej skupine chcú dojčiť dlhodobo aj vďaka týmto informáciám, hoci to možno pôvodne vôbec takto neplánovali.
              Dojčiace matky totiž dnes potrebujú veľa informácií. Je to spôsobené tým, že spoločnosť nevníma dojčenie (a už vôbec nie dlhodobé) ako normu. Dôsledkom toho sú rôzne povery, mýty a predpoklady, ktoré ale v skutočnosti nie sú pravdivé, môžu však uškodiť dojčeniu, ak im matka uverí. Píšete, že dieťa po dojčení môže vykazovať koliky a nervozitu, ak matka nie je v pohode – kde pre toto tvrdenie existuje reálny dôkaz? Problematika “koliky” je takisto omnoho širšia a komplexnejšia. Aj na túto tému má Mamila zaujímavú prednášku, ktorá sa dá nájsť v materiáloch na stránkach, dôvodov pre „koliku“ je omnoho viac, než len nervózna matka. A riešením koliky nie je prestať dojčiť, ak je matka nervózna. Nie je to lepšie ani pre matku, ani pre dieťa. Takisto “sa” podľa Vašich slov neodporúča pri dojčení konzumovať niektoré potraviny – kde sa to neodporúča a o ktoré potraviny ide? Žiadny zoznam zakázaných jedál pre dojčiace matky vedecké štúdie neudávajú. Viem, že sa u nás bežne hovorí, čo všetko dojčiaca matka nesmie jesť, ale jednoducho sa toto nezakladá na reálnych dôkazoch. A to isté sa týka alkoholu a fajčenia. Toto je takisto komplexná téma, ktorá sa nedá vyriešiť jednoduchým stanoviskom, že matka nesmie ani piť alkohol ani fajčiť, ak dojčí. Ak hovoríme o matke, ktorá je alkoholička, alebo užíva drogy, tak problém je ďaleko rozsiahlejší než len to, že pri tom nemá alebo má dojčiť. Ide o matku, ktorá má vážne problémy a to môže ovplyvniť jej starostlivosť o dieťa a aj zdravie dieťaťa, aj ak pri tom nebude dojčiť. Ale ak hovoríme o bežných matkách, ktoré si chcú večer s manželom otvoriť víno alebo si dať vonku s kamarátkami vínny strik, teda o spoločenskej konzumácii alkoholu, takisto platí, že je omnoho lepšou voľbou pokračovať v dojčení. To, že sa to u nás neodporúča, je dôsledkom toho, že o dojčení veľa nevieme, že netušíme, aké nesmierne dôležité dojčenie je. Napr. otázka fajčenia je veľmi sporná a vedie v búrlivým diskusiám. Ak však človek skutočne vie o dojčení veľa a chápe, ako v rôznych smeroch zásadne vplýva na zdravie dieťaťa, vôbec nepochybuje o tom, čo jednoznačne dokazujú vedecké štúdie – ak matka nedokáže prestať fajčiť, je pre jej dieťa lepšie, ak pri fajčení pokračuje v dojčení, ako ak by ho kvôli fajčeniu preventívne odstavila. Chápem, že toto sa nevstrebáva ľahko, ale myslím, že najväčšia časť problému tkvie v tom, že skutočne nechápeme, čo všetko dojčenie dieťaťu prináša. Píšete, že matka, ktorá má masívne zníženú tvorbu mlieka by nemala dojčiť, pretože dojčenie používa len na riešenie problémov – prečo nie? Existujú mnohé matky, ktoré dojčia napriek tomu, že nedokážu vyprodukovať dostatok mlieka pre svoje dieťa, poznám matky, ktoré prakticky skoro žiadne mlieko nemajú a dojčia. Je rozdiel medzi podaním cumlíka a dojčením. Pri dojčení je matka prítomná, dieťa saje na prsníku, čo je pre rozvoj ústnej dutiny a tváre zásadný rozdiel oproti satiu cumlíka (ktorý naopak vedie k nesprávnemu vývoju ústnej dutiny), prsník je súčasťou matky – dieťa vníma, že jeho problém pomáha riešiť matka, nie predmet – cumlík, pri dojčení vníma jej vôňu, chuť, blízkosť, všetko to pomáha zásadne rozvíjať mozog, pri satí prsníka dochádza ku komunikácii medzi dieťaťom a matkou na imunologickej úrovni, dojčením si dieťa upokojí rozbúšené srdiečko a zrýchlené dýchanie, dojčenie je skutočne viac než len materské mlieko.

    • zuzana píše:

      moja dcerka ma 18 mesiacov a dojcim aj kazde 2 hodiny cez den…papa 5x (malo ale papa) plus pije aj vodicku, ale mlieko si proste vyzaduje, a nie je to len o prazdnom dudkani a potrebe mojkania ona sa naozaj pokazde napije. kompletny chrup sa zvycajne vytvori uz do 2 rokov a kazdy pediater povie ze nepit kravske mlieko do 3 rokov, tak ake mlieko mam dat malej? mam ju nasilu odstavit a davat jej umeliny? pre mna je dojcenie prirodzene, zubkov ma habadej a este nikdy ma neuhryzla, ja osobne som rada ze aj WHO ma taketo stanovisko k dojceniu, lebo aspon mam cim operovat ak bude mat niekto narazky na to ze dojcim “take stare dieta”. mimochodom nesuhlasim s tym ze “dojcenie moze byt skor prekazka vo vyjovi byt samostatne a uvedomit si ze tym ze nabehne matke na prsko veci nevyriesi” moja mala ked spadne tak ju to vobec netrapi, neuteka ku mne ani sa nenecha pomojkat, vstane a ide dalej, ked je s detmi ani si nespomenie ze som tam, pekne sa hra…musi sa prvych 5-10 minut “rozkukat” a potom je uz v pohode, nepotrebuje dojcenie aj 2-3 hodiny ked je na ihrisku, takze si myslim ze ked ma byt niekto maznacik tak bude aj bez dojcenia – je to proste o povahe. moja sa mazna vela ale nie je nesamostatna….chystam sa dojcit kym bude chciet:-) pevne verim ze to bude max do 3-4 rokov….

  16. Renata - krakulka píše:

    Pekny clanok. Skoda, ze okolie, rodina, znamy skor dojciace matky odsudzuju.😦
    Ja dojcim uz 16 mes., s Andrejkom si tieto chvilky uzivame. Ale ked vidim svojich pribuznych, pocuvam ich komentare, je mi z toho smutno. Nechapu to a ked sa snazim vysvetlit im to, nepocuvaju.
    Chceme druhe babatko, a bud. rok v maji sa chystame znova do centra asist. reprodukcie. Je mi jasne, ze dovtedy budem musiet prestat dojcit, pretoze budem brat zasa hormony. Ale verim, ze Andrejko to pochopi a spolu to zvladneme.

  17. Veronika Mihalská píše:

    Pekne vysvetlené Vieri🙂

    • Viera Červená píše:

      Weroni, aby som sa nechválila cudzím perím, pôvodná myšlienka je prebratá z vynikajúcej prezentácie Mamily (nechcem menovať, kto ju mal :)) o dlhodobom dojčení, jej zvukový záznam je stále na stránkach Mamily v sekcii Pre poradkyne🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: