Aj takto sa rodí na Slovensku

Táto fotografia vznikla na pôrodnej sále. Na Slovensku, v topoľčianskej nemocnici. V januári 2011. Je obrazom toho, že BFHI pravidlá sa dajú naplno využívať i v praxi. Malý Alex prišiel na svet a už sa od svojej mamičky neodlúčil. Ani počas nevyhnutných vyšetrení . Navyše, prvé dni strávil Alex nielen s mamičkou, ale i jeho ockom a staršou, tiež ešte dojčenou sestričkou. Verím, že to, čo sa dnes pre nás javí ako zázrak, sa stane v najbližších rokoch bežnou krásnou rutinou v slovenských pôrodniciach . Na ťahu sme my mamičky, máme svoje práva, máme právo ich zrealizovať . Nestačí len pasívne čakať, čo sa bude s nami v pôrodnici diať 🙂

Tu je Alexov príbeh vyrozprávaný  jeho mamičkou  Veronikou Mihalskou:

Celkom prvé náznaky toho, že sa už Alex chystá z bruška von, som pocítila v sobotu v noci počas dojčenia prvorodenej dcérky Esterky, ale trvalo to len necelých 10 min. Odvtedy som sem-tam mala  zvláštne pocity akoby sa už bábätko pomaly pripravovalo. Ale pravé orechové prišlo až v noci z utorka na stredu, keď všetko začínalo naberať na intenzite. Keďže asi od štvrtej rána boli sťahy celkom intenzívne a časté – cca po 2 – 5-tich minútach a vzhľadom na to, že vonku riadne chumelilo a mrzlo, rozhodli sme sa, že pomaly vyrazíme. Takže sme zbalili veci a o 08:00 sme vyrazili do Topoľčian. Cesty boli dosť divoké, ale krásne snežilo,  všetko bolo biele. 🙂 Intervaly medzi kontrakciami sa počas cesty začali predlžovať, až som chvíľami váhala, či sa radšej nevrátime domov. Ale vždy, keď moje pochybnosti o tom, či už Alex ozaj balí kufre, vrcholili, drobček mi odpovedal kontrakciou, čo ma  upokojilo a pokračovali sme do pôrodnice. Cesta nám trvala skoro 2 hodiny, lebo sme išli “úplne vegetne”, šmýkalo sa, kolóny, do toho sneženie, kontrakcie už v 20-minútových intervaloch – nebolo sa kam ponáhľať . V Topoľčanoch sme sa ešte vybrali do Tesca kúpiť fén, lebo sa mi deň predtým pokazil. 🙂

No keď sme dorazili do pôrodnice, celá „baliaca činnosť“ skoro úplne prestala. Lekár ma vyšetril, bola som síce otvorená na 2-3 cm, ale  po sťahoch ani stopy. Akoby si to drobček rozmyslel. Úprimne, začali ma prepadávať celkom zúfalé pocity, že na čo sme sa tak skoro hrnuli z domu, čo tam teraz budeme robiť, určite budem musieť odolávať pokusom lekárov vyvolať pôrod alebo ho urýchliť, čo som to za druhorodičku, keď si ani nie som istá, či vlastne rodím a podobne . Stále mi neodišla ani hlienová zátka, ani plodová voda neunikala, proste nič, len sem-tam kontrakcia. Vypísali sme  papiere, vybalili sa na VIP izbe, ešte som v snahe ukecať Alexa nech si švihne, povynášala tašky na izbu po schodoch. Vlastne všetky behačky ohľadne ubytovania, prijímacich papierov atď. som riešila behaním po schodoch, aby sa pôrod rozbehol. Tiež som ponúkala dcérke prsník, nech sa čo najviac dojčí. No nejako to nepomáhalo. Sem-tam nejaký sťah, absolútne nepravidelné intervaly, žiaden náznak, že by sa to chcelo pohnúť. Akože – druhý pôrod???

Alex klopká na bruško, vyrážame do pôrodnice

S lekárom som sa dohodla, že spravíme vstupný CTG monitor, aby sa  zistilo, aká je alebo nie je pôrodná činnosť. To už boli sťahy tak cca po 10-tich minútach. Neviem presne, lebo som musela mať pri monitore vypnutý mobil a tak som  nemala možnosť sledovať čas. Pamätám si, že pri prvom pôrode mi bolo  CTG-čko hrozne nepríjemné, ale teraz ma to taaaaaaak upokojilo – to srdiečko, tlkot srdiečka môjho dieťatka…:-) Bol to doslova balzam na moje zvláštnymi-smutnými pocitmi zmietané vnútro: prísne a chladne pôsobiaci primár, pôrodná asistentka, ktorá tiež nebola príliš vľúdna. Všetko začalo na mňa doliehať – o poschodie nižšie bol manžel s dcérkou na izbe, chýbali mi. Zrazu mi prišlo ľúto, že manžel nebude pri mne, že ja nebudem pri dcérke, že prečo som si nezobrala k pôrodu aspoň dulu… Joj,  hormóny vo mne tancovali ostošesť a mne prišlo normálne do plaču. Pomodlila som sa. Potrebovala som nabrať vnútorný pokoj, lebo som si bola veľmi dobre vedomá toho, ako „fantasticky“ sa  pôrod rozbehne, ak budem v takomto strese. Neustále som si pripomínala, čo sa vravelo na prednáške o vedomom pôrode – buď istota a bezpečie, ktoré uvoľnia hormóny, ktoré sú k hladkému priebehu pôrodu nevyhnutné, alebo adrenalín, ktorý to celé pod vplyvom stresu zablokuje.

Potom, čo som sa pomodlila pri počúvaní tlkotu srdiečka, som sa neskutočne upokojila. Bojová nálada, ktorú som cítila voči pochmúrnej pôrodnej asistentke i primárovi, sa zrazu zmenila na akúsi lásku voči všetkým naokolo. 🙂 Keď pôrodná asistentka prišla pozrieť výsledky z monitorovania, chytila som ju za ruku a s úsmevom jej povedala: „Usmejte sa troška“. Ona úplne iným tónom ako dovtedy odpovedala, že ju strašne bolí hlava od rána. Prehodili sme ešte zopár slov a ľady sa prelomili. Zavolala som zopár kamarátkam, ktoré som v tej chvíli cítila ako akési spriaznené duše v oblasti pohľadu na pôrod, čo mi pomohlo ešte viac sa ukľudniť. Medzičasom kontrakcie naberali na intenzite, ale boli tak neuveriteľne nepravidelné, že som to fakt nechápala. Raz boli v priebehu troch minút tri sťahy, potom ďalších 15 min. nič. Proste divočina. Zbehla som pozrieť Esterku a Erika dole na izbu. Oni potom šli do bufetu do detského kútika sa zahrať, ja som šla naspäť hore s tým, že si trocha pospím. Už boli asi dve hodiny poobede. Nespala som dlho. Chvíľu som sa rozprávala s bábätkom, že už naozaj môže prísť, lebo sa ho už nevieme dočkať. Počúvala som hudbu a  relaxovala. Erik mi doniesol pitie, ktoré mi medzičasom došlo (veľa som pila po celý čas a stále som chodila cikať). Sťahy boli zrazu dosť intenzívne, predýchavala som počas špirálovitého pohybu panvy. Akosi prirodzene mi prišlo dýchať ako na brušných tancoch – nafukovať bruško dopredu. Veľmi to pomáhalo a skôr ako bolesť som cítila tlak. Chvíľami bol na moje prekvapenie  tlak veľmi príjemný. Boli asi 4 hodiny poobede. Erik s malou odišli do izby s tým, že im zavolám, keď pôjde do tuhého a prišli na finále – ako sme boli dohodnutí – aj s foťákom samozrejme. 🙂

Alex sa pripravuje prisať na prsník

No už počas nášho lúčenia som tušila, že to naberie celkom iný spád ako dovtedy. Keď odišli, pôrodná asistentka ma vyšetrila,  aby sme videli ako pôrod napreduje. A skoro jej oči vypadli:  „krčok takmer spotrebovaný“. Joj, ako som sa potešila, kontrakcie začali byť veľmi intenzívne a ja som   ich predýchavala v sprche, pričom som zvažovala čo urobiť. Chcela som rodiť do vody ako aj staršiu dcérku, ale stále mi nepraskla voda. Museli by mi ju prepichnúť, čo som pôvodne nechcela. Keby som však nechala vodu neprasknúť, musela by som rodiť „na suchu“. Kontrakcie boli teraz  bolestivé a veľmi časté, začala som cítiť tlaky na konečník. Volám Erikovi, nech prídu hore aj s foťákom,  už to asi bude. Keďže som ozaj cítila dosť silné tlaky, súhlasila som s pustením vody, aby som mohla ísť do vane – lekárka vravela, že  bábätko už drží len  plodový obal. Bolo mi to trochu ľúto. Chcela som strašne vedieť, ako by som porodila, keby mi voda neodtiekla. Pocity na tlačenie však boli  neúnosné a chcela som  mať maličkého čím skôr vonku. Tak prepichla vodu. V ten moment som si myslela, že sa len pretočím na bok a vytlačím ho. Ale prekotúľala som sa napokon do vane, kde to bolo taaaaaak fajn. Zavesila som sa rukami o  opierky na nohy, bola som v  polodrepe a čakala na ďalšiu kontrakciu. Ešte asi dve kontrakcie boli  „slabšie“. No pri  druhej som cítila, ako hlavička na chvíľu vkĺzla do pôrodných ciest. Vtedy mi lekárka povedala, nech sa nohami zapriem do opierky a rukami nech sa chytím  držiakov či ako ich mám nazvať. Nohy som ešte zvládla, ale oveľa lepšie mi bolo zaprieť sa rukami do vlastných kolien. Prišla kontrakcia – posledná – počas ktorej som asi na 4 zatlačenia pekne plynule vytlačila Alexa. Bolo to neuveriteľné. Keď som rodila Ester, dlho som sa trápila s vytlačením hlavičky. Alex šiel ani nie na etapy ako sme zvyknutí vidieť, ale posúval sa úplne plynule krásne von. Juj, keď som zbadala tie vlásky medzi mojimi nohami. Drobček vyšiel zo mňa vonku, na posledné zatlačenie som si tuším zakričala. 🙂

Chrústika som si pritúlila na hruď, vybozkávala ho. Ešte som stopla lekárku s nožnicami pri pupočníku,  nech ho nechá dotepať. Držala pupočník v ruke a vraví, že už dotepal – že to cíti – a vtedy precvakla. Zdalo sa mi to nejako rýchlo, ale bola som taká happy, že mám Alexa v náručí, tak som to už neriešila. Dohodli sme sa, že vyjdem z vane na posteľ vedľa a Alexovi zatiaľ odsajú noštek a pusku a odvážia a odmerajú. OK, ale nech ho neobliekajú, lebo ho hneď chcem holého  na moje telo. Lekárka-pôrodníčka automaticky prikývla, lebo  čítala môj pôrodný plán, ktorý som im odovzdala pri príjme. Avšak sestrička z novorodeneckého bola zjavne prekvapená, keď mi maličkého podávala v plienke holého. Položila som si ho na bruško, prikryla plienkou a uterákom a mojkala.  Zatiaľ lekárka držala pupočník a čakala na pôrod placenty. Ešte som jej predtým pripomenula, že nechcem placentu vytiahnuť. Súhlasne prikývla. Čakali sme na kontrakciu, ktorá prišla hneď, ako sa Esterka prisala na prsník. Áno – zabudla som spomenúť , že medzičasom prišiel Erik s Ester. Nestihli už vidieť Alexa vyjsť z bruška, lebo ich predbehol, no videli ho hneď, ako mi ho ukladali na brucho  na posteli vedľa vane. Esterka ho hneď pribehla s úsmevom pohladkať , vyhŕkla  „môj Alexík“, 🙂 a potom sa vrhla na prsník.

samoprisatie Alex

Lekárka sa ma tesne predtým spýtala, či ma ani teraz nemôžu trocha pichnúť – podať syntetický oxytocín. Samozrejme som nesúhlasila, veď pri dvoch prísavníčkoch bude oxytocínu viac ako dosť. Keď sa Ester prisala, tak všetci,  ktorí boli pri nás – teda pôrodníčka, sestra z novorodeneckého i pôrodná asistentka boli zjavne prekvapené. Jediná lekárka zachovala duchaprítomnosť a vraví im: „Takýto prirodzený oxytocín ste ešte nevideli na sále, však?“ Ozaj to tam doteraz nemali . Kým si Esterka cuckala prsko, Alex sa krásne začal šplhať za druhým – fakt neuveriteľný zážitok.  Nesmierne som sa tešila, že zažijem samoprisatie na prsník. Je to však  ešte čarovnejšie než som predpokladala– ako sa ten malý batôžtek začne nohami odrážať od vášho brucha a slintať, olizovať až príde k bradavke. Troška som mu pomohla nasmerovať bradavku do pusinky a on sa pekne prisal a prehltol pár hltov . Medzitým som pocítila kontrakciu na placentu, ktorú som vytlačila. Už mi len spravili asi tri stehy, lebo som sa trocha natrhla. Až do tejto chvíle vlastne prebehlo všetko podľa pôrodného plánu bez problémov – až na prepichnutie vody, s ktorým som však nakoniec súhlasila.

Prvý múr, na ktorý som narazila, bola lekárka z novorodeneckého oddelenia, pravdepodobne nebola úplne oboznámená s mojím pôrodným plánom– chcela Alexa zobrať a zabaliť v strachu o telesnú teplotu maličkého. Vravím nie,  ostane na mne koža na kožu. Nesúhlasne na mňa pozrela a odišla vedľa. Medzitým odišiel Erik aj Ester na izbu, lebo Ester im tam začala loziť po všetkom možnom a – samozrejme – chcela sa tiež dať ošetrovať, lebo moje prvorodené dieťa miluje lekárov. 🙂

Alex v bezpečnom úväze pre novoroencov

Znovu došla tá istá  novorodenecká lekárka s upozornením, že mi malý takto chytí zápal pľúc. Ja na to, že nech sa nebojí, že si ho zohrejem. To som si už naňho medzitým natiahla čiapočku a ponožtičky a prikryla ho dvomi dekami. V teple mojej hrude bol stále prisatý a cuckal si. Bola som taká šťastná. 🙂 Lekárka došla opäť a s ešte prísnejším  pohľadom a tónom v hlase sa ma spýtala,  kedy ho mienim dať im. Ja na to, že on odo mňa nepôjde ani na minútku, lebo ho chcem mať koža na kožu. Súhlasila, ale nie na 2 hodiny. Oponovala som,  že to odporúča aj WHO a oni ako Baby friendly pôrodnica by to mali mať ako štandardný postup po pôrode. Na jej  spýtavý, nemý pohľad som jej len pokojne odpovedala, prečo sa na mňa mračí len preto, že chcem niečo, čo je prirodzené. Odišla zrejme hľadať riešenie, ako bábätko vyšetriť a zároveň nechať pri mne.  Ešte sestrička spravila dva pokusy o oblečenie malého – vraj  mi ho dajú hneď vedľa mňa do postieľky. Tvrdohlavo som trvala na svojom –  “nie, maličký bude na mne”.

Keď už pochopili, že so mnou nepohnú, prišla sa druhá sestrička spýtať, či môžu dať malému vitamín K. Spýtala som sa, ako ho podávajú. Injekčne. Tak jej vravím, že nechceme. Vraj dobre. Za chvíľku sa vrátila s tým,  že  majú aj kvapky. Súhlasila som, že  mu ich môžu kvapnúť. Chrústika som len pootočila, aby mu ich mohla kvapnúť a hneď som ho znovu dala na prsko. Potom  prišla gynekologička, ktorá bola pri pôrode spolu s novorodeneckou nevľúdnou lekárkou a tlmočila mi jej otázku či môžu aspoň na mojom bruchu malého popočúvať a zmerať hlavičku a hrudník. Ja na to, že na mojom bruchu samozrejme v pohode. Lekárka ho  popočúvala a zmerala bez jediného slova. Ale to mi bolo úúúúúplne jedno.

Poslednou komunikáciou na sále bolo, keď sa ma prišla spýtať sestrička- podotýkam veľmi slušne –  či jej môžem povedať , ako si to s malým predstavujem ďalej, nech sa môžu zariadiť. Povedala som jej, že po tých 2 hodinkách s ním pôjdem na izbu, kde si ho dám do poriadku, oblečiem a kde sa aj ja osprchujem. Súhlasila. Odišla a ja som sa 2 hodinky mojkala s Alexíkom. 🙂 Uletelo to neskutočne rýchlo. Ani som sa nenazdala a došla sestrička späť, či môžeme ísť na izbu. Len som sa presunula na vozík – poležiačky s malým na bruchu – stále koža na kožu – prikrytým dekami. Sestrička mi ochotne naložila veci a odviezla ma na izbu, kde som dala chrobáčika tatovi a šla sa vycikať do sprchy a umyť. Potom som si obliekla drobčeka, ale vôbec som ho neumývala – stále bol taký ako vyšiel z bruška. Tak krásne voňal. Po sprche som si dala chrobáčika do šatky a dali sme svetu vedieť jeho príchod medzi nás. Pripravili sme sa spať.

Alex chvíľami  chrapkal, akoby sa mu ťažko dýchalo. Muž sa hrozne bál. Radšej  sme zavolali spomínanú novorodeneckú  lekárku, či sa môže prísť naňho pozrieť. Lekárka prišla, opäť bez slova. Popočúvala ho. Čakala som, ako si zgustne a vynadá mi, že prechladol kvôli tomu, lebo nebol oblečený. Povedala však,  že dýchanie je úplne čisté,  akurát noštek mu môžeme vytrieť novorodeneckým nasivinom. S rovnakou odmeranosťou ako na sále odišla,  iba ja som sa slušne poďakovala, že prišla. Chrapkanie na druhý deň prešlo. Večer sa ešte Alex 2x poriadne vykakal, kolostrum ho zjavne pohlo.  Hneď od druhého dňa krásne bezplienkujeme. Úžasné, ako toto dieťatko reaguje a spolupracuje. Proste neprerušený kontakt s mamičkou veľmi výrazne ovplyvní celú komunikáciu v nasledujúcom období.

aj takto to môže vyzerať na novorodeneckom oddelení 🙂

 

Na záver akési zhrnutie – hodnotenie celého pôrodu:

Zaujímavé, že hoci to bol druhý pôrod, trval oveľa dlhšie než prvý. Hoci prvý bol vyvolávaný Hamiltonom, po odchode zátky a nástupe kontrakcií som šla na istotu. Teraz som párkrát váhala, či už vlastne budeme rodiť. Úplne iné bolo vnímanie kontrakcií – určite aj tým, že som si od prvého pôrodu čo-to naštudovala, ale skutočne som ich až skoro do finále pociťovala ako tlaky a nie bolesť, až tie finálne boli bolestivé. No úplne najväčší rozdiel vidím vo vzťahu k dieťatku. Je neuveriteľné, ako ovplyvní vzťah medzi matkou a dieťatkom  kontakt koža na kožu tesne po pôrode. Všetko, čo sa o tom píše, je skutočne pravda.  Keby každá matka toto zažila po pôrode, tak neverím, že sú opustené detičky v hniezdach záchrany alebo matky “zdrhnuté” z pôrodnice po pôrode alebo matky rozhodnuté nedojčiť.

Ešte posledný rozdiel – v porovnaní s tým, ako som sedela na nafukovacom kolese po prvom pôrode, teraz úplne bez problémov sedím, cikám aj kakám 😉 Zvláštne, aj Alex je o pol kila väčší ako bola Ester a vyšiel oveľa ľahšie. Napriek tomu, že bol tento pôrod oveľa, oveľa dlhší než ten prvý, ktorý trval 10 hodín, bol oveľa menej vyčerpávajúci, vlastne takmer vôbec. Bol to krásny zážitok, ktorý by som si hneď išla zopakovať.

Veľmi výrazne k tomu určite prispelo, že na rozdiel od prvého pôrodu, kedy boli vykonané rôzne zásahy, o ktorých som si ešte vtedy v nevedomosti myslela, že sú v poriadku (Hamiltonov hmat na úvod, obmedzovanie pitia tekutín, resp. nepitie, prestrihnutie pupočníka pred dotepaním, pichnutie syntetického oxytocínu), teraz prebehol celý pôrod absolútne prirodzene (okrem spomínanej amniotómie už úplne pred koncom) a tým aj celé jeho prežívanie bolo úplne iné – také prirodzené. Až do samotného finále mi skoro ani neprišlo že rodím.

Som veľmi rada, že aj vďaka práci laktačnej poradkyne som sa dostala k informáciám a poznatkom, ktoré mi pomohli vytvoriť si predstavu o tom, ako chcem aby môj druhý pôrod a všetko po ňom vyzeralo. Spísala som si predstavy do pôrodného plánu. Podľa nich prebehol nielen celý pôrod, ale aj ošetrovanie synčeka. Nechcela som, aby bol bezo mňa hoci len na minútku a tak som ho aj v nemocnici sprevádzala na vyšetreniach, ktoré absolvoval – odniesla som si ho tam pekne v šatke. Nemusel tak trpieť stresom ako bábätká, ktoré viezla sestrička na vyšetrenia bez mamičky, vo veľkom nákupnom košíku naukladané vedľa seba ako nejaký tovar.

 

Alex s ockom

Synček bol hneď od narodenia nielen s mamičkou, ale aj s ockom a staršou sestričkou, keďže sme v plnej zostave strávili spolu  4 dni na VIP izbe. Aj dcérke určite veľmi dobre padlo, že jej mamička nezmizla na 4 dni niekam preč, a potom sa zrazu objavila doma s nejakým bábätkom. Bračeka privítala pekne na pôrodnej sále tak, ako sme sa o tom celé tehotenstvo rozprávali a bola na to pripravená. Jednoducho, bolo to celé krásne. Prajem mamičkám, aby tiež mohli zažiť takýto pôrod. Dá sa to naozaj aj ináč ako sme zvyknutí. Chce to len vedieť presne čo chceme  a stáť si za tým. Prajem všetkým mamičkám, ktoré  majú pôrod pred sebou, nech im  vyjde podľa ich predstáv. 🙂

Na záver by som ešte chcela poďakovať aj topoľčianskej pôrodnici, do ktorej sme sa vrátili rodiť po spokojnosti z prvého pôrodu a pobytu na ich VIP izbe.

S pozdravom  Veronika Mihalská

 

 

 

97 Responses to Aj takto sa rodí na Slovensku

  1. rimmel says:

    krasa!! mala som velmi podobny zazitok(rodila som ale v UK), porodny plan som sice nemala,nakolko som znova rodila predcasne tentokrat v 36tt, porod trval 22 hodin, ked som bola otvorena na 8cm dala som si epidural, pri tlaceni som bola kludna, rukou chytala hlavicku synceka ako sa tlacil von, manzel bol pri mne nonstop od chvile co sme prisli do nemocnice a dokonca aj v noci(krasne spal zatial co ja som v tichosti trpela 😀 ) Ked maly vysiel von, manzel mu prestrihol pupocnu snuru, rozkazala som si maleho dat na mna, po dobu aspon jednej hodiny bez prerusenia, vazenia ci vobec, chytania….a tak sa aj stalo maly holy hned na mna, deckou prikryty a behom 10min sa sam prisal …kraaaaaaaaaaaaaaaasa!!! 🙂 🙂 hlavne po velmi zlej prvej skusenosti kedy som rodila v 33tt a maly bol krmeny tubickou do bruska dokym sa naucil kojit.Bola som jedina zena pocas 3 dni kedy som bola v nemocnici , ktora exkluzivne kojila svoje dieta :(velmi smutne ..Dnes, omnoho viac ako kedykolvek predtym, je potreba ludi ktori mamickam pomahaju s kojenim a podporuju ich a hlavne informuju!

    • rimmel says:

      a este dodam, bez satky si toneviem ani predstavit…kocik som zacala pouzivat az tearz, ked ma maly vyse 3 mesiacov 😀 ps. pre tych co chcu vediet, satky moby ci kari me su podla mna dobre,

  2. Misa says:

    ahoj…nemohla by si mi prosím poslať tvoj pôrodný plán ?? (miskastibranyova@gmail.com)
    a akú to máš šatku a typ úväzu na fotke?? vďaka

  3. Anonym says:

    ahoj veronika,,citala som tvoj clanok o tvojom krasnom porode…je to neuveritelne,ze ked ma clovek taku sebareflexiu a priebojnost,tak vsetci okolo su ochotni mu pomoct…aj ja by som chcela mat taku guraz ako ty…ja cakam svoje prve babatko, velmi sa nan tesim…nestresujem sa,ale niekedy sa bojim ako to zvladnem….a po tvojom clanku som si uvedomila,ze v mojom brusku rastie novy zivot,ktory je na mne zavisly a potrebuje ma a viem ze ked budem v pohode ja tak bude v pohode aj moje dietatko…..rozpravam sa s nim aj zacinam spievat (falosne :D),ale uz ho chcem drzat v naruci……..ja budem rodit v martinskej nemocnici…a dufam, ze budem mat take stastie ako ty a aspon nachvilu mi daju dietatko na hrud (koza na kozu)…tiez som toho nazoru, ze ked je dieta tak hned prisate k matke, ma viac istoty, je pokojnejsie a rychlejsie sa prisaje k prsniku…a ze je to prirodzene a pokial su zdrave aj dieta a aj matka,nemali by byt proti tomu lekari…mali by to skor podporovat…a pri cisarskom reze, ak je matka len v lokalnej anesteze….prajem vam vela stastia a hodne zdravicka a nech rastie pekne Alex

    a ak by si bola ochotna mi odpisat bola by som rada…napriklad na facebook,chcem vediet nieco o tom porodnom plane ako si ho mam napisat, a ako ich prinutit aby ho respektovali !! dakujem

  4. darina says:

    krasny pribeh veronika, som stastna s Vami. aj som rodila v novembri, bohuzial musel to byt CS.prisla som o sancu privinut si synceka na brusko hned po porode a vychutnat si to stastie.takato je vsak prax v baby friendly hospital v BA kde som rodila, maleho mi priniesli na kojenie asi po 4 hod. od porodu a pocas 24 h. pobytu na pooperacnej izbe som ho videla len 2 x. na dalsi den sme uz boli spolu az do prepustenia.inak starostlivost v nemocnici bola a vyborna, moj porodnik bol perfektny ako odbornik aj ako clovek, super sestricky aj detske lekarky.nemozem sa stazovat.az na tie praktiky pri CS kedy matka a dieta su oddeleni na zaciatku.ale to je tusim vo vacsine BFH na Slovensku.

  5. Lenka čakateľka :o) says:

    Dobrý deň, Veronika prosím mohli by ste mi poslať svoj pôrodný plán na emailovú adresu rlenocka@yahoo.com. Mali by sme rodiť o cca 2 týždne :o)….. ďakujem Vám veľmi pekne. Krásny deň. Lenka

  6. andrea says:

    Dobry den, preco bol vas pribeh v jednom mamickovskom casopise zaradeny medzi porody doma? Ved v podstate ste rodili tak ako by to malo byt standartom, a tento clanok Vas porod tymto zaradil medzi alternativne.

    • Veronika Mihalská says:

      Dobrý deň Andrea,
      netuším prečo ho zaradili k domácim pôrodom, redaktorka ma oslovila s tým, že zbierajú články o alternatívnych pôrodoch a hoci máte pravdu, že takto by sa malo rodiť štandardne, žiaľ to ešte nie je celkom štandard. Ešte stále sú u nás štandardné najrôznejšie zásahy do pôrodu, počnúc vyvolávaním, urýchľovaním pôrodu, cez epiziotómiu, riadené tlačenie až po zákaz pitia či jedenia počas pôrodu, a ak tieto zásahy (ktoré mimochodom WHO zaradila medzi praktiky škodlivé a neprospešné) nechcete, musíte o to viac či menej zabojovať. Verím však, že čím viac mamičiek bude vyžadovať prirodzený pôrod bez zbytočných zásahov (nehovorím teraz o prípadoch kedy sú niektoré zásahy naozaj opodstatnené), tým viac to budú aj pôrodníci považovať za rutinu a ako Vy píšete – štandard 😉

  7. Lenka says:

    este doplnam,ze som rodila v Trencine, ale hrôza! Prístup ako z čias komunizmu, strašné.

  8. Lenka says:

    niečo úúúžasné, keby som vedela o takomto spôsobe pôrodu, určite by moje dieťatko tak netrpelo 😦 no pri druhom by som veľmi chcela rodiť takto. Prosím, pošlite mi Váš pôrodný plán. Ďakujem lenkakvackajova@gmail.com
    A este nevedela som si predstavit dojcit starsie dietatko i novorodenca, hoci som voci tomu otvorena. Dakujem za povzbudenie. Mozte mi napisat, ako prakticky to u Vas prebieha? Lebo s mojou dcerkou sme sa velmi natrapili na zaciatku dojcenia.

  9. Monika says:

    Veronika, nadherne! Aj ja chcem tak rodit. MOhla by si mi poslat prosim svoj porodny plan? Dakujem

  10. anton says:

    pri vsetkej ucte. mne to pride fakt nechutne. ked sa pozeram na tie obrazky tak mi to pripomina zvierata.
    zatial deti nemam, ale moja zena ich urcite kojit nebude. povazujem to za ubohe, staromodne a odporne.

    • Veronika Mihalská says:

      To by ma zaujímalo, čo hľadá človek, ktorému sa zdá dojčenie odporné na stránke o dojčení…

    • annag says:

      Anton, Vaša reakcia len poukazuje na fakt, do akej ďalekej budúcnosti ovplyvňujú človeka prvé chvíle po narodení, to čo sa s ním deje v prvých minútach i mesiacoch jeho života. Ako je nesmierne dôležité umožniť bábätku bezpečne sa pripútať a naviazať na svoju mamičku. Základné emočné väzby boli pravdepodobne hlboko narušené. Z jedinej vety vidno, že Vám je cudzie vytvárať si úprimné vzťahy s láskou bez podmienok. Je smutné, že si už vopred uzurpujete právo riadiť osud iných, Vašej budúcej ženy i osud Vášho dieťatka. Je smutné čítať, že emočné i medziľudské vzťahy sú pre Vás bezvýznamné, dokonca odporné, úbohé a nechutné. Práve preto, aby sa deťom takéto nešťastia nestávali , aby z nich vyrástli ľudia, ktorí majú radi svojich blízkych a robili svet lepším a ľudskejším, vznikli tieto články. Preto sa usilujeme podporovať dojčenie či poukazovať na význam prvého priloženia …

    • jana says:

      aj ked sa nestotoznujem s tandemovym dojcenim, nesuhlsim s tym, ze dojcenie je ubohe, starmodne a odporne. mily anton, zrejem nemate absolutne ponatia o tom, co dojcenie znamena pre dietatko. nehovorim, ze je to vzdy uzasne, ale je to urcite to najlepsie, co moze babatko dostat. a jedine za predpokladu, ze matka nie je schopna dojcit (z akehokolvek dovovdu), je umele mlieko adekvatnou nahradou.
      vasa zena ma pravo sa sama rozhodnut, ci bude alebo nebude kojit. na vas ostava, ako sa k tomu postavite, az ta situacia pride. ale zakazat jej to, to je staromodne a odporne…

    • Nikieta says:

      Veľmi silné a neúctivé slová, evidentne preto, že pán sám nemá deti a trpí zrejme komplexom. Anton, Vaše “reči” znejú horšie ako od zvieraťa…

    • darina says:

      neuveritelne anton,bud ste absolutne nevzdelany,bigotny alebo hlupy! ved dojcenie je jeden z najprirodzenejsich prejavov cloveka, a neprestane nim byt ani ked sa ludstvo posunie akokolvek dopredu co sa tyka rozvoja spolocnosti, vedy a techniky.nic nevie nahradit dojcenie co do kvality mlieka a nehovoriac o citovom vyvoji dietata.to vy ste staromodny a odporny ked potierate dojcenie ako take.nechapem ze v dnesnej dobe sa najdu este ludia ako vy, s takymto zvratenym nazorom.radsej sa nepytam na vase nazory na ine prirodzene ludske spravanie ako sex, aj ten povazujete za odporny, lebo aj zvierata robia presne to iste co ludia za ucelom rodenia mladat? s takymito nazormi radsej neuvazujte o detoch.

    • Anonym says:

      Pri takomto ubohom, odporonom spravani pochybujem, ze ty niekedy zenu mat budes. A ak aj ano, tak verim tomu, ze ona na tvoj nazor bude asi tak zvysoka kaslat………. odjakziva sa deti koja a myslim, ze ani tvoja mama to pri tebe naurobila inak………. alebo si zil z vody???? To je jedno, skor si myslim, ze si pri porode padol riadne na hlavu……………….. nechapem ako toto moze vobec niekto napisat. Narodenie cloviecika je ta najuzasnejsia vec na svete a kojit ho, ten naj pocit, aky moze zena zazit………… odporny si akurat tak ty so svojimi nazormi a myslim, ze tu nemas absolutne co hladat.

  11. idiot says:

    sa spamatajte, ludia!!!
    zijeme v dobe kamennej, alebo co???
    dojcenie v 21. storoci?
    WTF?

    • vikuska says:

      Velmi vhodne zvoleny nick.
      Skus si nieco vygooglit o materskom mlieku.
      A adminovi odporucam vymazat, ako flame-ware.

    • Anonym says:

      idiot………… myslim, ze ten nick ta absolutne vystihuje :))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))

  12. veronika says:

    no mat peniaze aj ja rodim podobne

    • Veronika Mihalská says:

      veronika,
      až také drahé to nebolo 😉 my na tom tiež nie sme nejak skvele finančne ale vyšlo nás to možno na polovicu toho čo niektoré rodiny dajú len za kočík 😉 treba si len určite priority – za čo sa naozaj oplatí zaplatiť si a čo nie je až také dôležité 😉
      A mimochodom, platí sa len za pôrod do vody, ináč “na suchu” je to bezplatné, a takisto aj pobyt na obyčajnej izbe šestonedelia je zadarmo 😉

    • Anonym says:

      tak na takyto porod netreba ziadne peniaze, staci vela odvahy a tepla sopa s kopou sena…
      pri vsetkej ucte, ale toto je dost nechutne.
      mna by len zaujimalo, co budete robit, ked o rok-dva pridu nove trendy v porodnictve.

  13. katka says:

    Nadherny pribeh. Rodila som v Dunajskej Strede, tiez sa s nimi dalo dohodnut. Maleho som mala tiez naheho na brusku, no nie cele dve hodiny. Len asi 20 minut. Potom ho na chvilocku zobrali vedla na vysetrenia, merania, atd. Vratili mi ho uz v perinke a mala som ho v naruci. Zrejme by sa dalo s nimi dohodnut aj aby ho este neobliekali, no neriesila som to vtedy. Len som ho chcela pri sebe, aby ho neodnasali prec. Co aj splnili, az na tych par minut vysetreni. Aj to sa pytali a ja som dovolila nech ho vezmu a vysetria, chcela som mat istotu, ze je v poriadku a trvalo to naozaj len chvilocku.
    Co je mi luto, nezvladli sme na porodnej sale prisatie vobec. Hoci porod bol prirodzeny a pomerne lahky a rychly, drobec bol malicky a zjavne dost vysileny. Len podriemkaval, o prsnik nejavil zaujem. Ked som mu sama dala bradavku do pusinky, tak len olizal alebo odtiahol hlavicku, vobec sa nechcel prisat.
    Samozrejme ani mliecko sa hned neobjavilo a kedze nemal ani dva a pol kila (narodeny bol nacas, ziadne predcasniatko), tak sa velmi cakat nedalo. Najprv sme skusali so sestrickami davat mu glukozu striekackou, potom umele mlieko striekackou, no stale chudol a len by spinkal. Nakoniec skoncil s infuzkami. 😦 Ja som zatial rozbiehala laktaciu odsavackou, co sa aj podarilo a po tyzdni som mala mlieka a mlieka, aj tri take babatka by som uzivila. Co som velmi ocenila bol pristup persovalu na novorodeneckom. Kym bol drobcek na infuzkach, tak musel byt tam a nie so mnou na izbe. No ked videli, ze mam zaujem dojcit, tak mi umoznili chodit za nim stale a prikladat aj kazde 2 hodiny. Aj v noci ma chodili budit, ci neskusime, ci sa maly nechyti. Tak sme skusali, aj s napichnutou infuzkou do hlavicky. A islo to. Nakoniec sa maly pomalicky postupne naucil ako sa prisat, ako sa napapat. A dojcime stale, maly bude mat rok. No keby nebolo toho ochotneho pristupu v porodnici, resp. na novorodeneckom, tak ktovie ako by sme skoncili. Ja som velmi rada, ze mali cas a zaujem to riesit s nami podla nasich predstav. A vobec nelutujem, ze sme isli mimo hlavneho mesta kde byvame. Stalo to za to a isla by som zas.

  14. Martina says:

    Môj prvorodený synček sa prisať nechcel, nedarilo sa nám, v pôrodnici šlo všetko podľa štandardných postupov. Mlieko nie a nie prísť, ani odsávačkou nič nešlo, tak musel dostávať umelé. O hadičke som ani netušila, šli sme rovno na fľašu a po pár nevydarených pokusoch sme už tak ostali. Či to ľutujem? Nie. Saozrejme, pri ďalšom dieťatku by som to už skúsila s tou hadičkou a prsníkom naraz, ale nevedela som to a vidieť ho stále vrieskať mi trhalo srdce, tak som mu dala umelé mliečko. Bola som spokojná, umelé papá už rok a pol a spokojná som aj ostala. Je to krásny zdravý šikovný a prítulný chlapec, denne sa veľa k sebe túlime, objímame, hladíme, kúpeme sa spolu, šantíme, nemám pocit, že by mu niečo chýbalo. Dojčenie považujem za najlepšie a najzdravšie, veď je to prirodzené, je však zbytočné a úplne nelogické plakať nad rozliatym mliekom, keď je dieťatko úplne v poriadku, ja sama som na vyrástla na sunare a som ok, nemám žiadne choroby, alergie, a nič iné. Moja mama bola dojčená tri roky a bola chorá večne, pretože jej mama sa zle stravovala a zrejme ani mlieko nemalo všetko potrebné, ktorej matke kedy odoberú mliečk

  15. Alena says:

    Gratulujem k pôrodu, ktorý bol určite podľa vašich predstáv. Mňa však zarazilo, že napriek tomu, že ste porodila svoje druhé dieťa, svoje prvorodené ešte stále dojčíte. Možno budem trošku mimo a nerozumiem tomu, ale mne bolo pri prvom dojčení povedané, že moje materské mlieko môžu brať do novorodeneckej kliniky len do veku 6 mesiacov dieťaťa, potom sa materské mlieko mení a má inú konzistenciu. Vaše druhé bábo teda tým pádom bude dostávať iné zloženie MM ako by malo, keďže prvé dieťa sa neodstavilo a stále sa dojčí. Alebo sa mýlim? Nedostane vlastne ani kolostrum, prvé mlieko po pôrode… Nebude ochudobnené o zložky, ktoré by malo dieťatko dostávať prvých 6 mesiacov?
    Alena

    • Veronika Mihalská says:

      Milá Alenka, ďakujem za gratuláciu 🙂
      A čo sa Vašej otázky ohľadne dojčenia dieťatka počas tehotenstva týka:
      Priamo na tejto stránke nájdete článok ohľadne dojčenia počas tehotenstva a tandemového dojčenia – teda dojčenia staršieho dieťatka a novorodenca zároveň.
      Príroda má všetko úžasne premyslené a týka sa to aj zabezpečenia vyvíjajúceho sa dieťatka v brušku, zatiaľčo jeho mamička stále dojčí jeho staršieho súrodenca.
      V tehotenstve sa totiž mliečko znova začína transformovať na kolostrum pre bábätko – keďže je preň veľmi dôležité. Kolostrum sa tvorí ženám cca od 16. týždňa tehotenstva, bez ohľadu na to, či dojčia alebo nie. Ak však dojčia, mliečko sa zhruba v tomto čase začne premieňať znova na kolostrum, na čo samozrejme môže staršie dieťatko zareagovať, keďže sa mení aj jeho chuť. No a nakoľko má kolostrum laxatívne účinky, môže prvorodené dieťatko troška “popreháňať” 😉 To sa stalo aj nám – dcérka asi 3 dni chodila kakať asi 10krát za deň – presne v 16. týždni 🙂
      (MImochodom, to, že to má príroda “pod kontrolou” vidíte aj na tom, že kolostrum sa tvorí tak dlho pred pôrodom – to pre prípad, že by sa dieťatko narodilo predčasne – aby už vtedy malo pripravnú výživu :-))
      Odvtedy sme zaznamenali trocha zníženú tvorbu mliečka, čo je pod vplyvom hormónov v tehotenstve bežné. Zmeny na mliečku boli viditeľné aj čo sa farby týka – najskôr spriesvitnelo, druhý deň po pôrode zožltlo a na tretí deň bolo biele.
      Jeho výživová hodnota sa tehotenstvom prispôsobuje znova mladšiemu dieťatku. No a u nás prvorodená dcérka po narodení bračeka prešla opäť na takmer výlučné dojčenie, prestala jesť bežnú stravu, resp. zje niekoľko lyžíc niečoho iného ako môjho mliečka – čiže papká cca ako 7-8 mesačné dieťatko ktoré začína s príkrmami 🙂 A ako sa to na nej prejavilo? Po vyše polroku stagnácie na váhe – 13 kg mi pribrala za mesiac skoro 2 kilá! 🙂 Synček za 2 týždne pol kila, čiže obidvaja pekne prospievajú a nič im nechýba 🙂 A nie sme jediný takýto prípad, jednoducho to takto funguje a ja naozaj neviem, ako vznikli všetky tie rôzne mýty ktorými sa žiaľ riadia aj mnohí lekári, pretože neexistuje žiadna štúdia, nič, čo by tie mýty nejako podložilo, práve naopak, množstvo štúdií ich jasne vyvracia 🙂

      • Martina says:

        Až teraz som sa upokojila.Po prečítaní tvojho článku a skúsenosti s tandemovým dojčením.Môj druhý syn je na mojom mlieku priam závislý a preto som ho dojčila celé tretie tehotenstvo.informovala som o tom aj moju gynekologičku a vtedy sa to začalo…či si uvedomujem aké je to veľké riziko pre dieťatko v brušku,nedávam mu potrebnú výživu-nebude prospievať……atď.Zľakla som sa,ale neprestala som,proste som cítila,že babčo v brušku je v poriadku a spokojné:)
        Na budúcej poradni ma začala chváliť,ako dobre,že som ju počúvla a dojčením prestala-bábätko v brušku pekne podrástlo a všetky výsledky boli veľmi dobre.Nechala som ju v tom.Povedala som si,že moja intuícia je dobrá a keď výsledky budú zlé…prestanem.tak sme pokračovali a hodinu pred pôrodom som ešte dojčila…..Pôrod prebehol ľahko,rýchlo…a další chlapček bol na svete….
        Teraz sa pasujem s názormi,že mladšiemu synovi nedávam dosť,kedže dojčím aj jeho staršieho syna…..Obidvaja krásne prospievajú(najmladší má 2 mesiace a 6,3 kg.)Starší pribral za mesiac 1 kg.
        Tá materská intuícia(alebo ako to mám nazvať)je skvelá vec…..:))))
        Na záver:som mamkou troch nádherných chlapcov a ďakujem bohu,že sme všetci zdravý…

      • Lenka says:

        Prečo takéto články a štúdie nečítajú tí kompetentní??? Lekári, sestričky,… a zavádzajú nás dezinformáciami. Tvrdo a bolestivo som si to s dcérkou prežila

      • rimmel says:

        preco dcerka stagnovala s vahou? a odmietala tuhu stravu

  16. Elenka says:

    Veronika, som hrda na to, ze som Tvoja kamaratka 🙂 super

  17. Lucia says:

    wow Veronika, skoro som sa rozplakala! Síce mám 6,5 mesačnú Isabelu, druhé dieťatko chcem už asi 5 mesiacov 🙂 po tomto tvojom článku by som chcela rodiťaj hneď, ale počkám si a budem sa venovať jej.
    V dobrom ti veľmi závidím takýto pôrod, tiež som ho chcela tak ako píšeš nahato a prisato 🙂 a ako píše Pavla, ako neskúsená prvorodička som si tak netrvala na svojom.
    Pôrod bol prirodzený, ale s nástrihom, pupočník neviem kedy bol prestrihnutý, placenta chvalabohu porodená, Isabelu mi priniesli v perinke 😦 a síce dali prisať, ale to bolo tak aby sa nepovedalo a potom som ju videla až po možno 2-3 hodinách. Veľmi to teraz ľutujem, to telo na telo, prisatie a aj fakt, že som ju prvýkrát videla až v tej perinke. Bola som taká unavená, že keď som ju vytlačila, som si vydýchla a automaticky privrela oči 😦 pri druhom budem múdrejšia, toto mi je neskutočne ľúto vždy keď sa na Isabelu zadívam a spomeniem si na pôrod.
    Prajem úžasnej rodinke veľa zdravia a vždy takýto skvelý prístup, ste úžasným príkladom pre svoje deti a nás ostatné maminy.

  18. Ludka says:

    Topolcianska nemocnica ani netusi, ako si tymto dvihla kredit 🙂 keby to oni vedeli 😀
    Veronika, uzastne, prajem, aby vsetko slo nadalej takto pekne po masle 😉 ako sa hovori…

  19. vrn says:

    Supeeeer, v NItre nemam chut rodit, ale tusim zacnem vazne rozmyslat o Topolcanoch 🙂 Prvu som rodila v Trencine, porodny plan som tusim ani nevytiahla, ale takto by sa to velmi pacilo aj mne.

  20. Pavla says:

    Veronika, skláňam sa pred Tvojou asertivitou!!!
    Mala si nádherný pôrod, závidím to prisatie, no proste krása!!!

    Takýto prekrásny (hoci nie až taký dokonalý) pôrod som zažila ja v Banskej Štiavnici pred 2 rokmi.
    Rodila som -ako si to ty nazvala- na sucho, ale tak som to chcela. Teplá voda mi nerobila dobre.
    Bola som v prirodzenej polohe v polosede/poloľahu. Na 4 zatlačenia bol Matúško von, pôrodná asistentka aj lekárka boli úplne fantastické, muž mi utieral čelo, hrdlo a dekolt namočeným uterákom.
    Matúška mi dali na bruško, pupočník prestrihli až potom.
    Pár drobnosti, čo mi vadilo:
    – nástrih, hoci Matúšik mal hlavičku malinkú ako pomaranč.
    – že keď mi ho odniesli odsať (manžel šiel s ním, bolo to len vo vedľajšej miestnosti), vrátili mi ho už oblečeného a zabaleného v perinke.

    Ale to boli len drobnosti a to, že som sa neozvala, pripisujem len svojej prvorodičskej neskúsenosti. Dúfam, že pri druhom pôrode (ak Boh dopraje), ktorý tiež plánujeme v BŠ, eliminujeme aj toto.
    Budem potom myslieť na Teba. :o)))

    Prajem celej Tvojej rodinke veľa zdaru!!!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: