Novorodenencká žltačka IV.

Novorodenecká žltačka dojčeného dieťaťa – praktické odporúčania:

Ako teda postupovať pri novorodeneckej žltačke zdravého, donoseného novorodenca, ktorý je dojčený? Najdôležitejšie je ubezpečiť sa, že dieťa je skutočne dobre dojčené, teda že pri dojčení skutočne prijíma materské mlieko. Na to je nevyhnutné sledovať polohu a prisatie dieťaťa a hlavne – či pri dojčení pije dieťa aspoň niekoľko minút s pauzami v brade. Ak je to tak a prístup dieťaťa k dojčeniu nie je obmedzovaný (separáciou matky od dieťaťa, či napr. používaním cumlíka), teda dieťa je dojčené „na požiadanie“, je vysoko pravdepodobné, že dojčenie je bezproblémové. To by sa malo prejaviť dostatočným vylučovaním stolice, priberaním a prospievaním dieťaťa.

A ak je dieťa dojčené správne, môžeme pri zdravom dieťati očakávať, že hladina bilirubínu bude po pôrode stúpať a v prvom týždni po pôrode dosiahne maximálne hodnoty. Následne by už mali hladiny bilirubínu mať klesajúcu tendenciu, aj keď občas môžu mierne stúpnuť a zase poklesnúť (závisí to aj od toho, či sa krv na analýzu odoberá nalačno, či po nakŕmení dieťaťa). Môžeme očakávať, že dieťa môže byť viditeľne žlté až do 3. mesiaca života, prípadne dlhšie. Tento vývoj je úplne prirodzený a normálny a je pravdepodobne dôležitý pre lepšie zdravie dieťaťa, keďže bilirubín je dôležitým antioxidantom v bunkách.

Vyšetrovať, či nevyšetrovať?

Odporúčania o zmiernení zásahov pri novorodeneckej žltačke hovoria jasne – zdravého, donoseného novorodenca vyšetrovať netreba, ani preventívne, ani rutinne. Pri dobre dojčenom dieťati by sa nemalo stať, že maximálne hladiny bilirubínu stúpnu nad 342 µmol/l, pričom do tejto hranice je možno na základe výsledkov vedeckých štúdií jednoznačne povedať, že bilirubín nepredstavuje žiadne riziko. Nad 342 µmol/l už nie sú známe jednoznačné vedecké dôkazy o tom, či bilirubín predstavuje alebo nepredstavuje žiadne riziko, z toho dôvodu považujeme túto hranicu za signál, aby sme zbytrili pozornosť. Pri takto vysokej hladine bilirubínu je dieťa viditeľne žlto sfarbené nielen na hlavičke a hrudníku, ale žlté sfarbenie je už viditeľné aj na končatinách. Ak je sa teda sfarbenie pokožky rozširuje smerom ku končatinám, je už vhodné vyšetriť hladinu bilirubínu.

Bilirubín je vyšší než 342 µmol/l!

Ak je dieťa dojčené, prvým krokom by malo byť skontrolovanie techniky dojčenia a výdatnosti dojčenia pozorovaním páuz v brade. Ak zistíme, že dieťa nie je dojčené dostatočne – vysoká hladina bilirubínu pravdepodobne súvisí s nedostatočným dojčením, preto prvým krokom v jej znižovaní by mala byť náprava techniky dojčenia a preventívne sledovanie hladiny bilirubínu a až potom ďalšie možnosti terapie (fototerapia, medikamentózna liečba).

Ak zistíme, že dieťa je dojčené dostatočne a napriek tomu má takto zvýšené hladiny bilirubínu, je nutné zvážiť okamžitú terapiu žltačky a k tomu hľadať a liečiť príčinu, pre ktorú bilirubín stúpa.

Ako teda súvisí dojčenie s novorodeneckou žltačkou

Praktická pomoc matkám pri dojčení je nesmierne dôležitá najmä s ohľadom na prevenciu závažnej formy novorodeneckej žltačky, ktorej sa obávame. Treba totiž jednoznačne odlíšiť, či je dieťa skutočne dojčené – teda, či pri dojčení aj prijíma materské mlieko alebo či pri dojčení len saje naprázdno bradavku a materské mlieko prijíma v nepostačujúcom množstve.

Ak ide o novorodenca, ktorý má problémy s dojčením, teda pri dojčení neprijíma dostatočné množstvá mlieka, je jasné, že takéto dieťa vlastne hladuje. Následkom toho nevylučuje toľko stolice, koľko by normálne malo a preto sa v jeho črevách hromadí bilirubín, ktorý je určený na vylúčenie z organizmu. Ten sa pri styku s črevnou sliznicou spätne dostáva do krvi a tým zvyšuje hladiny bilirubínu v krvi na neprirodzene vysoké. Ak je príjem mlieka taký nízky, že dieťa skutočne hladuje, dieťa môže byť následkom nedostatočného príjmu mlieka – teda následkom hladovania – ohrozené vážnym poškodením zdravia, môže dôjsť k tzv. jadrovému ikteru aj pri inak zdravom, donosenom novorodencovi.

Najjednoduchšie je v tomto prípade preventívne – správnym začiatkom dojčenia, zabrániť tomu, aby bolo dojčenie skomplikované problémami. V spoločnosti, ktorá by skutočne podporovala dojčenie a to nielen slovne, ale najmä praktickou pomocou s dojčením, by sa takýto stav nemal vyskytnúť. V prípade, že správny začiatok dojčenia nie je možné zabezpečiť pretože ho nepodporujú rutinné praktiky v pôrodnici, matka by mala aktívne žiadať o to, aby jej a jej dieťaťu bol správny začiatok dojčenia umožnený, má na to zákonné právo. A to nielen v súvislosti s tým ako veľmi je bezproblémové dojčenie hneď od narodenia dôležité ako prevencia pred závažnou formou novorodeneckej žltačky. Ak matka nemusí riešiť problémy s dojčením, je omnoho pravdepodobnejšie, že svoje dieťa bude prvých 6 mesiacov výlučne dojčiť (nebude musieť dokrmovať) a bude svoje dieťa dojčiť dlhodobo so všetkými psychickými a fyzickými výhodami, ktoré jej dieťaťu, ale aj jej samotnej dojčenie prináša.

Ak hovoríme o zdravom, donosenom novorodencovi, ktorý je dojčený dostatočne, teda pri dojčení pije s pauzami v brade, prijíma materské mlieko, čo sa prejavuje priberaním a prospievaním dieťaťa, potom dojčenie v prvom rade udržuje fyziologické, teda normálne hladiny bilirubínu, ktoré chránia zdravie novorodenca a ďalej dostatočným príjmom potravy chráni dieťa pred tým, aby dosiahlo hladiny bilirubínu, ktoré považujeme za ohrozujúce. Takéto dieťa nedosiahne hladiny bilirubínu, o ktorých bezpečnosti už neexistujú dôkazy a terapia preto nebude potrebná. Je však dôležité pochopiť aj to, že takéto dieťa nebude mať hladiny bilirubínu porovnateľné s deťmi živenými umelým mliekom a že je úplne normálne, ak má vyššie hladiny bilirubínu s postupne klesajúcou tendenciou až do približne tretieho mesiaca života, prípadne aj dlhšiu dobu. A to, čoho by sme sa mali v prípade takéhoto dieťaťa obávať, nie je novorodenecká žltačka, ale zbytočná, nezmyselná a ničím nepodložená terapia, ktorú sprevádzajú mnohé nežiaduce vedľajšie účinky a v ktorej sa dodnes v mnohých nemocniciach pokračuje. Je len na Vás, či ju zbytočne podstúpi aj Vaše dieťa.