Keď dieťa odmieta príkrmy

Asi každé dieťa prežije obdobie, keď “zle” papá a pevné príkrmy odmieta. Sú deti, ktoré majú 8-9 mesiacov a stále zjedia lyžičku za deň. Sú deti, ktoré síce krásne s príkrmami začali, ale zrazu prišlo obdobie nechutenstva. Buď príkrmy odmietajú úplne, alebo majú veľmi monotónny  jedálniček. Pokiaľ sa bábätko dostatočne bez obmedzenia dojčí, nič sa nedeje.  Dojčené deti a ich matky majú totiž obrovskú výhodu, pretože deti zvyčajne neodmietajú prsník a napriek tomu, že niekoľko dní, týždňov či mesiacov jedia príkrmy len veľmi málo, majú z materského mlieka zabezpečený základný prísun živín potrebných na ich rast. A keď príde “ich čas”, začnú spontánne jesť oveľa viac.

Materské mlieko prispieva aj po prvom roku významne k výžive dieťaťa, pretože obsahuje podstatne viac tuku než v prvom roku. Pokrýva napríklad dennú dávku vápnika, vitamínu C, kyseliny listovej, vitamínu A alebo B12. V druhom roku rýchlo rastie bábätku mozog a materské mlieko obsahuje faktory, ktoré rastu mozgu napomáhajú. Niektoré imunitné faktory v materskom mlieku sú v druhom roku života prítomné vo vyšších dávkach než v prvom roku, pretože vtedy sú deti vystavené väčšiemu množstvu infekcií.

Ako je potom možné, že inak zdravé dieťa prestane priberať a neprospieva, dokonca chudne,  hoci je na prsníku každú chvíľku?

Pretože pravdepodobne dojčením prijíma len veľmi málo materského mlieka. Od okamihu ako si prvý krát priložíme na prsník svoje bábätko, mali by sme sledovať, či na prsníku dostatočne pije, alebo skôr  pocuckáva naprázdno a len sem tam niečo vypije. viď článok Kedy bábätko na prsníku pije Pozorovanie dojčenia nám dáva najlepšiu informáciu o tom, či bábätko dojčením prijíma veľa mlieka.

Neprospievanie bábätka sa najskôr prejaví v nízkom váhovom prírastku, hoci do dĺžky rastie ešte v “norme”. Vzniká tak nepomer medzi výškou a váhou bábätka. Môže sa objaviť deficit niektorých živín. Postupne dôjde i k spomaleniu rastu do výšky. Takéto bábätko môže byť navonok spokojné, ale nemusí. Môžu sa objaviť  poruchy správania, nervozita, únava, môže mať problém s hryzením a prehĺtaním jedla atď. Pozor, dojčené deti priberajú často v spodných pásmach percentilových grafov, ktoré sú tvorené i z údajov detí na umelej výžive. V súčasnosti už máme k dispozícii tabuľky WHO, ktoré sú tvorené z detí výlučne dojčených. A tak sa dieťa, ktoré je v “slovenskej” tabuľke povedzme na úrovni 3.percentilu , v tabuľkách WHO nachádza možno na úrovni 15. percentilu, teda v absolútnej “norme”. Lekári však pri posudzovaní  bábätka zvyčajne zohľadňujú aj iné známky prospievania. viď článok Koľko má bábätko priberať

Ako však bábätko ” rozpapať”, keď aj tak nič nevezme do úst okrem prsníka?

Jednoducho: zvýšiť prísun mlieka dojčením. Ak začne bábätko v krátkom čase prijímať veľa mlieka , dosiahneme u neho tzv. rastový špurt.  Už v priebehu jedného – dvoch týždňov by sme mohli pozorovať výrazné váhové prírastky a zvýšenú chuť do jedla. Tento postup má veľmi veľkú výhodu i  v tom, že materským mliekom prijíma bábätko optimálnu výživu. V jeho organizme nebude neprirodzene prevažovať telesný tuk na úkor netučných zložiek,  ako by sa to mohlo stať, ak by sme rastový špurt dosiahli inou výživou.  A tak, na prvý pohľad možno paradoxne, začne dieťa vďaka efektívnemu dojčeniu dobre jesť i príkrmy.

Kedže potrebujeme v krátkom čase zvýšiť výrazne tvorbu mliečka, ideálne je okrem zefektívnenia dojčenia (vylepšenie  prisatia, stláčanie prsníka, ponúkanie obidvoch prsníkov i viackrát počas jedného dojčenia) a bežných byliniek využiť i domperidon (Costi 10mg, Motilium lingual 10mg). Domperidon totiž zvyčajne zaúčinkuje veľmi rýchlo a účinne, lebo dokázateľne podporuje zvýšenie  hladinu prolaktínu a následne i množstvo mlieka. viď protokoly Dr.Newmana Tento postup sa nevylučuje so súčasným podávaním multivitamínových preparátov, aby sa rýchlo doplnili chýbajúce stopové prvky.

Prečo bábätko začalo prijímať dojčením len málo mliečka? Príčin môže byť veľa, najčastejšie:

• mamička skúšala alebo začala obmedzovať dĺžku či frekvenciu dojčenia
  • stáva sa to, ak matka podľahne tradíciám, ktoré časté dojčenie staršieho bábätka považujú za neprijateľné
  • ak sa  snaží naučiť bábätko prespať celú noc bez dojčenia
  • ak tvrdošijne zo zvyku ponúka neustále jeden prsník, hoci bábätko by potrebovalo piť i z druhého
• prvými príkrmami začala mamička  prísne nahrádzať dojčenie
  • princíp zavádzania prírkmov je  opačný – k dojčeniu pridávame príkrmy
  • dojčené dieťa s dobrým prísunom mlieka nepotrebuje väčšinou žiadne iné tekutiny
• bábätko sa na dojčenie nesústredí
  • staršie deti sú hravé, môže ich vyrušovať okolie, je fajn napr. skúsiť dojčiť v prostredí, ktoré ho neruší, v polohe akej sa dojčilo ešte ako maličké
• bábätko sa pre hru “zabúda” na dojčenie hlásiť
  • minimálne prvé dva roky dojčenia by mala mamička prsníky aktívne ponúkať. Rozhodovanie zostáva na bábätku. Teda tak, ako nedojčiaca mamička ponúka bábätku každú chvíľu povedzme čaj, dojčiaca mamička by mala ponúkať prsník. Prsník môže byť prvá voľba ako utíšiť dieťa i v staršom veku ak je v strese, ak plače, ak sa udrie…
  • fľaša a cumlík je jeden z kľúčových  faktorov, prečo sa bábätko nedojčí tak často ako by sa mohlo
• ochorenie bábätka, rast zúbkov
  • dieťa tesne pred vypuknutím ochorenia vyhľadáva prsník oveľa častejšie než zvyčajne. Chce sa dojčiť ak je choré, no niekedy sa stane, že na pár hodín či dní odmieta i prsníky. V takomto prípade, ak sa bábätko nechce či nemôže dojčiť,  je veľmi dôležité prsníky odsávať. Inak sa laktácia môže utlmiť. Následkom je, že dieťa pri dojčení pije len málo mlieka, obdobie nechutenstva sa predlžuje a  tým dochádza k dlhodobej stagnácii v jeho raste
• vyhladovanie, obmedzenie dojčenia v snahe prinútiť bábätko lepšie papať príkrmy
  • je to častá rada : “Nechce Ti papať príkrmy, lebo ho stále kojíš a nemá chuť jesť čosi iné”. Matka poslúchne, prsníky neponúkne aj celý deň, len aby  bábätko vyhladovala a prinútila ho spapať príkrm. No dieťa nielenže nezačne lepšie papať, ale bábätko môže začať prijímať  veľmi málo mliečka dojčením. Pretože stačí nedojčiť len niekoľko hodín a prsníky zareagujú. V plnom nevyprázdnenom prsníku , ktorý stojí nečinne dlhšie než zvyčajne, sa  zvyšuje hladina inhibítora, ktorý laktáciu tlmí.
• hormonálna zmena, vplyv niektorých liekov
  • tehotenstvo alebo niektoré  lieky môžu laktáciu tlmiť (pozor, domperidon sa v prípade tehotenstva neodporúča)
• nátlak na bábätko – tak ako nie je vhodné frekvenciu a dĺžku dojčenia obmedzovať, tak nie je dobré dieťa nútiť dojčiť sa a nasilu jesť. Zásada je stále tá istá: Ponúkať, ale nenútiť. Dieťa, ktoré sa núti do kŕmenia, si môže vytvoriť averziu k jedlu a bude odmietať ako prsník, tak i príkrmy. Toto je  najťažšia forma odmietania jedla a niekedy si vyžaduje  spoluprácu s viacerými odborníkmi – lekármi i psychológmi.
• problémy v rodine
  • ak rodina, predovšetkým matka prechádza nejakou životnou krízou, jej dieťa to vníma. I mamička je len človek, ak je na bábätko často prehnane nevrlá , nedojčí s radosťou ,  dieťa sa dostáva na druhú koľaj atď., tak sa to môže odraziť na dojčení i prospievaní dieťatka

Každá mamička sa teší, ak vidí svoje dieťa dobre papať príkrmy. No i malé bábätko je osobnosť a má právo niekedy jedlo odmietnuť, má právo preferovať jedno jedlo pred iným. Deti sú tvrdohlavé, chcú robiť všetko samé, chcú si vyberať čo zjedia a čo nie. Pomôže im, ak môžu jesť samostatne v kruhu svojich blízkych, ak je jedlo pestré a podobné  zdravému jedlu ostatných. No základný prísun živín a tekutín ešte dlho po prvom polroku pochádza z materského mlieka, ktoré sa svojím zložením takisto prispôsobuje  nárokom rýchlo rastúceho organizmu. Sledovaním dojčenia a dojčením na požiadanie dávame bábätku šancu zoznámiť sa s príkrmami v tempe, aké mu vyhovuje. Bez toho, aby bol ohrozený jeho rast a prospievanie.