Prvé príkrmy II.

Ako naučiť bábätko papať príkrmy a aké príkrmy zaradiť:

Niektoré deti rady sedia vo svojej stoličke, iným vyhovuje papať na kolenách mamičky. Niektoré chcú papať len samé lyžičkou či rukami, iné sa nechajú kŕmiť i mamičkou. Je fajn kŕmiť bábo v miestnosti s ľahko udržiavanou dlážkou, aby mohlo samé experimentovať a ochutnávať nové jedlo. Kŕmenie sa môže pre bábätko stať veľmi  zábavná  časť dňa. Nevadí, že narobí neporiadok, je to škola hrou, samostatným kŕmením bábätko získava zručnosti, ktoré ho posúvajú ďalej. Je to úplne rovnaké ako keď sa bábätko učí pretáčať, liezť, chodiť …. aj papať sa musí naučiť.  Vždy mu dáme k dispozícii lyžičku, aby sa mohlo kŕmiť i samé. Bábätko nesmie cítiť z našej strany nátlak. Platí zásada ponúkať pestrú stravu, ale nenútiť. Malo by papať pravidelne, v rovnaký čas, na rovnakom mieste. Mnohé deti do jedla povzbudzuje okolie, ak vidia , ako papá starší súrodenenec, mamička … Veľa robí pekné prostredie, obrázkové či farebné mištičky, nápadito servírované jedlo …

Nikdy nenechávame bábätko, ktoré papá bez dozoru, lebo by sa mohlo udusiť kúskom jedla. Aby sme predišli riziku udusenia, guľaté plody, napr. hrozno, mrkvu, nakrájame na plátky, tvrdé ovocie môžeme šetrne spariť aby zmäklo.

Príkrmy pripravujeme čo najšetrnejšie, nevaríme zbytočne dlho. Ideálne je varenie v pare, pretože potraviny si zachovajú najväčšie množstvo živín, ich chuť je po príprave výraznejšia, je prirodzene slanšia, bábätkám viac chutí.  Jedlo v pare môžeme pripravovať v šepciálnom parnom hrnci, parenj rúre, tlakovom hrnci, na  vložke do hrnca – paráku. Ďalší vhodný postup je dusenie, varenie. Pečené príkrmy odložíme po prvom roku, vyprážané jedlá by dieťa malo papať len príležitostne takisto najskôr po prvom roku.

Príkrm pripravujeme ideálne každý deň čerstvý, vtedy si uchová najviac živín. Ak si uvaríme viac, môžeme ho zamraziť do dvoch hodín od uvarenia. Nikdy nemrazíme a neodkladáme príkrm, ktorý už bábo papalo, lebo sa mohlo kontaminovať. Môžeme ho mraziť do rôznych nádob na mrazenie, alebo do kociek na ľad. Je však lepšie zvyšok príkrmu dochutiť a primiešať do jedla pre ostatných. Napríklad ako omáčku na cestoviny pre staršie deti , samotnú mamičku …  Ak chceme do príkrmu pridávať odsaté mliečko, vždy ho pridávame až tesne pred podávaním.

Hotové kupované  príkrmy pre bábätko neprinášajú žiadnu výhodu. Výhodu prinášajú iba mamičke, lebo je to pohodlnejšie. Ich chuť je unifikovaná, deti môžu odmietať domácky pripravenú stravu. Treba si uvedomiť, že bábätko učíme na jedlá, ktoré bude papať aj po prvom roku. Ak si zvykne na zdravé, doma pripravené jedlá, bude ich dobre znášať aj ako staršie.  Zelenina a ovocie v našich obchodoch  zvyčajne vyhovuje normám a nie je zdraviu škodlivé. na trhu je i široký výber bioproduktov. Vyvarujeme sa jedine rýchlenej zelenine, starej, nahnitej či poškodenej. V zime, resp. mimo sezóny, môžeme príkrmy pripravovať z kvalitnej mrazenej zeleniny. Hotové príkrmy prinášajú výhodu na cestách, na dovolenke atď. no v bežnom živote by sme sa ich v záujme bábätka mohli radšej vzdať.

Prvé príkrmy sú výborný čas, kedy môžeme do života bábätka vniesť nenápadne viac režimu. Stanú sa akýmsi oporným bodom dňa. Bábätko sa postupne naučí, že napr.  po raňajkách sa ide hrať, po desiate ide na prechádzku, po obede ide spať, po olovrante sa hrá s ockom, po večeri sa ide kúpať a spať . Deti režim v podstate milujú, len sa musí zavádzať nenápadne, prirodzene tak, aby sa rešpektovali ich potreby.  Pravidelnosť im dodáva pocit istoty a bezpečia. Väčšina detí je vykoľajená, ak sa čosi v ich živote výrazne  zmení , napr. počas sviatkov, po dovolenkách atď.

Často sa rozhodujeme, čo dať bábätku ako prvý príkrm. Vzhľadom na osvojenie si rôznych druhov jedla a potrebu papať príkrm bohatý na železo,  odporúča sa začať zeleninou  a mäsom. Nič hrozné sa nestane, ak bábätko začne s ovocím, avšak bez osladenia cukrom. Niektoré deti taký príkrm akceptujú lepšie, keďže ovocie je sladšie. Pre dojčené deti, ktoré stále dostávajú potrebné živiny z materského mlieka nie je poradie až tak rozhodujúce ako pre deti nedojčené. Začať príkrmy obilninovou kašou sa neodporúča, ani v prípade, ak bábätko slabšie priberá. Ak potrebujeme podporiť rast bábätka, lebo sa zdá, že prijíma dojčením menej mlieka, bude lepšie priberať a dosatne viac živín z mäsovo zeleninového príkrmu než z obilninovej kaše. Najmä železo sa oveľa lepšie vstrebáva z mäsa.

Príkrmy v prvom roku nikdy nesolíme ani nekoreníme, obličky bábätka sú ešte nezrelé, zbytočne by sa zaťažovali. Nepridávame bujóny, vegetu … Bábätko nepotrebuje poznať údeniny, párky, klobásy ani po prvom roku. Ochutiť príkrm môžeme neskôr  napr. rascou, feniklom.

Začína sa spočiatku jedným druhom zeleniny či ovocia . Ďalší druh sa zavádza s odstupom cca 3-7 dní.  Je to dôležité preto, aby sme videli reakciu bábätka na dané jedlo. U nás je zvyk začínať mrkvou, no nie je to povinnosť. Je však tiež prirodzene sladká a je to zelenina, ktorú deti  dobre tolerujú. O pár dní sa už tempo pridávania nových potravín môže zrýchliť. Materské mliečko totiž obsahuje enzýmy, ktoré pomáhajú bábätku tráviť tuky, bielkoviny, škrob. Negatívne reakcie sú preto zriedkavé.  Ako rozpoznať negatívnu či alergickú reakciu na príkrm:

• bábätko nafukuje, má plynatosť
• objaví sa výsyp, vyrážka
• môže mať náhle zaparený, červený zadoček okolo konečníka
• má náhlu nádchu, slzia očká, má kruhy pod očami
• má hnačku alebo naopak je zapečené a nemôže sa vykakať
• vracia, viac sliní
• je celkovo nepokojné, dráživé

Prvý príkrm by mal byť vyzerať ako polotekutá kaša , pyré. Avšak nemusí byť rozmixovaný úplne do hladka, polročné bábätko už je zvyčajne schopné papať i trošku hrubšiu kašičku. Môžeme do neho pridať trošku materského mlieka na zriedenie. Je jedno, či bábätko má alebo nemá prerezané zúbky. Žuje na ďasienkach a dokáže s nimi vytvárať dostatočný tlak. V závere prvého roka bude príkrm podobný ako u dospelých, napr. na tanieriku bude mať bábätko nakrájané mäsko, zeleninovú prílohu , cestoviny ….

Začíname jednou čajovou lyžičkou, možno na prvý raz bábätko spapá len štvrtinku. Postupne dávku zvyšujeme na plnú, cca 150-200g. Sú deti, čo bez problémov zjedia naraz viac lyžičiek, prečo nie, ak im chutí ?:-) Nezabudnime, že bábätko potrebuje nové jedlo ochutnávať aj týždeň – dva, kým si novú chuť osvojí. To, že niečo odmietne dva – tri krát ešte neznamená, že to tak bude už navždy.

V priebehu jedného mesiaca môžeme pripravovať viaczložkové príkrmy. Ak napr. bábätko dobre toleruje mrkvu, o niekoľko dní zistíme, že dobre toleruje zemiak, začneme ich podávať spolu. Postupne pridávame do príkrmu vždy nový druh zeleniny a pridáme i mäso.  Pripravujeme rôzne kombinácie už odskúšaných potravín a jednej novej, neodskúšanej.

Bábätko by nemalo začať papať naraz veľa chodov, lebo jeho organizmus nie je na veľký a častý prísun príkrmov privyknutý. Nedokázalo by dobre jedlo stráviť, mohlo by byť nepokojné, horšie spať, mohlo by ho zapekať atď.

Prvý príkrm sa zvyčajne  zavádza na obed, ale môže to byť v podstate akákoľvek časť dňa. Vyberieme čas, kedy je bábätko zvyčajne spokojné, aktívne, nie príliš unavené a hladné. Príkrm by sme  teda mali zaviesť niekde medzi dojčeniami, aby bábätko dobre spolupracovalo. Po príkrme sa môže vždy prakticky ihneď nadojčiť. Dáme pozor na pusinku, prípadne ju vypláchneme od zvyškov jedál, aby nás bábo nechtiac nepohrýzlo.

Druhý príkrm zavedieme cca 1 mesiac po prvom príkrme, zvyčajne to býva ovocný príkrm,  desiata alebo olovrant. Začiatkom 9. mesiaca pridáme príkrm tretí, čo býva väčšinou obilninová kaša na večeru. Tempo zaraďovania príkrmov si určí v podstate samé bábätko. Jedno sa rozpapá rýchlo, iné pomalšie. Často sa strieda lepšie obdobie s obdobím absolútnej ignorancie príkrmov. Je to v poriadku, ak sa bábätko nenúti, určite začne opäť dobre papať. Posledné 3 mesiace prvého roka pridáme i ďalšie dva chody – raňajky a desiatu či olovrant. V roku teda bábätko papá ako my dospelí a k tomu sa neustále dojčí na požiadanie. Jeho režim vyzerá asi takto: prvé ranné dojčenie, raňajky, desiata, obde, olovrant, večera, dojčenie pred spánkom, dojčenie v noci podľa potreby. A k tomu ešte koľkokoľvek dojčení od smädu, únavy či pre potešenie.  Večerať by malo najneskôr dve hodiny pred spánkom. S plným bruškom sa zle spinká.

Veľa detí na začiatku prikrmovania trpí zhoršeným trávením, buď i zapeká alebo naopak preháňa. Stolica mení svoj vzhľad podľa toho, čo bábo nedávno spapalo. Ak bábo zapečie, pomôže vynechať “zapekajúce” druhy, napr. mrkvu, zemiak, a pridať napr. cuketu, slivku alebo nastrúhanú surovú mrkvu, prechodne znížiť celkový objem príkrmu. Veľmi dobre pomáhajú ovsené vločky a vývar z ovsených vločiek, pokiaľ už bábätko môže lepok. Takisto môžu pomôcť dlhšiu dobu podávané probiotiká.

mäso

Podávať sa môže i má prakticky od začiatku prikrmovania, plná dávka na jednu porciu je cca 35g. Výživné látky sú oveľa viac koncentrovanejšie v chudom mäse. Mäso varíme, niektoré deti môžu mať problém s vláknami mäsa, vypľúvajú ho, nevedia prehltnúť. Preto mäso môžeme najemno nakrájať, rozmixovať. Chudé mäso je bohaté na stopové prvky – železo, zinok, na bielkoviny. Vhodné je najmä mäso kuracie, morčacie, teľacie, králičie, jahňacie, hovädzie. Vynikajúca je i niekedy zaznávaná pečeň, najmä preto, že sa hovorí o tom, že je zásobáreň škodlivých látok. V skutočnosti sa väčšina škodlivín z pečene vyplavuje. Ľahko sa pripravuje a neobsahuje vlákna, deti ju rady papajú. Je vhodné vyberať si pečeň z mladých zvierat -napr.  teľaciu , jahňaciu pečeň, kuraciu z overeného zdroja. Pečeň je bohatý zdroj minerálov, bielkovín a vitamínu B12. Ak ste chodili okolo regálov s hotovými príkrmami pre deti, možno ste si s prekvapením všimli príkrmy pre deti od cca 8. mesiaca s obsahom rýb. Podľa európskych odporúčaní sa ryby skutočne v tomto veku odporúčajú. Biele ryby obsahujú menej tuku, ostatné obsahujú viac tuku, ale s obsahom polynenasýtených mastných kyselín, ktoré sú dôležité pre nervový vývin bábätka. Obsahujú veľa železa, zinku i jód. Mäso potrebuje papať bábätko každý deň. V prípade, ak sa rozhodujeme pre vegetariánsku formu výživy, musíme bábätku zabezpečiť živiny, ktoré mu poskytuje mäso, vajcia či mliečne výrobky inak.

vajcia

Jeden deň v týždni môže byť mäso  nahradené vaječným žĺtkom. Bielok minimálne  do 1 roka zvyčajne nepodávame, lebo je silný alergén. Žĺtok je bohatý zdroj aminokyselín železa, tuk v ňom obsahuje veľa polynenasýtených mastných kyselín. Keďže vajcia u nás často obsahujú salmonelu, je veľmi dôležité ich vždy dobre uvariť (vajce uvaríme natvrdo, bielok oddelíme, žĺtok primiešame do príkrmu)

zelenina a ovocie

O potrebe zeleniny a ovocia asi žiadna mamička nepochybuje. Poskytujú bábätku rozmanité vitamíny, minerály, škrob a vlákninu. Vitamín C v zelenine a ovocí pomáha resorbovať železo z rastlinných potravín. Práve striedaním rôznych druhov dosiahneme optimálny prísun živín. Varením a vylúhovaním vo vode sa môže vitamín C strácať, preto je dôležité pripravovať príkrmy šetrne. Pomocou jednotlivých druhov zeleniny, môžeme pomôcť bábätku, ak má problém so stolicou. Napr. je známe, že varená mrkva zapeká, surová urobí stolicu redšiu. Čím šetrnejšia príprava , tým viac živín si príkrm zachová. Preto je ideálne podávať ovocie hneď surové.

ako prvé príkrmy sa odporúča:

zelenina – mrkva, zemiak, sladký zemiak, cuketa, tekvica, brokolica, karfiol,  špenát

ovocie -z exotických  banán, avokádo , z domácich  : jablko, hruška, slivka, dyňa , broskyňa, marhuľa

Keď bábätko otestuje všetky tieto potraviny, bude mať zrazu 8- 9 mesiacov a môžeme zaradiť ďalšiu zeleninu či ovocie:

zelenina – patizón, petržlen, kaleráb,  kukurica, pór, kel, uhorka, fenikel, kapusta, paradajky, hrášok, zelená fazuľka, fazuľa, šošovica (na strukovinách je ťažko stráviteľná šupka, ak ju chceme podávať bábätku pred prvým rokom, je fajn ju odstrániť pred podávaním; podobne je to so šupkami ostatných potravín, ak bábätku vadia)

ovocie – čučoriedky, čerešne

Okolo prvého roka už môžeme po troške pridať do varenia na ochutenie cesnak, cibuľu, zelené bylinky, zaradiť môžeme  čerešne, zeler, kyslú kapustu,  papriku, višne, ríbezle, maliny.

Oveľa kratší je zoznam potravín, ktoré by bábätko malo spoznať určite až po roku :  vzhľadom na vysoké riziko alergie sú to citrusy, kivi,  orechy, najmä arašidy, sója a sójové výrobky. Niektoré úvahy vylučujú iba orechy.

Je to len príklad potravín, určite tu nie sú spomenuté všetky druhy. Dieťa, ktoré nemá alergické predispozície a je popri zavádzaní príkrmov dojčené, zvyčajne toleruje príkrmy veľmi dobre.  Je vysoko pravdepodobné, že ak dáme povedzme mandarínku 8 mesačnému bábätku, bude ju dobre tolerovať. Ak sa teda stane, že bábo spapá niečo , čo by nemalo a zlá rekcia nenastala, určite sme mu neublížili a môže ju papať aj naďalej.  Mamičky sú často až príliš opatrné a bezradné čo bábätku dať, aby mu neuškodili. Vo svete sa “problematické” potraviny zavádzajú oveľa benevolentnejšie než je zvykom u nás. Významná hranica v rámci tolerancie “problematických” potravín je 9 mesiacov. Ak si nie sme isté, je lepšie počkať s danou potravinou na 9 mesiac.

obilniny

Obilniny tvorili základ jedálnička našich predkov. Dodávajú nám energiu, obsahujú množstvo enzýmov, vitamínov , predovšetkým B a E, minerálov, najmä železo, draslík, horčík, vápnik. Obsahujú málo tukov, veľa sacharidov a zdraviu prospešnú vlákninu.  Avšak niektoré obilniny môžu obsahovať lepok (gluten). Niektoré deti sú vnímavé na vznik celiakie , trvalej neznášanlivosti lepku, pri ktorej vzniká poškodenie sliznice tenkého čreva. Potvrdzuje sa, že dojčenie a súčasné podanie obilnín s obsahom lepku až po ukončenm 7.-8. mesiaci znižuje riziko vzniku celiakie. Preto sa odporúča dovtedy podávať deťom len obilniny bezlepkové – ryža, pšeno, kukurica, resp. obilninám podobná pohánka.  Ovos, pšenica, raž, jačmeň lepok obsahujú. S ovsenými vločkami, klasickým chlebom či cestovinami počkáme cca 1 mesiac od začiatku prikrmovania – na ukončený 7.mesiac. Výživnejšie sú celozrnné obilniny.

Existujú i komerčne vyrábané obilninové kaše, pôvodne vyvinuté pre deti nedojčené. Sú dva druhy – tzv. mliečne – s obsahom umelej výživy – “mlieka”, do ktorých sa pridá už len voda alebo bezmliečne, do ktorých sa pri príprave pridá voda alebo odsaté materské mlieko.  Tieto kaše sú väčšinou obohatené i o niektoré stopové prvky, najmä o železo.  Každopádne dieťa dokáže využiť lepšie železo obsiahnuté v mäse než v bezmäsitých potravinách. Ak sa rozhodneme pre mliečnu kašu,  treba si uvedomiť dve veci. Mliečna kaša je vlastne sušené umelé mlieko s obilninou. Ak bábätko po zjedení reaguje zle, príčinou nemusí byť reakcia na obilniny, ale môže to byť reakcia na umelé mlieko ako také.

Veľa mamičiek sa pýta, či sú kupované kaše potrebné.  Nie sú, bábätko potrebuje obilniny, no obilninovú kašu mu môžeme pripraviť i doma . Stačí uvariť napr. ryžu vo vode, zmiešať ju s ovocím, zeleninou alebo s odsatým materským mliekom. Vynikajúcou obilninou sú ovsené vločky, ktoré deti dobre tolerujú. Obsahujú množstvo živín, majú nizky glykemický index, dokážu zasýtiť na dlhšie. Kašu môžeme nahradiť cestovinami či chlebíkom.

mlieko a mliečne výrobky

Dojčené deti si i po polroku svoje mliečne potreby napĺňajú dojčením . Mliečne výrobky vôbec  nepotrebujú, no v malých množstvách na spestrenie jedálnička , môžeme zaradiť tzv. fermentované (=kyslomliečne) mliečne výrobky . Fermentácia je proces kvasenia mlieka bez prístupu vzduchu. V takýchto výrobkoch je vďaka fermentácii menšie množstvo laktózy a väčšie množstvo dobrých mikroorganizmov – baktérií mliečneho kvasenia. Preto kyslé mlieko,  jogurty a syry dobre tolerujú i ľudia so zhoršenou toleranciou laktózy. Zaradenie kyslomliečnych výrobkov pomôže i vtedy, ak sa mamičke zdá, že bábätko sa menej často dojčí, ak má obdobie, keď prechodne prsník odmieta. V závere roka môžeme pridať maslo. Tvaroh až po prvom roku vzhľadom na vysoké množstvo bielkovín. Rôzne sladké krémiky, pribináčky … sú skôr dezerty, ktoré bábätku dávajú len minimum živín a v podstate ich nepotrebuje poznať. Jogurt nikdy nedávame odtučnený. Bábätko potrebuje prijímať len na tuk bohaté mliečne výrobky. Kupujeme teda jogurty s normálnym obsahom tuku a probiotickými kultúrami, vždy čerstvé, nie tesne pred skončením záruky. Klasické kravské mlieko sa môže do jedálnička zaradiť najskôr po prvom roku, musí  byť plnotučné. Bábätko ho však nepotrebuje poznať kým sa dojčí.

hríby

Väčšina hríbov je ťažko stráviteľná, preto ich zaradíme do jedálnička oneskorene. Šampiňóny a hliva sú ľahko stráviteľné a v malom množstve ich dobre  tolerujú aj deti po prvom roku. Šampiňóny sú dokonca súčasťou hotových príkrmov pre deti do jedného roka. Je však lepšie počkať s hríbami aspoň na 2-4 roky , vždy ich dostatočne správne a dlho tepelne pripravovať a len druhy, ktoré poznáme a sú  čerstvo nazbierané.  Často sa uvádza až 5-6 rokov, čo už je trošku prehnané, pretože hríby sú zdravé a môžu obohatiť a spestriť jedálniček škôlkara.

med

Med sa odporúča až po prvom roku, kvôli riziku alergií, ale najmä kvôli potenciálnej nákaze botulotoxínom

spracované podľa dokumentu Európskej komisie: výživa dojčiat a batoliat : Štandardné odporúčania pre EU .

plné znenie komentáru k príkrmom ESPGHAN (v angličtine)